Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/60/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4303899768
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4303899768.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava, proti
povinnému: J. H., nar. XX. XX. XXXX, J., Z., o vymoženie sumy 952,- eur s príslušenstvom a trov
exekúcie, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 7Er/80/2003 a u súdneho exekútora JUDr.
Ľubomíra Pekára, P. Pázmaňa 49/3, Šaľa pod sp. zn. EX 1622/2003, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 7Er/80/2003-18 zo dňa 7. septembra 2011, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a v časti zastavenia exekučného
konania p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov exekúcie m e n í

tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume
58,01 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
exekučné konanie zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr.
Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 131,72 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení

§ 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm. a/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov. Uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica sp. zn. N 776/2003,
Nz 19327/2003 zo dňa 17. 03. 2003 spísaná notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom v ktorej povinný,
zastúpený na základe písomného splnomocnenia uvedeného v Zmluve o úvere č. 4090946 zo dňa 05.
11.2002Mgr.MartinomPaičekom(zastupujúciadvokátaMgr.TomášaKušníranazákladesubstitučného

plnomocenstva), uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade
ktorého je možné vykonať exekúciu. Vzhľadom k tomu, že povinný nevyslovil súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice ako exekučným titulom osobne, ale na tento úkon splnomocnil inú osobu (pričom
súd poukázal aj na skutočnosť, že plnomocenstvo bolo spísané priamo v zmluve o úvere, a to v predtlači,
čo možno považovať aj za obmedzenie slobodnej voľby advokáta, ako aj na skutočnosť, že dohoda

o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon, no samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je,
dlžník svojím podpisom len prejavil súhlas s prijatou sumou, jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlas
so všeobecnými podmienkami), ide o taký nedostatok, ktorý spôsobil, že predmetná notárska zápisnica
nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom a z tohto dôvodu súd exekučné konanie zastavil.

O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 200 ods.

1, 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 131,72 eur vrátane20 % DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali z odmeny súdneho
exekútora vo výške 63,73 eur za 5 hodín účelne vynaložených na exekúciu a za 6 úkonov exekučnej
činnosti, z náhrady hotových výdavkov vo výške 62,46 eur za poštovné, spotrebný materiál, cestovné

a z náhrady za stratu času vo výške 5,53 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal skutočnosť,
že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, nakoľko notárska zápisnica
bola predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri rozhodovaní o udelení poverenia

súdnemu exekútorovi, pričom súd prvého stupňa uznal exekučný titul za súladný, a preto udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. V súvislosti s plnomocenstvom udeleným povinným,
oprávnený uviedol, že toto bolo preskúmané notárom pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním
zaoberal i Okresný súd Levice pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania
poverenia súdnemu exekútorovi a navyše povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o
úvere z roku 2002 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, avšak tak

neurobil. Mal za to, že jednou z podstatných náležitostí notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného
titulu je aj uvedenie právneho záväzku - teda uznanie určitého existujúceho právneho záväzku. Preto
hoci notárska zápisnica je podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku rýdzo procesnoprávnym
inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho a
obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Poukázal na rozdiel medzi uznaním dlhu, resp.

záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods.
2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, ktorý spočíva v dvoch náležitostiach, a to v
písomnomprávnomúkonevkvalifikovanejforme,tedavoformenotárskejzápisniceanotárskazápisnica
musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Uviedol, že
pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul,

nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov
predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Záverom oprávnený poukázal na ust. § 392 ods. 1 Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorého pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa
mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Z uvedeného vyplýva, že
napadnutým prvostupňovým uznesením sa exekúcia vyhlásila za neprípustnú, hoci nedošlo počas

celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu, v dôsledku čoho nastane
situácia (v prípade nadobudnutia právoplatnosti uznesenia a následného zastavenia exekúcie), kedy
si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude
premlčaná. Oprávnený nesúhlasí s výrokom súdu, ktorým bol zamietnutý návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora, nakoľko oprávnený na svojom návrhu naďalej trvá a nesúhlasí ani s uložením

povinnosti na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Poukázal na ust. § 28 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a na ust. § 196 Exekučného poriadku a
uviedol, že súdnemu exekútorovi nemožno priznať DPH z náhrady hotových výdavkov ani z náhrady
za stratu času. Navyše oprávnený považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o trovách exekúcie
za nepreskúmateľné. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na

dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými
námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti
rozhodnutiusúduvrámcivyužitiaprípadnýchriadnychamimoriadnychopravnýchprostriedkov.Vzávere
svojho odvolania oprávnený namietal, že súd svoje uznesenie v tejto časti neodôvodnil spôsobom

vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 OSP, keďže neuviedol, z čoho vychádzal pri priznaní trov exekúcie,
akým spôsobom posúdil účelnosť počtu hodín vynaložených súdnym exekútorom na exekúciu, ako aj
odôvodnenosť hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky a aké úkony odmeňované v súlade s ust. § 14
ods. 1 písm. b/ a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky boli súdnym exekútorom vykonané. Na základe
vyššie uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo

dňa 07.09.2011 zrušil v celom rozsahu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je v časti prvého, druhého výroku napadnutého uznesenia dôvodné, preto rozhodnutie

súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a v časti o
zastavení exekučného konania potvrdil ako vo výroku vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP. Zároveň
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je vo výroku o trovách exekúcie dôvodné, preto je potrebné
napadnuté uznesenie v časti tretieho výroku podľa § 220 OSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovejčasti tohto uznesenia. Odvolací súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
OSP a jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 26. 05. 2003,
kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 17. 05. 2003 na vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom
pod sp. zn. N 776/2003, Nz 19327/2003 dňa 17. 03. 2003. Súd prvého stupňa udelil dňa 23. 12. 2003

súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe vyššie
označeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 18. 11. 2010 oprávnený požiadal o zmenu
súdneho exekútora z JUDr. Ľubomíra Pekára na JUDr. Rudolfa Krutého. K tomuto návrhu oprávneného
sa dňa 15.08.2011 písomne vyjadril súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár a vyúčtoval si trovy exekúcie
vo výške 131,72 eur. Dňa 07. 09. 2011 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal
napadnuté uznesenie, ktorým zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekučné

konanie zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi
Pekárovi trovy exekúcie v sume 131,72 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných

výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten,
kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o potrebe zastavenia exekučného konania a z toho
dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na doplnenie však odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému je
vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený

výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 08.
2005, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie sa začalo doručením
návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo bolo 26. 05. 2003.

Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 17. 03. 2003 spísanú notárom JUDr.

Ľubomírom Vlhom pod sp. zn. N 776/2003, Nz 19327/2003, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods. 2
vyššie citovaného zákona a v ktorej advokátsky koncipient Mgr. Martin Paiček na základe substitučného
splnomocnenia zo dňa 02. 12. 2002 udeleného Mgr. Tomášom Kušnírom vystupujúcim ako zástupca
obchodnej spoločnosti PDSS, s.r.o., so sídlom Závodná 30, Bratislava, IČO: 35 828 170 ako zástupcompovinnej osoby (na základe splnomocnenia udeleného mu dlžníkom v úverovej zmluve zo dňa 05. 11.
2002) uznal dlh voči oprávnenej osobe v sume 31.586,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu
28.680,- Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 22. 12. 2002 do

zaplatenia a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia
a trov za spísanie zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi konania dňa 05. 11. 2002, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle
ktorého dlžník splnomocnil spoločnosť PDSS s.r.o., so sídlom Závodná 30, Bratislava, IČO: 35 828 170
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a na to, aby v jeho mene uznal záväzok z úveru

a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom.
Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora bolo preveriť vykonateľnosť spísanej notárskej
zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej
zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom a
notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod,

predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska
zápisnica podľa§41ods.2 Exekučnéhoporiadkujerýdzoprocesnoprávnyminštitútom,ktorýnadväzuje
na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho
zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného zákonníka). V oboch prípadoch
ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon dlžníka

adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a
notárskou zápisnicouobsahujúcou právnyzáväzok podľa§41ods.2 Exekučnéhoporiadku,tedapodľa
procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny
úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem
toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho

záväzku. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou
náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice
verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným
prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, čo znamená, že až v dôsledku
tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Zákonodarca teda hlavný dôraz

kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu by nebolo možné vykonať na základe
notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli
porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba bezpodmienečne trvať.

