Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115011193
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115011193.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
21.04.2016 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. f) Tr. poriadku obžalovanú menom O. Ž., D.. XX.XX.XXXX S. A., H. N. Y. M. Č.. XXX,
P.. A., A. N. A. Č.. XXX, P.. Z. D. S. o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry A. pre
skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm.

c) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že

- v období od 05.10.2014 doposiaľ v Y. M., P.. A. a inde, si ako biologická matka mal. B. Ž., D..
XX.XX.XXXX, O.. A. Ž., D.. XX.XX.XXXX V. O.. A. Ž., D.. XX.XX.XXXX, všetci bytom u otca S. Ž.,
úmyselne neplní riadne a včas svoju povinnosť vyživovať iného, hoci v zmysle rozsudku Okresného
súdu v A. č.k.: XXP XX/XXXX zo dňa 04.12.2013, právoplatného dňa 10.01.2014 a vykonateľného

dňa 26.01.2014, bola zaviazaná prispievať na výživu maloletých detí každého sumou 30 % zo sumy
životnéhominimananezaopatrenéaneplnoletédieťapodľaosobitnéhozákonamesačne(t.č.27,13Eur)
k rukám otca, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 18.03.2013 opakovanej do budúcna, hoci
bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za rovnaký trestný čin právoplatne odsúdená
trestným rozkazom Okresného súdu v A., sp. zn. XT XXX/XXXX zo dňa 04.09.2014, právoplatným dňa

04.10.2014, čím jej voči S. Ž. vznikol dlh na výživnom za uvedené obdobie o výške 976,68 Eur

pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry A. podala dňa 06.10.2015 na O. Ž. obžalobu pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona,
ktorého sa mala dopustiť na vyššie uvedenom skutkovom základe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej O. Ž., oboznámením
listinných dôkazov uvedených v odôvodnení a zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaná O. Ž. vypovedala, že od 10.02.2014 poberá rodičovský príspevok 203,- Eur mesačne na
mal. M. Ž., ktorý je synom jej druha M. N., s ktorým žije. Jej druh dostáva 63,- Eur mesačne za aktivačné

práce, pričom nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Spoločne s druhom bývajú v dvojizbovom rodinnom
dome, pričom za vykurovaciu sezónu platí za drevo 100,- Eur až 150,- Eur, za elektriku platí 35,- Eur
mesačne a za vodu 20,- až 30,- Eur mesačne.

Zo spisu Okresného súdu A. sp. zn. XXP XX/XX súd zistil, že rozsudkom zo dňa 04.12.2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 10.01.2014 boli mal. deti N., B., A. V. A. Ž. zverené do starostlivosti otca

a matke bola uložená povinnosť prispievať na ich výživu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
každého jedného mesačne, počnúc 18.03.2013 do budúcna.Z obsahu spisu Okresného súdu A. sp. zn. XT XXX/XX súd zistil, že trestným rozkazom zo dňa
04.09.2014, č. k. XT/XXX/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2014 bola obžalovaná

uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s
poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jeden rok s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov.

Zo správy Ú. A., Z. S. V. F. A. (č.l. 33) vyplýva, že obžalovaná bola vedená v evidencii uchádzačov o

zamestnanie od 28.03.2011 do 07.04.2013, pričom z evidencia bola vyradená pre nespoluprácu. S.Y. Ž.
poberá od Ú., Z. V. F. náhradné výživné na mal. deti B., A. V. A., keďže N. Ž. už nadobudol plnoletosť
a nepokračuje v školskej dochádzke. Na každé z uvedených troch detí poberá náhradné výživné 27,13
Eur mesačne, celkovo 81,39 Eur mesačne.

Zo správ P. Ú. A., W. Ú. A., resp. obchodníka s cennými papiermi a P., P. A. A. je zrejmé, že obžalovaná

nie je živnostníčkou, nie je evidovaná na daňovom úrade, nie je majiteľkou žiadnej nehnuteľnosti ani
cenných papierov, resp. motorových vozidiel.

Z poštových poukážok predložených obžalovanou je zrejmé, že dňa 20.10.2015 vyplatila poškodenému
150,- Eur, dňa 19.11.2015 80,- Eur, dňa 20.11.2014 sumu 50,- Eur, 16.12.2015 sumu 50,- Eur,

19.02.2016 sumu 300,- Eur, 18.03.2016 sumu 300,- Eur a 19.04.2016 300,- Eur. Spolu tak vyplatila
sumu 1.230,- Eur.

Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že trestnosť činu obžalovanej zanikla,
nakoľko túto vyživovaciu povinnosť si splnila v rámci svojich možností a schopností a uhradila dlžné

výživné, ktoré mohla reálne vzhľadom na svoje pomery a sociálnu situáciu splatiť.

Súd pritom vychádzal z nasledovnej úvahy. Primárnou otázkou pri posudzovaní možností obžalovanej
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť je posúdenie predbežnej otázky, v akej výške mala obžalovaná
platiť výživné na svoje deti podľa hľadísk uvedených v § 62 Zákona o rodine (R 18/1993). V

prejednávanom prípade je nesporné, že obžalovaná je bez zamestnania a nemá riadny príjem, pričom
nebolopreukázané,žebysabezdôležitéhodôvodubolavzdalazamestnania.Jepravdou,žezevidencie
Ú. A., Z. S. V. F. bola vyradená 07.04.2013 pre nespoluprácu, avšak zo správy Ú., Z. V. F. je zrejmé,
že za dva roky, počas ktorých bola v evidencii úradu práce, jej nebola sprostredkovaná žiadna práca,
čo zjavne vyplýva zo skutočností, že má len základné vzdelanie a je teda veľmi ťažko uplatniteľná na

trhu práce. Navyše je v súčasnosti na materskej dovolenke a teda jej jediným príjmom je rodičovský
príspevok v sume 203,- Eur mesačne. Súd nemohol prehliadnuť zásadnú skutočnosť, že obžalovaná
nemá žiaden príjem, keďže rodičovský príspevok, ktorý poberá, je primárne určený na zabezpečenie
výživy jej ako matky a jej dieťaťa, ktoré má s druhom M. N.. Navyše bolo potrebné zobrať do úvahy aj
náklady, ktoré má obžalovaná s chodom svojej domácnosti, ktoré dosahujú priemerne 78,- Eur mesačne

(voda, elektrina, kúrenie).

Vychádzajúc z týchto skutočností súd ako predbežnú otázku vyriešil výšku výživného, ktorou reálne
mohla obžalovaná prispievať na výživu svojich detí bez ohrozenia svojej existencie a výživy dieťaťa, o
ktoré sa fyzicky stará a dospel k záveru, že za žalované obdobie mohla obžalovaná prispieť na výživu

maloletých B., A. V. A. Ž., ktoré sú v starostlivosti ich otca, sumou po 20,- Eur na každé jedno. Od
05.10.2014 do momentu rozhodovania súdu tak mala zaplatiť na výživnom 1.080,- Eur. Z poštových
poukážok predložených obžalovanou však vyplynulo, že za uvedené obdobie vyplatila otcovi mal. detí
S. Ž. sumu celkovo 1.230,- Eur, ktorá presahuje vyššie uvedenú sumu výživného.

Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovaná splnila vyživovaciu povinnosť skôr, ako
sa súd odobral na záverečnú poradu, pričom jej konanie nemalo trvalo nepriaznivé následky vo vzťahu
k maloletým deťom, z ktorého dôvodu zanikla trestnosť jej činu (§ 86 písm. a) Tr. zákona) a súdu
neostávalo nič iné, len ju spod obžaloby v celom rozsahu oslobodiť.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.