Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/84/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115213748
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115213748.7

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletú A. Q.,
nar. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na
návrh matky A. I. , nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.Š., E. Č.. X, zastúpenej JUDr. Melániou Kvietkovou,
advokátkou AK, so sídlom Košice, Tomášikova č. 35, za účasti otca Q. Q., nar. X.X.XXXX, bytom S., S..
X. Č.. X, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Z v e r u j e maloletú A. Q., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Zo strany otca u r č u j e pre dieťa výživné od 1.6.2015 do budúcnosti vo výške 50,- EUR mesačne,
ktoré je otec p o v i n n ý posielať matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho u r č e n í m od 1.6.2015 do 31.8.2016 vo výške 690,- EUR, súd p o v

o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným v 50,- eurových mesačných splátkach až do zaplatenia.
Konanie vo veci úpravy styku s maloletou, ako aj vo veci zákazu približovania sa otca k maloletej a k
matke maloletej v y l u č u j e na samostatné konanie.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej A. požiadala súd o úpravu práv a povinností k maloletej. Vo svojom návrhu uviedla, že
s otcom ich dcéry žila v spoločnej domácnosti, avšak bola nútená ju spolu s dieťaťom opustiť z dôvodu,
že otec maloletej ju psychicky a fyzicky napádal. V súčasnosti sa o maloletú stará sama a preto chce,
aby súd ich dcéru zveril do jej starostlivosti a zo strany otca určil pre dieťa výživné. Styk otca s dcérou
žiadala zakázať. Požiadala tiež o zákaz približovania sa otca maloletej k nej a k maloletej A..

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojenými listinnými dôkazmi a
znaleckým posudkom a zistil nasledovný skutkový stav a zistil, že rodičia maloletej žili spolu aj predtým,
než sa im narodila dcéra. Už počas matkinho tehotenstva sa začala prejavovať agresívna a povaha
otca maloletej. Po pôrode, keď sa maloletá narodila a on videl, že pri kojení je prítomný jej trojročný
syn, začal ju fyzicky napádať. Keď ju udrel do hlavy, prišli ich rodičia a jej matka zavolala políciu. Polícia
bola do ich bytu volaná viackrát, pretože útoky zo strany jej partnera boli opakované.

3. Po opakovaných útokoch však docielila to, že otec jej dcéry sa odsťahoval z ich spoločnej
domácnosti. Potom, čo bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bola maloletá zverená do jej
osobnej starostlivosti, otec sa začal prejavovať ako otec. Viackrát doniesol dieťaťu jedlo, plienky a mala
pocit, že sa zmenil aj vo vzťahu ku nej. Dva dni boli pekné, ale na tretí deň bol znovu agresívny. Od
septembra 2014 už nežijú v spoločnej domácnosti
4. Otec maloletej tvrdil, že sa o rodinu staral a že má záujem s dcérou sa stretávať.5. Kolízna opatrovníčka v čase, keď vykonávali šetrenie v rodine zistila, že matka maloletej žila s deťmi
sama a otec takisto potvrdil, že nebývajú v spoločnej domácnosti. Navrhla zveriť dieťa do osobnej
starostlivosti matky, pretože nenašla žiadne dôvody, ktoré by to vylučovali a čo sa týka úpravy , resp.

zákazu styku otca s maloletou, navrhla nariadiť znalecké dokazovanie.

6. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom objasnenia vhodnosti stretávania sa otca s
maloletou. Znalkyňa uviedla, že v prípade, že sa otec zdrží útokov voči matke maloletej, mohol by sa s
dcérou stretávať, spočiatku v krátkych pol, neskôr hodinových intervaloch dvakrát v párnom týždni.

7. Matka aj po podaní znaleckého posudku trvala na zákaze stretávania sa otca s maloletou. Uviedla, že
keď bola na vyšetrení u znalkyne, myslela si, že by nebolo vhodné otcovi úplne zakázať stretávať sa s
dcérou, keďže je jej biologickým otcom, ale potom, čo sa dozvedela, že znovu pácha trestnú činnosť,
sa rozhodla, že bude lepšie, ak sa s dcérou nebude stretávať.

8. Matka maloletej je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 278,- EUR. Býva
v podnájme, za ktorý mesačne platí 450,- EUR. Na nájomné jej prispievajú rodičia, sestra, ale takisto
aj otec jej syna z prechádzajúceho vzťahu. Maloletá ešte občas používa plienky, drogériu mesačne
vynakladá 50,-EUR. Nastravupredieťamesačnevynaloží približne100,-EURanaoblečenieokolo30
- 50,- EUR, pretože veľa vecí dostáva od sestry, ktorá má väčšie deti. Hračky dostáva ich dcéra darom.

9. Otec maloletej býva u rodičov. Potvrdil, že bol trestne stíhaný, bol odsúdený za držbu omamných
a psychotropných látok. Dostal podmienečný trest tri roky a je povinný chodiť na pravidelné lekárske
kontroly,odberykrviamoču,abysapreukázalo,ženeužíva drogy.Bol užnaprvomsedení,bolozistené,
že drogy viac neužíva. Uviedol, že s dcérou by sa rád stretával. Matka sama iniciovala ich stretnutie

potom, čo bol dňa 14.6.2016 prepustený z väzby. Tvrdil, že svoj život si usporiadal. Má priateľku, s
ktorou žije. Momentálne je bez príjmu a bez zamestnania. Hľadá si prácu, má založenú stránku, na
ktorej si aktívne hľadám zamestnanie. Bol aj na konkurze, ale zatiaľ prijatý nikde nebol. Kým nebol vo
vyšetrovacej väzbe pracoval ako brigádnik. Dokázal z týchto peňazí zabezpečiť svoje potreby, potreby
svojej dcéry a prispieval aj bývalej priateľke aj jej deťom. Je evidovaný na úrade práce, nepožiadal o

dávku sociálnej pomoci. jeho priateľka je živnostníčka, jej priemerný mesačný príjem je 1.200,- EUR.
Kým otec maloletej nebude zamestnaný, bude otcovi maloletej poskytovať peniaze na výživné.

10. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť

svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

13. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

16. Podľa ust. § 77 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie
na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.17. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčia.

18. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že bude v záujme maloletej, aby
bola zverená do starostlivosti svojej matky, ktorá sa o ňu riadne stará. O výške výživného súd rozhodol
s prihliadnutím k súčasným pomerom otca.

19. O stretávaní sa otca s maloletou alebo o zákaze styku a o zákaze približovania sa otca k matke a
k maloletej súd rozhodne po vykonaní ďalšieho dokazovania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).