Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. marec 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 3Tk/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114011335
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114011335.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a prísediacich

Stanislava Kullu a Milana Ondrejku, v trestnej veci obžalovaného N. T., na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 21. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
N. T. S. Č. P. X. , nar. XX.XX.XXXX T. Č., trvale bytom X. Q. J.,
H. XXXX/X, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Ž.

u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 14.11.2013 v krátkom časovom úseku pred 09.20 hod. v X. Q. J. na ulici H. XXXX/X, v byte č. XX na
piatom poschodí obytného domu v úmysle usmrtiť svojho otca J. T., nar. X.X.XXXX, držiac J. T. za ruky
ho vytlačil na balkón uvedeného bytu, kde ho v čase, keď sa opieral o zábradlie balkóna, sotil do oblasti
hrudníka, čím ho prevalil cez zábradlie balkóna, v dôsledku čoho J. T. dopadol na asfaltový chodník pred

vchod uvedeného bytového domu a v dôsledku pádu utrpel mnohopočetné drvivé poranenia orgánov a
zlomeniny kostí skeletu, na následky ktorých zomrel,

t e d a

iného úmyselne usmrtil a spáchal taký čin na chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchal

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c/ Tr. zák.

Za to ho
o d s u d z u j e

Podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm.
m/ Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému u k l a d á ochranný dohľad
3 (tri) roky.Podľa § 77 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. obžalovaný bude povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody jedenkrát za mesiac osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu

v mieste svojho pobytu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa zrušuje výrok o treste
- rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. XXT/XX/XXXX-XXX zo dňa 6.3.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.3.2014, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere

15 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,
- rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. XXT/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.4.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.4.2014, ktorým mu súd upustil od uloženia súhrnného trestu,
nakoľko trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov so zaradením do ústavu na výkonu trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XXT/XX/
XXXX-XXX zo dňa 6.3.2014, právoplatným 6.3.2014, možno považovať na ochranu spoločnosti a na

nápravu páchateľa za dostatočný,
- rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 5.5.2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.5.2015, ktorým súd upustil od uloženia ďalšieho trestu, pretože
trest uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XXT/XX/XXXX-XXX zo dňa 6.3.2014, právoplatným
6.3.2014,vovýmere15mesiacovsozaradenímdoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnym

stupňom stráženia, pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa 18.11.2014 č. Kv 9/14/5500-24

podanej na Okresný súd Žilina dňa 19.11.2014 na obžalovaného, a na základe vykonaného dokazovania
na hlavnom pojednávaní, súd rozsudkom zo dňa 24.8.2015 č. k. 3Tk/1/2014-1229 uznal obžalovaného
za vinného pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1,
ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Za tento
zločin mu súd uložil podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4

Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov. Podľa § 48 ods. 3
písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému bol
uložený aj ochranný dohľad na 3 roky, pričom obžalovaný bude povinný po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody jedenkrát za mesiac osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného

súdu v mieste svojho bydliska.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal obžalovaný riadne a včas odvolanie.

Krajský súd v Žiline na neverejnom zasadnutí uznesením zo dňa 12.11.2015 č. k. 3To/143/2015-1290

rozsudok Okresného súdu Žilina zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý
vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a doplnenia, ktorých vykonanie

odvolací súd nariadil. Predovšetkým uviedol, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol predčasne, bez
náležitého zistenia skutkového stavu veci. Toto konštatovanie krajského súdu sa vzťahuje predovšetkým
na priebeh skutku v byte poškodeného pred tým, než mal byť tento vyhodený obžalovaným z balkóna.
Túto časť skutku, tak ako ju uviedol prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, nepovažuje krajský
súd na základe dôkaznej situácie za nepochybne a bezpečne preukázanú. Preto pokiaľ prokurátor

v ďalšom konaní nepredloží súdu aj iné dôkazy, ktoré budú preukazovať konanie obžalovaného v
byte poškodeného pred tým, než tento mal byť vyhodený z balkóna, nebude možné považovať taký
priebeh skutku v byte poškodeného, tak ako je uvedený v napadnutom rozsudku, za objektívne a najmä
jednoznačne preukázaný. Zároveň krajský súd uviedol, že bude nevyhnutné doplniť dokazovanie, a to
zabezpečením znaleckého posudku o duševnom stave obžalovaného. Ide nesporne o podstatný dôkaz

týkajúci sa príčetnosti obžalovaného, ktorú je nevyhnutné posúdiť z hľadiska trestného činu vraždy,pre ktorý je stíhaný. Posúdenie príčetnosti obžalovaného z hľadiska trestného činu vraždy na základe
vyšetrenia jeho duševného stavu je významné aj z hľadiska ukladania trestu obžalovanému.

Okresný súd postupoval v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, ktorým bol zrušený rozsudok
súdu prvého stupňa a vrátený na prejednanie a rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, rešpektujúc právne názory Krajského súdu v Žiline
vyjadrené v jeho rozhodnutí č.k. 3To/143/2015-1290 zo dňa 12.11.2015, po vykonaní dokazovania, mal

zistený tento skutkový stav.

Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného N.
T., výsluchom svedkyne poškodenej P. H., výsluchom svedkov J.. J. O., W. T., J. T., J. U., X. X., H. X.,
N. Q., T. U., utajovaného svedka č. 1, J. Y., J. Č., A.Š. H., H. D., F. J., Š. D., J. I., R. U., R. Q., H. A., R.
U., MUDr. Z. J., J. Q., P. U., J. J., Mgr. H. U., výsluchom znalcov MUDr. H. Z., Mgr. U. D. a MUDr. Y. X.,

prečítaním znaleckých posudkov vypracovaných Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného
zboru v Slovenskej Ľupči, oboznámením sa s vecným dôkazom, prehraním obrazových a zvukových
záznamov na technickom zariadení a prečítaním listinných dôkazov, pričom mal zistený skutkový stav,
ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný N. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný. Jeho mama bola hospitalizovaná na
psychiatrickom oddelení, nakoľko mala s otcom nejaký konflikt. Vtedy videl otca prvýkrát psychicky na
dne. Zobral ho bývať do bytu v X. Q. J.. Býval tam asi jeden mesiac. Otec nejedol, nepil, len fajčil a pil
kávu. Kvôli jeho stavu bol jeden deň hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v Ž. Q.. Obžalovaný
vedel, že jeho matka po prepustení z nemocnice chce odísť od jeho otca aj s jeho sestrou G.. Po

