Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. december 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/1038/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209202380
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4209202380.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcov: 1. C. O., bytom O., N. XXXX/X, 2. L. O., bytom N., Z. XX,
proti žalovaným: 1. V. Y., bytom D., Z. XX, 2. W. D., bytom G., I. XX/XX, zastúpeným Mgr. Jozefom
Slíškom, advokátom so sídlom Nitra, Coboriho 2, o zaplatenie sumy 33.984,76 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 7C/246/2009-328
zo dňa 10.02.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania po tom, čo vo veci samej
rozhodol rozsudkom č. k. 7C/246/2009-318 zo dňa 02.12.2014, ktorým žalobu zamietol a zároveň

ponechal rozhodnutie o trovách konania na samostatné rozhodnutie do 30 dní po právoplatnosti
rozsudku. O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1, § 150 ods. 1,
§ 151 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že žalovaným v 1. a 2. rade
náhradu trov konania nepriznal, aj keď by s ohľadom na úspech v konaní mali na ne právo. Ako dôvod
hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov súd považoval charakter konania, v ktorom
sa žalobcovia domáhali zaplatenia zmluvnej pokuty podľa kúpnej zmluvy uzavretej dňa 05.03.2003.

Súd žalobu zamietol pre absolútnu neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute v kúpnej zmluve; toto
dojednanie totiž žalobcovia nepripravovali a zmluva im bola predložená len na podpis. Súd poukázal
na iné konanie vedené účastníkmi pod sp. zn. 6Ro/166/2005, v ktorom konaní si žalobcovia rovnako
ako v tomto konaní uplatnili nárok na zaplatenie sumy vyčíslenej zmluvnej pokuty na podklade tej
istej kúpnej zmluvy, a to za obdobie od 07.05.2003 do 16.07.2003, ktorému návrh súd platobným
rozkazom č. k. 6Ro/166/2005-33 zo dňa 19.09.2005 vyhovel a žalovaní podľa neho žalobcom danú

sumu aj zaplatili. Navyše žalobcovia sa pred podaním žaloby opakovane domáhali od žalovaných,
resp. ich splnomocneného zástupcu, splnenia zmluvných podmienok uvedených v kúpnej zmluve,
avšak tieto v dohodnutej lehote nesplnili, čo medzi účastníkmi konania sporné nebolo a nesplnenie
zmluvných podmienok zo strany žalobcov v lehote dohodnutej v kúpnej zmluve zo dňa 05.03.2003
v priebehu konania potvrdil i svedok R. Za danej situácie súd urobil záver, že podanie žaloby zo
strany žalobcov nemožno považovať za svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, teda

šikanózny výkon práva. Pokiaľ išlo o podmienku uvedenia skutočností a dôkazov zo strany žalovaných
v 1. a 2. rade pri prvom úkone, ktorý im patril, súd mal za to, že ani táto podmienka splnená
nebola. Prvým úkonom patriacim žalovaným bolo podanie odporu proti platobnému rozkazu (č. k.
9Ro/52/2009-42 zo dňa 21.08.2009) žalovanými, ktorí obranu voči uplatnenému nároku založili na tom,
že žalobcovia im neposkytli dostatočnú súčinnosť pre splnenie zmluvných podmienok, pričom však
skutočnosť, že k splneniu ich zmluvných podmienok z kúpnej zmluvy nedošlo v zmluvne dohodnutej

lehote, nespochybňovali (dokonca uvedené nepriamo potvrdili i tým, že poukazovali na rozhodnutie o
kolaudačnom konaní zo dňa 31.08.2007 ohľadne prístupovej cesty, ku ktorej vybudovaniu sa zaviazaliv lehote do dvoch mesiacov od podpisu kúpnej zmluvy, t.j. do 05.05.2003); až neskôr žalovaní namietali
absolútnu neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute a k tomuto svojmu tvrdeniu predkladali i dôkazy.
Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa zákonné podmienky na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1

OSP považoval za splnené, pričom takéto rozhodnutie je spravodlivé a dôvodné s ohľadom na charakter
konania, procesnú situáciu a výsledok konania.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí žiadali uznesenie
súdu prvého stupňa zrušiť, resp. zmeniť a priznať im náhradu uplatnených trov konania. Podľa nich

nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania s ohľadom na
charakter konania. Súd prvého stupňa sa odvolával na konanie sp. zn. 6RO/166/2005, v ktorom si
žalobcovia uplatňovali nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty titulom kúpnej zmluvy zo dňa 05.03.2003,
ktorému súd vyhovel a žalovaní priznanú sumu žalobcom uhradili. V tomto smere však poukázali na to,
že medzi účastníkmi konania prebiehalo aj ďalšie konanie vedené pod sp. zn. 9C/205/2006, v ktorom
súd v obdobnej veci návrh zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal, avšak z dôvodu , že

si ich žalovaní v 1. a 2. rade , resp. ich právna zástupkyňa neuplatnila. Na základe odvolania žalobcov
v 1. a 2. rade rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 8Co/133/2011-326 tak, že rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov odvolacieho
konania. Podľa nich súd prvého stupňa postupoval nesprávne, keď im nepriznal náhradu trov konania.
Navyše nie je dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné

osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným vzhľadom na absenciu náležitého
odôvodnenia.

