Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/739/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213200402
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213200402.1

Uznesenie

Krajský súd Nitra v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Švajčiarsko,
CH-6300 Zug, Industriestrasse 13C, IČO: CHE-100.023.266, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
so sídlom 810 00 Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205 proti žalovanej: H. F., narodená XX.XX.XXXX,
bydlisko G. K. R. XXX, zastúpenej opatrovníčkou: Q.. U. V., vyššia súdna úradníčka Okresného súdu
Nové Zámky, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu spotrebiteľov

OBRANA, 040 01 Košice, Park Angelinum 2, IČO: 42326923, zastúpeného: Mgr. Peter Masarovič,
advokát, so sídlom 040 01 Košice, Park Angelinum 2, IČO: 40260194, o zaplatenie 1.136,08 eura
s príslušenstvom, o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 3. februára 2015, č.k.
7C/287/2013-103 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j .

II. Odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka na strane žalovanej na prerušenie konania z a m i e t.a

III. Vedľajší účastník na strane žalovanej je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
v sume 20,03 eura JUDr. Jánovi Šoltésovi, advokátovi, so sídlom 810 08 Bratislava, Karadžičova 8,
poukázaním na bankový účet číslo: SK94 0200 0000 0032 3734 4155, SWIFT: SUBASKBX a uviesť

variabilný symbol 4402690, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie o zaplatenie 1136,08 eura s 8,5 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 811,19 eura od 21.06.2008 až do zaplatenia, s 0,05 % úrokom
denne zo sumy 811,19 eura od 21.06.2008 až do zaplatenia. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Žalobcovi vrátil zo zaplateného súdneho poplatku za návrh sumu
61,30 eura. Vychádzal zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu sa návrhom doručeným súdu

09.01.2013 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 1.136,08 eura s príslušenstvom. Svoj
návrh odôvodnil tým, že dňa 12.12.2007 uzavrela žalovaná s jeho právnym predchodcom zmluvu o
úvere. Svoju povinnosť ale nesplnila. Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA dňa 16.04.2014
doručilo nepodpísané oznámenie o vstupe do konania na strane žalovanej, ktoré na výzvu súdu doplnilo
29.12.2014. Dňa 27.01.2015 doručilo súdu písomné vyjadrenie, v ktorom vznieslo námietku premlčania
žalovaného nároku a uplatnilo si náhradu trov právneho zastúpenia. Žalobca následne dňa 13.02.2015

doručil späťvzatie návrhu. Pretože na prekážku premlčania má v spotrebiteľských veciach súd povinnosť
prihliadať ex offo, považoval trovy konania žalobcu za neúčelné.

Vedľajší účastník na strane žalovanej podal proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho
zmeny na: „Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovanej trovy

konania vo výške 139,28 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobca je povinný nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 39,09eura v zmysle ich písomného vyčíslenia, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka konania
na strane žalovanej Mgr. V. Q., advokáta so sídlom Park Angelinum 2, Košice, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia.“ Dôvodil praxou žalobcu, ktorý hromadnými formulárovými žalobami uplatňuje

voči spotrebiteľom premlčané nároky a teda je logické, že voči takémuto postupu žalobcu, sa opakovane
musí vedľajší účastník vyjadrovať vo forme a spôsobom determinovaným postupom žalobcu. Vedľajší
účastník konania má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda aj právo dať sa zastúpiť
advokátom. Pokiaľ ide o právnu hodnotu vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, tak
poukázal na skutočnosť, že má vedomosť o prípadoch, keď súdy neprihliadali na neprijateľné zmluvné

podmienky, resp. premlčanie v spotrebiteľských zmluvách ex offo a svojimi rozhodnutiami zaviazali
žalovaných plniť v celom rozsahu aj napriek tomu, že časť, resp. celý žalobou uplatnený nárok sa
opieral o premlčané nároky zo spotrebiteľských zmlúv. Pre prípad, že sa odvolací súd nestotožní s jeho
právnou argumentáciou, navrhuje konanie prerušiť v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP a požiadať
Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa trov vedľajšieho účastníka
v spotrebiteľských vzťahoch.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej sa vyjadril žalobca, uvádzajúc, že v prípade
spotrebiteľských zmlúv s účinnosťou od 01.05.2014 právny poriadok určuje orgánu rozhodujúcemu
o nároku vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadnuť na premlčanie i bez návrhu.
Neplatí, že trovy právneho zastúpenia advokátom sú vždy trovami potrebnými na účelné uplatňovanie

a bránenie práva. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou priznania ich náhrady. V tomto
prípade ide o jednoduché podanie, na ktoré sa nechal zastúpiť vedľajší účastník advokátom. Žiadal, aby
rozhodnutie v zmysle ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne v celom rozsahu a
zaviazal vedľajšieho účastníka na strane žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania, ktorých výšku
si aj vyčíslil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej vo
výške 139,28 eura. Žalobca návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.01.2013, sa voči žalovanej
domáhal zaplatenia sumy 1.136,08 eura s príslušenstvom z titulu poskytnutého úveru na základe zmluvy
o poskytnutí expresspôžičky, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu- Consumer Finance
Holding, a.s. a žalovanou dňa 13.12.2007. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa

16.04.2014 Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom 040 01 Košice, Park Angelinum,
zastúpená advokátom Mgr. V. Masarovičom, oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovanej. P. 27.01.2015 bolo súdu doručené podanie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej so
vznesením námietky premlčania, v ktorom si zároveň uplatnil a na 139,28 eura vyčíslil náhradu trov
konania. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 12.02.2015 žalobca zobral späť svoj

návrh na začatie konania a žiadal predmetné konanie zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi nepriznať
náhradu trov konania. Preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa predmetné konanie zastavil,
žalovanej nepriznal náhradu trov konania a žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 61,30 eura
cestou Daňového úradu Bratislava. Tieto výroky odvolaním dotknuté neboli, v dôsledku čoho nadobudli
právoplatnosť. Predmetom tohto odvolacieho konania je tak náhrada trov konania, ktorú súd prvého

stupňa nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej vo výške 139,28 eura, pozostávajúca z
trov právneho zastúpenia.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Vychádzajúc z dikcie zákona (§ 142 OSP) je zrejmé, že občianskoprávne (sporové) konanie je ovládané
zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní
plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo
bránenie svojho práva. V prípade zastavenia konania však naopak zásadne žiaden z účastníkovnemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c) OSP). Výnimku z tejto všeobecnej
zásady predstavuje ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého možno niektorému z účastníkov
uložiť povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa vety prvej tohto

ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa vety druhej
tohto ustanovenia žalovanej v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne. V tomto ustanovení sa teda opätovne premieta zodpovednosť účastníka za zavinenie na
zastavení konania, ktoré sa však výlučne posudzuje z procesného hľadiska. Dôsledkom späťvzatia
návrhu žalobcu bolo právoplatne zastavené konanie, ktoré s ohľadom na zhora uvedené závery bolo

zavinené žalobcom, čím bol daný dôvod pri rozhodovaní o trovách konania na aplikáciu ust. § 146 ods.
2 prvej vety OSP.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej i právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako
žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené
v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR (teda aj súdy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v

konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na
náhradu účelne vynaložených trov konania. Pojem „účelnosť“ je potrebné vykladať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.
Preto pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať,
či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či ide

o zneužitie tohto práva na úkor protistrany, napr. zastúpenie v celkom banálnej veci alebo zrejmá snaha
zvýšiť náklady konania protistrane a pod. (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3819/13).

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej
úpravy dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ako

už bolo vyššie uvedené, späťvzatím návrhu žalobca procesne zavinil zastavenie konania, a preto
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle ust. §
146 ods. 2 prvá veta OSP. Posudzujúc však účelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie,
odvolací súd dospel k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej neprináleží náhrada
trov konania, na ktorú by mal inak právo. V danej veci je totiž nesporné, že vedľajší účastník na

strane žalovanej zastúpený advokátom vstúpil do predmetného konania, pričom v písomnom podaní,
doručenom súdu prvého stupňa dňa 27.01.2015 vzniesol všeobecne formulovanú námietku premlčania,
aktualizovanú len o údaje žalovanej a o individualizáciu pohľadávky žalobcu. S ohľadom na množstvo
obdobných prejednávaných vecí niet sporu o tom, že vedľajší účastník na strane žalovanej zastúpený
advokátskou kanceláriou hromadne vstupuje do porovnateľných vecí žalobcu, kde sa obsah jeho podaní

mení len o individualizáciu tej- ktorej veci. V takomto prípade trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach nemožno považovať za
trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Takýto záver je plne
súladný i s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.06.2014 sp. zn. 6 MCdo
9/2013, v ktorom najvyšší súd zaujal jednoznačné stanovisko, podľa ktorého zastúpenie vedľajšieho

účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, sa javí
ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu, pričom to má za následok
povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich
nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo.

Zvyššieuvedenýchdôvodovpretoodvolacísúdnapadnutúčasťuzneseniasúduprvéhostupňavzmysle
§ 219 ods. 1 potvrdil.

Vedľajší účastník na strane žalovanej ako súčasť odvolania doručeného dňa 23.03.2015 podal pre
prípad, že sa odvolací súd nestotožní s jeho právnou argumentáciou návrh na prerušenie konania podľa

§ 109 ods. 1 písm. c) OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku
týkajúcu sa trov vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských vzťahoch.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie preruší, ak rozhodol, že
požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie v predbežnej otázke podľa medzinárodnej

zmluvy.

Odvolací súd posudzujúc návrh vedľajšieho účastníka na strane žalovanej na prerušenie konania v
intenciách vyššie citovanej právnej úpravy dospel k záveru o jeho nedôvodnosti. Povinnosť predložiťprejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom
spore alebo v inej právnej veci, t.j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný

prostriedok.

I v prípade prípustnosti prerušenia exekučného konania by v danej veci neexistovala potreba obrátiť sa
s prejudiciálnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko povinnosť vnútroštátneho
súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle článku

267 Zmluvy o fungovaní EÚ nie je absolútna. Zo žiadneho ustanovenia OSP totiž nevyplýva povinnosť
všeobecného súdu prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej
otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania. Predpokladom takéhoto
procesného postupu nie je len skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného
v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje
ustanovenie úniového právneho predpisu, ale že rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového

práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti musí bezprostredne súvisieť so sporom prejednávaným
vnútroštátnym súdom. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ pritom nesmie byť zjavne
neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Začatie konanie o predbežnej
otázke tak nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že
nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (porovnaj rozhodnutie Ústavného

súdu SR sp.zn. III. ÚS 388/2010 z 19.10.2010).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
OSP tak, že vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní mu priznal náhradu trov odvolacieho
konania za 1 úkon právnej služby (podanie odvolania) vo výške 8,30 eura (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 2

písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
- tarifná hodnota veci v odvolacom konaní 139,28 eura znížená o jednu polovicu) a náhradu hotových
výdavkov 1 x 8,39 eura režijný paušál (§ 15a, § 16 ods. 3 cit. vyhl.), t. j. v sume 16,69 eura zvýšená o
20 % DPH v sume 3,34 eura. Náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 20,03 eura je vedľajší
účastník na strane žalovaného povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu (§ 149 ods. 1 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.