Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/9/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515010119

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8515010119.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa XX.XX.XXXX v J. takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku na podklade odvolania prokurátora
z r u š u j e rozsudok Okresného súdu R. V. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanú ml. E. H. - nar. XX.XX.XXXX v starej V., trvale bytom Z.
č. XX, prechodne bytom Z. XXX, okr. R. V.

podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
v R. V. sp. zn. Pv XXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona, ktorý mala spáchať tak, že

dňa XX.XX.XXXX okolo XX,XX hod. spolu s obvinenou Z. H. (voči ktorej bolo zastavené trestné stíhanie
podľa§215ods.1písm.e/Tr.por.)sanachádzalinadrevenejlávke,ktorávediecezmiestnypotokvobci
Z., okr. R. V., v smere od rodinného domu č. X k rodinnému domu č. XXX, kde boli obťažované a ťahané
R. S., nar. XX.XX.XXXX, a aby sa vyhli obťažovaniu, strkali rukami do poškodeného, čím zapríčinili jeho

pád z lávky do potoka, pričom utrpel ťažké poranenia a to zlomeninu krčnej chrbtice s pomliaždením
miechy s následným obojstranným lalôčkovým zápalom pľúc do
-2-

pohrudnice vpravo, následkom čoho bol hospitalizovaný a následne dňa XX.XX.XXXX zraneniam
podľahol,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodeného V. S., nar. XX.X.XXXX v Z., okr. R. V., bytom Z. č. 7, okr.
R. V., s jeho nárokmi na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :Rozsudkom Okresného súdu R. V. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola obžalovaná ml. E.
H. podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodená spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry R.
V. sp. zn. Pv XXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia

podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že

dňa XX.XX.XXXX okolo XX,XX hod. spolu s obvinenou Z. H. (voči ktorej bolo zastavené trestné stíhanie
podľa§215ods.1písm.e/Tr.por.)sanachádzalinadrevenejlávke,ktorávediecezmiestnypotokvobci
Z., okr. R. V., v smere od rodinného domu č. X k rodinnému domu č. XXX, kde boli obťažované a ťahané

R. S., nar. XX.XX.XXXX, a aby sa vyhli obťažovaniu, strkali rukami do poškodeného, čím zapríčinili jeho
pád z lávky do potoka, pričom utrpel ťažké poranenia a to zlomeninu krčnej chrbtice s pomliaždením
miechy s následným obojstranným lalôčkovým zápalom pľúc do pohrudnice vpravo, následkom čoho
bol hospitalizovaný a následne dňa XX.XX.XXXX zraneniam podľahol,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodený V. S. bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný
na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor ihneď po jeho vyhlásení. V dodatočne predložených

dôvodoch odvolania prokurátor vyslovil, že s odôvodnením súdu, na základe ktorého bolo rozhodnuté
o oslobodení obžalovanej, sa nemožno stotožniť, nakoľko hodnotenie dôkazov zo strany súdu nebolo
vykonané v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Obžalovaná J. H. trestnú činnosť poprela,
jej výpoveď však považuje za účelovú, aby sa vyhla trestnému konaniu a prípadne uloženému trestu.
Poukazuje na závery znaleckého dokazovania J.. M. E., ktorá uviedla, že obžalovaná má tendenciu k

účelovej prezentácii skutočnosti, ku skresľovaniu vo svoj prospech, je vo svojej výpovedi ovplyvňovaná
okolím, najmä rodinou, reakciami prostredia a komunity, v ktorej žije. V rovine špecifickej, týkajúcej sa
vyšetrovaného skutku, sa javí výpoveď tejto svedkyne
v podstatných častiach vierohodná a zhoduje sa s výpoveďou Z. H.. J. tiež na výpoveď svedka G. H.,
ktorý jednak v prípravnom konaní a taktiež na hlavnom pojednávaní jednoznačne svojou výpoveďou

usvedčuje obžalovanú E. H. tým, že videl a počul ako poškodený volal E. H., aby išla s ním a zároveň
videl, ako Z. H. a E. H. začali poškodeného strkať, v dôsledku čoho tento spadol do potoka. Pokiaľ
súd poukazuje na rozpor v jeho výpovediach, je toho názoru, že svedok vysvetlil a svojou výpoveďou
odstránil rozpor - uviedol, že rozdielne vypovedal preto, lebo mal strach z otca neb. V. S., pričom na neho
ukázal priamo v pojednávacej miestnosti. Výpoveď tohto svedka je potrebné hodnotiť ako jednoznačne