Žalobcovia v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdiť. Uviedli, že pri rozhodovaní vo veci samej zavážila skutočnosť, že kúpna

zmluva zo dňa 05.03.2005, ktorej podmienky neboli dodržané, bola zo strany žalovaných podpísaná
splnomocnenýmzástupcomZoltánomCzikeszom,konajúcomnazákladeplnejmoci,rozsahktorejnebol
jednoznačne špecifikovaný, na dohodnutie výšky penále za nedodržanie zmluvných podmienok, čím
zástupca prekročil právomoci splnomocnenca, keď dojednal výšku penále. Na strane druhej oni ako
zmluvná strana urobili všetko, na čo sa zmluvne zaviazali, avšak zo strany žalovaných ako druhej

zmluvnej strany došlo k porušeniu ich zmluvných povinností. Na základe nečestného správania sa
žalovaných sa tak oprávnene cítia ako poškodení a nevidia dôvod, prečo by mali znášať trovy konania
žalovaných.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212

ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP)
prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po prejednaní veci dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Preto v zmysle § 219 ods. 1
OSP napadnuté uznesenie potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací súd dospel
k tomu, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je správne a dostatočne primerane odôvodnené,
nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie
isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení

právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok dodáva nasledovné:

Predmetom konania je návrh žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 33.984,76 eura z titulu
zmluvnej pokuty, ktorý bol právoplatným rozsudkom súdu prvého stupňa č. k. 7C/246/2009-318 zo
dňa 02.12.2014 v celom rozsahu zamietnutý z dôvodu ustálenia záveru o neplatnosti zmluvného

dojednania o zmluvnej pokute. Tento právny úkon bol posúdený ako neplatný z dôvodu, že zástupca
žalovaných zmluvu síce podpísal, no rozsah splnomocnenia mu neumožňoval dojednať aj zmluvnú
pokutu. Úspešní žalovaní by teda mali podľa § 142 ods. 1 OSP právo na náhradu účelne vynaložených
trov konania v súlade s ustanovením § 137 OSP. Súd prvého stupňa im náhradu trov nepriznal z
dôvodov uvedených vyššie, keďže aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 OSP a dôvody hodné osobitného

zreteľa pre nepriznanie náhrady trov videl v opísanom charaktere a priebehu konania, v procesnej
situácii so záverom, že takéto rozhodnutie je aj spravodlivé. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že
žalovaní v zmluvne dohodnutej lehote nesplnili všetky podmienky, na ktoré sa v súvislosti s predajom
ich nehnuteľnosti zaviazali. Ich zástupca, s ktorým žalobcovia komunikovali pri uzavieraní zmluvy a ajnásledne pri plnení zmluvných dojednaní, podpísal za žalovaných aj dohodu o zmluvnej pokute pre
prípad nesplnenia povinností v dohodnutej lehote. Len v súdnom konaní na neskôr vznesenú námietku
samotných žalovaných - ktoré udeľovali plnú moc svojmu zástupcovi - došlo k tomu, že nakoniec bola

dohoda o zmluvnej pokute posúdená ako neplatná. Žalovaní pôvodne právo žalobcov nespochybňovali
a až neskôr svoju obranu založili na tvrdení absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute.

Ustanovenie § 142 ods. 1 OSP vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania, teda
že účastník konania, ktorý mal v spore plný úspech, má nárok na náhradu účelne vynaložených trov;

súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Predpokladmi,
za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, sú jednak plný úspech vo veci, ktorý sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, a
tiež účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedenej zásady je v ustanovení
§ 150 ods. 1 OSP upravená výnimka zo zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za
zavinenie a náhodu. Ak tu sú totiž dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže
dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania.
Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania,
a predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. V prvom rade

treba prihliadnuť najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol
skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať
rôznych okolností prípadu alebo aj sociálnej situácie účastníkov, pričom pri jej hodnotení treba prihliadať
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, t. j. všetkých účastníkov, teda nielen toho,
koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím

výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
práva, a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.

Odvolací súd sa oboznámil s celým obsahom spisu a po prejednaní veci sa so záverom súdu prvého
stupňaodanostipodmienoknaaplikáciuustanovenia§150ods.1OSPstotožnil.Sohľadomnauvedené

odvolací súd považoval napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa za vecne správne, preto ho podľa §
219 ods. 1 OSP potvrdil, a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia, ktorým by podľa § 142 ods. 1 OSP patrila náhrada účelne
vynaložených trov. Keďže si trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 OSP neuplatnili, odvolací

súd rozhodol, že sa im ich náhrada nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.