Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 9P/302/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515217507
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7515217507.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou vo veci starostlivosti súdu o

maloletého K. Y., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov I. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX, právne zastúpenej
JUDr. Jarmilou Machovou, advokátkou so sídlom Košice, Štúrova 20, a K. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Y.
XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou B&B, Advokátska kancelária, s.r.o., Rázusova 1, Košice,
v konaní o zvýšenie výživného

r o z h o d o l :

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Gabriela sumou 230 eur mesačne, vždy do 15 - eho
dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc 1.9.2015.

Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2015 do 20.1.2016 spolu vo výške 570 eur povoľuje otcovi splácať v
mesačných splátkach po 47,50 eura spolu s bežným výživným až do vyrovnania, k rukám matky, pod
hrozbou straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie číslo konania 12P 30/2009 zo dňa 15.6.2009.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka žiadala podaným návrhom o zvýšenie výživného na maloletého K. zo sumy 116 eur na sumu 350
eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom rozsudkom Okresného
súdu Košice - okolie č. k. 12P/30/2009 zo dňa 15.6.2009 sa výdavky na výchovu a výživu maloletého
dieťaťa podstatne zvýšili.

Otec v písomnom vyjadrení navrhol návrh zamietnuť s poukazom na to, že jeho majetkové pomery nie
sú tak dobré a nie je možné, aby 16 ročný zdravý chlapec spotreboval výživné 350 eur. Ak by súd došiel k

inému názoru, navrhol zvýšiť výživné maximálne na sumu 150 eur mesačne. Uviedol, že jeho priemerný
zárobok je približne 1 000 eur mesačne, po odpočítaní všetkých povinných položiek ako poistného na
sociálne a zdravotné poistenie, dane a výdavkov súvisiacich s výkonom živnosti ako doprava, strava a
ubytovanie v zahraničí, mu mesačne ostáva okolo 400 eur.

Kolízny opatrovník navrhol, aby súd po prevedenom dokazovaní a vypočutí účastníkov konania zvýšil
výživné na sumu primeranú zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca a odôvodneným potrebám

maloletého dieťaťa.Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, správou o prešetrení pomerov ako aj
ďalším obsahom spisu, oboznámením s rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č. k. 12P/30/2009
zo dňa 15.6.2009 a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č. k. 12P/30/2009 zo dňa 15.6.2009 bolo v konaní
o zvýšenie výživného určené výživné na maloletého K. vo výške 116 eur mesačne. Otec bol vtedy
zamestnaný v spoločnosti G. G. s.r.o. s príjmom XXX,XX eura mesačne, matka zamestnaná ako
predavačka s príjmom 300 eur mesačne a maloletý Gabriel bol žiakom 4. ročníka F. školy v G..

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že s maloletým K. a maloletým G. G., ktorého má z iného vzťahu,
bývajú v trojizbovom obecnom byte v Y., za ktorý platí nájom 157 eur mesačne, plyn 131 eur mesačne,
elektrinu 47 eur mesačne, internet 22 eur mesačne. Okrem toho spláca hypotéku, ktorá je napísaná
na odporcu, ktorá je vo výške 69,71 eura mesačne. Od 1.11.2015 je zamestnaná ako pokladníčka
- predavačka v spoločnosti C., v OC K. v Y. s príjmom 450 eur mesačne v čistom. Na cestovné do

zamestnania vynakladá okolo 25 eur mesačne, na stravu asi 150 eur mesačne. Navštevuje pravidelne
neurológiu a za lieky pravidelne vynakladá asi 15 eur mesačne.

Maloletý K. je študentom 2. ročníka R. akadémie v Y.. Na cestovné do školy mu matka vynakladá 25 eur
mesačne, oblečenie 30 - 40 eur mesačne, keďže má číslo topánok 47 a nevie mu kúpiť lacné topánky,

je vysoký dva metre. Pri nástupe do 2. ročníka strednej školy mu za oblečenie na prax zaplatila 35
eur, knihy a zošity cca 15 eur. Matka potvrdila, že otec výživné vo výške 116 eur mesačne pravidelne
uhrádza. Nad rámec tohto výživného ničím neprispieva. Za január 2016 už výživné zaplatil.

Zvýpovedeotcabolozistené,žeodroku2013ježivnostníkom. Vminulostibolzamestnanývspoločnosti

G. G. s.r.o. ako zámočník, od roku XXXX pracuje naďalej
- 3 - 9P/302/2015

pre firmu G. G. s.r.o. ako živnostník. Táto firma mu zabezpečuje prácu v zahraničí. Od septembra 2015

pracuje v M. ako zámočník pre rakúsku spoločnosť I.. V práci je od pondelka do piatka, každý víkend
dochádza domov, preto na benzín vynakladá asi 800 eur mesačne. Ubytovanie ho vyjde na 20 eur
denne, čo je 80 eur týždenne. Na telefón vynakladá zhruba 50 eur mesačne, na stravu, keď je v M., za
mesiac vynakladá cca 150 eur mesačne. Za oblečenie dáva asi 50 eur mesačne. Na zdravotné poistenie
vynakladá 56,35 eura mesačne, do Sociálnej poisťovne 133,42 eura mesačne, maloletému K. platí od

narodenia životné poistenie vo výške 13,28 eura mesačne. Nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Okrem osobného auta zn. D. Q. žiaden majetok nevlastní. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou I. Q.
v jednoizbovom nájomnom obecnom byte v Y.. Priateľka je zamestnaná v zlatníctve v Y., zarába asi 380
eur mesačne. Výdavky súvisiace s bývaním v byte v Y. otec uhrádza vo výške cca 200 eur mesačne,
keďže služby spojené s užívaním bytu sú 65 eur mesačne, nájomné 96 eur mesačne a inkaso 21,30

eura mesačne.

Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že otcov priemerný čistý príjem predstavuje cca 800 eur
mesačne. Práce vykonáva v zahraničí, nepravidelne a v rôznych intervaloch. V čase, keď je na
Slovensku, nemá žiadny príjem. Býva s priateľkou, ktorá sa podieľa na úhrade výdavkov spojených s

chodom domácnosti.

ZoznámeniaspoločnostiG.G.s.r.o.bolozistené,žeotectamakozamestnanecnepracujeod31.8.2008.
Je živnostník, za rok 2014 ako živnostník u nich zarobil 14 481,50 eura.

Z daňového priznania otca k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 vyplýva základ dane vo výške 4
547,62 eura, príjmy vo výške 13 830,50 eura, výdavky 9 282,88 eura.

Z faktúr vystavených otcom ako živnostníkom pre spoločnosť G. s.r.o. bolo zistené, že otec vyfakturoval
za január 2015 sumu 1 105 eur, za február 2015 sumu 3 374,50 eura, za marec 2015 sumu 2 193 eur,

za apríl 2015 sumu 2 160 eur, za máj 2015 sumu 3 699 eur, za jún 2015 sumu 3 546 eur, za júl 2015
sumu 3 573 eur, za august 2015 sumu 3 056,50 eura, za september 2015 sumu 1 078 eur, za október
2015 sumu 4 500 eur, za november 2015 sumu 3 499 eur, za december 2015 sumu 3 532 eur a zajanuár 2016 sumu 1 708,50 eura. Po spriemerovaní týchto súm vyplýva priemerný hrubý príjem otca za
obdobie od januára 2015 do januára 2016 vo výške 2 848,04 eura mesačne.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Predpokladom zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov v tých skutočnostiach,
z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom. Na základe vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že u maloletého Gabriela došlo k podstatnej zmene pomerov
vzhľadom k tomu, že výživné bolo naposledy upravené pred
- 4 - 9P/302/2015

siedmimi rokmi, kedy maloletý navštevoval prvý stupeň základnej školy v G., zatiaľ čo v súčasnosti
navštevuje 2. ročník strednej školy v Y., s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky na cestovné,
školské potreby, zvýšili sa tiež výdavky na jeho ošatenie, stravovanie a uspokojovanie nevyhnutných
osobných potrieb.

Na strane otca došlo taktiež od posledného rozhodnutia súdu k podstatnej zmene pomerov, pretože
naposledy zarábal v spoločnosti G. G. s.r.o. cca 810,23 eura mesačne, zatiaľ čo za obdobie od januára
2015 do januára 2016 zarobil v hrubom cca 2 848,04 eura mesačne. Súd uznáva, že z tejto sumy
musí otec pravidelne každý mesiac uhradiť výdavky súvisiace s podnikaním ako odvody do sociálnej

a zdravotnej poisťovne, ubytovanie, stravu, telefón ako aj ďalšie výdavky, napr. oblečenie a pod., po
odpočítaní všetkých výdavkov zdokladovaných otcom však súd dospel k záveru, že otcovi zostáva
mesačne dosť vysoká suma na to, aby bez ohrozenia svojich potrieb mohol prispievať na výživu
maloletého Gabriela výživným vo výške 230 eur mesačne s poukazom aj na to, že otec okrem určeného
výživného žiadnym iným spôsobom na výživu maloletého neprispieva a nemá inú vyživovaciu povinnosť.

Čo sa týka výdavkov otca súvisiacich s bytom v Y. vo výške 182,30 eura mesačne, súd z tejto sumy uznal
odôvodnený výdavok otca vo výške jednej polovice, t.j. 91,15 eura, pretože tam býva spolu s priateľkou,
ktorá má taktiež povinnosť podieľať sa na úhrade týchto výdavkov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pri určení výšky zvýšeného výživného súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov
oboch rodičov, pričom prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj k tomu, kto z

rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a výšku príjmu otca súd dospel k záveru, že
otcov príjem je dostačujúci na to, aby prispieval na výživu maloletého Gabriela výživným vo výške, ktorá
je uvedená vo výroku tohto rozsudku a ktorú súd považoval za

- 5 - 9P/302/2015

primeranú možnostiam a schopnostiam otca. Súd zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o maloleté
dieťa, ktorá svoj podiel na jeho výžive plní aj hodnotou práce vynakladanej pri jeho opatere.

Súd poukazuje na to, že náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie
jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria,
zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava
dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné
potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti

rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pokiaľtoživotnáúroveň
rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory
a pod..

Vzhľadom na uvedené, ale aj na to, že vývoj životných nákladov sám osebe odôvodňuje zmenu výšky

výživného, súd považuje návrh matky za dôvodný.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Keďže otec si plní vyživovaciu povinnosť na maloletého Gabriela vo výške 116 eur mesačne, nad rámec

bežného výživného ničím neprispieva a súd zvýšil výživné na sumu 230 eur mesačne, t.j. o 114 eur
mesačne viac, počnúc 1.9.2015, otcovi vznikol dlh na výživnom na maloletého K. za obdobie od 1.9.2015
do 20.1.2016 spolu vo výške 570 eur (t.j. 5 mesiacov krát 114 eur), ktorý mu podľa § 160 ods. 1 O.s.p.
povolil zaplatiťvdvanástichmesačnýchsplátkachtak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa
začať i bez návrhu.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je to

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice -
okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá
- 6 - 9P/302/2015

vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O.
s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.