Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/702/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112209852
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112209852.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci S. E. I. S., narodeného X.XX.XXXX, bytom P., E. X/B, štátny občan
Y. kráľovstva, právne zastúpený JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom Trenčín, Nám.
sv. Anny 7269/20A proti odporkyni S. S. J., narodenej XX.X.XXXX, bytom P., T. XXXX/X štátna občianka
Slovenskej republiky, právne zastúpená JUDr. Martinou Válkovou, advokátkou so sídlom Trenčín,
Jilemnického 21, o vydanie hnuteľných vecí, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu

Trenčín zo dňa 30.3.2015, č.k. 14C/82/2012-132, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu mení v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania účastníkov tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie pre späťvzatie návrhu a rozhodol o náhrade trov
konaniaúčastníkovtak,žeuložilodporkynizaplatiťnavrhovateľovináhradutrovkonaniavcelkovejvýške
514,79 Eur. Samostatným výrokom rozhodol o trovách štátu. O náhrade trov konania voči odporkyni
rozhodol okresný súd podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., a pretože odporkyňa pristúpila na
mimosúdnu dohodu a vydanie vecí až po podaní návrhu, bol dôvodne podaný návrh zobratý späť pre
správanie odporcu.

Proti uzneseniu okresného súdu, a to do výroku o trovách konania účastníkov, podala v zákonnej
lehoteprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuodvolanieodporkyňa,ktoránavrhlazmeniťnapadnuté
rozhodnutia a náhradu trov konania nepriznať žiadnemu z účastníkov. Uviedla, že navrhovateľovi
nevydala všetky návrhom žiadané hnuteľné veci, a že nebola splnená ani podmienka dôvodnosti
podaného návrhu.

Navrhovateľ sa k odvolaniu vyjadril a uviedol, že pokiaľ odporkyňa niektoré návrhom žiadané veci
nevydala, stalo sa tak len z dôvodu, že odporkyňa tvrdila, že ich nemá, resp. nevie o aké veci ide, ktoré
tvrdenia však boli účelové s úmyslom ponechať si dané veci. Ponechanie psa vo vlastníctve odporkyne
bola len dobrá vôľa navrhovateľa. Uloženie náhrady trov konania tak bolo len dôsledkom nedôvodného
zasahovania odporkyne do práv navrhovateľa.

Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu a
zistil, že je potrebné uznesenie okresného súdu zmeniť podľa § 220 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., podľa ktorých možno v tejto veci rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania.
Rozhodovanie o trovách konania sa v prípade späťvzatia návrhu riadi v zásade ustanovením § 146 ods.
2 O.s.p. Prvá veta uvedeného ustanovenia stanoví, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa

muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Späťvzatie návrhu zo strany navrhovateľa je zavinením
zastavenia konania a povinnosť uhradiť trovy konania tak vzniká na strane navrhovateľa. Z tohto pravidlastanoví výnimku ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.: „Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť
návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca“. V prípade späťvzatia má
teda povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľ, s výnimkou prípadu, ak vzal návrh späť preto, že

zo strany odporcu došlo k správaniu, ktoré má pre navrhovateľa obdobný prínos ako vyhovenie jeho
návrhu. Rozhodnutie o náhrade trov podľa ustanovenia druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p. prichádza do
úvahy typicky v prípade, keď odporca v priebehu konania uhradí žalované plnenie, teda vo všeobecnosti
vtedy, ak pred rozhodnutím vo veci samej dobrovoľne splní žalovanú povinnosť.
V posudzovanom prípade, však zo strany odporkyne nedošlo k správaniu, ktoré by malo pre

navrhovateľa obdobný prínos ako vyhovenie návrhu, keď je aj z jeho vyjadrenia zrejmé, že vydanie
časti hnuteľných vecí, ktoré žiadal podaným návrhom nedosiahol ani na základe mimosúdnej dohody
uzavretej s odporkyňou. Naopak je zrejmé, že mimosúdna dohoda je svojim obsahom ustúpením oboch
účastníkov zo svojich stanovísk v konaní a nie v zásade úplným vyhovením požiadavke niektorého z
nich, a preto neprichádzala do úvahy náhrada trov konania ani jednému z účastníkov podľa § 146 ods.
2 O.s.p. Pre nezanedbateľný podiel oboch účastníkov na zastavení konania, bolo namieste nepriznať

náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., a preto krajský súd
napadnuté rozhodnutie v tomto zmysle zmenil.
V odvolacom konaní úspešná odporkyňa nežiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania, preto jej
krajský súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods.
1 O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .