Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/341/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815216405
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815216405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.

Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: mBanka SPOLKA AKCYJNA,
a.s., so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, podnikajúcej na území Slovenskej
republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBANK S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Pribinova10,81109Bratislava,IČO:36819638,zastúpenéhoadvokátskoukanceláriouBartošíkŠváby,
s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanej: M. X., narodená XX.XX.XXXX,
bytom K. XXX, o zaplatenie 93,61 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 15. marca 2016, č. k. 9C/312/2015 - 51, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobný návrh žalobcu, ktorým uplatnil proti žalovanej
nárok na zaplatenie 93,61 eur s príslušenstvom. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil skutkovým zistením, podľa ktorého dňa 03.11.2008 uzatvorili strany
sporu zmluvuoposkytnutí hotovostnéhoúveru,podľaktorej bolažalovanejposkytnutá suma1.991,64

eur, ktorú sa zaviazala zaplatiť mesačnými splátkami po 48,96 eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli
uvedené vo výške 947,45 eur, priemerná ročná percentuálna miera nákladov 22,21%. Vzhľadom na
to, že žalovaná nezaplatila viac ako dve splátky, žalobca jej zaslal výzvu na úhradu a následne, ku
dňu 04.10.2011 od zmluvy odstúpil.

3. Na zistený skutkový stav okresný súd aplikoval predpisy na ochranu spotrebiteľa - § 52 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. a), b) zák.

č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

4. Konštatoval, že otázku odstúpenia od zmluvy a otázku premlčania nároku žalobcu, je potrebné
posudzovať podľa predpisov Občianskeho zákonníka - § 48 ods. 1, 2, § 457, § 107. Dospel k záveru, že
§ 5 zák. č. 258/2001 Z. z. v prípade odstúpenia od zmluvy odkazuje na ustanovenie § 48 Občianskeho
zákonníka.

5. Vzhľadom na uvedené, odstúpením od zmluvy podľa § 48 Občianskeho zákonníka, sa zmluva od
začiatku zrušuje a zmluvné strany sú povinné vrátiť si poskytnuté plnenie. Žalovaná uhradila žalobcovi
3.119,69eur(úver1.991,64eur).Žalovanátedaposkytnuté finančné prostriedkyzaplatila,pretookresný
súd uplatnený nárok žalobcu zamietol.6. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo svojom rozsiahlom odvodnení odvolacích dôvodov uviedol:

i) Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si návrhom podaným dňa 05.10.2015
uplatnil nárok na zaplatenie 93,61 eur spolu s príslušenstvom. Podľa názoru žalobcu je vyslovený
záver okresného súdu ohľadom dňa, kedy si žalobca v predmetnom konaní uplatnil svoj nárok voči
žalovanému na súde, nesprávny. Žaloba si v predmetnom konaní uplatnil svoj nárok voči žalovanému

podaním urobeným elektronickým prostriedkami podpísaným zaručeným elektronickým podpisom
podľa § 42 ods. 1 O.s.p.

ii) Od úverovej zmluvy právoplatne odstúpil, na základe čoho sa celý dlh žalovaného stal v celom
rozsahu splatným. Okamih účinnosti odstúpenia je v zmysle slovenského právneho poriadku ako aj
ustálenej judikatúry slovenských súdov okamihom rozhodným pre začatie plynutia premlčacej lehoty

na uplatnenie práva na súde.

iii) Žalobca považuje odôvodnenie rozsudku za nezrozumiteľné, zmätočné a nepreskúmateľné a výrok
rozhodnutia za arbitrárny.

iv) Okresný súd však na predmetnú zmluvu o úvere aplikoval výlučne ustanovenia Občianskeho
zákonníka a na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka nebral ohľad. Teda postupoval v rozpore
so zásadou retroaktivity, keď na danú vec aplikoval ustanovenia nepríslušného právneho predpisu.
Žalobca od zmluvy o úvere odstúpil ešte v roku 2011 (a všetky právne úkony súvisiace so zmluvou
vykonal ešte pred týmto rokom), kedy do Občianskeho zákonníka nebola zavedená posledná veta §