prepustení z nemocnice si jeho matka prišla do bytu zobrať dcéru G. a nejaké veci. Obžalovaný otvoril
matke dvere. Jeho matka prišla s nejakým mužom. Obžalovaný ju začal prosiť a aj jej nadávať, prečo
to takto rieši, aby sa s otcom ešte porozprávala. Bol pri ňom aj jeho otec, ktorý kľačal a prosil svoju
manželku, aby od neho neodchádzala. Sestra obžalovaného G. bola v spálni. Do spálne išla aj jeho
matka, otec a aj obžalovaný. V spálni bola aj priateľka obžalovaného T. U. s ich synom, ktorí potom

odišli do detskej izby. Otec znova kľačal pri mame a prosil ju, aby mu odpustila. Obžalovaný zavolal
priateľku, aby išla otca zodvihnúť zo zeme a obžalovaný išiel do detskej izby za svojím synom. Potom sa
obžalovanýspriateľkouvymenili.Obžalovanýešteotcovidohováralavtomvidelotcaakoišielprečzizby
a na to obžalovaný počul výkrik svojej priateľky. Pozrel sa cez zárubňu spálne, ako otec otvoril balkón
a preskočil balkón. Obžalovaný potom utekal na balkón a videl, ako otec dopadol na zem. Obžalovaný

vybehol z bytu, kde mu zavadzal J.. J. O.. Obžalovaný ho napadol. Potom prišiel obžalovaný naspäť do
bytu, kde začal mame nadávať, že za to môže ona. Následne obžalovaný išiel dole k otcovi.

Svedkyňa poškodená P. H., sestra nebohého J. T., na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa od J. T. ml.
dozvedela, že jej brat je mŕtvy, vyskočil z balkóna. Poškodená tomu nemohla uveriť, lebo deň predtým

bola u neho v byte a videla, v akom stave bol. Jej brat, nebohý J. T. st., ju poslal na psychiatriu za
jeho manželkou J. Č.. Jej brat to už nebol on, bol troska. Sedel, ani ju neprišiel privítať, len sedel na
stoličke v kuchyni, ani sa nepostavil, aby jej podal ruku. Chcel sa postaviť, ale nemohol sa postaviť,
lebo bol taký slabučký. Jej brat chcel, aby ho odviezli k G. do S.. Pomohli sa mu obliecť, nemohol ani
kráčať, bol taký chudý. Pomohli mu prejsť do auta. V aute sa jej pýtal na J., svoju manželku, strašne

ju zbožňoval a poslúchal ju ako pes. J. jej pri návšteve povedala, že keď príde domov, že ho zabije, že
ho celý život nenávidela. Poškodená však toto bratovi nemohla povedať. Keď prichádzali do S., bratovi
volala jeho manželka J. a povedala mu, aby nešiel za jej deckom. Škriekala po ňom a jačala a on jej
povedal maminka. Otočili auto a vracali sa do X.. Vtedy jej J. Č. zavolala a jej tiež povedala, že čo ho
vezie za jej deckom. Škriekala a ziapala po poškodenej. Po tom ako sa poškodená dozvedela, že jej

brat zomrel, išla do X. Q. J.. Pred panelákom na chodníku bola krv. Výťah bol rozbitý, hore išla peši. V
byte bol J. s manželkou X., sestra J., T. U.Á. a obžalovaný. T. U. ju volala, aby sa poškodená išla pozrieť
na balkón, že odkiaľ vyskočil. Ukazovala sušiak na prádlo, ktorý prevrátil. T. jej hovorila, že J. vyskočil.

Svedok J.. J. O., pracovník Domova sociálnych služieb S. T. Ž., na hlavnom pojednávaní uviedol, že

doprevádzal J. Č. z nemocnice do X. Q. J., kde bola jej dcéra. J. Č. vošla do bytu a svedok ostal vonku
pred dverami. V byte sa nachádzal starší muž, obžalovaný, mladá žena a dieťa. Starší muž kľačal na
kolenách na chodbe. J. Č. bola pri ňom a hovoril jej niečo v tom zmysle, aby neodchádzala. Obžalovaný
chodil okolo nich a vyčítal matke, že či vidí čo urobila, čo spôsobila, asi myslel na to podlomené zdraviestaršieho pána. Potom sa všetci pobrali po pravej strane do nejakej miestnosti. Oproti tej miestnosti bolo
dieťa,ktoréprebehlodotejmiestnosti,kdesanachádzalitieosoby.Prišlamladáženaazobralatodieťaa
dala ho do tej miestnosti, kde bolo predtým. Keď to dieťa zopakovalo druhýkrát, tak prišla ku vchodovým

dverám, ospravedlnila sa a zatvorila dvere. Bol to krátky čas, čo boli zatvorené tie dvere. Situácia bola
emotívna. Vyzeralo to, ako keby sa to tam trošku upokojilo. Potom následne po tom bolo vyslovené
niečo v tom zmysle, že sa v tom byte niečo stalo. Po krátkom čase vybehol z bytu obžalovaný, svedka
fyzicky napadol. Svedkovi sa podarilo vbehnúť do výťahu a ísť s ním dole. Obžalovaný zablokoval výťah
a výťah zostal stáť medzi poschodiami. Obžalovaný kopol do výťahových dverí a rozbil ich. Svedok

následnebucholpotlačidleavýťahzačalísťsmeromdole.Svedokvybeholzbytovky.Volalpolíciu.Prišla
záchranka a polícia, lebo na chodníku ležal ten starší muž. Svedok bol z toho v šoku, ani to nevnímal.
Nevedel čo sa stalo, ani prečo bol napadnutý.

Svedok W. T., brat obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že vie z čoho je brat obvinený
a je presvedčený, že sa takéto niečo absolútne nestalo. Svedok vedel, aké mal otec myšlienky a čo

sa dialo posledné obdobie u nich. Asi jeden mesiac pred jeho smrťou mal otec psychické problémy a
chcel si niečo spraviť. Pohádali sa s matkou alebo niečo mali medzi sebou. Matka mala nejakého iného
partnera. V tomto období nebol otec na tom najlepšie, schudol, len fajčil a pil kávu. Proste nebol to
on, ako si ho pamätal. V čase skutku svedok nebol doma. Vo štvrtok alebo v piatok spolu s dcérou a
družkou odcestovali do F. X.. Svedok sa v piatok v podvečerných hodinách vrátil do X. Q. J., hneď ako

sa dozvedel, že otec zomrel. Svedok prišiel pred panelák a tam sa psychicky zrútil, ďalej si svedok nič
nepamätal.

