Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16C/41/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714208428
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714208428.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS
a.s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Alanom
Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12 proti žalovanému U. M.T., O.. XX. XX. XXXX,
Z. V. U. U. v konaní o zaplatenie 423,20 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboupodanounatunajšomsúdedňa17.06.2014sažalobcaprotižalovanémudomáhalzaplatenia
sumy 423,20 € spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 01. 05. 2009 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že 20. 10. 2008 uzavrel so žalovaným ako dlžníkom
zmluvu o úvere č. 320080325, na základe ktorej žalovanému požičal sumu 331,94 € za poplatok za
správu úveru vo výške 224,72 € a žalovaný sa mu zaviazal celkovo zaplatiť sumu vo výške 556,66 €, a
to v 13 splátkach po 42,82 €. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do
úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaný však celkovo

uhradil len sumu 133,46 € a poslednú splátku uhradil dňa 16. 02. 2009. Keďže od vtedy dlh neuhrádzal
žalobca bol nútený obrátiť sa žalobou na súd.

3. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval a na výzvu súdu zo dňa 20. 10. 2014, ktorou ho súd
upozornil, že podľa jeho názoru je nárok premlčaný v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, podaním zo dňa 05. 11. 2014 uviedol, že tieto skutočnosti:

4. Žalobca zastával názor, že dňom 01. 05. 2009, keďže záväzok zosplatnil, začala plynúť premlčacia
lehota v trvaní 3 rokov zmysle § 101 Obč. zák.. Žalobca však uplatnil svoje právo na Medzinárodnom
rozhodcovskom súde v Bratislave, kde podal žalobu proti žalovanému dňa 17. 06. 2010 a vtedy
premlčacia lehota začala spočívať podľa § 112 Obč. zák., podľa ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe
uplatníprávonasúdealebouinéhopríslušnéhoorgánuavzačatomkonaníriadnepokračuje,premlčacia

doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané,
a pre ktoré bolo na súde alebo u iného príslušného organu navrhnutý výkon rozhodnutia. Medzinárodný
rozhodcovský súd v Bratislave dňa 27. 09. 2010 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. 0192/2012 a
na jeho základe, potom čo nadobudol právoplatnosť, žalobca podal návrh na začatie exekučného
konania súdnemu exekútorovi dňa 01. 12. 2011. Tento exekútor požiadal o udelenie poverenia na
výkon exekúcie, avšak Okresný súd Martin uznesením sp. zn. 18Er/161/2011 žiadosť súdneho

exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Žalobca však, vzhľadom na tieto
skutočnosti, zastáva názor, že počas časového intervalu od doručenia žaloby žalobcu Medzinárodnémurozhodcovskému súdu po deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Martin sp.
zn. 18Er/161/2011 o zastavení exekučného konania, premlčacia lehota spočívala. Žalobca totiž splnil
podmienky zakotvené v § 112 Obč. zák., teda sám inicioval konanie pred rozhodcovským súdom, riadne

v ňom pokračoval a následne po správoplatnení rozhodcovského rozsudku pokračoval v exekučnom
konaní. Na podporu svojich tvrdení citoval žalobca viaceré rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ale aj Najvyššieho súdu Českej republiky.

5. Následne Okresný súd Martin uznesením sp. zn. 16C/41/2014 zo dňa 09. 03. 2015 konanie zastavil,

rozhodol o trovách konania a žalobcovi vrátil zaplatený súdny poplatok. Vo svojom uznesení súd
konštatoval, že v zmysle § 103 O. s. p. prihliadal na skutočnosť, či sú splnené podmienky konania
a s poukazom na ust. § 159 ods. 3 O. s. p. zistil, že ide o nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, preto konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 práv veta O. s. p. z dôvodu, že
právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje v zmysle § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní pre Okresný súd Martin v konaní o rovnakom nároku žalobcu tzv. „rei iudicata“, čiže prekážku

právoplatne rozsúdenej veci a preto súd nemôže žalobu žalobcu prejednať a rozhodnúť o nárokoch v
nej uplatnených.

6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 10Co/385/2015 zo dňa 30. 12. 2015
uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom zrušujúcom uznesení
krajský súd konštatoval, že „paakt“ je zdanlivý, ničotný (nulitný) právny akt, z ktorého nevyplývajú
následky, ktoré sú s ním inak spojené a ide pritom o právny ak vydaný orgánom mimo zákonom
mu zverenej právomoci, preto je neplatný od začiatku (ex tunc), a z právneho hľadiska neexistuje a

nikoho nezaväzuje. Uvedenú charakteristiku spĺňa aj rozhodcovský rozsudok vydaný Medzinárodným
rozhodcovským súdom v Bratislave pod sp. zn. 0192/2010 zo dňa 27. 09. 2010 a následne zakladá aj
záver odvolacieho súdu, že takéto ničotné, nulitné rozhodnutie pre aktuálne konanie nemôže znamenať
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Krajský súd dodal, že exekučný súd vo svojom rozhodnutí
18Er/161/2011 zo dňa 24. 01. 2014, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie,

finančné nároky uplatňované v exekučnom konaní žalobcom, v pozícii oprávneného, proti povinnému,
teda žalovanému, po vecnej stráne nevyhodnocoval, nepreskúmaval, avšak svoj rozhodujúci záver pre
zamietnutie žiadosti exekútora na vydanie poverenia vyvodil prioritne a jedine z nedostatku právomoci
rozhodcovskéhosúduvydaťrozhodcovskýrozsudok.Pretonebolisplnenéprocesnépodmienkypostupu
podľa § 103 a § 104 O. s. p. a okresný súd je povinný o návrhu žalobcu konať, vykonať dokazovanie a

posúdiť v hmotnoprávnej rovine uplatnený nárok žalobcu.

8. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu bola riadne doručená do vlastných rúk spolu s jej prílohami.

9. Spravujúc sa názorom krajského súdu súd s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o tzv. drobný spor

podľa ust. § 200ea O. s. p. súd v zmysle ust. § 115 písm. a/ ods. 2 O. s. p., § 156 ods. 3 O. s. p. dňa
30. 06. 2016 vyhlásil verejne rozsudok bez nariadenia pojednávania.

10. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listín žalobcom do spisu pripojených, ale aj z
právoplatného uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/161/2011 zo dňa 24. 01. 2014.

11. Zo zmluvy o úvere čísla uvedeného v žalobe, ktorú žalobca pripojil do súdneho spisu mal súd
nepochybne preukázané uzavretie zmluvy takého obsahu, aký popísal žalobca. Je nesporné, že pri
splácaní dlhu predpísaným spôsobom v zmluve, vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy k 20. 10. 2008 je
zrejmé, že žalovaný by s prihliadnutím na 13 splátok, mal dlh zaplatiť najneskôr do konca roku 2009.

12.Súdsapretonezaoberalaniotázkouplatnostizosplatneniazáväzku,ktorýúkonžalobcaurobilsvojim
listom zo dňa 18. 06. 2009, ktorým oznámil žalovanému, že zosplatnil pre neplnenie zmluvy dlh k 30.
04. 2009.

13. Aj za predpokladu, že by žalovaný bol dlh splácal predpísaným spôsobom a mal ho do konca roku
2009 uhradený, dospel súd k presvedčeniu, že nárok žalobcu proti žalovanému je premlčaný a preto
žalobe vyhovieť nie je možné.14. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že v čase od podania žaloby na rozhodcovský súd dňa 17.
06. 2010 až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/161/2011
zo dňa 24. 01. 2014, premlčacia doba spočívala v zmysle ust. § 112 Obč. zák..

15. Súd sa stotožnil s názorom exekučného súdu, ktorý konštatoval vo svojom uznesení sp. zn.
18Er/161/2011 zo dňa 24. 01. 2014, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Poláka
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech žalobcu proti povinnému, čiže žalovanému,
na základe exekučného titulu vyššie spomínaného rozhodcovského rozsudku, a totiž stotožnil sa

so skutočnosťou, že v samotnej zmluve o úvere šlo neplatnú rozhodcovskú doložku, čiže nedošlo
k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, a teda rozhodcovský súd nemohol spor prejednať a
rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal je nulitným právnym aktom. Z tejto skutočnosti vychádzal aj odvolací
Krajský súd v Žiline, aj keď konštatoval, že takýto rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozsúdenej
veci. Podobný názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 29. 01. 2015
pod sp. zn. 3Cbo/27/2011, v zmysle ktorého neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc

rozhodcovského súdu a preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku právoplatne
rozhodnutej veci pre občianskoprávne konanie, a určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy.

16. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 100 ods. 2 Obč. zák., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

18. Podľa § 100 ods. 3 Obč. zák., nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo
na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

19. Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba

jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

20. Podľa § 112 Obč. zák., ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania

neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného
príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

21. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že uplatnenie občianskoprávneho nároku je možné v zmysle
žalobcomcitovanejjudikatúryurobiťajnavecne,resp.miestnenepríslušnomsúde.Žalobcavšakuplatnil

svoj nárok v rámci plynutia premlčacej doby na orgáne, ktorý nemal právomoc o takomto nároku konať,
nakoľko neexistovala platná rozhodcovská zmluva, ktorá by právomoc rozhodcovského súdu založila.
Je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že uplatnenie nároku vyplývajúceho zo súkromného práva, o
ktorom majú konať súdy Slovenskej republiky, je možné v zmysle ust. § 112 Obč. zák. urobiť aj podaním
žaloby na vecne, resp. miestne nepríslušný súd, avšak za takéto uplatnenie nároku nemožno považovať

napr. podanie žaloby o súkromnoprávnom nároku na orgán verejnej správy, nakoľko takýto orgán na
prejednanie takéhoto nároku nemá právomoc. To isté platí, ak žalobca podal žalobu na rozhodcovskom
súde, u ktorého platnou zmluvou nebola založená právomoc na prejednanie jeho súkromnoprávneho
nároku vo vzťahu k žalovanému.

22. Preto súd dospel k presvedčeniu, že nedošlo k spočívaniu premlčacej doby v zmysle ust. § 112 Obč.
zák. po tom, čo žalobca podal žalobu proti žalovanému na rozhodcovský súd, ktorý nemal právomoc
vec prejednať, premlčacia doba plynula v zmysle § 101 Obč. zák. v rokoch 2010, 2011 a 2012, a pokiaľ
žalobcapodalžalobunaOkresnýsúdMartin17.06.2014,podaljudávnopotom,čotrojročnápremlčacia
doba, ktorá začala plynúť najneskôr odo dňa zročnosti poslednej splátky dlhu v roku 2009 uplynula

koncom roka 2012.

23. V čase rozhodovania súdu platilo ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa
ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosťuplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností

dovolával.

24. Vzhľadom na zistený skutkový stav veci a citované zákonné ustanovenia súd dospel k presvedčeniu,
že žalobe vyhovieť nemožno a preto ju zamietol.

25. O trovách konanie súd rozhodol podľa ust. 142 ods. 1 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016. Žalovaný
bol v konaní plne úspešný, avšak v priebehu konania mu preukázateľne trovy konanie nevznikli, preto
mu súd ich náhradu proti neúspešnému žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.