52 ods. 2, v zmysle ktorej zákonodarca určil prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uvedený právny záver žalobcu má oporu aj v
uznesení NS SR sp. zn. 6MCdo 4/2012 zo dňa 27.03.2013, a v rozsudku NS ČR, sp. zn. 32Cdo
3337/2010 zo dňa 24.07.2012. Obe rozhodnutia uvádzajú, že zmluva o úvere, ktorá je zároveň
spotrebiteľskou zmluvou, sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka o zmluve o úvere a podľa tohto

kódexu je teda potrebné posudzovať nielen odstúpenie od úverovej zmluvy, ale aj dĺžku premlčacej
doby. Občiansky zákonník úverovú zmluvu ako absolútny obchod vôbec neupravuje, a preto ani
nemôže pre spotrebiteľa priaznivejším spôsobom upravovať následky odstúpenia od zmluvy zo strany
veriteľa z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka. Rovnaký právny záver konštatoval NS SR v rozsudku
zo dňa 31.03.2010, sp. zn. 2 Sžo 258/2009: „každý typ zmluvy môže mať povahu spotrebiteľskej

zmluvy, a preto takúto povahu môže mať aj zmluva uzatvorená i podľa Obchodného zákonníka, teda
i predmetná úverová zmluva, ktorá bola medzi navrhovateľom a A.V. uzavretá v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Takáto konštatácia odvolacieho súdu je právne dôvodná i napriek tomu, že
Obchodný zákonník spotrebiteľskú zmluvu ako osobitný typ zmluvy nepozná.“ Žalobca je toho názoru,
že výlučná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka na záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom

a žalovaným ako spotrebiteľom nie je celkom správna. Skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu,
zakladá aplikáciu ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, no zároveň nevylučuje aplikáciu ustanovení
Obchodného zákonníka, ktorý upravuje úverovú zmluvu ako absolútny obchod. Právna úprava
odstúpenia od zmluvy v Obchodnom zákonníku je komplexnou, a preto sa ustanovenia Občianskeho
zákonníka nepoužijú (§ 1 OBZ, § 48 ods. 1 OZ). Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na dôkazy

predložené žalobcom v konaní pred súdom prvého stupňa je podľa názoru žalobcu zjavné, že žalobcovo
odstúpenie, ktoré bolo urobené v súlade s ust. § 506 OBZ, založilo žalobcom uplatnený nárok voči
žalovanému na úhradu nesplatenej časti úveru spolu so zmluvným úrokom a úrokom z omeškania.
Poukazom na dobu, ktorá uplynula od okamihu začatia plynutia premlčacej doby do podania žalobného
návrhu v predmetnom prípade, má žalobca za to, že k premlčaniu práva žalobcu dôjsť nemohlo, a

teda zamietnutie žaloby v celom rozsahu je nedôvodné. Hoci zákonodarca do novely Občianskeho
zákonníka nezaviedol žiadne prechodné ustanovenia, nemožno po veriteľoch spravodlivo požadovať,
aby boli odstúpenia od zmlúv, uskutočňované v čase pred platnosťou novely Občianskeho zákonníka,
urobené v súlade so zákonným ustanovením, ktoré v čase vykonania právneho úkonu neexistovalo.
Absencia prechodných ustanovení by podľa názoru žalobcu nemala viesť k narušeniu právnej istoty.

Právny úkon vykonaný v roku 2011 by nemal byť posudzovaný podľa novej právnej úpravy, a to nielen
s poukazom na zásadu zákazu retroaktivity, ktorá má garantovať princíp právnej istoty, kde právny
predpis môžu pôsobiť výlučne do budúcnosti, nie do minulosti.iv) Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj ku skutočnosti, že k odstúpeniu došlo pred účinnosťou
novely Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa všetky spotrebiteľské zmluvy posudzujú podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, je žalobca názoru, že by predmetná zmluva mala byť posúdená

podľa pôvodného stavu, a teda podľa právneho stavu platného v čase uskutočnenia odstúpenia, hoc si
vedomý absencie prechodných ustanovení pre aplikáciu novely Občianskeho zákonníka.

vi) Odôvodnenie rozsudku považuje žalobca za nepostačujúce a v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.,
nakoľko:

i) okrem kusého odkazu na niektoré ustanovenia neobsahuje žiadne vysvetlenie a úvahy, prečo súd
napriekskutočnosti,žeideotzv.absolútnyobchodný vzťah,považovalzapríslušnévýlučneustanovenia
Občianskeho zákonníka a na ustanovenia Obchodného zákonníka, ani napriek poukazom žalobcu,
vôbec neprihliada.
ii) v bezprostrednej súvislosti s inštitútom odstúpenia od zmluvy je citované iba všeobecné ustanovenia
§ 48 Občianskeho zákonníka. Obsah tohto ustanovenia však nie je vyložený v súvislosti s riešením

odstúpenia do takej miery, aby bolo možné vyvodiť vzťah medzi skutkovým zistením a právnym
posúdením, a prečo a ako bolo aplikované práve toto zákonné ustanovenie.

vii) Zároveň si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaná nevyužila svoje právo na písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 380 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ktorým bol s účinnosťou od 01.07.2015 rekodifikovaný Občiansky súdny
poriadok („O.s.p.“). Odvolanie žalobcu prejednal bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa

§ 385 CSP a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa §
387 ods. 1 CSP.