vierohodnú a usvedčujúcu zo spáchania žalovaného skutku. Naopak, svedok V. S., otec poškodeného,
nebol priamym svedkom incidentu a má len sprostredkované a hlavne skreslené informácie, ktoré sú pre
posúdenie viny obžalovanej nepodstatné a teda nerelevantné. Aj svedecké výpovede H. H. a U. H. sú
postavené len na sprostredkovaných informáciách a vyjadreniach, pričom svedok H. H. mal vidieť, ako
sa poškodený naťahoval s E. a Z. H.. Pokiaľ súd nepovažuje za hodnovernú výpoveď pôvodne obvinenej

Z.H.,ktomuuvádza,žeznalecképosudky H..E.aH..N.súdiametrálneodlišnéodznaleckéhoposudku
podaného J.. M. E., ktorá konštatovala, že menovaná je schopná správne vnímať prežívané udalosti,
aj keď schopnosť reprodukcie skutočnosti je u nej jednoduchá, subjektívna, útržkovitá s oslabením
chápania súvislosti a je ovplyvňovaná jej motiváciou. Je toho názoru, že znalkyne bolo potrebné
konfrontovať, ale súd tento návrh zamietol. Výpoveď svedkyne Z. H. z hlavného pojednávania považuje

za nevierohodnú, účelovú v snahe pomôcť E. H.. Táto svedkyňa totiž vypovedala v prípravnom konaní
trikrát a rovnako, preto nebol dôvod jej neveriť. Taktiež zameral pozornosť na závery znaleckého
posudku z odvetvia súdneho lekárstva, z ktorého plynie, že nemožno vylúčiť ani potvrdiť, že k pádu
poškodeného R. S. mohlo dôjsť malou, či strednou silou a prudkosťou, resp. po sotení osoby alebo
dvoma osobami, ako tomu nasvedčujú aj výpovede svedkov, pretože následkom takéhoto posotenia

nemuseli vzniknúť výraznejšie stopy po mechanickom násilí. Nesúhlasí s názorom súdu o pozitívnom
hodnotení obžalovanej, pretože zo správy sociálnej kurately plynie, že obžalovaná je u nich vedená od
augusta XXXX a tento úrad ju hodnotí negatívne. S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti navrhol,
aby krajský súd zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania prokurátorom ako osobou na to oprávnenou krajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa
§ 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupukonania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

V prvom rade krajský súd preskúmaval procesný postup konajúceho súdu, či tento netrpí takými
podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. V rámci tohto
prieskumu zistil, že konajúci súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní za účasti obž. ml. J.
H., ktorá mala možnosť vyjadriť sa ku skutku kladenému jej obžalobou za vinu, ako aj k vykonaným
dôkazom, mala taktiež možnosť predniesť argumenty o svojej nevine, pritom hlavné pojednávanie sa

vykonalo vždy
v prítomnosti jej obhajcu. Za daných zistení možno konštatovať, že právo na obhajobu v súdnom konaní
porušené nebolo.

Konajúci súd vykonal dokazovanie podľa predpísaných pravidiel, preto výsledky vykonaného
dokazovania mohli tvoriť podklad jeho rozhodnutia, okrem tých dôkazov, na ktoré nemožno prihliadať

z dôvodu procesnej nespôsobilosti. Ide o výpovede svedkyne Z. H. v postavení svedka zo dňa
XX.XX.XXXX a v postavení obvinenej.