V predmetnej veci však povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako

exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho advokátsky
koncipient Mgr. Martin Paiček na základe substitučného splnomocnenia zo dňa 02. 12. 2002 udeleného
advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom ako zástupcom obchodnej spoločnosti PDSS, s.r.o., so sídlom
Závodná 30, Bratislava, IČO: 35 828 170 ako zástupcom povinnej osoby na základe splnomocnenia
udeleného mu povinným v zmluve o úvere zo dňa 05. 11. 2002. Splnomocnenie je súčasťou formulárovej

predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska
zápisnicamusímaťpísomnúformu,musíbyťvnejuvedenýsúhlaspovinnejosobysexekúciou.Odvolací
súd je toho názoru, že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, ale konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo,
ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka s dôrazom na presné

vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto plnomocenstvo musí spĺňať všetky
požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t. j. musí byť určité a zrozumiteľné.
Plnomocenstvo udelené dlžníkom pre spoločnosť PDSS, s.r.o., so sídlom Závodná 30, Bratislava, IČO:
35 828 170 v zmluve o úvere zo dňa 05. 11. 2002 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom
špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinného uznať a táto okolnosť

robí podľa názoru súdu predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Plnomocenstvo zo dňa 05. 11. 2002 ako súčasť úverovej zmluvy je
nejasné a neurčité a nemožno na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok,
resp. dlh uznať. Odvolací súd je toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo
advokátskeho koncipienta Mgr. Martina Paičeka na základe substitučného splnomocnenia zo dňa 02.

12. 2002 udeleného advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom ako zástupcom spoločnosti PDSS, s.r.o., so
sídlom Závodná 30, Bratislava, IČO: 35 828 170 ako zástupcom povinného uznať dlh vo forme notárskej
zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou.K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 05. 11. 2002 je predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa
pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje i
predtlačený text, že dlžník splnomocňuje spoločnosť PDSS, s.r.o., so sídlom Závodná 30, Bratislava,

IČO: 35 828 170. Už táto skutočnosť preukazuje, že spoločnosť PDSS, s.r.o., so sídlom Závodná 30,
Bratislava, IČO: 35 828 170 ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musela jednať so spoločnosťou
veriteľa (oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy spoločnosti PDSS, s.r.o.,
so sídlom Závodná 30, Bratislava, IČO: 35 828 170 nie sú v rozpore so záujmami povinného, ktorého
by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V

prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto
osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka) a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom
účastníci právneho úkonu vedeli. V predmetnej exekučnej veci je totiž povinný zastúpený spoločnosťou
PDSS, s.r.o., so sídlom Závodná 30, Bratislava, IČO: 35 828 170, ktorá sa dala následne zastúpiť Mgr.
Tomášom Kušnírom, pričom odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na uvedené a množstvo obdobných
prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec

povinných ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov.

Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 17. 03.
2003 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že Mgr. Martin Paiček nemohol pri jej
spisovaní konať s dôsledkami a účinkami pre povinného v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu.

Tútootázkujeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmaťvkaždomštádiuexekučnéhokonania
avprípadezistenia,žeexekúciabolanesprávnenariadená(nazákladeexekučnéhotitulu,ktorýnespĺňal
zákonom stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57, § 58 Exekučného poriadku zastavená, pretože jej
ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

Podľa § 196 účinného do 31. 08. 2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 199 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, výšku odmeny exekútora, náhrady

hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na
odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po
dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným
právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, trovy exekúcie vymôže exekútor

niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov
exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 27a citovanej vyhlášky, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi
odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z

vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku
1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony
exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto
náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a

poplatky.

Podľa § 22 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, cestovné náhrady sa poskytujú podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 23 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, náhrada za stratu času patrí súdnemu
exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo
kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, náhrada podľa odseku 1 je 20 Sk (0,66

eur) za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 25 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj
náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

V predmetnej veci je potrebné vychádzať z toho, že súdny exekútor má právo na odmenu, náhradu

hotových výdavkov a náhradu za stratu času za výkon exekučnej činnosti. Súdny exekútor má nárok
na náhradu trov exekúcie potrebných na účelne vymáhanie nároku, preto súd pri rozhodovaní o výške
trov exekúcie musí posudzovať a preskúmať predovšetkým účelnosť, nevyhnutnosť a opodstatnenosť
vynaložených nákladov na vykonanie exekúcie.

