Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/198/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615208253
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6615208253.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLučenecsamosudkyňouJUDr.RenátouŠulajovouvprávnejvecižalobkyňaR.J.,narodená

XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, štátna občianka SR, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s.r.o. so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466 proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o.
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie sumy 3 237,-- Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3 237,--Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 3 237,--Eur od 22.05.2015 do zaplatenia a nahradiť jej trovy právneho zastúpenia vo
výške 668,24 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne O. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, všetko

v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Lučenec súdny poplatok z návrhu na
začatie konania vo výške 194,--Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 3 237,--Eur spolu s 5,05 %
ročným úrokom z omeškania počnúc od 22.05.2015 do zaplatenia.

Uviedla, že Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 10.07.2013

došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobkyni zo strany žalovaného vo výške 350,--Eur. Odplata
vzmluveboladohodnutánasumu300,--Euroznačenáako"celkovénáklady",ktorúsazaviazalazaplatiť
v 10 mesačných splátkach počnúc dňom 12.08.2013. Žalobkyňa použila poskytnutý úver na osobné
potreby. Ročný úrok tak predstavuje viac ako 110 %.

Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 10.07.2013 došlo k
poskytnutiu finančných prostriedkov žalobkyni zo strany žalovaného vo výške 350,-- Eur. Odplata v

zmluve bola dohodnutá na sumu 300,--Eur označená ako "celkové náklady", ktorú sa zaviazala zaplatiť
v 10 mesačných splátkach počnúc dňom 12.08.2013. Žalobkyňa použila poskytnutý úver na osobné
potreby. Ročný úrok tak predstavuje viac ako 110 %.

Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 06.06.2013 došlo
k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobkyni zo strany žalovaného vo výške 2700,--Eur. Odplata v
zmluve bola dohodnutá na sumu 2 592,- Eur označená ako "celkové náklady", ktorú sa zaviazala zaplatiť

v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 10.07.2016. Žalobkyňa použila poskytnutý úver na osobné
potreby. Ročný úrok tak predstavuje viac ako 96 %.Poukázala na ustanovenia § 39, § 41, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 6, § 54 ods. 1, 2 a § 658 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na povahu a obsah uzavretej zmluvy, je zrejmé že ide o spotrebiteľskú zmluvu nakoľko
žalobkyňa pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa považuje výšku dohodnutej odplaty za poskytnutý
úver/pôžičku za neplatný právny úkon pre jej priamy rozpor so zákonom (§ 39 a 53 ods. 6 OZ).

Zo znenia zákona číslo 129/2010 Z. z. § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, § 11 ods. 1 vyplýva, že pre
absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve, a to druhu spotrebiteľského úveru,
doby trvania zmluvy, úrokovej sadzby a termínu konečnej splatnosti úveru a ročnej percentuálnej miere
nákladov mal žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 3 400,-- Eur
(350,--Eur zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, 350,-- Eur zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a 2 700,--
Eur zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX). Preto aj v prípade, ak by súd nepovažoval dohodu o odplate

za neplatný právny úkon (podľa čl. II tohto návrhu) nemal žalovaný nárok na úroky a poplatky v zmluve
označené ako odplata.

Žalobkyňa uvedením do omylu zo strany žalovaného uhradila na jeho účet sumu vo výške:
- 5307,-- Eur zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, istina 2 700,-- Eur, preplatok 2607,- Eur

- 680,-- Eur zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, istina 350,-- Eur, preplatok 330,-- Eur
- 650,-- Eur zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, istina 350,-- Eur, preplatok 300,-- Eur

tzn. v súhrne o 3 237,-- Eur viac než mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 3 237,--Eur tak došlo k
bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.

Žalobkyňa poukázala na ustanovenia § 451 ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho zákonníka a má za to, že
ide na strane žalovaného o bezdôvodné obohatenie.

Vzhľadomnaskutočnosť,žežalovanýdodnešnéhodňaaninapriekvýzvežalobkynedlžnúsumunevrátil

uplatňuje si žalobkyňa okrem zaplatenia dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania o 5 percentuálnych
bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

Dňa 10.07.2013 uzavrela žalobkyňa so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, dňa 17.07.2013

strany uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, dňa 06.06.2013 strany uzavreli Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX. Napriek tomu, že žalobkyňa nežiadala úver na podnikanie a ani ho na podnikanie
nepoužila, predmetná zmluva obsahuje prehlásenie dlžníka o tom, že prijaté finančné prostriedky sú
poskytnuté na výkon podnikania a údaj IČO povinného a to z dôvodu, že zmluvy pripravil a vypísal
žalovaný bez možnosti jej zmeny povinným. Taktiež žalovaný si pred podpisom zmluvy vyžiadal aj číslo

občianskeho preukazu a údaj rodného čísla povinného, teda údaje identifikujúce nepodnikajúcu fyzickú
osobu,čímdošlokdvojakémuoznačeniupovinného.Kdvojakémuoznačeniupovinnéhopoukázalaajna
judikatúru Krajského súdu v Banskej Bystrici. Krajský súd v Banskej Bystrici v Uznesení číslo konania 4
CoE 100/2013 - 133 sa stotožňoval s posúdením predmetného zmluvného vzťahu medzi oprávneným a
povinným ako vzťahu spotrebiteľského zo strany prvostupňového súdu, nakoľko vzhľadom na označenie

dlžníka (povinného) v predmetnej úverovej zmluve nie je z jej obsahu možné ustáliť, či povinný
túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ alebo ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uvedené nemožno bezpečne ustáliť s poukazom na "dvojaké"
označenie povinného v tejto zmluve tak osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú
osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé bydlisko) ako aj údajmi

charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania). Z uvedených
údajov dokonca možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný uvedenú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ
a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali
povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo tiež z
osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Naopak údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú osobu

nepodnikateľa nie sú verejne prístupné a je možné ich zistiť len z dokladov priamo poskytnutých
povinným, napríklad z občianskeho preukazu. Zo znenia predmetnej zmluvy je zrejmé, že verejná listina
( napr. Občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej
osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli doobsahu zmluvy priamo zahrnuté. Preto sa dá predpokladať, že dlžník v uvedenom vzťahu vystupoval
ako spotrebiteľ.

Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké
množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že
by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej
forma na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami skôr svedčí o
skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne

nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi.
V prípade pochybnosti o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom
existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj
nespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázanýbezpečne,spôsobomnevzbudzujúcimdôvodné
pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) všeobecný údaj
o poskytnutí úveru na výkon podnikania, prípadne uvedenie identifikačného čísla osoby a ani údaj o
tom, pod akým číslom je fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri. Takéto údaje neposkytujú
odpoveď na otázku, v akom odbore podnikania povinný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a akú

konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou vôbec uzatvorenie zmluvy o úvere má. Oprávnenému
sanepodarilopreukázať,žepovinnýpriuzatváraníaplnenízmluvyoúverekonalvrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter.

Rovnako dala do pozornosti aj Uznesenie Krajského súdu Bratislava, číslo konania 8NcC/25/2014-36

proti totožnému žalovanému spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., kde Krajský súd Bratislava rozhodol, že
námietka nesúhlasu s postúpením veci pôvodne vedenej na Okresnom súd Žiar nad Hronom pod sp. zn.
18C/72/2013, je dôvodná. Okrem iného Krajský súd vo veci formálne zhodnej formulárovej zmluvy aká
je v tomto prípade konštatoval: "nepochybne došlo k uzatvoreniu typovej (adhéznej) zmluvy, ktorá mala
podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podmienkami s nemožnosťou zmeniť či ovplyvniť ich

znenie..." "...Svoje postavenie spotrebiteľa navrhovateľ odôvodňoval tým, že pri uzatváraní zmluvy ani
pri jej plnení nevystupoval vo vzťahu k odporcovi ako podnikateľ, ktoré jeho tvrdenie bude v konečnom
dôsledku predmetom konania vo veci samej.

V tejto súvislosti odkázal Krajský súd Bratislava na rozhodnutie Krajského súdu Trnava, v exekučnej

veci pod sp. zn. 10Coe/70/2010, ktorý konštatoval, že "bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) len
všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na
otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti
odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má."

Ako aj Uznesenie Krajského súdu Košice, sp. zn. 4CoE/58/2013 ktorý sa nestotožnil s "Predčasným"
právnym záverom súdu prvého stupňa, že nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom nevyplýva zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázal nato, že označenie povinnej v exekučnom titule, ako aj
v návrhu na začatie exekúcie obsahuje IČO, ktoré môže svedčiť o skutočnosti, že úver mohol byť
poskytnutý povinnej na účel podnikania. Avšak fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, môže uzavrieť aj

takú zmluvu o úvere, ktorá sa netýka jej podnikateľskej činnosti, teda takú zmluvu, ktorá je zameraná na
uspokojovanie jej osobných potrieb a potrieb jej členov rodiny a domácnosti, "Púhe označenie povinnej
IČO-m nemôže viesť k záverom o tom, že predmetná zmluvy bola uzavretá na účel podnikania. "

Žalobkyňa z uvedeného vyvodzuje, že zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným založený zmluvou

o úvere je vzťahom spotrebiteľským, čo možno vyvodiť aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
243/07ktorýkonštatoval,že"aksúvzmluvepoužitéformulácieapojmy,ktorémožnovykladaťrozdielne,
javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil", t.j. v prejednávanom
prípade v neprospech oprávneného.

Poukázala aj na Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15 Co/497/2014, v ktorom okrem
iného uvádza: " Spotrebiteľ nemôže mať vedomosť o následkoch označenia ako podnikateľského
subjektu prípadne použitia finančných prostriedkov na podnikateľské účely, pričom veritelia zneužívajúneznalosť spotrebiteľov o následkoch ich označovania ako podnikateľských subjektov a za tým účelom
využívajú nekalé obchodné praktiky, ktoré typickým príkladom je práve duplicitné označenie subjektov."

AjzUznesenieKrajskéhosúdBanskáBystricačíslokonania13CoE/165/2013-103,ktoréhoúčastníkom
odporca k odvolacej námietke oprávneného, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah
ako taký, keďže ani jeden z účastníkov konania nie je spotrebiteľom odvolací súd uviedol nasledovné:
" Z predloženej zmluvy jednoznačne nevyplýva, či povinná uzavrela zmluvu o úvere ako fyzická osoba-
nepodnikateľ alebo ako podnikateľ, a či v druhom z uvedených možností pri uzatváraní a plnení

zmluvy o úvere konala alebo nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti.
Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Povinná na základe výzvy súdu oznámila,
zmluvu o úvere uzatvorila ako fyzická osoba - spotrebiteľ a zo žiadneho jej úkonu pri žiadosti o úver

nevyplývalo, že by si úver brala na podnikanie. Celá žiadosť o úver ako aj zmluvu o úvere vypísala
obchodná zástupkyňa oprávneného a povinná žiadosť len podpísala." Z uvedeného Krajský súd Banská
Bystrica konštatoval, "že je nepochybné s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsahu zmluvy a vopred
pripravenom obsahu zmluvy na predtlačenom formulári bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust.
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom

aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva."