9. Ustanovenie § 365 ods. 1 CSP upravuje taxatívne dôvody, ktorými je možné odôvodniť odvolanie
proti rozhodnutiu okresného súdu.

10. Nesprávny skutkový záver - odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (§ 205 ods. 2 písmena
d/ O.s.p.), je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pri hodnotení dôkazov nepostupuje podľa
§ 191 CSP (predtým § 132 O.s.p.), v zmysle ktorého súd hodnotí vykazované procesné dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliada na

všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri procesnom postupe súdu sa
uplatňuje princíp voľnej úvahy súdu a zásady logiky. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil, že by
sa okresný súd pri hodnotení dôkazov dopustil chyby, prípadne nelogického hodnotenia vykonaných
procesných dôkazov, pretože obsah listinných dôkazov a skutkové závery okresného súdu z výsledkov
dokazovania sú správne. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 03.11.2008 zmluvu o

poskytnutíhotovostnéhoúveruvovýške 1.991,45eur.Žalovaná sazaviazalaúversplatiťvsplátkach po
48,96 eur mesačne. Žalovaná uhradila na úver sumu 3.119,69 eur. Žalobca jednostranným písomným
úkonom dňa 04.10.2011 odstúpil od zmluvy. Nebolo sporné, že žalobca je právnická osoba, ktorá
poskytujeúveryvrámcisvojhopodnikania (§3ods.1 Zák.č.258/2001Z.z.)ažalovanájespotrebiteľom
podľa § 3 ods. 2 cit. Zák.). Uvedené skutkové zistenia korešpondujú s obsahom spisu, preto nesprávny

skutkový záver ako žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písmeno d) O.s.p. (teraz
§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) nie je opodstatnený.

11. Nesprávne právne posúdenie veci je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (§
205 ods. 2 písmeno f/ O.s.p.), je uplatnený opodstatnene vtedy, keď okresný súd na svoje skutkové

zistenia aplikuje nesprávny právny predpis a tiež vtedy., keď aplikuje správny právny predpis, ale ho
nesprávne interpretuje.

V prejednávanej veci spočíva námietka žalobcu proti aplikácii Občianskeho zákonníka. Podľa jeho
názoru ide o obchodno-právny vzťah, založený zmluvou o úvere, teda absolútny obchod, na ktorý

dopadajú aj ustanovenia Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy ( § 506 Obchodného
zákonníka ), ako aj právna úprava inštitútu premlčania, ktorá má určenú premlčaciu dobu štyri roky
a v prípade práv vzniknutých odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený
od zmluvy odstúpil.12. Vo vzťahu k aplikácii právnej úpravy Občianskeho zákonníka na danú vec, odvolací súd poukazuje
na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom od 1. apríla 2015) v zmysle

ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné . Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie

nadobudlo účinnosť 1. apríla 2015 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia,
čo znamená, že od jeho účinnosti, sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Teda
aj ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ako je tomu aj v preskúmavanej veci , sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, čo sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Vzhľadom na vyššie uvedené, okresný

súd postupoval správne , keď na právny vzťah účastníkov založený úverovou zmluvou, aplikoval
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne dôsledky odstúpenia od zmluvy
(§ 48 ods. 1 a § 457). V čase jeho rozhodnutia (16. marca 2016) už bola účinná vyššie uvedená novela
Občianskeho zákonníka, ktorá v pojme „použijú“ v podstate upravuje postup pri posudzovaní právnej
normy v prípade spotrebiteľských zmlúv, v ktorých by sa mali použiť predpisy Obchodného zákonníka.

13. Zákonom č. 102/2014 Z.z. ( v zmysle jeho článku VIII.) došlo k novele Zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b
(chrániaceprávaspotrebiteľovakoslabšejstranyprávnychvzťahov),podľaktorého,orgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku
alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj
keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

14. Okresný súd sa právnym názorom žalobcu, ktorý prezentoval aj v konaní pred okresný súdom,

správne nestotožnil a v prejednávanej veci posudzoval odstúpenie od zmluvy ako aj právne účinky
odstúpenia od zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

15. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. sú
správne závery okresného súdu v otázke právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od

spotrebiteľskej zmluvy zo strany veriteľa je upravené v ustanovení § 5 cit. Zákona. V poznámke č. 9 k
tomuto ustanoveniu je uvedené " § 48 Občianskeho zákonníka ". Z uvedeného je zrejmé, že už právna
úprava a jej interpretačné pravidlá v prípade odstúpenia od zmluvy zo strany veriteľa boli upravené aj
pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka v
zásade iba ex pressis verbis stanovilo, akým právnym predpisom sa posudzujú spotrebiteľské zmluvy.