Svedok J. T., brat obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že v podstate nič nevie. O tom, čo
sa stalo v ten deň, sa doteraz s nikým nebavil a nikto mu to doteraz nevysvetlil. Začalo to tak, že ráno

mu zvonil telefón a bolo mu oznámené, že jeho otec sa zabil. Volala mu T. U.. Keď prišiel na miesto,
otec ležal na chrbte a svedok ho videl možno 5 sekúnd. Mama sa v tej chvíli psychicky zrútila, preto sa
jej svedok začal venovať. V tom momente sa riešilo, kde sa nachádza jeho malá sestra G.. Svedok volal
obžalovanému, dohodli sa na stretnutí pri motoreste Y., kde mu predal sestru G., ktorú potom zaviezol
k sebe domov do S.. Mama išla do krízového centra. Na byte bol prvýkrát okolo obeda, keď tam bol

vyšetrovateľ a potom ho polícia kontaktovala ešte raz okolo 20.00 až 21.00 hod. Otec pred smrťou nebol
po psychickej stránke na tom dobre. Príčinou bola nevera matky, keďže si našla nového priateľa a otec
to zistil. Odvtedy sa to komplikovalo. Mohlo to byť tak 2 až 3 mesiace pred smrťou otca. Jeho otec bol
úplne iný človek, bol psychicky labilný. Bol veľmi nešťastný z toho, čo sa dialo. Raz pri jednom rozhovore
plakal a povedal mu, že má všetkých rád, ale bez mamy žiť nebude. Raz sa to už stalo, že mama odišla

od otca. Vtedy to otca položilo, ale nejako to prežil. Potom sa dali s mamou dokopy.

Svedok J. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol s obžalovaným vo výkone väzby v Ž.. Obžalovaný
mu povedal, že už je obvinený z vraždy. Začali to spolu rozoberať a on sa mu priznal, že sa s otcom
v byte pobili a bili sa až na balkón, odkiaľ sa obžalovanému podarilo otca vyhodiť von. Obžalovaný sa

s otcom bil už v izbe, kedy mal otec spadnúť na zem a obžalovaný si myslel, že ho už zabil. Myslel si,
že otec je už mŕtvy, chcel ho vyhodiť z balkóna, avšak otec sa začal zo zeme dvíhať, tak sa bili ďalej,
až sa dostali na balkón a obžalovaný otca z balkóna vyhodil. Obžalovaný mu hovoril, že mal problém
otca vyhodiť z balkóna, lebo otec bol veľký chlap. Svedok sa ho opýtal, ako ho mohol teda rukou tak
dobiť, aby si myslel, že je mŕtvy. Obžalovaný mu povedal, že rukou ho nebil, ale nepovedal čím ho bil.

Obžalovaný mu tiež povedal, že otec sa deň predtým vrátil z psychiatrie, kde sa liečil.

Svedkyňa X. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že ona so svojím druhom W. T. a ich dieťaťom boli v
tom čase v Čechách. Ich dcéra mala ísť na operáciu. Na druhý deň im volali, že J. T. skočil z balkóna.
Volala im T. U.. Ešte v ten deň cestovali na Slovensko. Jej druh jej povedal po telefonáte s T. U., že jeho

otec je mŕtvy. Viac sa ho nepýtala, lebo to bola chúlostivá téma. Svedkyňa uviedla, že J. T. už proste
nevládal žiť a chcel to urobiť už dlhšie sám. Čo sa tam vtedy udialo svedkyňa sa nikoho nepýtala. V tom
čase v byte bývali s otcom jej druha. V byte býval aj N.. Svedkyňa nevedela uviesť, či tam bývala aj T. U..

Svedkyňa H. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala ako psychologický poradca v Dome

sociálnych služieb S. pre týrané ženy a deti. Volala jej riaditeľka, že prišla žena, ktorá bola svedkom
samovraždy manžela. Keď sa spolu rozprávali, tak jej hlavným cieľom nebolo zisťovať nejaké
podrobnosti, čo sa stalo, ale hlavne ju upokojiť. J. Č. bola v šoku, emocionálne otrasená, takže čo
rozprávala boli útržky. Prišla domov spolu s kolegom svedkyne, aby si pobalila veci. Zostali v jednejmiestnosti s manželom a boli tam aj nejaké deti. Manžel kľačal pred ňou a prosil ju o odpustenie. Nato
chcela, aby tie deti dal niekto preč z miestnosti, keď sa budú rozprávať. Ako sa otočila, tak jej manžel
vybehol a nato už počula len krik. Psychologička na základe komunikácie s J. Č. dospela k záveru, že

bola psychicky a fyzicky týraná. Takéto informácie dostala aj od rodiny, ktorá sa v ich zariadení vyskytla v
deň pohrebu. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by mala J. Č. iného partnera. Svedkyňa bola v tom
čase posledný týždeň v práci a preto sa nevedela vyjadriť, ako bol ukončený pobyt J. Č. v ich zariadení.

Svedok N. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol jedným z pracovníkov na stavbe zateplenia domu,

ktorý sa nachádzal v blízkosti miesta skutku. Z balkóna vypadol nejaký muž. Výskok z balkóna svedok
nevidel, a ani nikto z jeho spolupracovníkov. Videli, ako tam ležal na zemi. Niekoľko dní potom mu
telefonoval neznámy muž, ktorý prišiel za ním do N. a povedal mu, že neprišiel ohľadom zateplenia, ale
že prišiel ohľadom vraždy. Svedok mu povedal, že nevie, o akej vražde hovorí, vôbec ho nenapadlo, že
myslí na toho muža, ktorý mal vyskočiť. On sa potom pýtal, či nevidel, že toho muža vysotili. Povedal
mu, že on nič také nevidel, že prišiel na miesto až vtedy, keď ten muž ležal na chodníku a jeho kolegovia

tiež nič nevideli. Povedal mu, že keby to chalani boli videli, tak by si to medzi sebou povedali, na čo ten
muž usúdil, že ísť za nimi je fakt zbytočné. Svedok pri vykonávanej rekognícii opoznal J. Y., ako muža,
ktorý bol za ním v N..

Svedkyňa T. U., družka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že v to ráno prišla do bytu J.