Na základe vyššie uvedených skutočností tvrdí, že ide jednoznačne o spotrebiteľský vzťah, nakoľko
žalobkyňa si nebrala úver za účelom výkonu povolania, podnikania či zamestnania, ale že ho použila
na súkromné účely.

Žalobkyňa mázato,žezostranyžalovaného,idelenoobchádzaniezákona,abysavyholposudzovaniu
absencii obligatórnych náležitostí zmluvy, vzhľadom na početné chyby v zmluvách, ktoré žalovaný
predkladá spotrebiteľom. A teda, aj keby sa neposudzoval úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch je nevyhnutné posudzovať zmluvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je potrebné považovať dohodu o výške poplatku v miere takmer
100 % z poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá
je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to aj napriek tomu, že nie sú stanové limity na výšku úrokov pri úveroch a
finančných pôžičkách a ich hodnota je ponechaná na dohodu zmluvných strán, ich konečná výška nie je

neobmedzená. Uvedené potvrdzujú súdy pri svojej rozhodovacej činnosti napr.: Rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove z 28. septembra 2011 spisová značka 3Co 3/2011, a rozhodnutie Krajského súdu v
Ostrave z 23. 08. 2011 spisová značka 16 ICm 944/2010.

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že takmer každý odsek predmetnej zmluvy je nápadne, až krajne nevyvážený,

postavený v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Okrem toho tak, ako je tomu v stovkách ďalších
úverových vzťahoch žalovaného, úverovú zmluvu nemohla žalobkyňa ovplyvniť, nijako zmeniť ani
upraviť nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení bez možnosti pripomienkovania
predložená na podpis spotrebiteľovi. Uvedené vyplýva aj z výpovede žalobkyne.

Vzhľadom na znenie zmluvy o úvere, znenie Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a z
dôvodu neprehľadnosti a nedodržania zákonom stanovených náležitostí zmluvy o úvere, žalobkyňa
ustanoveniam zmluvy o úvere, bez príslušného vzdelania, poprípade skúseností nemohla rozumieť
a vyčítať z nej všetky pre ňu plynúce následky. Taktiež pokiaľ ide o osobitný podpis žalobkyňa,
ktorý má vyjadriť jej súhlas so žalovaným uvedeným účelom použitia finančných prostriedkov, je

potrebné povedať, že spotrebiteľ absolútne nemá a ani nemôže mať vedomosť o tom, čo zaškrtnutie
daného políčka znamená a spôsobuje (resp. má spôsobiť). Teda nemôže ani predpokladať ako
si svoje postavenie môže zhoršiť, a preto je nevyhnutné účel použitia poskytnutých finančných
prostriedkov skúmať z objektívneho hľadiska. Rovnako ako nevie, aké následky môže spôsobiť ak
si berie spotrebiteľský úver a v zmluve o úvere sa nechá označiť obchodným menom , respektíve

IČO-m. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie ústavného súdu Slovenskej republiky I.US
285/2011-16 z 24.082011, ktorý okrem iného uviedol nasledovné: "K námietke oprávneného v odvolaní,
že vzhľadom na osobu povinného - podnikajúca fyzická osoba - sa v danom prípade nejedná ani o
spotrebiteľský vzťah ako taký a nie je možné daný vzťah podriadiť pod právnu úpravu spotrebiteľskéhoúveru, keďže ani jeden z účastníkov konania nie je spotrebiteľom, odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že v danom prípade, aj keď bol povinný v zmluve o úvere označený tak rodným číslom,
oko aj IČO-m, nebolo preukázané, že by konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu jeho obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Navyše zo samotnej zmluvy
o úvere nevyplýva účel poskytnutia peňažných prostriedkov, či už na výkon povolania, zamestnania
alebo podnikania dlžníka, ktorý by vylučoval aj aplikáciu z. č. 258/2001 Z. z., a nevyplýva z nej ani
to, aký má poskytnutý úver súvis s podnikaním dlžníka. Podľa názoru odvolacieho súdu je v záujme
oprávneného pri uzatváram zmluvy, ktorá nemá byť považovaná za spotrebiteľskú zmluvu špecifikovať

účel uzatvorenia zmluvy priamo v zmluve tak, aby bol jasný a zrozumiteľný. Podľa § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa, čím treba podľa názoru odvolacieho súdu dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy o úvere zaťažuje toho, kto túto skutočnosť tvrdí, čiže
oprávneného. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že na vzťah medzi oprávneným a povinným
je potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského práva, t. j. Občiansky zákonník v ust. § 52 a nasl.,

ako aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch."

Nevyhnutnosť objektívneho posúdenia účelu použitia finančných prostriedkov potvrdzuje taktiež
rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky a Európskeho súdneho dvora (pri konkrétne tých istých
formulárových zmluvách o úvere odporcu) a judikatúra súdov Českej republiky (pri obdobných zmluvách

o úvere), ktoré pri posudzovaní týchto zmlúv posúdili úverový vzťah ako spotrebiteľský a tak nevyhnutne
aplikovali ustanovenia právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa a v obdobných prípadoch.

Je nevyhnutné skúmať použitie finančných prostriedkov - v uvedených súvislostiach je aj v súlade
s ustálenou judikatúrou. V uvedenej súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu

v Prešove z 26. mája 2011, sp. zn. 6Co 84/2011, podľa ktorého je konanie, ktorým sa presviedča,
navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel
na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý
nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11. 05. 2005 o nekalých obchodných
praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú

praktikuazároveňmôženapĺňaťatribútyagresívnejobchodnejpraktiky,čoznamená,žeaksapodstatne
zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje
za neprijateľnú voči spotrebiteľovi.