Konajúci súd uzavrel, že nemal preukázané, aby zo strany obžalovanej došlo k naplneniu znakov
skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona. Vychádzal pritom z výpovede

obž. ml. E. H., ktorá od počiatku trestného stíhania popierala spáchanie skutku a uvádzala, že k pádu
z mosta (lávky) neb. R. S. došlo po tom, čo si tento chcel sadnúť na tyč na moste. Tejto výpovedi
obžalovanej korešponduje aj výpoveď svedka G. H. z hlavného pojednávania, ktorý totožne uviedol
ako dôvod pádu z mosta neb. S. S. to, že tento si chcel sadnúť na tyč na moste a pritom sa chcel
napiť.Ajnapriekrovnakémupopisumechanizmuvznikuporaneniakonajúcisúdtejtosvedeckejvýpovedi

neuveril, pretože bola rozdielna od výpovedi svedka D. H. z prípravného konania, v ktorých tvrdil, že
neb. S. S. sácali obidve, teda obžalovaná aj Z. H., pričom v ďalšej svedeckej výpovedi uvádzal, že
ho strkala už iba Z. H.. Ani výpovede svedkyne Z. H. konajúci súd nehodnotil ako vierohodné najmä s
poukázaním na závery znaleckého dokazovania z odboru psychológie. Z nich vyplýva, že táto svedkyňa
pri reprodukcii prežitého v dôsledku jej intelektuálnej poruchy skresľuje udalosti, dokáže si zapamätať

len útržky prežitých udalostí, trvácnosť spomienok je slabá, preto pri reprodukcii môže veľmi rýchlo
dochádzať k poklesu množstva zapamätaných detailov, ktoré má potom tendenciu dopĺňať na základe
vlastných predpokladov a skúsenosti.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom konajúceho súdu, že nebolo preukázané tvrdenie obžaloby,

že obžalovaná ml. E. H. strkala rukami do poškodeného neb. S. S., v dôsledku ktorého jej konania
neb. S. S. spadol z lávky do potoka a utrpel pritom ťažké poranenia s následkom smrti, ktoré konanie
by zodpovedalo objektívnej stránke prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona, t. j. že inému z
nedbanlivosti spôsobila smrť.

Je nesporné, že k pádu poškodeného neb. S. S. z mosta došlo, čo bolo v príčinnej súvislosti s jeho
smrťou. O tom svedčí nielen výpoveď svedka D. H. a obžalovanej, ale tomuto mechanizmu vzniku
objektívne zistených poranení pri pitve, ktoré boli v príčinnej súvislosti so smrťou neb. S. S., zodpovedajú
aj závery znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva.

Za nesporné považuje odvolací súd aj to, že medzi neb. S. S. a svedkyňou Z. H. a obžalovanou došlo
ku konfliktu, ktorého podstata spočívala v sexuálnych návrhoch zo strany nebohého za súčasného
fyzického kontaktu minimálne so svedkyňou Z. H.. K tomu vypovedala obžalovaná ml. E. H. ako aj
svedok G. H., pričom H. H. nepočul komunikáciu medzi nimi, ale registroval, ako obžalovaná, svedkyňa
a neb. S. S. stáli na moste, keď okolo nich prechádzal.

K sexuálnym návrhom vypovedala aj svedkyňa Z. H., ktorú časť výpovede možno považovať za
hodnovernú, keďže korešponduje výpovediam obžalovanej a svedka D. H..

Ak obžalovaná popiera, aby bola na moste súčasne s neb. S. S. a Z. H., práve výpoveď svedka H. H.
preukazuje, že k takejto situácii došlo, logicky pred pádom neb. S. S. z mosta.

Záver konajúceho súdu, že obžalovanej nebolo dokázané, že strkala do poškodeného neb. S. S. v
čase jeho pádu z mosta, považuje odvolací súd za správny, ktorý korešponduje výsledkom vykonaného
dokazovania. Z neho totiž možno vyvodiť jednoznačné závery iba o tom, že obžalovaná na moste bola vprítomnostisvedkyneZ.H.apoškodenéhoneb.S.S.,nemožnoznichvšakvyvodiťzáverbezrozumných
pochybností o tom, že práve v dôsledku sácania obžalovanou poškodený neb. S. S. spadol z mosta.
Niet o tom jediného hodnoverného dôkazu.

