Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114235928
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114235928.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpená: Advocate, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141,
v mene ktorej koná ako advokát konateľ JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému: Q. Z., nar. XX. XX. XXXX,
bydlisko: K., B. XXX/X, o vymoženie sumy 725,15 eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávnenej proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra z 9. októbra 2015 č. k. 7Er/1337/2014-13 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Právne
vec odôvodnil ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej aj „EP“); § 45 ods. 1 písm. c/ a 2 zák. č. 244/2002 Z.

z. o rozhodcovskom konaní; § 2 písm. a/, § 25 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch; § 53 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 4až 6, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“);
ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách; ako aj zisteným skutkovým stavom. Exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave,
sp. zn. SR 08637/13 zo dňa 07. 04. 2014, vydaný na základe porušenia spotrebiteľskej Zmluvy o

úvere. Preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom zistil, že v Rozhodcovskej
zmluve zo dňa 14. 11. 2012 je obsiahnutá rozhodcovská doložka. V predmetnej rozhodcovskej zmluve
si účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 14. 11. 2012,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmeniek, zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane

sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak
žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu a b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak zmluvná strana podá žalobu na príslušnom súde podľa príslušného právneho predpisu ( zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Dojednanie uvedenej doložky v spotrebiteľskom vzťahu

považoval za neprijateľnú podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľkou nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ale aj o úroveň informovanosti, obsah
rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľkou vopred pripravený, dlžník mohol len zmluvu prijať ako celok
aleboodmietnuť,teda vdanomprípadenešlooindividuálnedojednaniedoložky,naktorébybolpovinný,
teda spotrebiteľ, zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, súhlasil by s tým a svoj

súhlas by prejavil svojím podpisom. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že bolisplnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZoRK.

Oprávnenánapadlauznesenievzákonnejlehoteodvolanímzdôvodunesprávnehoprávnehoposúdenia
veci. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázala
naustanovenie§44ods.2EPa45ods.1a2zák.č.244/2002ZoRKauviedla,žesúdnasprávnezistený
skutkový stav aplikoval nesprávne právny predpis. Uviedla, že formálne preskúmavanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, preskúmavaním

materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu.
Exekučný súd sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného
titulu. Postupom súdu prvého stupňa v predmetnej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZoRK došlo k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v
rozporesobsahomaúčelomZákonaorozhodcovskomkonaní.Malazato,ževovecidošlokneúplnému
zisteniu skutkového stavu súdom prvého stupňa. Poukázala na to, že oprávnená s povinným uzatvára

rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 ZoRK formou samostatného právneho úkonu a na samostatnej
listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné, konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval. Zdôraznila, že povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa, v prípade akýchkoľvek
sporných otázok spojených so zmluvou o úvere, na všeobecný súd.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že

odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu.
Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa
správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať

štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd

prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací

súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Podľa rozhodnutia NS SR 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavkynespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. 11. 2011, v ktorom tento uviedol, že súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť

exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Súd pri zastavení exekúcie skúma existenciu dôvodov
na zastavenie exekúcie. Ak je na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd je
povinný nariadiť pojednávanie. Ak je však možné rozhodnúť na základe právneho posúdenia veci bez

vykonávania dokazovania, pojednávanie nie je potrebné. Exekučné konanie má charakter sporového
konania, ktorý sa prejavuje v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávnenou a povinnou, či možno
vykonávať exekúciu. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd v 3 rovinách a to, ako spor o začatie
exekúcie, spor o zastavení exekúcie a odklad exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom
prípade prvostupňový súd nemal dôvod vo veci nariadiť pojednávanie, vykonávať dokazovanie na
pojednávaní, preto ani túto vadu konania odvolací súd nezistil.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnená, prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním spísaným
do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 04. 11. 2014, žiadala súdneho
exekútora o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 08637/13 zo dňa 07. 04. 2013, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,

a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, Bratislava (ďalej len "rozhodcovský rozsudok"). Súdny
exekútor požiadal dňa 11. 12. 2014 Okresný súd Nitra o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
proti povinnému. Následne súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v

rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
4ead/ a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.
decembra 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov

na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje
dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi

s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiťvšetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu
prvého stupňa, ktorý správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a správne postupoval, keď
preskúmal v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

rozhodcovskú zmluvu. V zmysle § 53 ods. 1 OZ, neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zásadnou
právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či Rozhodcovská zmluva k úveru č. 404201092 zo dňa
14. 11. 2012, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, podľa ktorej sa účastníci vzťahu dohodli:
„1. všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 404201092 uzatvorenej dňa 14. 11. 2012, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek

zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže

do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu. Pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý

vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku vrátane sporu o platnosť, výklad alebo
zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho

rozhodcovského súdu“, je neprijateľnou podmienkou. Podľa dojednanej Rozhodcovskej zmluvy, spory
môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na
oprávnenej. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, že o Rozhodcovskú
zmluvu, ktorá vyžaduje, že spory môžu byť síce riešené aj v súdnom konaní, ide aj vtedy, ak
výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej, že síce spotrebiteľ podľa nej má

možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto Rozhodcovskej
zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľky, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jej sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania jej vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľka
svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľky diktovať

svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred
štandardnými zmluvami.

Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ je svojim obsahom najbližšie problémovej Rozhodcovskej zmluve. Uvedené
ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by

dodávateľka iniciovala konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva
daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje
práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v
občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného
ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť

voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú
veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy.
Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný
štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne
individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by

jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa by napadla myšlienka
namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy
a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita.Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou
nielen súdu, ale rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť
náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné

rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie
Rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú
dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo
strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom

predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma
a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné,
aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a jeho vylúčené, aby za takýchto okolností
súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

Evidentnejemožnékonštatovať,žeideovopreddodávateľkounaformulovanézmluvnéklauzulyvrátane

rozhodcovským zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľka nemohla takúto formulárovú zmluvu meniť. Taktiež
je nutné konštatovať, že bez podpísania rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o
úvere. Na strane oprávnenej je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ - povinný si individuálne
vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy
podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie povinný - spotrebiteľ má

dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale oprávnenú - dodávateľku zaťažuje dôkazné
bremeno túto situáciu preukázať. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom
by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver
nie je možné prijať. Dôvodne je možné konštatovať, že oprávnená si dôkazné bremeno o individuálnom
vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnila. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe rozhodcovskej

zmluvy súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. Odvolací súd sa preto nestotožnil
s tým, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania individuálne dojednaná. Oprávnená
s odbornou starostlivosťou musela vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj
dôsledky ich používania.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol
vo výroku vecne správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.

K podaniu oprávnenej zo dňa 21. 01. 2016 označeného ako „doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v
súlade s ust. § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“ záverom
odvolacísúddodáva,žeuvedenépodanieoprávnenejneobsahuježiadnenovérozhodujúceskutočnosti,
ktoré by mali vplyv na záver súdu vyjadrený v odôvodnení tohto rozhodnutia. Sama oprávnená záverom
uvedeného podania konštatuje, že všetky osvedčujúce skutočnosti pomenované v ust. § 39 ods. 4 EP

sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu. S ohľadom na uvedené
odvolací súd, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého uznesenia a vysporiadajúc sa so všetkými
námietkami oprávnenej v jej odvolaní, opätovne len konštatuje, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia je
vecne správne, a preto napadnuté uznesenie potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.