Č. s nejakým neznámym mužom pre svoju dcéru G.. Pustili ju z psychiatrie a chcela ísť s malou do
krízového centra. V byte bola svedkyňa s obžalovaným a ich synom, otec a N. sestra. Oni traja začali
hneď riešiť, že kde berie malú a či ju budú môcť chalani s otcom vídať. Stáli v chodbe a svedkyňa
s deťmi bola v spálni. Počula, ako sa tam rozprávali. Potom zavrela dvere, aby to G. nepočula. Ešte
chvíľu to tam riešili a J. otvorila dvere, že si berie G. preč. Vtedy svedkyňa aj so synom odišla do G.

izby. Oni sa tam rozprávali, teda obžalovaný a jeho rodičia. Bola pri nich aj G.. Stále tam riešili dookola
tú situáciu, ako to tam bude. J. ju prosil, nech neodchádza. J. si kľakol a stále ju prosil. Obžalovaný
prišiel pre svedkyňu, aby išla otca postaviť, nech tam nekľačí. Svedkyňa tam išla a obžalovaný ostal s
ich synom. J. nereagoval na jej slová, tak sa svedkyňa vrátila naspäť k synovi a obžalovaný sa vrátil
naspäť do spálne. Potom nasledovalo to, že J. proste v porovnaní s tým, ako sa pohyboval za posledný

mesiac, tak jej to pripadalo, ako keby sa rozbehol cez chodbu do G. detskej izby, kde bola svedkyňa
so synom. Pred balkónom bol sušiak, ktorý odhodil. Svedkyňa už vedela, čo chce urobiť, tak kričala
na obžalovaného. J. si otvoril balkón a vyskočil. Svedkyňa kričala na obžalovaného, ktorý sa hádal s
mamou, počul ju neskoro. Nestihol J. zachytiť. Svedkyňa potom malého položila na posteľ a išla na
balkón. Obžalovaný bol ako zmyslov zbavený, chcel vyskočiť z balkóna aj on. Kričal na ňu, že je to jej

vina, že prečo ho nezachytila. Potom išiel do spálne a začal J. nadávať, že mu zabila otca. Svedkyňa
bola stále v G.Ž. izbe a len počula rinčanie skla. Potom sa obžalovaný vrátil naspäť do bytu, mal krvavú
nohu, znova tam behal a nadával. Nato išiel dole po schodoch za otcom. Svedkyňa išla na balkón, tam
videla, ako obžalovaný leží na svojom otcovi a jeden z tých záchranárov kričal na svedkyňu, aby ho išla
odtrhnúť. Syna nechala J. a išla pešo po schodoch za obžalovaným a dala obžalovaného od J. preč.

Počuli, ako ich syn plače. Utekali hore po schodoch, lebo výťah nebol dole. Obžalovaný rukou udrel do
vrchného skla na výťahových dverách. J. stretli tak na pol ceste samú, ako išla dole. Svedkyňa utekala
za deťmi a obžalovaný ešte chvíľu kričal na mamu a potom išiel hore za svedkyňou. Svedkyňa volala
sestre, aby prišla postrážiť ich syna. Potom volala J. ml., čo sa stalo. Obžalovaný zobral deti zadným
vchodom, svedkyňa išla predným vchodom vziať vozidlo. Išli po sestru do Ž.. Potom sa stretli s J. ml.,

ten si zobral G. k sebe do auta. Sestra svedkyne si vzala ich syna N.. Následne sa vrátili naspäť do
bytu. V byte už bola P. H. a J. Y., prišli tam J. ml. s manželkou X.. Obžalovaný bol medzitým na ošetrení
s tou rukou a nohou.

Utajený svedok č. 1 na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl celý priebeh ako sa to stalo. Svedok bol v

tom čase na parkovisku pred domom. Mal tam zaparkované auto a priamo od auta videl na ten balkón.
Auto bolo zaparkované vedľa cesty oproti domu, na ktorom robotníci stavali lešenie. Svedok oškrabával
námrazu z čelného skla a bol otočený smerom na balkón. Videl, ako bol vysotený muž druhým mužom z
balkóna a následne ho videl padať z balkóna. Na tomto balkóne svedok videl aj ženu. Upriamil ho na to
krik. Žena hystericky kričala. Vysotený muž bol obrátený chrbtom k balkónu, tvárou sa pozeral dovnútra

bytu. Ten druhý muž, ktorý ho vysotil, bol otočený tvárou k nemu. Za ním bola mladšia žena. Mala tmavé
vlasy po plecia. Muž ho sotil rukami do hrude. Hneď ako ho vysotil, obidvaja vošli dovnútra. Ten muž
padal dole hlavou, padal veľmi rýchlo. Svedok nevidel dopad na zem, nakoľko tam boli autá. Ten muž,
čo ho vysotil, bol potom pri ňom a objímal ho. Svedok potom odišiel preč.Svedok J. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je príbuzným rodiny T.. Vyjadroval sa k vzťahom k
rodine, k zdravotnému stavu J. T.P. pred smrťou a taktiež potvrdil, že bol vychudnutý, bez elánu a celkom

zmenený. Otázky smerované na svedka N. Q. vysvetlil tak, že na podnet T. U., ktorá mu povedala, že
N. má byť obvinený za vraždu, išiel za robotníkmi, ktorí zatepľovali rodinný dom a chcel vedieť, či niečo
videli. Je možné, že vtedy sa vyjadril, že či videli vraždu. Stretol sa s vedúcim tej skupiny, ktorý mu
povedal, že nič nevideli. Svedok takisto potvrdil, že komunikoval s pracovníkmi Domu sociálnych služieb
S. pre týrané ženy a deti.