V prejednávanom prípade je nevyhnutné poukázať taktiež na tú skutočnosť, že predmetná zmluva o

úvere napriek jej označeniu, ako úverovej zmluvy je reálne zmluvou o pôžičke podľa ustanovení § 657
a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedené je odôvodnené tým, že:
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka Zmluvou o pôžičke p r e n e c h á v a veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu. - REÁLNA ZMLUVA.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa Zmluvou o úvere sa z a v ä z u j e veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. KONSENZUÁLNA ZMLUVA.

V prípade predmetného vzťahu ide o zrejmú reálnu zmluvu, nakoľko pri samotnom podpise došlo k
odovzdaniu peňazí (pôžičky). Aj napriek snahe žalovaného účelovo zaradiť tento vzťah pod režim
obchodného zákonníka je tento vzťah nevyhnutné posúdiť bez ohľadu na označenie zmluvy podľa jeho
obsahu a nie formy, resp. nesprávne pomenovaného úkonu (zmluvy). Zmluvný vzťah tak v každom
prípade treba subsumovať pod normy občianskeho práva.

Aj v prípade, ak by súd z akýchkoľvek dôvodov posúdil zmluvný vzťah podľa noriem obchodného
zákonníka, je zrejmé, že dohoda o výške odplaty za poskytnutú pôžičku nie je neobmedzená ani
medzi podnikateľskými subjektmi. Priemerná výška odplaty za porovnateľné podnikateľské úvery v čase
uzavretia zmlúv bola v júni 2013 na úrovni 13,04 % a v júli 2013 na úrovni 12,99 %.

Žalovaný vo svojom odvolaní tvrdí, že predmetné zmluvy o úvere uzatvorené medzi žalobkyňou a
žalovaným nemožno považovať za zmluvy spotrebiteľské a to z dôvodu, že boli poskytnuté na účel
výkonu podnikania a teda sa nejedná o zmluvy medzi spotrebiteľom a dodávateľom. S predmetnýmtvrdením žalobca nemôže súhlasiť a trvá na tom že tento vzťah je vzťahom spotrebiteľským a teda
na danú zmluvu sa vzťahujú ustanovenia z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V tejto
súvislosti poukazuje žalobkyňa na to, že právny názor žalovaného je absolútne nesprávny, a to z

toho dôvodu, že už zo samotnej podstaty spotrebiteľského práva vyplýva, že právne predpisy určené
na ochranu spotrebiteľa je nevyhnutné aplikovať vždy vtedy, ak ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, ak to samotný predpis nevylučuje. Na predmetné vzťahy založené
zmluvou o úvere je teda nevyhnutné uplatniť práve ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a
Občianskeho zákonníka. Uvedené je odôvodnené tým, že podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") platného a účinného v čase
uzavretie zmluvy o úvere:
§ 1 ods. 2) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
§2písm.d)zmluvouospotrebiteľskomúverezmluva,ktorousaveriteľzaväzujeposkytnúťspotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
§ 2 písm. a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
písm. b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský

úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

Žalobkyňa argumentuje pri posudzovaní týchto vzťahov ako nespotrebiteľských najmä tým, že v
predmetných zmluvách o poskytnutí úveru bol ako účel poskytnutia úveru zaškrtnutý účel podnikania.
Má za to, že zo strany žalovaného, ide len o obchádzanie zákona, aby sa vyhol posudzovaniu absencii

obligatórnych náležitostí zmluvy, vzhľadom na početné chyby v zmluvách, ktoré žalovaný predkladá
spotrebiteľom. Je nevyhnutné povedať, že takmer každý odsek predmetných zmlúv je nápadne, až
krajne nevyvážený, postavený v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.

Predmetné zmluvy o úveroch majú povahu značne jednostranných adhéznych zmlúv obsahujúcich

veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu,
že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi.
Ich forma na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami skôr svedčí o
skutočnosti, že boli uzatvárané bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne
nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi.

V prípade pochybnosti o tom, či ide o spotrebiteľské zmluvy (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmlúv dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom
existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj
nespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázanýbezpečne,spôsobomnevzbudzujúcimdôvodné
pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) všeobecný údaj o
poskytnutí úveru na výkon podnikania, prípadne uvedenie identifikačného čísla osoby a ani údaj o tom,
pod akým číslom je fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri. Takéto údaje neposkytujú odpoveď
na otázku, v akom odbore podnikania povinný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a akú konkrétnu

súvislosť s podnikateľskou činnosťou vôbec uzatvorenie zmluvy o úvere má. Žalovanému sa nepodarilo
preukázať, že žalobca pri uzatváraní a plnení zmlúv o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti, a teda že predmetné zmluvy majú nespotrebiteľský charakter.

Zmluvné vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným založené zmluvou o úvere sú vzťahom spotrebiteľským,

čo možno vyvodiť aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 ktorý konštatoval, že " ak sú v
zmluvepoužitéformulácieapojmy,ktorémožnovykladaťrozdielne,javísabyťspravodlivýmvykladaťich
v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil", t.j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného.
Dovoľujeme si uviesť aj Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15 Co/497/2014, v ktorom
okrem iného uvádza: "Spotrebiteľ nemôže mať vedomosť o následkoch označenia ako podnikateľského

subjektu prípadne použitia finančných prostriedkov na podnikateľské účely, pričom veritelia zneužívajú
neznalosť spotrebiteľov o následkoch ich označovania ako podnikateľských subjektov a za tým účelom
využívajú nekalé obchodné praktiky, ktoré typickým príkladom je práve duplicitné označenie subjektov."Žalovaný ďalej v IV. článku svojho odporu poukazuje na to, že poplatok za poskytnutie úveru nie je podľa
neho neprimerane vysoký. Uvedené argumentuje poukázaním na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe.
K uvedeným tvrdeniam žalovaného žalobkyňa uvádza nasledovné:

Pokiaľ ide o ustanovenia zákona, ktoré uvedené tvrdenia negujú poukázala na ustanovenie § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého:
- s účinnosťou od 01.06.2010 platí, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov,nesmieodplatapodstatneprevyšovaťodplatuobvyklepožadovanúnafinančnomtrhu(teda
aj bankovom trhu) za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno
kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými
mravmi. Najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi sú
ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutý úver. K výške odplaty poskytnutého úveru uviedla, že
v prejednávanom prípade nie je dôležité to z čoho sa predmetná odplata skladá, ale to, že jej výška

dosahuje mieru takmer 100 %, čo je v absolútnom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6) OZ ako aj v
rozpore s dobrými mravmi, a to tým, že podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

Pokiaľ ide o konštantnú judikatúru, okrem rozhodnutí na ktoré poukázala žalobkyňa v samotnej žalobou,

príkladmo poukázala taktiež na Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 21. decembra 2010 spisová
značka 8Cob/60/2010.

Žalobkyňa na pojednávaní súdu uviedla, že predtým ako uzatvorila Zmluvy o úvere so žalovaným
navštívila jeho pobočku v Lučenci, kde uviedla, že potrebuje pôžičku na osobné veci ako chladničku,

práčku, peniaze na opravu domu a podobne. Pracovníčka žalovaného jej oznámila, že je to v poriadku,
že si má ísť dať overiť podpis na zmluve a prísť si pre peniaze. Všetky údaje do Zmlúv o úvere
vypisovala pracovníčka žalovaného na základe jej občianskeho preukazu. Nepamätá si, či od nej pýtali
aj živnostenský list. Zo strany pracovníčky žalovaného sa jej nikto nepýtal na čo bude používať požičané
peniaze, avšak ona i napriek tejto skutočnosti povedala, že ich potrebuje na kúpu chladničky, opravu

rodinného domu a podobne. Peniaze z uvedených zmlúv teda použila na zakúpenie predmetných vecí
a kúpu dreva. Na výkon podnikania peniaze zo Zmlúv o úvere nepoužila. Keď podpisovala zmluvy o
úvere, bolo jej povedané, že to má podpísať trikrát, ukázali jej kde to má podpísať. Dobre nevidí, má
aj potvrdenie od lekára, že trpí určitým druhom slepoty, a že je potrebné jej pomáhať pri vybavovaní
úradných tlačív. Splátky z titulu Zmlúv o úvere vkladala na účet žalovaného alebo priamo v hotovosti v

jeho pobočke. Od roku 2011 má živnosť na opatrovanie ľudí, takže si nemusí viesť denníky, nakoľko s
týmtonemážiadnevýdavkyapodávalendaňovépriznania.OpatrovateľskúslužbuvykonávavNemecku
cez sprostredkovateľskú agentúru.

Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že na tunajšom súde v konaní spisová značka 5C/199/2015 bol

vynesený v obdobnej veci, avšak z iných Zmlúv o úvere rozsudok, z titulu bezdôvodného obohatenia
v prospech nej.

Žalovaný v písomnom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že dňa 10.07.2013 uzatvoril ako veriteľ
s dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, dňa 06.06.2013 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX a dňa

04.10.2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Pri všetkých Zmluvách vystupoval a uzatvoril Zmluvy o
úvere dlžník ako fyzická osoba - podnikateľ na podnikateľské účely a uviedol svoje IČO: 37 325 795. Nie
je preto možné aplikovať na Zmluvy o úvere ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa
v týchto prípadoch nejde. Zmluvy sa posudzujú podľa Obchodného zákonníka, nakoľko boli uzatvorené
medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Navyše dlžníčke bol poskytnutý úver už v poradí 10 Zmlúv o

úvere. Nakoľko má status dôchodcu, nebol by jej v takomto množstve poskytnutý úver, ak by nepôsobila
ako aktívny živnostník.

Taktiež poukázal na to, že ako veriteľ dňa 10.07.2013 uzatvoril so žalobkyňou iba jedinú Zmluvu o úvere,
a to č. XXXXXXXXX, Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX je vedená na niekoho iného, nie na žalobkyňu.

Žalobkyňou predložené Zmluvy o úvere nie sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere uzatvorenými v zmysle
zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý bol účinný v čase uzatvorenia ani jednej zmluvy, Zmluvy o úvere boli
uzatvorené v zmysle Obchodného zákonníka o čom sa dohodli zmluvné strany.V prípade postavenia žalovaného treba akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu
s dlžníkom vstupoval. Nakoľko dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu,
nie je spotrebiteľom. Žalovaný je taktiež toho názoru, že zo Zmlúv o úvere nenastala ani jedna z foriem

bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretých Zmlúv o
úvere, predmetné Zmluvy o úvere neboli nikdy právoplatne vyhlásené za neplatné, rovnako tak právny
dôvod na plnenie zo Zmluvy o úvere nikdy neodpadol. A majetkový prospech získal žalovaný z poctivých
zdrojov.

Poplatok za poskytnutie úveru nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký ani v jednej z troch zmlúv o
úvere, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania ako
podnikateľské náklady sú rozdielne vyššie oproti bankám. V čase uzatvorenia Zmluvy o úvere žalobkyni
príslušný poplatok vyhovoval, keďže voči jeho výške nič nenamietala. Čo sa týka príslušného poplatku,
tento v jednej tretine predstavuje úrok v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a v dvoch tretinách
náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou.

