Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. júl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/1129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814203009
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814203009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO : 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: M. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Š. G. XXX/XX, XXX XX A. , t.č. v ÚVTOS Martin- Sučany, o zaplatenie 346,80 eur

s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. augusta
2015, č.k. 9C/112/2014-76, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie návrh zamietol. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou súdu dňa 19.2.2014 domáhal

vydania platobného rozkazu , ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške
346,80,- eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril 27.10.2005 so
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom Tomášikova 48 Bratislava IČO 00151 653 zmluvu
číslo 0372523638 , ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov
Slovenskej sporiteľne a.s.. Na základe zmluvy poskytla Slovenská sporiteľňa a.s. žalovanému úver vo
výške 50000,-Sk, teda 1659,7,- euro. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v splátkach po 43,35,- eur

mesačne, pričom dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 20. 11. 2005. Konečná splatnosť úveru bola
určená za deň 20.10.2010. Účastníci si dohodli poplatok za správu úveru vo výške 50 Sk mesačne,
úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 17,3% ročne. Z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné
poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu v tomto poradí. Žalovaný
podmienky úveru riadne nedodržiaval, čím Slovenskej sporiteľni vznikla pohľadávka voči nej. Žalobca
si uplatnil splátky úveru splatné od 20.3.2010 do 20.10.2010 v počte 8, v celkovej výške 346,8-eur a
úrok z omeškania 9% počnúc dňom splatnosti každej splátky.

2. Právne vec odôvodnil poukazom na ust. § 497Obchodného zákonníka, § 2 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1, § 101
Občianskeho zákonníka.

3. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaného ustanovenia zákona, ustálil

súd, že i keď v danej veci išlo o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka, svojim
charakterom je zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý síce neupravuje zmluvy ako osobitný zmluvný typ úveru, avšakobsahuje určitý právny rámec pre všetky zmluvné typy, či už podľa Obchodného zákonníka alebo
Občianskeho zákonníka. I na posudzovanie premlčania z takejto zmluvy hoci je uzavretá podľa
Obchodného zákonníka, je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to i ustanovenia

všeobecné k záväzkovým vzťahom, teda i premlčanie. Zákon o spotrebiteľských úveroch je svojou
povahou občianskoprávnym predpisom a je potrebné podporné použitie Občianskeho zákonníka pre
posudzovanie premlčania dlhu. I za stavu, že v § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka v
znení platnom do 1.1.2008 nebola zmluva o úvere vyslovene uvedená ako spotrebiteľská zmluva,
je zrejmé, že predmetná zmluva o splátkovom úvere bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle

citovaného zákona a i keď ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka, vzťahujú sa na ňu
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Predmetná vec je spotrebiteľským úverom, na ktorý
musí dopadať regulovaná osobitná právna úprava tak zákona o ochrane spotrebiteľa, ako i Občianskeho
zákonníka. Musí byť preto v súlade s princípom ochrany spotrebiteľa, ak v prípade duplicitnej právne
úpravyrovnakýchinštitútovsúkromnéhoprávajedôvodnéaplikovaťprávnuúpravu občianskehoprávaa
nie podnikateľského práva. Na premlčanie súd musel prihliadať v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia

§ 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/ 2007 Z.z. ex offo. Za premlčaný preto považoval súd celú
pohľadávku z úveru, aj splátky splatné pred viac ako tromi rokmi spätne pred podaním návrhu, teda
splatné pred 19.2.2014, kedy bol podaný návrh, teda viac ako tri roky pred podaním návrhu. Uplatňované
splátky navrhovateľom splatné od 20.3.2010 do 20.10.2010, v celkovej výške 346 eur sú jednoznačne
premlčané a z toho dôvodu súd celý návrh zamietol.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní mal úspech odporca,
ktorému však v konaní žiadne trovy nevznikli. Navrhovateľ trovy uplatnil, ale bol neúspešný, preto mu
ich súd nepriznal.

5. Rozsudok okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolaním z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu, odvolaním napadol žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhoval odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že jeho
návrhu bude v celom rozsahu vyhovené, alternatívne bude napadnuté rozhodnutie zrušené a vrátené
okresnému súdu na ďalšie konanie a súčasne žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný nahradiť mu

trovy odvolacieho konania v celkovej výške 41,94 eur. Dôvodil nesprávnou aplikáciou Občianskeho
zákonníkanadanýprávnyvzťahpokiaľideopremlčaciudobu,keďžepodľajehonázoruvdanomprípade
jednoznačne bolo potrebné vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere je absolútny obchodno-záväzkový
vzťah, aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých je premlčacia doba
štvorročná. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 27.10.2005, pričom v období do 31.12.2007

sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na
iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho
zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. Novelizovaným ustanovením §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008, bez ohľadu na to,
že dlžníkom tu je spotrebiteľ. V súvislosti s uvedeným poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích

súdov a tiež rozhodnutie NS SR 6 MCdo 4/2012, 2 M Cdo 3/2011. Zároveň uviedol, že žalobcovi vznikol
nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa
nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Aplikáciou ust. § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu.