Aplikačná prax však aj pre uvedenou právnou úpravou právne vzťahy založené úverovou zmluvou
medzi veriteľom a spotrebiteľom posudzovala spravidla podľa všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka, ktoré boli pre spotrebiteľa priaznivejšie (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

16. Podľa ustanovenia § 48 odsek 1 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od

začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

17. Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V prípade odstúpenia od zmluvy
sa zmluva zrušuje a medzi účastníkmi zrušenej zmluvy vzniká záväzkový právny vzťah z bezdôvodného

obohatenia, ktorého obsahom je povinnosť vzájomne si vrátiť plnenie vyplývajúci priamo zo zákona.

18. Pokiaľ žalovaná zaplatila žalobcovi viac (3.119,69 eur), než mu mala na základe zrušenia zmluvy
vrátiť (1.991,64 eur), potom nárok žalobcu zanikol splnením dlhu žalovanou (§ 559 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

19. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatnil aj ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP
(§ 205 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) - odňatie možnosti konať pred súdom,pretože rozsudok okresného súdu v jeho odôvodnení nespĺňa kritériá podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz
§ 220 ods. 2 CSP).

20. K otázke nedostatku dôvodov v rozhodnutí súdu odvolací súd poukazuje na aktuálnu judikatúru
Najvyššie súdu SR a Ústavného súdu SR v otázke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia.
Judikatúra Najvyššieho súdu ( viď R 111/1998) zastáva názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia
nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ale ( len) inú vadu konania ( §
241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá však nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania. Tento

názor je plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie je dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Na
obdobnom závere spočívajú aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 3 Cdo/249/2008,
3Cdo/290/2009, 3 Cdo/138/2010, 3 Cdo/49/2011, 3 Cdo/165/2011, 3 Cdo/84/2012, 3 Cdo/49/2013, 3
Cdo/276/2013, 3Cdo/10/2014, 3Cdo/55/2014, 3ECdo/28/2014. Senát dovolacieho súdu, ktorý koná a
rozhoduje v preskúmavanom prípade zastáva tento názor nemenne vo všetkých ním prejednávaných
veciach bez ohľadu na to, čo bolo predmetom konania (viď napríklad rozhodnutie v pracovnoprávnej

veci sp.zn. 3Cdo/158/2012, ďalej v exekučnej veci sp. zn. 3ECdo/117/2013, vo veci sp. zn. 3
Cdo/244/2011 týkajúcej sa uloženia povinnosti poskytnúť zmluvné plnenie, rovnako vo veciach sp. zn.
3 Cdo/69/2010 a 3 Cdo/165/2011, v ktorých účastník tvrdil zásah do jeho osobnostných práv). Právna
kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu ako dôvodu zakladajúceho len tzv. inú
vadu konania pritom vyplýva tiež z rozhodnutí ďalších senátov najvyššieho súdu ( porovnaj napr. sp.

zn. 1 Cdo/140/2009, 1Cdo/181/2010, 2MCdo/18/2008, 2Cdo/83/2010, 4Cdo/310/2009, 5Cdo/290/2008,
5Cdo/216/2010, 6Cdo/25/2012, 7Cdo/52/2011, 7 Cdo/109/2011 a aktuálne tiež rozhodnutie sp. z. 1
ECdo/10/2014).

21. Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti rozhodnutia a jej dôsledkov

potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti týmto rozhodnutiam najvyššieho súdu,
ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 ( viď napríklad rozhodnutia ústavného
súdu sp. zn. I ÚS 184/2010, III. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS
148/2012, IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 208/20112, IV. ÚS 90/2013, I. ÚS 287/2014). Dovolací súd osobitne
poukazuje na to, že ústavný súd v náleze z 30. Januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že "

sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver,
že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 pís. f/) O.s.p. ale
len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p..". Ústavný súd v uznesení z 27. marca
2014 sp. zn. IV. ÚS 196/2014 zotrval "na opakovane vyslovenom závere ( napr. IV. ÚS 481/2011 ,
IV.ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012) o ústavnej udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého

prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený
skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/
O.s.p. Obdobnú argumentáciu zvolil ústavný súd aj v uznesení zo 4. júna 2014, sp. zn. I. US 287/2014,
ktorým ako zjavne neopodstatnenú odmietol sťažnosť proti uzneseniu najvyššieho súdu z 23. januára
2014 sp. zn. 3 Cdo/139/2012. S poukazom na uvedené právne závery a s poukazom na to, že rozsudok

okresného súdu v prejednávanej veci spĺňa všetky zákonné kritéria vo svojom odôvodnení, nie je ani
tento odvolací dôvod uplatnený dôvodne.

22. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej by patrila náhrada trov odvolacieho konania podľa § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne trovy, preto jej nárok na

náhradu trov konania krajský súd nepriznal.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).