Svedkyňa J. Č., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že chcela odísť od svojho
manžela. Zažila niečo zlé a už sa nechcela k nemu vrátiť. Mesiac chodila po nemocniciach, bola
hospitalizovaná, aj na psychiatrii. V ten osudný deň prišla s pánom Mgr. J. O. pre svoju dcéru, aby s
ňou odišla do krízového centra. Otvoril jej obžalovaný. Najprv ju prosil, nech otcovi odpustí. Vyčítal jej,
že chce odviesť dcéru a že chce ísť preč. Keď stála na chodbe bytu, pozrela sa do spálne a tam bola jej

dcéra a T. U.Ň.. Svedkyňa išla do spálne pre dcéru, vtom prišiel jej manžel do spálne, kľakol si na kolená
a prosil ju, aby mu odpustila. Svedkyňa mu povedala, aby sa posadil na posteľ, že sa porozprávajú.
Svedkyňa sa obrátila k dcére, aby išla za T. U., že sa chce s tatínkom porozprávať. Ako stála ku nej
otočená, počula len výkrik T., ktorá podľa nej v tom čase bola v obývacej izbe. Po výkriku svedkyňa
ostala stáť pri dcére, otočila sa a manžela nevidela. Počula T. výkriky a obžalovaný bežal po chodbe

bytu. Vedela, že sa stalo niečo zlé. Oproti nej išiel obžalovaný, veľmi plakal, objal ju a povedal jej, či toto
chcela. Potom utekal za otcom dole. Svedkyňa sa vrátila k dcérke, vtom prišla T. a dala jej syna na ruky,
že ide dole za obžalovaným. Povedala, že on to nezvláda a išla dole. Svedkyňa išla na balkón zakričať
na T., aby išla ku deťom. Svedkyňa vtedy videla, ako obžalovaný objímal otca. Svedkyňa zobrala obidve
deti a chcela ich dať susedovi, ale nikto jej neotvoril. Najprv chcela ísť do výťahu s deťmi, ale výťah bol

rozbitý a deti boli bosé. Tak sa vrátila a čakala, kedy príde T. ku deťom. Prišla aj s obžalovaným, stretli
sa na schodoch a svedkyňa utekala dole k manželovi. Ešte na tých schodoch jej obžalovaný vyčítal, že
čo to urobila. Dole svedkyňa prosila muža, aby vstal. Ľahla si k nemu a potom ju polícia dala od neho
preč. V sanitke jej dali nejaký liek a odviezli ju do Krízového centra v Ž..

Svedok A. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa ku skutku nevie vyjadriť. Nebohý J. T. pre neho v
minulosti pracoval a potom sa stretávali len sporadicky. Vie, že bol spoľahlivý, nikdy nepil.

Svedkyňa H. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v ten deň bola doma a jej dcérka spala. Začula
výkriky. Pozrela z okna a videla, ako J. ležal na zemi, oči mal vyvrátené dohora a obžalovaný pri ňom

ležal. Srdcervúco vykrikoval, plakal, hladkal ho a snažil sa mu pomôcť. Svedkyňa vtedy otvorila okno
a myslela si, že sa pošmykol na schodoch alebo tak. Zakričala na ľudí, aby zavolali záchranku a jeden
pán jej ukázal, že je mŕtvy. Obžalovaný mal nejaké zranenie na zápästí a nohe. Záchranári ho začali
ošetrovať. Potom prišla polícia, chceli ho vypočúvať, ale on ich niekam poslal.

Svedkyňa F. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola po nočnej zmene a spala. Jej syn bol takisto po
nočnej. So synom počuli už len tú ranu, ako to buchlo. Potom jej syn vravel, mama nedívaj sa dolu, že
J. T. spadol z balkóna. Svedkyňa sa aj tak pozrela a on bol spadnutý. Strašne sa zľakla. Byt svedkyne
je pod bytom T.. Žalúzie na balkóne boli trochu poškodené a parapet je doteraz preliačený.

Svedok Š. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol s obžalovaným vo väzbe od 16.10.2013 do
3.3.2014. S J. U. hrávali v kuse karty. Strašne si rozumeli, od rána do večera hrali karty. Obžalovaný bol
vo väzbe z dôvodu, že sa mal vyhrážať bratovi.

Svedok J. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná rodinu T.. S obžalovaným sa kamaráti odmalička.

Asi dva týždne pred smrťou J. T. bol s ním na pive a povedal mu, že ho život nebaví alebo také niečo.

Svedok R. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol vo výkone väzby v ÚVV Ž. vo februári 2014, ale
s obžalovaným sa nestretol.

Svedok R. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol s obžalovaným vo väznici v Ž. na spoločnej cele.
Obžalovaný prišiel do Ž. na eskortu kvôli trestnému stíhaniu, že mal zavraždiť otca.Svedok H. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď obžalovaný prišiel na väzbu, tak ho umiestnili
na celu k svedkovi. Obžalovaný v tom čase potreboval pichať injekcie. Bál sa ich sám pichať, tak mu
ich pichal svedok. Na obžalovanom bolo vidieť, že vo väzbe nie je pre nejakú hlúpu krádež v obchode.

Obžalovaný mu povedal, že vo väzbe je preto, že zabil svojho otca a na to sa strašne rozplakal.
Nebola s ním reč, nechcel sa s nikým rozprávať. Bolo mu stále do plaču. Po niekoľkých dňoch začal
opisovať situáciu z čoho je obvinený. Nevedel súvisle povedať jednu vetu, nakoľko sa mu tisli slzy
do očí. Obžalovaný rozprával o svojom otcovi, mal ho strašne rád. Povedal mu, že v ten deň sa jeho
rodičia hádali pre nejakého druha jej mamy. Otec obžalovaného prosil jeho matku, aby ho neopúšťala.

Obžalovaný bol v tom čase v zadnej izbe so svojím dieťaťom a družkou. Začul nejaký krik a zbadal, ako
otec beží na balkón. Vtom sa obžalovaný rozbehol za ním a zbadal, ako jeho otec je na druhej strane
balkónového zábradlia a vyskakuje z balkóna. Obžalovaný utekal dole, chcel privolať výťah a rozkopol
výťahové dvere. Tým sa mu stal ten úraz, kvôli ktorému mu svedok pichal injekcie. Obžalovaný pribehol
k otcovi, okolo ktorého tam bola všade krv, a začal ho objímať.

Svedok R. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň bol po nočnej zmene. Býval ešte u rodičov.
Mamina prišla s krikom, že niekto vypadol, nevedela kto, čo. Chcela volať záchranárov, ale nemala
pri sebe telefón. Zobudila svedka, ten si dal tepláky a vybehol dole. Videl na zemi telo a automaticky
volal 112. Bol z toho v šoku. Asi po dvoch až troch minútach pribehol obžalovaný. On sa hneď vrhol
na otca a začal plakať. Záchranári v telefóne povedali svedkovi, aby skontroloval či žije, tak svedok

povedal obžalovanému, že ho treba skontrolovať. Bolo vidieť, že je mŕtvy a uvedené svedok povedal
aj do telefónu.