S poukazom na uvedené je potom odvolací súd toho názoru, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada
nevyhnutných trov exekúcie vo výške 58,01 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm.
a/ a ods. 2 citovanej vyhlášky za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu za prípravu podkladov na
súpis hnuteľných vecí a výkon súpisu hnuteľných vecí v trvaní 60 minút a za upovedomenie o vykonaní
súpisu hnuteľných vecí v trvaní 40 minút v celkovej sume 13,28 eur zvýšenú o 20 % DPH v sume 2,66

eur a z odmeny podľa § 15 ods. 1 písm. a/, b/, c/, g/, h/, j/ citovanej vyhlášky za 6 úkonov exekučnej
činnosti v celkovej sume 19,92 eur zvýšenú o 20 % DPH v sume 3,99 eur. Odvolací súd priznal súdnemu
exekútorovi i náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky za poštovné v sume 13,54 eur,
nakoľko ich výšku mal odvolací súd za preukázanú z pripojeného exekučného spisu súdneho exekútora
(Ex 1622/2003) a náhradu za stratu času podľa § 23 citovanej vyhlášky v sume 4,62 eur, nakoľko mal

zo zápisnice o miestnom zisťovaní preukázané, že zamestnanec súdneho exekútora bol dňa 27. 01.
2004 v Leviciach (bydlisko povinného), kde chcel vykonať súpis hnuteľných vecí povinného, avšak na
adrese trvalého bydliska nebol zastihnutý, t. j. zamestnanec súdneho exekútora vykonal úkony mimo
sídla exekútorského úradu (Šaľa).Na zdôraznenie správnosti má odvolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že z logického a
gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má

zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce
je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je
pretopočetnosťjednotlivýchúkonov.Tomutovýkladuzodpovedáajznenieustanovenia§14ods.1písm.
b) vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (taxatívne
vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Zároveň odvolací súd konštatuje, že je neprípustné a v rozpore

v príslušnými ustanoveniami citovanej vyhlášky, aby si súdny exekútor účtoval odmenu duplicitne, t. j.
podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 citovanej vyhlášky za čas potrebný na vykonanie úkonov
exekučnej činnosti špecifikovaných v § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky i za tieto úkony exekučnej činnosti
podľa ustanovenia § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky.

Odvolací súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za poštovné v sume 4,80 eur za doručovanie

žiadosti o súčinnosť (Register obyvateľov), nakoľko súd nemal uvedené doručovanie preukázané
pripojením doručenky v exekučnom spise a za doručovanie presného rozpisu trov exekúcie a originál
exekučného spisu, nakoľko uvedené doručovanie nesúvisí v zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku
s účelným vymáhaním nároku oprávneného. Odvolací súd konštatuje, že súdny exekútor nemá nárok
na náhradu trov exekúcie za spotrebný materiál (obálka s doručenkou, papier A 4 a spisový obal) v sume

2,72eur,nakoľkovzmysleustanovenia§25citovanejvyhláškyjevodmenesúdnehoexekútorazahrnutá
i náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Odvolací súd je toho
názoru, že za účelné vykonávanie exekúcie nemožno považovať cestovné náhrady, ktoré si súdny
exekútor uplatnil v špecifikácii trov exekúcie vo výške 41,40 eur vrátane DPH, z toho dôvodu, z citovanej
vyhlášky vyplýva (§ 22 ods. 2), že cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu, ktorým je

zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a na ich prípadné priznanie sa vyžaduje predloženie
technického preukazu cestného motorového vozidla alebo osvedčenie o evidencii cestného motorového
vozidla, ktoré však v danom prípade súdnym exekútorom predložené neboli a navyše nevyplývajú ani
z pripojeného exekučného spisu (Ex 1622/2003). Z dôvodu, že Exekučný poriadok v ust. § 196 až s
účinnosťou od 01. 01. 2012 zaviedol, že o DPH sa zvyšuje nielen odmena súdneho exekútora, ale aj

náhrady, odvolací súd nepriznal súdnemu exekútorovi 20 % DPH z náhrady za stratu času vo výške
0,91 eur.

Súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil vyššie citovaným zákonom a vyhláškou a ich príslušnými
ustanoveniami a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v širšom rozsahu, ako mu prináležalo

podľa právnych predpisov. Z toho dôvodu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia a uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 07. 09. 2011 v napadnutej časti výroku o trovách
konania zmeniť.

Odvolací súd ohľadom nesúhlasu oprávneného so zamietnutím jeho žiadosti na zmenu súdneho

exekútora konštatuje, že súd prvého stupňa z dôvodov vyššie uvedených a v súlade s Exekučným
poriadkom a nálezom ÚS SR exekučné konanie zastavil. Z uvedeného dôvodu je preto navrhnutá zmena
súdneho exekútora v tomto štádiu konania nehospodárna a nadbytočná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.