6.Žalovaný nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec preskúmal podľa § 380 Civilného sporového poriadku /
zák. č. 160/2015 Z.z. / ďalej len CSP/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP
a dospel k záveru , že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny potvrdiť.

8. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v dôsledku rekodifikácie civilného práva procesného dňom
1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex a to Civilný sporový poriadok „CMP“ (zák. č.
160/2015 z.z.) . Vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1 CSP , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (za účinnosti „starého“ civilného kódexu,
ktorým bol Občiansky súdny poriadok) .9. V zmysle ust. § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. V zmysle ust. § 379 ods. 1 CSP , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. V zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
12. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

13. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Okresný súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že jeho nárok považoval za
premlčaný. Na prejednávanú vec aplikoval ust. § 5b Zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

v znení účinnom od 01.05.2014, v spojení s § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka.
Zásadnú nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia vzhliadal žalobca v nedôvodnosti aplikácie
Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah s poukazom na to, že zmluva o úvere je absolútnym
obchodom.

15.Preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania.

16. Okresný súd postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
o premlčaní práva podľa § 100 ods. 1, § 101 . Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho
obchodu, na uvedené právne inštitúty je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy

aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo
je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v
uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10, v ktorom skonštatoval, že prednostným
uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený
v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. S Obchodným zákonníkom je

totiž spojená dlhšia premlčacia doba štvorročná (ktorá má práve pre stranu v postavení dlžníka aj
spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh -povinnosť na majetkové plnenie, ktoré je
predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou premlčacou dobou v Občianskom zákonníku (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp.zn. 5M Cdo 20/2009.)

17. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis
vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva žalobca (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke

použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy
a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy
vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa preferuje priorita Občianskeho
zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na

právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník bude použitý,
pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku
a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie
zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo
prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Na tomto výklade

nič nemení skutočnosť, že zákonodarca zmenil dobu účinnosti predmetného ustanovenia. Vykonal tak
zákonom č. 250/2014 Z.z. pričom ako dôvod uviedol, že cit. ".... ide o spresnenie jedného ustanovenia,
na ktoré upozornila Republiková únia zamestnávateľov a ďalšie zamestnávateľské zväzy v rámci
tripartity, že je to potrebné spresniť kvôli právnym výkladovým problémom v aplikačnej praxi, čo by mohlomaťnásledneneodhadnuteľnýdopadzdôvodurôznychprístupovsprávnychorgánovajnahospodársku
súťaž v SR vo forme jej možného nepredvídateľného obmedzenia. Zároveň ide o ustanovenie, ktoré
bolo plánované spresniť už v rámci legislatívneho procesu pri predmetnom zákone, nakoľko predmetnú

kompetenciu (práve kvôli právnym výkladovým problémom okolo obligatórneho postupu) Slovenská
obchodná inšpekcia nechcela mať, no uniklo to pozornosti predkladateľov a nespresnilo sa to. Týmto
spresnením sa predmetná nezrovnalosť odstráni. Zároveň v článku IV ide o spresnenia účinnosti
jednotlivých ustanovení vzhľadom na legislatívny proces." Dané odôvodnenie zmeny účinnosti zákonnej
normy neuvádza ako dôvod prijatia novely dopad na rozhodovaciu prax súdov. Preto zo zmeny účinnosti

predmetného ustanovenia nemožno vyvodzovať dôsledky, ako učinil žalobca v odvolaní.
18.K tvrdeniu žalobcu , že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu u dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho
zákonníka, nie na úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že uzatvorená
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2004
vychádzajúc z európskej legislatívy (Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách). Spĺňa totiž náležitosti spotrebiteľskej zmluvy pozitívne vymedzené v
citovanom ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré
treba vykladať v spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou správou k
následnej novelizácii zákonom č. 568/2007 Z. z., v zmysle ktorej tam uvedený výpočet právnych foriem
spotrebiteľských zmlúv je len demonštratívny a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu byť aj iné zmluvy.

19. Okresný súd teda postupoval správne, keď aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka na
právne posúdenie daného vzťahu a to ustanovenia upravujúce premlčaciu dobu, na ktoré prihliadal ex
offo, teda v tomto smere je odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.

20. Zákonom č. 102/2014 Z. z. (v zmysle jeho článku VIII.) došlo k novele Zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b
(chrániace práva spotrebiteľov ako slabšej strany právnych vzťahov), podľa ktorého, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku

alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj
keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

21. V zmysle článku XIV. Zákona č. 102/2014 Z. z., predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.
mája 2014. V ust. § 29 b Zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným

od 01.05.2014, avšak vo vzťahu k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona, zákonodarca
nestanovil žiadne intertemporálne (prechodné) pravidlá, upravujúce jeho časovú pôsobnosť.

22. Vychádzajúc z toho, že v prípade ust. § 5b Zák. o ochrane spotrebiteľa, ide o normu procesnú,
za stavu, že zákonodarca nestanovil osobitný právny (intertemporálny) režim pre túto situáciu, platí

pravidlo okamžitej aplikability, z čoho plynie povinnosť súdu prihliadať na premlčanie práva ex officio
vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich
hypotéze tejto právnej normy.

23. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ teda okresný súd rozhodoval o nároku žalobcu

(premlčujúceho sa za tri roky § 101 Občianskeho zákonníka) v čase, keď už vstúpilo do účinnosti
ustanovenie § 5b Zákona č. 205/2007 Z. z. (na základe novely vykonanej Zákonom č. 102/2014 Z. z.
účinnej od 01.05.2014) bol nielen oprávnený, ale priamo povinný prihliadať na premlčanie uplatneného
nároku, a to aj pri absencii premlčacej námietky samotného dlžníka.

24. Odvolací súd pri posudzovaní uplatnenej námietky premlčania správne posúdil otázku začatia
plynutia premlčacej doby v zmysle ust. § 103 Obč. zák., keďže vykonaným dokazovaním bolo
nepochybne preukázané, že v zmluve o splátkovom úvere zo dňa 27.10.2005 právna predchodkyňa
žalobcu a žalovaný dohodli splácanie poskytnutého úveru v mesačných splátkach po 1.306,- Sk/ 866 Sk
(28,75 €) vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.11.2005 s konečnou splatnosťou úveru 20.10.2010.

Nedôvodná je preto odvolacia námietka žalobcu, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu dohody o
plnení v splátkach v zmysle ust. § 103 Obč. zák.. Vôľa zmluvných strán dohodnúť plnenie v splátkach je
nepochybne zistiteľná z písomného prejavu tejto vôle - písomnej zmluvy o splátkovom úvere, a tak ako
súd prvého stupňa, ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o uzavretí dohody o plnení v splátkach.Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak pre nesplnenie niektorej zo splátok stane sa zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§103 Obč. zák.). Z vyššie citovaného zákonného

ustanovenia vyplýva, že ak plnenie dlhu bolo dohodnuté v splátkach, veriteľ môže od dlžníka žiadať
vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo
na základe rozhodnutia súdu, či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto
pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 Obč. zák. plynie samostatne. Súd prvého
stupňa sa dôsledne riadil vyššie citovaným zákonným ustanovením § 103 Obč. zák. a vychádzajúc z

dohody o plnení v splátkach posudzoval plynutie premlčacej doby u každej zo splátok úveru samostatne,
správne určil začiatok plynutia premlčacej doby u každej zo splátok samostatne a dospel k správnemu
záveru, že okrem poslednej splátky úveru v prípade ostatných splátok došlo k ich premlčaniu, z ktorého
dôvodu nárok žalobcovi nie je možné priznať. Ani samotná skutočnosť, že účastníci v úverovej zmluve
dohodli konečnú splatnosť úveru dňom 10.10.2010, nemá za následok plynutie novej premlčacej doby
odo dňa nasledujúceho po tomto dátume v prípade splátok splatných už pred týmto dňom. Konečná

splatnosť úveru predstavuje splatnosť poslednej splátky úveru, ktorá v zmysle čl. III bod 5 zmluvy mala
byť tvorená zostatkom pohľadávky z úveru. Nemožno preto prisvedčiť odvolacím námietkam žalobcu,
že s poukazom na konečnú splatnosť úveru- 20.10.2010 a deň podania návrhu na začatie konania -
19.02.2014, že svoje právo uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby. Tento záver by bol správny
iba v prípade, že by nebolo dojednané plnenie v splátkach a bola by dohodnutá iba táto lehota splatnosti

úveru.

25. Vzhľadom k tomu, že okresný súd správne posúdil pôsobnosť dotknutých právnych noriem,
týkajúcich sa premlčania nároku žalobcu , s následkom zamietnutia jeho návrhu, odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny za použitia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. Úspešnému žalovanému by patrila náhrada trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Trovy odvolacieho konania žalovanému nevznikli žiadne, preto mu ich
náhrada nebola priznaná.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).