Odvolateľ poukazuje na výpoveď svedka G. H. z prípravného konania, ktorá má byť usvedčujúcim
dôkazom. Tento vyslovený záver odvolateľa odvolací súd považuje za vágny, pretože nemá oporu v
tvrdeniach menovaného svedka. Svedok D. H. totiž vypovedal v prípravnom konaní dvakrát, pri výpovedi
dňa XX.XX.XXXX síce vypovedal, že neb. S. S. navrhol Z. H. a obžalovanej, aby s ním išli za peniaze,

najprv chytil Z., ona mu povedala, že s ním nepôjde a ťahal ju, a aj E. chytil a oni mu urobili tak, že ho
od seba odsotili a on spadol dole, pričom pri druhej výpovedi v prípravnom konaní tvrdil, že E. do neho
nestrkala, že keď všetci stáli spolu na lávke, tak Z. do neho strkla a on sa ihneď prevalil do potoka. Na
hlavnom pojednávaní svedok pozmenil výpoveď v tom smere, že poškodený si chcel sadnúť na tyčku
na moste, chcel sa napiť a spadol dole do potoka, pričom rozdiel ohľadne okolnosti predchádzajúcej
pádu z mosta vysvetľoval tým, že predtým klamal, lebo sa bál poškodeného, aby ho nebili. Z uvedených

výpovedí svedka nie je jednoznačne zrejmé, aby obžalovaná prispela k pádu poškodeného sotením,
keďže svedok v prvej výpovedi vo všeobecnosti uvádzal, že ho od seba odsotili a on spadol dole, pričom
nekonkretizoval postavenie obžalovanej a svedkyne L. H. počas tejto činnosti, či išlo o spoločný úkon
alebo o postupnosť ich konania a v akom poradí. Ak má byť vina založená na jedinej výpovedi svedka,
potom táto výpoveď musí byť presvedčivá, jednoznačná, bez rozumných pochybností a spolu s ďalšími

dôkazmi musí tvoriť logický záver o rozhodných skutočnostiach zakladajúcich znaky skutkovej podstaty
trestného činu. Výpoveď svedka D. H. takouto nie je, pretože tento svedok okrem už vyššie uvedeného
pri ďalších výsluchoch popisoval okolnosti pred pádom S. S. inak a to podstatným spôsobom, keď tvrdil,
že obžalovaná do neho nestrkala a do R. strkla iba svedkyňa Z. H.. So zreteľom na tieto skutočnosti
nemožno hodnotiť výpoveď svedka D. H. za jednoznačne usvedčujúcu a postaviť na nej zavinenie

obžalovanej k následku, ktorý mal byť spôsobený na zdraví iného.

Ani o tvrdenia svedkyne Z. H., na čo poukázal odvolateľ, nemožno opierať vinu obžalovanej. Ak
odvolateľ tvrdí, že táto svedkyňa vypovedala v prípravnom konaní trikrát rovnako, preto nebol dôvod
jej výpovediam z prípravného konania neveriť, k tomu odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ by sa aj

výpovede tejto svedkyne v procesnom postavení obvinenej dali použiť v trestnom konaní, na tieto nie
je možné prihliadať, pretože
tieto neboli zabezpečené zákonným spôsobom. Svedkyňa bola totiž pozbavená spôsobilosti na
právne úkony, v dôsledku čoho existoval u nej dôvod na povinnú obhajobu od vznesenia obvinenia.
Svedkyňa však obhajcu v čase výsluchu dňa XX.XX.XXXX nemala, v dôsledku čoho došlo k porušeniu

jej práva na obhajobu, čo má za následok absolútnu neúčinnosť tohto vyšetrovacieho úkonu. Pokiaľ
ide o ďalší výsluch v postavení obvinenej zo dňa XX.XX.XXXX, pri ktorom už bol prítomní aj obhajca a
opatrovník, tak tento dôkazný prostriedok nemôže byť použitý z dôvodu, že obsah výpovede obvinenej je
skopírovanýzjejvýsluchuzodňaXX.XX.XXXX,ktorýkorešpondujeobsahuvýpovedeL.H.vprocesnom
postavení svedka z XX.XX.XXXX. Z uvedeného je teda zrejmé, že výpovede boli kopírované a nie

sú autentickým odrazom vyjadrení svedkyne L. H.. Pokiaľ ide o jej výpoveď z prípravného konania v
postavení svedkyne, ktorá bola zabezpečená ako prvá v poradí, sú tu pochybnosti o popise priebehu
skutkového deja a to so zreteľom na závery znaleckého dokazovania z odboru psychológie. Z nich totiž
vyplýva, že intelektové schopnosti menovanej svedkyne sú defektné, ide u nej o mentálnu retardáciu
ťažkého stupňa, v dôsledku ktorej diagnózy bola svedkyňa aj pozbavená spôsobilosti na právne úkony. S