Svedok MUDr. Z. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že toho dňa bol políciou privolaný, že má
urobiť obhliadku pacienta, ktorý vyskočil z okna. Svedok pri obhliadke mŕtveho skonštatoval, že

išlo o ťažké kraniocerebrálne poranenie s vyhreznutím časti mozgu a denukleáciou pravého oka,
pomliaždenie hrudníka na pravej strane, v brušnej dutine mal hmatný guľovitý útvar väčších rozmerov,
ktorý nasvedčoval tomu, že pravdepodobne išlo o amputáciu pravej strany hrudného koša s roztrhnutím
pečene a bránice. Svedok pri obhliadke skonštatoval, že tieto zranenia sú nezlučiteľné so životom
a samozrejme z toho dôvodu nebola zahájená resuscitácia. Bol to svedkov dlhoročný pacient. Vždy

sa správal veľmi slušne a zarazilo ho, keď mu polícia povedala, že pred týždňom bol prepustený z
psychiatrie. Samotného svedka prekvapilo, že také niečo bol schopný urobiť. Svedkovi pri obhliadke tela
pomohli príslušníci polície. Pomohli mu ho otočiť. Oblečený bol tak, ako je zachytený na fotografiách.
Svedok pri obhliadke telo nevyzliekal. Bol vyšetrovaný pohmatom a vizuálne. Svedok po predložení
fotodokumentácie zo súdnej pitvy potvrdil, že takéto zranenia videl aj pri obhliadke tela, teda tie čo boli

viditeľné, nakoľko telo pri obhliadke nevyzliekal.

Svedok J. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v mesiacoch február až apríl 2014 bol s obžalovaným
vo výkone väzby alebo vo výkone trestu. Svedok si už nepamätal, či v Ž. alebo v Y.. S obžalovaným sa
raz alebo dvakrát rozprával o tom, že by mal byť podozrivý z toho, že mal zavraždiť otca. Do podrobností

sa o tom nebavili, akurát mu obžalovaný povedal, že svojho otca nezavraždil. Obžalovaný hrával karty
s J. U.. Svedok povedal J. U., prečo je vo výkone väzby. Svedok nebol oslovený príslušníkmi polície,
aby sa pokúsil od obžalovaného získať nejaké informácie ohľadne toho, za akých okolností došlo k smrti
jeho otca a ani nemá vedomosť o tom, že by boli takto oslovení ostatní obvinení.

Svedkyňa P. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v ten deň okolo 9.00 hod. svedkyňa otvorila
vchodové dvere a počula hrozné kriky a zdalo sa jej, že aj plač dieťaťa. Nevedela odkiaľ sa ten hluk
ozýval, išla za tým zvukom. Naraz počula strašnú ranu, tupý náraz. Svedkyňa podišla bližšie a zbadala
na zemi telo, v prvej chvíli nevedela kto to je. Išla smerom k tomu vchodu a pozerala sa, že odkiaľ mohol
vypadnúť. Akurát na samom vrchu boli otvorené balkónové dvere. Na balkóne nevidela nikoho. Podišla

bližšie a zbadala, že tým telom je pán T.. Začala kričať. Kričala, že vypadol pán T., aby niekto zavolal
sanitku. Svedkyňa prešla na druhú stranu cez cestu. Tam bola mladá žena, stála kolmo oproti vchodu.
Svedkyňa jej povedala, aby zavolala sanitku. Ona svedkyni neodpovedala, tak svedkyňa utekala domov.
Doma kričala, aby volali sanitku, že vypadol pán T.. Syn spal po nočnej zmene, vstal, obliekol sa a
išiel vonku. Volal záchranku. Svedkyňa sa už len zboku dívala. Medzitým sa otvorili vchodové dvere a

obžalovaný bežal k otcovi. Kľakol si k nemu a začal plakať. Potom svedkyňa odišla.

Svedok J. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že prišiel po nočnej zmene domov. Išiel si ľahnúť spať.
Prebral sa na nejaký buchot, hluk. Potom počul iba tresknúť dvere. Prebral sa a vstal z postele. Išielku vchodovým dverám, aby sa pozrel, čo sa deje. Ako išiel k dverám, počul ďalšiu ranu, bolo to niečo,
ako keby sa zatvárali vchodové dvere. Svedok otvoril dvere a videl na podlahe smerom ku schodišťu
krv. Díval sa čo sa deje, bol v šoku. Potom ho napadlo ísť na balkón. Keď sa pozrel z balkóna dole,

videl na zemi ležať telo. V prvej chvíli nevedel kto to je. Videl suseda, ako volá záchranku a nejakých
ľudí v okne. Potom videl obžalovaného, ako prišiel k otcovi a objímal ho a snažil sa ho prebrať. Na ich
balkóne boli poškodené žalúzie a parapeta. Žalúzie vybehli z koľajníc a na parapete bola taká jemná
preliačina. Neboli tam žiadne stopy krvi.

Svedkyňa Mgr. H. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v tom čase sa chystala do práce a videla na
úrovni 4. poschodia, ako niekto padá. Na základe toho volala na telefónne číslo 112. Svedkyňa býva na
3. poschodí. Jej byt je v takom výklenku a z okna vidí na tie balkóny.

Svedok S. Č. bol v období február až apríl 2014 vo výkone väzby v ÚVV Ž.. Svedok uviedol, že osoba
J. U. chodila s nimi cvičiť do posilňovne. Chodil s nimi aj obžalovaný.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec MUDr. H. Z., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie súdne lekárstvo, ktorý súdu predniesol znalecký posudok č. 44/2013 zhodne s jeho písomným
vypracovaním zo dňa 4.6.2014. Znalecký posudok vypracoval spolu so znalkyňou MUDr. S. H. na
základe oboznámenia sa s obsahom spisového materiálu, zdravotnou dokumentáciou J. T. a nálezmi

zistenými pri vonkajšej obhliadke a pitvou. Znalec uviedol, že znalci vykonali vonkajšiu obhliadku tela
J. T. a všetky zistené zranenia sú podrobne popísané v nálezovej časti na stranách 3 - 15 posudku.
Vonkajšou obhliadkou a pitvou znalci na tele J. T. zistili poranenia spôsobené mechanickým násilím
tupými aj ostrými predmetmi.
Poranenia spôsobené ostrým bodnorezným predmetom zistili na hlave, oboch rukách a na pravej

nohe. Z lokalizácie, charakteru a rozsahu poranení na hlave možno povedať, že mechanické násilie
ostrým bodnorezným predmetom pôsobilo na pravú stranu vlasatej časti hlavy 3-krát a na ľavú stranu
vlasatej časti hlavy jedenkrát, pričom vznikli bodnorezné rany v pravej spánkovo-temennej a v ľavej
spánkovej oblasti hlavy a na tvár v oblasti pravého oka jedenkrát, pričom vznikla hlboká bodnorezná rana
penetrujúca do dutiny lebečnej. Vznik týchto poranení je možné dobre vysvetliť zasiahnutím uvedených

