Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Martin Bauer
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8C/9/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716211151
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716211151.1
Uznesenie
Okresný súd Martin v právnej veci žalobkyne: L. V., D.. XX.XX.XXXX, N. D. X/X proti žalovanému: F. V.,
D.. XX.XX.XXXX, N. D. X/X, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Z. X. G. U. V. W. Ž., V. D. W. N. Č.. X, S. S. X, D. X. A. W.Z. N. Z. Č. X, A. D. A. A. F. Y.-G. I. D. G. O.
A. Č. XXX/XX, R. A. V. D. S. S. XXX O., G. M. R. D. U. S. Č. XXX, S. P. Ú. O., G. P., A. G. Ú. D., P. D.,
P. O., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej - návrhu žalobkyne proti žalovanému
o vylúčenie žalovaného z užívania bytu.
Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Súd u k l a d á žalobkyni, aby podala v právnej veci žalobkyne: L. V.Á., D.. XX.XX.XXXX, N. D. X/X A.
Ž.: F. V.L., D.. XX.XX.XXXX, N. D. X/X, žalobu na vylúčenie žalovaného z užívania bytu, a to v lehote
30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, na Okresný súd Martin.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 26.09.2016 o 14:30 hod. podala žalobkyňa na tunajšom súde návrh na nariadenie predbežného
opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa domáha, aby súd
naradil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu do X-L. N. Č.. X, D. Z. D. A. N. W. Z.. Č.. X, A. D. A.
A.. Č.. Y. XXX/XX, D. G.. Ú.. D., R. D. U. Č.. XXX, S. G. Ú. S. O. až do rozhodnutie súdu o vylúčení
žalovaného z užívania bytu. Súčasne sa žalobkyňa domáha aj náhrady trov konania vo výške 33 €.
V návrhu uviedla, že manželstvo so žalovaným uzavrela dňa 19.12.2002. Pre uzavretím manželstva
si kúpila byt, ktorého je výlučnou vlastníčkou. Z manželstva sa narodili 4 mal. deti, F., L., O. V. R..
Dňa 08.09.2016 podala žalobkyňa na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. deťom. Ďalej uviedla, že k podaniu návrhu na rozvod manželstva
ju viedol dlhoročný stres a ponižovanie, ktoré jej a ich deťom spôsoboval žalovaný. Naposledy sa konflikt
medzi nimi odohral pred týždňom, kedy žalovaný fyzicky napadol žalobkyňu. Tento návrh podala z
dôvodu, že ďalšie spolužitie je pre ňu a deti neznesiteľné. Svoj návrh odôvodňuje násilím, ktorému je
dlhodobo vystavovaná. Žalovaný ju od začiatku manželstva obviňuje z nevery a zakazuje jej stýkať sa
inými ľuďmi. Žalobkyňu izoloval od všetkých jej priateľov a známych. Celý život chodila len do práce,
kde ju vozil žalovaný a starala sa o domácnosť. Žalovaný ju všade sleduje a vyvoláva pred kolegami
nepríjemné scény. Keď kráčajú spolu po ulici, žalobkyňa sa nesmie na nikoho pozrieť. Nesmie nosiť
sukne ani veci s výstrihom. Aj napriek tomu, že žalobkyňa koná podľa predstáv žalovaného, žalovaný si
vždy nájde dôvod na hádky. Správanie žalovaného poznačilo aj deti, ktoré sú svedkami hádok. Každý
deň ich žalovaný podrobuje výsluchu, kde boli, koho stretli, čo robili a pod. Celý svoj život sa žalobkyňa
podriaďovala predstavám žalovaného.
2. Zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov, a to z čiastočného výpisu z U. XXX, kúpnej zmluvy
zo dňa 12.11.2001, návrhu na rozvod manželstva, sobášneho listu a rodných listov maloletých detí súd
zistil nasledovné skutočnosti:3. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva Č.. XXX vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č.
X, S. S. X, D. X. A., W. N. Z. Č.Z. X, A. D. A. A. F. Y.-G. I. D. G. O. A. Č. XXX/XX, R. A. V. D. S. S. XXX
O., G. M. R. D. U. S. Č. XXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre katastrálne
územie D., P. D., okres Martin. Predmetný byt nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2001
za kúpnu cenu vo výške 1.991,63 € (60.000,- Sk).
4. V návrhu na rozvod manželstva žalobkyňa uviedla, že k žalovanému stratila akúkoľvek náklonnosť,
bojí sa ho nielen ona, ale aj deti, lebo pod vplyvom alkoholu sa správ agresívne. Naposledy dňa
06.09.2016 pod vplyvom alkoholu žalobkyni vulgárne nadával, musela volať políciu a vyhľadať ošetrenie
lekára.
5. Zo sobášneho listu a rodných listov mal. detí mal súd preukázané, že strany uzavreli manželstvo dňa
19.12.2002 v D. a z manželstva sa im narodili 4 mal. deti, F., D.. XX.XX.XXXX, R., D.. XX.XX.XXXX, L.,
D.. XX.XX.XXXX V. O., D.. XX.XX.XXXX.
6. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23P/13/2016 súd zistil, že žalobkyňa podala návrh na rozvod
manželstva dňa 08.09.2016. K návrhu priložila ambulantný záznam, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa
dňa 07.09.2016 navštívila úrazovú ambulanciu, nakoľko včera, t.j. dňa 06.09.2016, ju po slovnej výmene
napadol manžel v detskej izbe. Stlačil jej ramená veľkou silou a sotil ju do nábytku. Na oboch ramenách
má hematómy a opuchy. Ramená palpačne bolestivé v oblastiach pohmoženia, hybnosť oboch lakťov
a ramien v norme. Dop. fyz. šetrenie, analgetiká, lioton gel, kontrola na chir. amb. Ďalej súd zistil, že
dňa 07.09.2016 o 20:00 hod. podala žalobkyňa na Obvodnom oddelení PZ v Príbovciach oznámenie
o priestupku, pričom uviedla, že dňa 06.09.2016 okolo 20:45 hod. prišiel manžel domov pod vplyvom
alkoholu a začal sa dcéry Zuzany ironicky pýtať, či ide pre brata Mareka do škôlky. Na to sa žalobkyňa
spýtala,prečobynemohlaísťponehodcéra.Potejtootázkežalovanýzačalnamanželkuzvyšovaťhlasa
vulgárne jej nadávať pred deťmi so slovami „Bol dobrý kokot? Dobre si si zatrtkala?“ Po tomto žalobkyňa
povedala žalovanému, aby sa pred deťmi správal slušne. Následne žalovaný odišiel do detskej izby, kde
po chvíli za ním prišla žalobkyňa a povedala mu, aby sa k nej správal slušne a že sa s ním chce rozviesť.
Následne žalovaný so slovami „Ja sa ťa nebojím a čo si ty o sebe myslíš?“ vstal a chytil žalobkyňu za
ruky, pritlačil ju k nábytku. Keď začala kričať, pribehla dcéra Iveta. Žalovaný ju pustil a žalobkyňa odišla
volať políciu.
7. Žalobkyňa sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho
súdneho poriadku. Keďže však návrh podala 26.09.2016 a od 01.07.2016 je účinný Civilný sporový
poriadok, ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok, súd pri nariadení neodkladného opatrenia postupoval
podľa ust. § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku.
Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania
a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd tútopovinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná.
Podľa § 336 ods. 4 CSP ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie
vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
8. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je potreba neodkladnej úpravy pomerov. Pred jeho
nariadenímnemusísúdzistiťvšetkyskutočnosti,ktorésúpotrebnéprevydaniekonečnéhorozhodnutiaa
prizisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie.Samotnýnárokteda
nemusí byť preukázaný nepochybne. Je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd v krátkej zákonnej lehote (24 hodín), počas
ktorej nemá dostatok času a priestoru na rozsiahle dokazovanie tak, ako je to pri rozhodovaní vo veci
samej. Súd vychádza len z návrhu a priložených listinných dôkazov.
9. Z doposiaľ vykonaného dokazovania mal súd preukázané splnenie podmienok na nariadenie
neodkladného opatrenia. Na rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase
vydania rozhodnutia. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z priložených listinných
dôkazov mal súd osvedčené, že žalovaný sa dopúšťa násilia, psychického aj fyzického, voči žalobkyni.
Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné
podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska
procesného maximálne zrýchlené. Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP
je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä
to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje
pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou,
ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť
v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania.
Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škoda a podobne. Násilie možno charakterizovať ako akýkoľvek akt, vrátane zanedbávania, ktoré
ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho
osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť,
jezdrojombezmocnostiobeteasúčasneprejavomprežívaniamocipáchateľanásilianadsvojouobeťou.
Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou
obeťou,ktorájevtýchtoprípadochbezmocná.Tátobezmocnosťbývačastýmcieľompáchateľa,ktorému
tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Násilím je každá forma ubližovania,
prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý
čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce
robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať len fyzický kontakt s obeťou, pretože
zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie
je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce
žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa
spája s fyzickým násilím. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Správanie žalovaného
nasvedčuje tomu, že u neho nejde o ojedinelé vybočenie z bežného spôsobu života, ale ide u neho o
bežnésprávaniesakblízkymosobám.Vzáujmeochranynielenžalobkyne,aleajmal.detí,másúdzato,
že je potrebné chrániť tieto osoby tým, že žalovaný bude vylúčený z užívania predmetnej nehnuteľnosti
špecifikovanej vo výroku tohto uznesenia.10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal náhradu trov
konania v celom rozsahu, nakoľko bola vo veci úspešná a súd vyhovel jej návrhu v celom rozsahu. V
súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Nakoľko súd nariadil neodkladné opatrenie ešte pred začatím konania, zároveň uložil žalobkyni
povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu na vylúčenie žalovaného z
užívania predmetného bytu. Ak v určenej lehote žalobkyňa žalobu vo veci samej nepodá, súd aj bez
návrhu zruší uznesenie o neodkladnom opatrení. Aj keď byt je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne,
žalovaný ako manžel, ktorý za trvania manželstva užíva tento byt, svoje právo bývať v tomto byte
odvodzuje od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu, lebo obsah tohto vzťahu okrem iného tvorí
povinnosťmanželovžiťspoluavzájomnávyživovaciapovinnosťmanželov.Natomtozáklademámanžel
- nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel
(vlastník) má povinnosť mu toto bývanie (užívanie bytu) umožniť. Rozvodom manželstva uvedený
právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu podľa § 126 ods.
1 Občianskeho zákonníka.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Martin, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené (§ 332
ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V Martine, dňa 27.09.2016
Mgr. Martin Bauer
zastupujúci sudca
zákonnej sudkyne
JUDr. Ing. Kataríny Murárikovej
Za správnosť vyhotovenia:
Jarmila Štefulová
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.