intelektom priamo súvisí aj kapacita pamäti, menová si dokáže zapamätať len útržky prežitých udalostí a
trvácnosť spomienok je u nej slabá, preto jej schopnosť reprodukcie prežitých udalostí je problematická,
pretože môže u nej veľmi rýchlo dochádzať k poklesu množstva zapamätaných detailov, ktoré má potom
tendenciu dopĺňať na základe vlastných predpokladov a skúseností.

Aj keď bola Z. H. vypočutá ako svedkyňa dňa XX.XX.XXXX, teda deň po spáchaní skutku, ktorý je
predmetom tohto trestného stíhania, so zreteľom na závery znaleckého dokazovania nie je reálne,
aby opísala okolnosti, za akých malo dôjsť ku skutku, spôsobom zaznamenaným v zápisnici o jej
výsluchu. Použité gramatické výrazové prostriedky v zápisnici o jej výsluchu vypovedajú o tom, že opis
skutku menovanou svedkyňou nebol zaznamenaný expresis verbis, ale jej výpoveď bola výrazovo

prispôsobená, čo spochybňuje potom aj obsah jej tvrdení pri tomto úkone.

Za danej situácie odvolacia námietka prokurátora, že výpovedi svedkyne Z. H. z prípravného konania je
potrebné veriť, keďže následne vypovedala dvakrát rovnako v postavení obvinenej, je neopodstatnená.Ako to z vyššie uvedeného plynie, na výpovede L. H. v procesnom postavení obvinenej nemožno
prihliadať, pričom jej výpoveď v postavení svedkyne z prípravného konania vyvoláva pochybnosti o jej
tvrdeniach. Aj keby táto výpoveď bola vyhodnotená ako použiteľná a hodnoverná, z nej nevyplývajú také

relevantné skutočnosti, o ktoré by sa mohla oprieť vina obž. ml. J. H. zo žalovaného trestného činu. Vo
výpovedi svedkyne L. H. totiž absentujú okolnosti, za akých sa mala obž. ml. J. H. zúčastniť žalovaného
konania, na základe ktorých by sa dalo posúdiť, či aj v dôsledku jej účasti došlo k pádu poškodeného S.
S. z mosta. Vyjadrenie svedkyne L. H., že „začali sme ho odtláčať a strkať“ nepostačuje pre vyvodenie
zavinenia smerujúceho k spôsobenému následku a teda nemožno oň opierať vinu z trestného činu,

najmä za situácie, ak svedok D. H. toto vyjadrenie svedkyne L. H. spochybňuje podstatným spôsobom.

Vychádzajúc z vyššie hodnotených dôkazov a z nich plynúcich skutočností odvolací súd uzavrel, že
neboli dokázané tvrdenia obžaloby a to, že obž. ml. J. H. mala strkať
do poškodeného S. S., čo bolo príčinou jeho pádu z lávky do potoka. Tento záver je však dôvodom na
oslobodenie obžalovanej spod obžaloby podľa § 226 písm. c/ Tr. poriadku.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd zastáva názor, že skutok sa stal, pretože k pádu z mosta
poškodeného S. S. došlo, čo zachováva totožnosť skutku, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie a
následne aj vznesené obvinenie. Je potrebné si uvedomiť, že totožnosť skutku je zachovaná, ak je
zachované konanie alebo následok, alebo časť konania alebo časť následku.

So zreteľom na doposiaľ uvedené potom odvolací súd vyhodnotil právny záver konajúceho súdu,
že skutok sa nestal ako nezodpovedajúci výsledkom vykonaného dokazovania a preto na podklade
odvolania prokurátora zrušil napadnutý rozsudok a vo veci rozhodol sám tak, že obžalovanú ml. E. H.
oslobodil spod obžaloby prokurátora z dôvodu uvedeného v § 285 písm. c/ Tr. poriadku, t. j. že nebolo

dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd posúdil odvolanie prokurátora ako čiastočne
opodstatnené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.