Ak by súd v konečnom dôsledku posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú, poukázal na dôvodovú
správu k zákone o spotrebiteľských úveroch, kde úrok a poplatok za spracovanie zmluvy označuje za
odplatu za poskytnutie úveru. Môže teda ísť o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou
v zmysle Občianskeho zákonníka, v prípade ak by síce nešlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale by

išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka.

Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, prečítaním Zmlúv o úvere uzatvorených medzi

účastníkmi konania číslo XXXXXXXXX zo dňa 10.07.2013, číslo XXXXXXXXX zo dňa 04.10.2012,
číslo XXXXXXXXXX zo dňa 06.06.2013, listinného dôkazu preukazujúceho splácanie úveru, vyjadrení
účastníkov konania, rozsudku Okresného súdu Lučenec spisová značka 5C/199/2015, výpisu zo
živnostenského registra, Osvedčenia o živnostenskom oprávnení a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 06.06.2013 medzi účastníkmi konania bola uzatvorená Zmluva o úvere číslo XXXXXXXXX, kde
žalobkyňa ako dlžník si požičala od žalovaného ako veriteľa sumu 2 700,--Eur. Zo Zmluvy o úvere (č.
l. 4 spisu, originál prílohová obálka) je zrejmé, že zmluva o úvere bola uzatvorená medzi žalobkyňou
ako dlžníkom, kde v prvom rámčeku je uvedená ako živnostníčka pod obchodným menom s príslušným
IČOm a v treťom rámčeku je uvedená ako fyzická osoba s rodným číslom. V druhom rámčeku zmluvy

je uvedené, že veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 2 700,--Eur a dlžník sa zaväzuje
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 2 592,--Eur, spolu 5 292,--Eur v 12
mesačných splátkach po 441,--Eur počnúc dňom 11.07.2013. Zároveň svojim podpisom mala prehlásiť
žalobkyňa, že prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. V poslednom
rámčeku zmluvy je uvedené, že žalobkyňa ako dlžník svojim podpisom potvrdzuje prevzatie peňažnej

hotovosti uvedenej v zmluve.

Dňa 04.10.2012 medzi účastníkmi konania bola uzatvorená Zmluva o úvere číslo XXXXXXXXX, kde
žalobkyňa ako dlžník si požičala od žalovaného ako veriteľa sumu 350,--Eur. Zo Zmluvy o úvere (č. l.
45 spisu, originál prílohová obálka) je zrejmé, že zmluva o úvere bola uzatvorená medzi žalobkyňou

ako dlžníkom, kde v prvom rámčeku je uvedená ako živnostníčka pod obchodným menom s príslušným
IČOm a v treťom rámčeku je uvedená ako fyzická osoba s rodným číslom. V druhom rámčeku zmluvy je
uvedené, že veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 350,--Eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 300,--Eur, spolu 650,--Eur v 10 mesačných
splátkach po 65,--Eur počnúc dňom 25.10.2012. Zároveň svojim podpisom mala prehlásiť žalobkyňa, že

prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. V poslednom rámčeku zmluvy
je uvedené, že žalobkyňa ako dlžník svojim podpisom potvrdzuje prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej
v zmluve.

Dňa 10.07.2013 medzi účastníkmi konania bola uzatvorená Zmluva o úvere číslo XXXXXXXXX, kde

žalobkyňa ako dlžník si požičala od žalovaného ako veriteľa sumu 350,--Eur. Zo Zmluvy o úvere (č.
l. 5 spisu, originál prílohová obálka) je zrejmé, že zmluva o úvere bola uzatvorená medzi žalobkyňou
ako dlžníkom, kde v prvom rámčeku je uvedená ako živnostníčka pod obchodným menom s príslušným
IČOm a v treťom rámčeku je uvedená ako fyzická osoba s rodným číslom. V druhom rámčeku zmluvy jeuvedené, že veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 350,--Eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 300,--Eur, spolu 650,--Eur v 10 mesačných
splátkach po 65,--Eur počnúc dňom 12.08.2013. Zároveň svojim podpisom mala prehlásiť žalobkyňa, že

prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. V poslednom rámčeku zmluvy
je uvedené, že žalobkyňa ako dlžník svojim podpisom potvrdzuje prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej
v zmluve.

Z titulu uzatvorenej Zmluvy číslo XXXXXXXXX žalobkyňa listinným dôkazom preukázala, že z

poskytnutého úveru 2 700,--Eur žalovanému zaplatila sumu 5 307,--Eur (č. l. 4 opak spisu).

Z listinného dôkazu, ktorý predložila žalobkyňa má súd preukázané, že z titulu Zmluvy o úvere číslo
XXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver 350,--Eur zaplatila žalovanému sumu 680,--Eur.

Z listinného dôkazu doloženého žalobkyňou má súd preukázané, že z titulu Zmluvy o úvere číslo

XXXXXXXXX žalobkyňa zaplatila žalovanému z poskytnutého úveru 350,--Eur sumu 650,--Eur.

Z výpisu živnostenského registra súdom je preukázané, že v období uzatvárania Zmlúv o úvere, ktoré sú
predmetom sporu žalobkyňa mala predmet podnikania poskytovanie krátkodobej pomoci pri opatere detí
a starších osôb. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z listinného dôkazu, ktorý bol predložený do súdneho

spisu žalobkyňou, a to Osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 02.09.2011.

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec číslo konania 5C/199/2015-63 súd zaviazal žalovaného z titulu
iných uzatvorených zmlúv so žalobkyňou na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 826,--Eur
s príslušenstvom. Rozsudok bol vynesený dňa 11.09.2015, doposiaľ nie je právoplatný, žalovaný podal

odvolanie.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., účinný ku dňu 04.10.2012, 10.07.2013, 06.06.2013,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/, b/ d/, zákona č. 129/2010 Z. z., účinný ku dňu 04.10.2012, 10.07.2013, 06.06.2013,
na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z., účinný ku dňu 04.10.2012, 10.07.2013, 06.06.2013, zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z., účinný ku dňu 04.10.2012, 10.07.2013, 06.06.2013,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti mal súd preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

Súd predmetný právny vzťah z titulu uzatvorených zmlúv o úvere posúdil ako spotrebiteľský. Vzhľadom
na označenie dlžníka v predmetných úverových zmluvách nie je z ich obsahu možné ustáliť, či žalobkyňa

túto zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ alebo ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uvedené nemožno bezpečne ustáliť s poukazom na "dvojaké"
označenie dlžníka v týchto zmluvách tak osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú
osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé bydlisko) ako aj údajmi
charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania). Z uvedených

údajov dokonca možno dôjsť skôr k predpokladu, že dlžník uvedenú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a
nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali
dlžníka ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo tiež z
osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Naopak údaje charakterizujúce dlžníka ako fyzickú osobu
nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých

dlžníkom, napríklad z občianskeho preukazu. Zo znenia zmluvy je zrejmé, že verejná listina (napr.
Občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby,
či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu
zmluvy priamo zahrnuté. Preto sa dá predpokladať, že dlžník v uvedenom vzťahu vystupoval akospotrebiteľ. Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej
veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu,
že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi.

Jej forma na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami skôr svedčí o
skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne
nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi.
V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, žalovaný), pričom

existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj
nespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázanýbezpečne,spôsobomnevzbudzujúcimdôvodné
pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) všeobecný údaj o
poskytnutí úveru na výkon podnikania, prípadne uvedenie identifikačného čísla osoby a ani údaj o tom,

pod akým číslom je fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri. Takéto údaje neposkytujú odpoveď
na otázku, v akom odbore podnikania povinný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a akú konkrétnu
súvislosť s podnikateľskou činnosťou vôbec uzavretie zmluvy o úvere má. Žalovanému sa nepodarilo
preukázať, že dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. Vzhľadom

na vyššie uvedené súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi
žalobkyňou a žalovaným založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, čo možno vyvodiť aj z
nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 ktorý konštatoval, že "ak sú v zmluve použité formulácie
a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto
ich do zmluvy uložil", t. j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného.

Z predložených zmlúv jednoznačne nevyplýva, či žalobkyňa uzavrela zmluvu o úvere ako fyzická osoba
- nepodnikateľ alebo ako podnikateľ, a či v druhom z uvedených možností pri uzatváraní a plnení zmluvy
o úvere konala alebo nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti. Zmluvnými
stranami sú dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie

úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je
subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Žalobkyňa uviedla že, zmluvu o úvere uzatvorila ako fyzická osoba - spotrebiteľ a zo žiadneho jej úkonu

pri žiadosti o úver nevyplývalo, že by si úver brala na podnikanie. Celú žiadosť o úver ako aj zmluvu o
úvere vypísala obchodná zástupkyňa žalovaného a žalobkyňa žiadosť len podpísala.

Z uvedeného je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred
pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola uzavretá

spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na tento právny
vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

Občiansky zákonník v § 657 upravuje zmluvu o pôžičke, kde charakteristickým znakom tejto zmluvy je
bezodplatnosť, pričom ustanovenie § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje dohodnúť úroky.

Výškuúrokovupravujevykonávacípredpisalebodohodazmluvnýchstrán,pričomobmedzeniezmluvnej
voľnosti sa riadi ustanoveniami o úžere v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka. Treba zdôrazniť, že
zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, to znamená, že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze,tedadochádzakreálnemuodovzdaniufinančnýchprostriedkov
dlžníkovi, pričom zmluva o úvere má konsenzuálny charakter, kde nedochádza k reálnemu odovzdaniu

finančných prostriedkov dlžníkovi, pretože v zmysle § 497 Obchodného zákonníka sa veriteľ zaväzuje,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, teda v danom
prípade sa v tomto momente veriteľ stáva dlžníkom a je povinný na požiadanie poskytnúť finančné
prostriedky zmluvnej strane.

Okrem tejto skutočnosti súd zdôrazňuje, že formulár ohľadom danej zmluvy je nejednoznačný a
neobsahuje náležitosti zmluvy o úvere tak, aby nedochádzalo k pochybnému výkladu v jej obsahu. V
zmysle § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahovodstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. V zmysle § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluva bola pripravená žalovaným, teda vo svojej
podstate zodpovedá za nedostatky danej zmluvy. Zo zmluvy neodôvodnene vyplývajú skutočnosti, ktoré
môžu účastníka pri jej uzatváraní zneisťovať, sú mätúce a nezrozumiteľné, pretože prvá časť danej
zmluvy obsahuje údaje ohľadom dlžníka, právnickej osoby, nakoľko sa tu uvádza obchodné meno, IČO,
číslo živnostenského registra. V tejto časti sa nič nehovorí o tom, že finančné prostriedky sú poskytované

na účely podnikania.

Tretia kolónka však obsahuje miesto pre vpisovanie údajov vo vzťahu k fyzickej osobe, pretože táto sa
identifikuje rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je zrejmé,
z akého dôvodu duplicitne je tu uvedené miesto pre fyzickú osobu, pričom v druhej kolónke sa vpisuje
výška úveru s príslušným poplatkom a celková suma, ktorú treba zaplatiť, aj výška splátok. Táto kolónka

obsahuje údaj, kde dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú mu poskytované na výkon podnikania.