častí hlavy poškodeného ostrým bodnorezným predmetom. Z lokalizácie, rozsahu a charakteru zranení
vyplýva, že tieto si nemohol poškodený J. T. spôsobiť sám a rovnako nemohli vzniknúť ani pri páde z
výšky a následnom dopade na rovnú tvrdú nečlenitú podložku. Išlo o poranenia spôsobené konaním
inej osoby pri opakovanom útoku na hlavu poškodeného ostrým bodnorezným predmetom. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že zraňujúci bodnorezný predmet pôsobil na hlavu poškodeného 5-krát. Na oblasť

pravého oka pôsobil zraňujúci ostrý bodnorezný predmet veľkou intenzitou a prudkosťou, prenikol
až do dutiny lebečnej. Na ostatné časti hlavy pôsobil zraňujúci ostrý bodnorezný predmet najmenej
strednou intenzitou. Intenzitu pôsobiaceho ostrého násilia na vlasatú časť hlavy nie je možné stanoviť
presnejšie,nakoľkopitvouznalcizistilinalebkeamozgupočetnétraumatickézmenyspôsobenérôznymi
mechanizmami zraňovania (tupé aj ostré násilie), ktorých odlíšenie pre roztrieštenie lebky nie je so 100

% istotou možné.
Na pravú ruku, a to na oblasť zadnej až bočnej plochy malíčka, pôsobilo mechanické násilie ostrým
predmetom nie veľkou intenzitou dvakrát, pričom vznikli dve oblúkovité zrezania pokožky o veľkosti 1
cm na uvedených častiach malíčka.
Na ľavú ruku, a to na oblasť malíčka, pôsobilo mechanické násilie ostrým predmetom strednou až veľkou

intenzitou dvakrát, pričom vznikla rezná rana na brušku malíčka a rozseknutie dlaňovej strany malíčka
so strhnutím a chýbaním kože.
Na pravú nohu pôsobilo mechanické násilie ostrým predmetom dvakrát, a to veľkou intenzitou jedenkrát,
pričom vznikla hlboká bodnorezná rana na vnútornej ploche nohy v oblasti palca so zrezaním kože a nie
veľkou intenzitou jedenkrát, pričom vznikla rezná rana na vnútornej ploche palca vedľa nechta.

Celkovo teda na telo J. T. pôsobilo mechanické násilie ostrým predmetom 11-krát. Žiadne z popísaných
zranení nemohlo vzniknúť pri páde z výšky a následnom dopade na tvrdú rovnú nečlenitú podložku.
Vzhľadom na charakter, lokalizáciu a rozsah týchto rán znalci usúdili, že boli spôsobené inou osobou,
pričom poranenia na oboch rukách vznikli najpravdepodobnejšie ako poranenia obranné.
Vonkajšou obhliadkou a pitvou znalci na tele J. T. zistili jednak poranenia, ktorých vznik je možné dobre

vysvetliť pádom z výšky a následným dopadom tela na tvrdú rovnú nečlenitú podložku, ale aj poranenia,
ktoré pri tomto páde vzniknúť nemohli.
Z lokalizácie, rozsahu a charakteru zistených poranení znalci môžu povedať, že na zadnú plochu trupu
poškodeného pôsobilo mechanické násilie veľkej intenzity a prudkosti tupým predmetom o pomerneveľkej nečlenitej kontaktnej ploche, pričom vznikli mnohopočetné zlomeniny rebier, zlomeniny chrbtice,
zlomeniny kľúčnych kostí, poranenia hrudnej steny, poranenia vnútrohrudných a vnútrobrušných
orgánov so zakrvácaním do telesných dutín, do medzihrudia a zápobrušnicového priestoru. Vznik týchto

zranení zodpovedá charakteru poranení vzniknutým pádom z výšky a dopadom na tvrdú rovnú nečlenitú
podložku, pričom z lokalizácie zranení znalci usúdili, že kontaktnou časťou trupu s podložkou bola jeho
zadná plocha v oblasti hrudníka.
Súčasne s týmito poraneniami trupu a rovnakým mechanizmom zraňovania - pádom z výšky a dopadom
na tvrdú rovnú nečlenitú podložku je možné dobre vysvetliť aj vznik niektorých poranení na hlave.

Ako pádové poranenia hlavy mohli vzniknúť odreniny, tržné a tržnozmliaždené rany v temenno-
záhlavnej oblasti hlavy, predkrvácanie mäkkých pokrývok lebečných v tejto lokalizácii, zlomeniny lebky
a vnútrolebkové poranenie.
Tržnozmliaždené rany tvaru písmena „H“ v pravej temennej oblasti hlavy, prekrvácanie mäkkých
pokrývok lebečných v tejto lokalite, trieštivé zlomeniny klenby lebky a poranenie mozgu mohli vzniknúť
jednak pri dopade hlavy na podložku po páde, jednoznačne však nie je možné vylúčiť vznik týchto

poraneníaniprudkýmúderomtupýmpredmetomdouvedenejoblastihlavy.Jednoznačnejšiesavšaknie
je možné k vzniku poranení hlavy bližšie vyjadriť, nakoľko pádom z výšky a dopadom hlavy na podložku
mohli byť prípadné, pred dopadom vzniknuté traumatické zmeny lebky modifikované.
Vzhľadom na to, že išlo o jednoduchý pád z výšky, nie stupňovitý, kaskádovitý pád z výšky, pri ktorom
telo počas pádu naráža na vystupujúce predmety, a vzhľadom na to, že na hlave boli zistené poranenia

po pôsobení tupého násilia lokalizované od záhlavnej časti cez temennú, spánkovú až po čelovú oblasť,
znalci usúdili, že všetky vyššie popísané zranenia hlavy spôsobené tupým násilím pri jednom dopade
hlavy na rovnú nečlenitú podložku vzniknúť nemohli.
Vonkajšou obhliadkou a pitvou znalci na tvári nebohého poškodeného J. T. zistili textúru (odtlačok)
tkaniny nad ľavou jarmovou kosťou. Vznik tejto textúry je možné dobre vysvetliť dvoma mechanizmami,

