Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216200212
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3216200212.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľky: G. X., rod. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom O., ul. G. XXX/XX, štátnej občianky SR proti manželovi U. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. - M., ul. F. XXX, štátneho občana SR, o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu - U. N. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému v konaní kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou,
na odvolanie U. X. proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 05. apríla 2016, č.
k. 3P/4/2016-81, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol. Schválil rodičovskú
dohodu, v zmysle ktorej sa maloletý U. N. X., nar. XX.XX.XXXX zveruje na čas po rozvode do
osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok s tým, že styk otca
s maloletým U. N. sa neupravuje. Otca maloletého zaviazal platiť výživné na mal. U. N. vo výške 70
eur mesačne k rukám matky dieťaťa vždy do 15. dňa v tom - ktorom mesiaci vopred s účinnosťou

od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, z
ktorého mal za preukázané, že podmienky na rozvod manželstva stanovené v § 23 Zákona o rodine
sú splnené. Z výpovedí účastníkov mal súd za jednoznačne preukázané, že manželstvo účastníkov si
neplní svoju funkciu v žiadnej svojej oblasti a je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemožno dúfať v jeho
obnovu.Zapríčinurozvratumanželstvaoznačilneexistenciuspoločnejdomácnosti,intímnehospolužitia,
spoločného hospodárenia a komunikácie medzi manželmi v období minimálne posledných dvoch rokov,

ktoré bolo v prevažnej miere zapríčinené postojom manžela k životu - dlhodobé nezamestnanie, kde
príjemboltvorenýibabrigádnoučinnosťouarealizáciapriamehovýkonutrestuodňatiaslobody.Vsúlade
s ust. § 24 ods. 1, 2 a § 25 ods. 1 Zákona o rodine súd schválil dohodu rodičov, týkajúcu sa zverenia
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a dohodu o úprave styku. Pri určení vyživovacej
povinnosti otca k maloletému U. N. X. prihliadol na oprávnené potreby maloletého vzhľadom k jeho
veku, osobnú starostlivosť matky o maloletého a schopnosti a možnosti otca maloletého s poukazom
na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď mal za to, že hoci otec maloletého v čase rozhodovania stály

príjem nemal, je v schopnostiach otca zabezpečiť pokrývanie nákladov spojených so starostlivosťou
o maloletého aspoň v rozsahu 70 eur mesačne s poukazom na vek a potreby maloletého. O trovách
konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p..2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého. V odvolaní požiadal súd o zváženie
výšky výživného, ktoré mu bolo stanovené vo výške 70 eur, pričom uviedol, že jeho momentálna situácia
mu nedovoľuje túto výšku výživného plniť, nakoľko je nezamestnaný a nachádza sa v hmotnej núdzi.

3. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že trvá naďalej na výške výživného
v sume 70 eur mesačne, nakoľko sa jej javí primeraná vzhľadom na potreby maloletého, ktorý od
septembra nastupuje do 1. ročníka gymnázia a vzhľadom k ich mesačným nákladom vo výške cca 600
eur. Čo sa týka situácie otca maloletého uviedla, že nevidí dôvod, prečo by sa nemohol uplatniť na trhu

práce a konečne prispievať na synove potreby.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 Zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový
poriadok, ďalej len CMP) v napadnutej časti a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v

napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) ako
vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v zmysle
ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výroky rozsudku, ktorými súd
prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol, schválil rodičovskú dohodu rodičov ohľadne zverenia
maloletého do osobnej starostlivosti matky a styku otca s maloletým odvolací súd nepreskúmaval,

nakoľko proti týmto výrokom rozsudku odvolanie nesmerovalo, a tak nadobudli právoplatnosť (§ 367
CSP).

6. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Súd pri určení vyživovacej povinnosti zohľadňuje vyššie vymedzené kritériá u každého z rodičov,
pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Rodičia majú povinnosť vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie prostriedkov pre výživu
svojich detí. Pokiaľ ide schopnosti povinného, tieto predstavujú subjektívne kritérium určenia rozsahu
vyživovacej povinnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami

konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a
získanými skúsenosťami. Právna prax sa priklonila k stanovisku, že pokiaľ je povinný nezamestnaný,
skúmajú sa dôvody takéhoto stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu
zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru, pričom súd pri určení vyživovacej
povinnosti vychádza aj z možnosti pracovného uplatnenia a priemerného príjmu podľa správy o voľných

miestach v danom regióne so zreteľom na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky
povinného.

10. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie o výške vyživovacej povinnosti
rozhodol s prihliadnutím na uvedené kritériá. Aj keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec

maloletého v súčasnosti nemá príjem z pracovného pomeru, súd prvej inštancie správne pri svojom
rozhodnutí vychádzal z toho, že povinný má niekoľko pracovných kvalifikácií, je vyučený stolár,
absolvoval počítačový rekvalifikačný kurz, pričom mal tiež za preukázané, že v regióne bydliska
účastníkov konania existujú také voľné pracovné miesta, v ktorých by otec maloletého mohol nájsť
uplatnenie pri jeho dostatočnej snahe. Poukázal pritom správne aj na nízky vek otca maloletého, jeho

dobrý zdravotný stav, ktorý mu umožňuje výkon aj iných základných prác, na ktoré nepotrebuje osobitné
vzdelávacie predpoklady a správne potom uzavrel, že je v možnostiach a schopnostiach otca zabezpečiť
si aspoň minimálny príjem a plniť si tak svoju prvoradú zákonnú povinnosť voči svojmu maloletému
dieťaťu. Vzhľadom na vek a potreby maloletého podľa názoru odvolacieho súdu ustálil aj správnuvýšku vyživovacej povinnosti otca v sume 70 eur mesačne, keď z vykonaného dokazovania vyplýva,
že maloletý bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žiakom posledného ročníka základnej školy
a v čase rozhodovania odvolacieho súdu podľa vyjadrenia matky v odvolaní už študentom 1. ročníka

školy stredného typu, kde nepochybne náklady na výživu maloletého nástupom na tento typ školy sú
primerané výške stanovenej vyživovacej povinnosti.

11. Odvolacie námietky otca preto neboli dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti potvrdil, pričom v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v podrobnostiach

poukazuje na dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne a s
ktorými sa stotožňuje.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a
§ 52 CMP.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).