Ak by finančné prostriedky mali byť poskytnuté nepodnikateľovi, neexistuje ani miesto na dohodu
ohľadom poskytovaných finančných prostriedkov a podmienok ich poskytnutia. Dlžník v takomto prípade
nemá inú možnosť, ako prijať formulárovú zmluvu, kde je uvedené, že prostriedky sa poskytujú pre

účely podnikania. Pokiaľ dané údaje vypisuje mandatár, o to viac v danom prípade vzniká pochybnosť
o čestných praktikách poskytovateľa a správnosti vypísaných údajov vo vzťahu k vôli dlžníka. Nič
totiž nebráni ani fyzickej osobe, podnikateľovi, aby uzatvárala podobnú zmluvu ako fyzická osoba
nepodnikateľ.

Obdobný právny názor čo sa týka posúdenia uvedených zmlúv o úvere ako spotrebiteľských a konkrétne
ako zmlúv o pôžičke posúdil aj Krajský súd Banská Bystrica vo svojich rozhodnutia spisová značka
4CoE/100/2013, spisová značka 13CoE/165/2013 a spisová značka 15Co/497/2014.

Keďže súd dospel k záveru, že vzťah založený zmluvami o úvere medzi účastníkmi konania je vzťahom

spotrebiteľským,súdposudzovalpredmetnézmluvyajpodľazákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch ku dňu účinnosti jednotlivých zmlúv.

Preskúmaním obsahu všetkých troch zmlúv o úvere uzavretých účastníkmi konania súd dospel k
záveru, že zmluvy neobsahujú zákonom vyžadované náležitosti podľa citovaných ustanovení zákona.

Zmluvy o úvere v časti podpísanej účastníkmi konania neobsahujú údaj o termíne konečnej splatnosti
tohto úveru.

Uvedené zmluvy neobsahujú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a tiež neobsahujú ročnú

percentuálnu mieru nákladov.

Uvedené zmluvy však neobsahujú ani výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov
a neobsahujú ani prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. je potrebné zmluvy o úvere považovať za bez poplatkov
a bezúročné.

Z uvedeného dôvodu žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť žalovanému istinu poskytnutého úveru bez

úrokov a bez poplatkov.

Zuvedenéhojezrejmé,žeztituluZmluvyoúverečísloXXXXXXXXXuzatvorenejdňa04.10.2015vznikla
žalobkyni povinnosť vrátiť žalovanému sumu 350,--Eur, pričom vrátila sumu 680,--Eur (viď č. l. 5 opak
spisu),čímjejvznikolpreplatok330,--Eur.ZtituluZmluvyoúverečísloXXXXXXXXXXzodňa06.06.2013

vznikla žalobkyni povinnosť vrátiť žalovanému sumu 2 700,--Eur, pričom vrátila 5 307,--Eur (viď č. l. 4
opak spisu), čím jej vznikol preplatok 2 607,--Eur. Z titulu uzatvorenej Zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX
zo dňa 10.07.2013 vznikla žalobkyni povinnosť vrátiť žalovanému sumu 350,--Eur, pričom vrátila sumu650,--Eur (viď č.l. 6 opak spisu), čím jej vznikol preplatok 300,--Eur. Celkový preplatok žalobkyni voči
žalovanému tak predstavuje sumu 3 237,--Eur.

Súd v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka vyhodnotil uvedené zmluvy o úvere ako neplatný
právny úkon, nakoľko svojim obsahom aj účelom odporujú konkrétne zákonu č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Na základe vyššie uvedených skutočností preplatenie úverov žalobkyňou
žalovanému o sumu 3 237,--Eur preto predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný
žalobkyni vydať, nakoľko ide o majetkový prospech, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu.

Súd priznal v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka žalobcovi aj úroky z omeškania odo dňa
nasledujúceho, ktorý mu bol uvedený vo výzve na dobrovoľné plnenie, teda vrátenie bezdôvodného
obohatenia (viď č. l. 3 spisu), a to počnúc od 22.05.2015.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobkyňa si uplatnila trovy v súvislosti s právnym zastúpením advokátom JUDr. Petrom Rybárom.
Právny zástupca žalobkyni si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 668,24 Eur,
pričom vychádzal zo základnej sadzby za jeden úkon právnej pomoci vo výške 121,17 Eur a z režijného

paušálu za rok 2015 vo výške 8,39 Eur. Právny zástupca žalobkyne si uplatnil úkony právnej služby, a to:
prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie žalobkyne k odporu žalovaného a
účasť na pojednávaní dňa 20.10.2015. Spolu štyri úkony právnej pomoci a 4krát režijný paušál v celkovej
výške 518,24 Eur.

Právny zástupca žalobkyni si uplatnil aj hotové výdavky, a to za stratu času na účasti na pojednávaní dňa
20.10.2015 v zmysle § 17 ods. vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za cestu Košice - Lučenec a späť v čase 135
minút (10 x 13,98 Eur = 139,80 Eur), z ktorého hotového výdavku si však uplatnil len sumu 100,--Eur.

Právny zástupca žalobkyni si uplatnil aj cestovné za cestu na pojednávanie z Košíc do Lučenca a späť

dňa 20.10.2015 v celkovej výške 82,49 Eur, z ktorej sumy si však uplatnil len sumu 50,--Eur. Celkové
trovy právneho zastúpenia sú vo výške 668,24 Eur.

Po preskúmaní uplatnených a vyčíslených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom žalobkyne súd
zistil, že sú v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z.

Súd žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
ako neúspešného účastníka v konaní vo výške 194,--Eur podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych
poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.