Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/752/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814202603
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814202603.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a členov senátu

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu Prvej stavebnej sporiteľne, a. s.,
Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému B. D., L.. XX.XX.XXXX, J. Č. XXX,
o zaplatenie 3.059,23 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k.
10C/332/2014-63 z 27.5.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že zaväzuje žalovaného
uhradiť žalobcovi 93,35 € s 5,00 % ročným úrokom z omeškania od 8.11.2013 do zaplatenia, všetko v

lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol zamietol.
Nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy vo výške 3 059,23 € spolu s úrokom vo výške 6,99 % ročne zo sumy 2 949,73 €
od 01.03.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2 949,73 € od
01.03.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku.

3.SúdsavkonanívychádzalzoZmluvyomimoriadnommedziúvereastavebnomúvere,podpísanejdňa
19.11.2007 žalobcom a dňa 28.11.2007 žalovaným (ďalej len „Zmluva o medziúvere“), vyplýva záväzok
žalobcu poskytnúť žalovanému mimoriadny medziúver pod číslom 2265067 6 05 vo výške 3 319,39 €
(100 000,00 Sk), ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a dodržaní všetkých
zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení, zmení na
stavebný úver pod číslom 2265067 9 04 vo výške cca 1 825,67 € (55 000,00 Sk), a záväzok žalovaného

do nasporenia 45 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné
vkladyminimálnevovýške18,26€(550,00Sk),zároveňdoprideleniacieľovejsumyzmluvyostavebnom
sporení splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 19,35
€ (583,00 Sk), a následne uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 2,90 % ročne
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,51 € (889,00 Sk). Výška úrokovej sadzby mimoriadneho
medziúveru predstavovala 6,99 % ročne, výška úrokovej sadzby všetkých vkladov poukázaných na
zmluvu o stavebnom sporení 0,10 % ročne, poplatok za spracovanie medziúveru predstavoval 116,18 €

(3 500,00 Sk) a prvý poplatok za vedenie úverového účtu 12,95 € (390,00 Sk) s tým, že ďalšie poplatky
za vedenie úverového účtu mali byť žalobcom vyrubované žalovanému v zmysle platného Sadzobníka
poplatkov.4. Z Odstúpenia od zmluvy zo dňa 11.10.2013 vyplýva, že nakoľko žalovaný zročné splátky a peňažné
prostriedky, ktoré boli žalobcom odúčtované na základe právoplatného exekučného príkazu, neuhradil
ani v poskytnutej dodatočnej lehote, žalobca z dôvodu jeho omeškania s úhradou viac než dvoch splátok

v súlade s článkom VI. a VII. úverovej zmluvy, ako aj v zmysle článku XIX. ods. 2 a 3 Všeobecných
podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č.
2265067 9 04 a stavebnom úvere č. 2265067 6 05 zo dňa 28.11.2007 a požadoval okamžité vrátenie
poskytnutých úverových prostriedkov v lehote do 7 dní od doručenia tohto listu. Z pripojenej fotokópie
obálky vyplýva, že zásielka žalobcu, obsahujúca odstúpenie od zmluvy, sa dňa 07.11.2013 vrátila

žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote.

5. Z Výpisu z účtu stavebného sporenia žalovaného, č. zmluvy 2265067 9 04, vyplýva, že v prospech
predmetného účtu boli z titulu pravidelných mesačných vkladov žalovaného vo výške od 18,26 € do
73,04 € v období od 15.11.2007 do 14.03.2013, úrokov z vkladov a štátnych prémií pripísané peňažné
prostriedky v celkovej výške 1 325,42 €, pričom z titulu výplaty nasporenej sumy na základe exekučného

príkazu boli z účtu odúčtované peňažné prostriedky v sume 20,00 € a v sume 181,25 €, t.j. spolu v sume
201,25 €, z titulu vrátenia štátnej prémie v sume 17,61 € a z titulu dane spolu suma 0,62 €.

6. V prevyšujúcej časti bolo potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu nedodržania ustanovení zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná

o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia OZ, ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch.

7. Súd citoval §§ 52, 53 OZ, ako aj § 2, 4 zák. č. 258/2001 Z.z. a dôvodil, že dospel k záveru o
úverovej zmluve zo dňa 27.7.2007, ktorá uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou na

základe uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka. Súd zistil,
že Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, dňa 19.11.2007 podpísaná žalobcom
a dňa 28.11.2007 žalovaným, je uzavretá v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. g) zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje náležitosť vyžadovanú citovaným ustanovením - ročnú
percentuálnu mieru nákladov. V Zmluve o medziúvere je uvedená výška úrokovej sadzby mimoriadneho

medziúveru, výška úrokov sadzby stavebného úveru, taktiež výška pravidelných mesačných vkladov
zmluvy o stavebnom sporení, ako aj výška pravidelných mesačných splátok úrokov z mimoriadneho
medziúveru a výška pravidelných mesačných splátok stavebného úveru, avšak ročná percentuálna
miera nákladov v nej uvedená nie je, a to aj napriek tomu, že pod sankciou, že spotrebiteľský úver sa
bude považovať za bezúročný a bez poplatkov, je nutnou náležitosťou zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. g)

citovaného zákona. (V § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, ak ročná percentuálna
miera nákladov v zmluve nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
len pre úplnosť súd dodal, že ročná percentuálna miera nákladov sa ako nevyhnutná náležitosť platnej
úverovej zmluvy podľa § 4 citovaného zákona nenachádza ani vo Všeobecných podmienkach pre
stavebné sporenie pre fyzické osoby, pripojených k Zmluve o medziúvere, ktoré žalovaným nie sú

podpísané.)

8. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje (údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov) v Zmluve
o medziúvere, a tiež vzhľadom na to, že žalovaný úver čerpal, súd Zmluvu o medziúvere uzavretú
medzi účastníkmi konania považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného

ustanovenia 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3 186,61
€, pričom žalovaný vkladmi na účet medziúveru zaplatil žalobcovi sumu 1 987,32 €, neuhradený rozdiel
v danom prípade predstavuje 1 199,29 € na medziúvere. Nakoľko mal súd na základe vykonaného
dokazovania zároveň preukázané, že z účtu žalovaného, založeného a vedeného žalobcom za účelom

stavebného sporenia žalovaného, boli pri celkovej nasporenej sume vo výške 1 325,42 € dôvodne
odpísané prostriedky vo výške 219,48 € (odúčtovanie exekútorovi 201,25 €, vrátenie štátnej prémie
17,61 €, daň 8,62 € ), zostatok sumy nasporenej na účte stavebného sporenia vo výške 1 105,94 €
súd započítal na žalovaným doposiaľ neuhradenú časť úveru, a žalobcovi tak v konečnom dôsledku
priznal plnenie vo výške 93,35 € (1 199,29 € - 1 105,94 €) a v prevyšujúcej časti žalobu v súlade s

ustanovením § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 a nasl.
OZ zamietol. Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil o ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ. Výrok o
náhrade trov konania oprel o ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p.9. V podanom odvolaní žiadal žalobca napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť
návrhu v celom rozsahu, t.j. že bude žalobcovi priznaná istina 3.059,23 € spolu s 6,99 % p.a. a úrokom zo

sumy 2.949,73 € od 1.3.2014 do zaplatenia ..., a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku,
to všetko do troch dní.

10. V odvolaní namietal, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p.), lebo v odôvodnení rozsudku súd vyvodil záver, že Úverová zmluva zo dňa 27.7.2007 uzavretá

medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka s tým, že v
danej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia OZ, ako aj zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a v prípade, ak by porušením povinnosti dlžníka, v dôsledku ktorého
navrhovateľ od zmluvy odstúpil, zanikol veriteľov nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by prakticky
porušením povinnosti získal pre neho výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa „zbavil" povinnosti plniť
zmluvne dohodnuté plnenie. Podľa názoru navrhovateľa je akékoľvek konanie, ktoré porušuje povinnosť

a spôsobuje tým výhodu v rozpore s dobrými mravmi a bez pochyby je v rozpore s účelom právnych
predpisov vzťahujúcich sa na daný právny vzťah. V zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka „sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy
zo zmluvy o úvere Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že úprava Zmluvy o úvere ako zmluvného
typu sa bez ohľadu na povahu účastníkov bude spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného

zákonníka, pretože ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah a to i v prípade ak je subjektom právneho
vzťahu spotrebiteľ. Vylúčením pôsobnosti príslušných ustanovení sa naruší princíp právnej istoty a
vznikne široký priestor na svojvoľné posudzovanie obsahu zmluvných vzťahov upravených Obchodným
zákonníkom ako absolútnych obchodných záväzkových vzťahov ak bude zmluvnou stranou spotrebiteľ.
ÚčelomSmerniceRady93/13/EHSbolo„stanoviťvšeobecnékritériánahodnotenienekaléhocharakteru

zmluvných podmienok" v konkrétnych zmluvách bez ohľadu na to, či sa ako zmluvný typ spravujú
ustanoveniami občianskeho alebo obchodného práva. Cieľom smernice nebolo vylúčiť pôsobnosť
zákonnej úpravy v prospech spotrebiteľa ale „zabezpečiť, aby nekalé (neprijateľné) podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre

strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok" (článok 6 Smernice Rady 93/13/EHS).
V súlade s citovaným zmyslom a účelom smernice boli v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
definované spotrebiteľské zmluvy ako „zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka ako aj všetky iné zmluvy... Navrhovateľ vykonáva svoju činnosť v súlade s ustanoveniami zák.
č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/200T Z.z. o bankách a

ustanoveniami Obchodného i Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti navrhovateľ osobitne poukazuje
na špecifickosť stavebného sporenia produktov medziúveru a stavebného úveru. Podľa ust. § 7 ods. 1
písm.e)zák.č.310/1992Zb.ostavebnomsporenívykonávanavrhovateľ„stavebnésporenienazáklade
ním vydaných zásad schválených Národnou bankou Slovenska po dohode s ministerstvom, ktoré musia
obsahovať najmä podmienky poskytovania stavebných úverov v prípadoch uvedených v §12 ods. 2

písm. Pre prípad omeškania odstúpenia od zmluvy je veriteľ oprávnený účtovať pri medziúvere 5% p.a.
úrok z omeškania z celého zostatku dlhu (čl. VII bod 8 Zmluvy). Účinky odstúpenia od zmluvy a teda
zánik práv a povinností zo zmluvy nastáva ex nunc, okamihom doručenia odstúpenia druhej zmluvnej
strane. Odstúpenie sa nedotýka nárokov, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením bez ohľadu na
to, o nároky ktorej strany ide. Odstúpenie sa netýka nároku na náhradu škody, na zaplatenie úrokov z

omeškania,zmluvnejpokutyresp.inýchdojednaní,akjeznichzrejmé,žemajútrvaťajpozánikuzmluvy.
O. i. namietal, že bolo treba použiť § 497 Obch. zákonníka s použitím § 502 ods. 1 Obch. zákonníka a
dlžník je vždy povinný zaplatiť aj úroky z omeškania, ktoré boli dojednané. Aj Smernica Rady 93/13/EHS
uvádzajú definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, túto
definíciu však nepovažuje žalobca za správnu pre právne posúdenie veci, ak súd pri hodnotení zmluvy

vylúčil pôsobnosť ustanovení Tretej časti II. Hlavy, Dielu V Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu
o úvere. O. i. cituje odvolateľ aj čl. 4 Smernica Rady 93/13/EHS a poukazuje na skutočnosť, že súd prvej
inštancie nebol oprávnený hodnotiť nekalú povahu podmienky, týkajúcej sa dojednaní o spôsobe úhrady
pohľadávky, vyplývajúcej zo zmluvy o úvere ako aj výšku dohodnutého úroku, keďže ide o dojednania
o hlavnom predmete plnenia zmluvy a dojednanie o primeranosti ceny.

11. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny (doslovné znenie
vyjadrenia je, že súhlasí s rozsudkom OS Rožňava č. „to a to...,“ je ochotný zaplatiť žalobcovi 93,33 €
aj s úrokom z omeškania od 8.11.2013).12. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania ako aj
vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a v súlade

s § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie je zákonný a treba ho potvrdiť
podľa § 387 CSP.

13. Bol zistený úplne skutkový stav vo veci, vec správne právne posúdil v napadnutej časti, t.j. vo výroku

o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti ako aj vo výroku o trovách konania a dôvody rozsudku súdu sú
správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie a odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v rozsudku.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené zákonným spôsobom. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri

ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia,
aké práva povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom
o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý ma správne použiť
alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne

aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania) a použitiu správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal
(prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil, a výklad o tom, aké majú

účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva
a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil
a na daný skutkový stav ho správne aplikoval, t, zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je treba doplniť, že žalovaný vkladmi na účet
medziúveru zaplatil žalobcovi sumu 1.987,32 €, neuhradený rozdiel je 1.199,29 € na medziúvere, z účtu
žalovaného, založeného a vedeného žalobcom len za prísne riadeným účelom stavebného sporenia
žalovaného, pri celkovo nasporenej sume vo výške 1.325,42 € dôvodne boli odpísané prostriedky v časti
219,48 € (odúčtovanie exekútorovi 201,25 €, pričom sa mu vrátila štátna prémia 17,61 €, daň 8,62 €),

pričom zostatok sumy nasporenej na tomto účte vo výške 1.105,94 € súd musel započítať žalovanému
doteraz na neuhradenú časť úveru a tak žalobcovi v konečnom dôsledku priznal plnenie vo výške 93,35
€ (1.1099,25 € - 1.105,94 €).

16. Je pritom veľmi dôležité, že chýbali údaje v platnej úverovej zmluve podľa § 4 cit. zák., ani všeobecné

podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby pripojené k zmluve o medziúvere tieto neobsahovali
a so zreteľom, že chýbal údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), a aj na skutočnosť,
že žalovaný úver čerpal, súd prvej inštancie zmluvu o medziúvere, uzavretú medzi stranami konania
považoval za platnú, mohol však posudzovať poskytnutý úver podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o
spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, čo je správne a zákonné posúdenie, ktoré sa

nevymyká z ustálenej súdnej praxe.

17. Treba pripomenúť žalobcovi, že jemu nepatrí úrok podľa Obchodného zákonníka, ktorý sa
nevzťahuje na tento spotrebiteľský spor, nejde o spor medzi podnikateľmi, žalovaný nikdy nebol v
spore so žalobcom v minulosti, avšak zmluvné podmienky dané do zmluvy žalobcom o poplatkoch sú

nezlučiteľné s ust. § 52 ods. 2 OZ, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy medzi stranami. O.
i. podľa špecifikácie pohľadávky žalovaných z úverovej zmluvy sú poplatky za úver, okrem vrátených
častí vzhľadom na nedodržanie § 52 a nasledujúcich OZ, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy, zásadne
neplatné. Nesprávne a nenáležité je odvolávanie sa odvolateľa na znenie Smernice, lebo v tejto veciúdajne mal byť aplikovaný rozhodujúcich právny predpis zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov, Obchodný zákonník, lenže predmetná zmluva o úvere vzhľadom na to, že žalovaný nebol
podnikateľom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto aj právne posúdenie tohto sporu súdom prvej

inštancie je správne a zákonné. Aj keď žalobca z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou viac než
dvochsplátokvsúladesčlánkom6a7úverovejzmluvy,odstúpenieodzmluvydňa11.10.2013;urobené,
v súlade s článkom XIX ods. 2 a 3 všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby
odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2265067904 a stavebnom úvere č. 2265067605 zo
dňa 28.11.2007 a žiadal okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v lehote 7 dní, toto

odstúpenie žalovaný neprevzal (zásielka obsahujúca odstúpenie od zmluvy sa dňa 7.11.2013 vrátila
žalobcovi, nevedel o tom žalovaný).

18. Bolo preto zákonné po odúčtovaní exekútorovi 201,25 € a vrátení štátnej prémie 17,61 €, daň 8,62
€ pri celkovej nasporenej sume vo výške 1.325,42 €, spolu odpísané prostriedky 219,48 €, nasporená
suma na účte stavebného sporenia predstavovala 1.105,94 €, ktorá bola súdom prvej inštancie aj

započítaná na žalovaným doteraz neuhradenú časť úveru, žalobcovi patrí len 93,35 € a v prevyšujúcej
časti podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka musel žalobu zamietnuť.

19. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa používajú
aj na odvolacie konanie.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. Žalobca nemal v odvolacom konaní plný úspech, preto nemá právo na náhradu trov. Žalovaný mal
v odvolacom konaní úspech, trovy nežiadal, preto mu neboli priznané.

23. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.