Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208228
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215208228.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej, a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená advokátskou kanceláriou: Advocate, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná ako advokát konateľ JUDr.
Martin Máčaj, proti povinnému: Q. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XX, o vymoženie sumy 234

eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 31. augusta
2015 č.k. 5Er/733/2015-14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d),

§ 44 ods. 2, § 243d ods. 1 veta prvá, 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej len „ZoRK“), § 39, § 52 ods.
1, 3, 4, § 53 ods. 1 veta prvá, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka článkami Smernice Rady
č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, rozhodnutiami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj zisteným skutkovým stavom. Z predložených dokladov
zistil, že oprávnená a povinný uzatvorili zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu. Predmetný právny

vzťah posúdil ako spotrebiteľský, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľských
zmluvách v súlade s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa predloženej rozhodcovskej zmluvy
všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 405701225 uzatvorenej dňa 09. 08. 2012, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca

zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. b) pred príslušným súdom

Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych
vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie
zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde

bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s
vnútornýmipredpismiStálehorozhodcovskéhosúduzaloženáprávomocStálehorozhodcovskéhosúdu.Boltohonázoru,ževdanomprípadeniejemožnéformuláciurozhodcovskejzmluvypovažovaťzaplatnú
rozhodcovskú zmluvu, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného

sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľky. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy
je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo
brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto
vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka.Akvurčitejvecinedošlokuzatvoreniuplatnejrozhodcovskejzmluvy,nemoholsporprejednať

rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Ak
neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho
alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná. Na základe vyššie uvedeného zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Oprávnená napadla uznesenie v zákonnej lehote odvolaním z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a neúplného zistenia skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Žiadala, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mala za to, že v
prejednávanej veci súd prvej inštancie prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Poukázala na
ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a 45 ods. 1 a 2 ZoRK a uviedla, že súd na správne

zistený skutkový stav aplikoval nesprávne právny predpis. Konštatovala, že formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v
prejednávanejvecirozhodcovskýrozsudok)apreskúmavanímmateriálnejstránkyzisťujeexekučnýsúd,
či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými
mravmi). Exekučný súd sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku

exekučného titulu. Postupom súdu prvej inštancie v predmetnej veci a jeho výkladom ustanovenia §
45 ZoRK došlo k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázala na
to, že oprávnená s povinným uzatvorila rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZoRK formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je

rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre
zmluvnéstranyzáväzné,konajúcisúdvšaktietoskutočnostidostatočnenezisťoval,a takzaťažilkonanie
vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zdôraznila, že povinnému nebola odňatá možnosť
obrátiť sa, v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere, na všeobecný
súd a v danej veci konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Komárno. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. V predmetnej veci, z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 11. 02. 2015,

kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu v
Bratislave, Záhradnícka 60, spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s. zo dňa 30. 10. 2014 sp.zn. SR 09245/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 12. 2014 a
vykonateľnosť dňa 11. 12. 2014, podkladom ktorého bola zmluva o úvere č. 405701225 zo dňa 09.

08. 2012, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Strany uzavreli
dňa 09. 08. 2012 rozhodcovskú zmluvu. Súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie doručenou dňa 29. 04. 2015 na Okresný súd Komárno požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie proti povinnému.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

9. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.
01. 2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je
exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

10. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,

exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti,
alebo postihuje majetok.

11. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

12. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

13. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu,tátolehotaneplatí,akideoexekučnýtitulpodľa§41ods.2písm.c)ad)Exekučnéhoporiadku.
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z
uvedeného vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s príslušnými právnymi
predpismi je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.

14. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom vrozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s

cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom

súdu prvej inštancie, ktorý správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Zásadnou
právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská zmluva k úveru, na základe ktorej
rozhodcovský súd rozhodol je neprijateľnou podmienkou. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy,
spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva
na oprávnenej. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súd prvej inštancie, že o rozhodcovskú
zmluvu, ktorá vyžaduje, že spory môžu byť síce riešené aj v súdnom konaní, ide aj vtedy, ak výber

jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej, že síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a príslušným súdom Slovenskej republiky, ale ak by podľa tejto
rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávnenej ako dodávateľky, spotrebiteľ
by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie dospel k správnemu
právnemu záveru, odvolávajúc sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že takouto neprijateľnou

zmluvnoupodmienkoubolaspôsobenáznačnánerovnováhavprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
vneprospechspotrebiteľa. Zpohľaduspotrebiteľajetotižrovnocenné,čiriešeniejehosporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľka
svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľov diktovať
svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred

štandardizovanými typmi zmlúv.

17. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojím obsahom najbližšie problémovej
rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a
nie z pohľadu dodávateľky. Ak by dodávateľka iniciovala konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula

neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo
odvrátil. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy,
ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom
bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou

rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo
štandardne formulovanej (typovej, adhéznej) zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne
neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto
právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby

zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za
stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť
tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom
na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera.
Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a je vylúčené,

aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

18. Nepochybne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľkou naformulované zmluvné klauzuly
vrátane rozhodcovských zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľ - povinný nemohol takúto formulárovú
(adhéznu, typovú) zmluvu meniť. Taktiež je nutné konštatovať, že bez podpísania rozhodcovskej zmluvy

by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Na strane oprávnenej je dôkazné bremeno preukázať, že
spotrebiteľ - povinný si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené
žiadne relevantné listinné dôkazy preukazujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy.
Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne
vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver nie je možné prijať. Poukazujúc na

vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).