a to buď pádom a nárazom uvedenej časti tváre na tkaninu alebo pritlačením hlavy naliehajúcej ľavou
stranou tváre na podložku s tkaninou, napr. pri údere do hlavy. Toto zranenie nemohlo vzniknúť pri páde
z výšky a dopade na asfaltový chodník, muselo vzniknúť pred týmto pádom.
Vonkajšou obhliadkou a pitvou znalci zistili v oblasti ľavého ramena sánky podkožný krvný výron
zasahujúci na ľavú hornú plochu krku, na pravej strane v hornej časti krku vedľa stredovej osi pod

sebou lokalizované čiarovité odreniny, prekrvácanie mäkkých štruktúr krku na oboch stranách krku
výraznejšie na ľavej strane, pričom toto prekrvácanie zasahovalo až k ľavému bočnému laloku štítnej
žľazy. Tieto poranenia vznikli pôsobením tupého násilia mechanizmom stlačenia krku zo strán a ich
vznik je možné dobre vysvetliť chytením poškodeného „pod krk“ rukou inej osoby a následným stlačením
krku. Vzhľadom na rozsah prekrvácania hlbokých štruktúr krku muselo ísť o silné stlačenie. Lokalizácia

a charakter zranení svedčia pre uchopenie a stlačenie krku poškodeného pravou rukou inej osoby.
Bodovité podkožné krvné výrony, plytké zodretie pokožky a drobné odreniny charakteru škrabancov na
oboch horných končatinách vznikli pôsobením násilia nie veľkej intenzity tupým predmetom a ich vznik,
vzhľadom na ich tvar, veľkosť a lokalizáciu, je možné dobre vysvetliť uchopením poškodeného za horné
končatiny rukou, resp. rukami.

Podkožné krvné výrony a odreniny na zadnej ploche pravého predlaktia, na ľavom lakti a pod ním
vzhľadom na ich lokalizáciu vznikli najpravdepodobnejšie pri páde.
Drobné podkožné krvné výrony na prednej brušnej stene a drobné odreniny na hrudníku vznikli
pôsobením mechanického násilia malej intenzity tupým predmetom. Tieto poranenia mohli vzniknúť
uchopením,úderom,aleajinýmmechanizmom,napr.kontaktom,resp.nárazomtrupunatupépredmety.

Podkožné krvné výrony na ľavej dolnej končatine a tržná rana v oblasti vonkajšieho členka ľavej dolnej
končatiny vznikli pôsobením mechanického násilia strednej intenzity tupými predmetmi a ich vznik je
možné dobre vysvetliť nárazom ľavej dolnej končatiny v oblasti kolena, predkolenia a nohy na tupé
predmety.
Všetky vyššie uvedené poranenia (vzniknuté pôsobením ostrého aj tupého násilia) vykazovali známky

vitality, t.j. vznikli na živom tele. To znamená, že poškodený J. T. v čase dopadu na asfaltový chodník
po páde z výšky žil.
Bezprostrednou príčinou smrti poškodeného J. T. bola polytrauma, t.j. mnohopočetné drvivé poranenia
orgánov a zlomeniny kostí skeletu. Jednalo sa o smrť násilnú z úrazových príčin. Smrť poškodeného
J. T. nastala v priamej príčinnej súvislosti so zraneniami utrpenými pri páde z výšky dňa 14.11.2013.

Zranenia, ktoré dňa 14.11.2013 utrpel J. T., boli takého rozsahu a charakteru, že smrti nebolo možné
zabrániť ani okamžitou odbornou lekárskou pomocou. Na tele J. T. boli zistené poranenia vzniknuté
pádom z výšky, ale aj také poranenia, ktoré svojím vzhľadom, rozsahom, charakterom a lokalizáciou
zodpovedajú zraneniam zavinenými inou osobou. Tieto nálezy svedčia pre tú skutočnosť, že J. T. muselbyť pred smrťou účastníkom fyzického konfliktu, pričom na jeho telo pôsobilo mechanické násilie ostrým
aj tupým predmetom.
Poranenia, ktoré pri tomto útoku J. T. utrpel (vzhľadom na poranenie životne dôležitého orgánu mozgu),

z medicínskeho hľadiska znalci klasifikovali ako zranenia ťažké. Nie je možné jednoznačne určiť, či by
poranenia vzniknuté pri útoku na poškodeného viedli k jeho smrti, nakoľko boli prekryté a modifikované
zraneniami utrpenými pri páde z výšky. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia a závery nie je možné
vylúčiť, že pád z výšky bol zavinený inou osobou. J. T. v čase smrti nebol ovplyvnený alkoholom,
liečivami, omamnými ani psychotropnými látkami.

Z nálezov zistených vonkajšou obhliadkou a pitvou vyplýva, že na tele J. T. boli zistené poranenia
vzniknuté pádom z výšky, ale aj také poranenia, ktoré svojím vzhľadom, rozsahom, charakterom a
lokalizáciou zodpovedajú zraneniam zavinenými inou osobou. Tieto nálezy svedčia pre tú skutočnosť,
že J. T. musel byť pred smrťou účastníkom fyzického konfliktu, pričom na jeho telo pôsobilo mechanické
násilie jednak ostrým a jednak tupým predmetom. Podozrivým zistením je aj nález nepoškodenej a krvou
nepošpinenej ponožky na pravej nohe, na ktorej sa v oblasti palca nachádzali dve rany, jedna hlboká

bodnorezná rana a druhá rezná rana.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa Mgr. U. D., znalkyňa z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorá súdu predniesla znalecký posudok č. 26/2011 zhodne
s ich písomným vypracovaním zo dňa 22.8.2014. Znalkyňa pri vypracovávaní znaleckého posudku

vychádzala z vlastného psychologicko-diagnostického vyšetrenia svedkýň J. Č. a T. U. a štúdia
spisového materiálu. U svedkyne J. Č. sa jedná o osobnosť s celkovou aktuálnou intelektovou úrovňou
pohybujúcou sa v oblasti populačného priemeru v rámci normy. Kvalita jednotlivých intelektových
funkcií je rovnomerne rozložená, je bez výraznejších disproporcií, neboli prítomné známky organického
poškodenia centrálnej nervovej sústavy, ani poruchy pamäti. Oblasť základných sociálnych a mravných

noriem a vedomostí je plochejšia. Sú situácie, kedy je svedkyňa ochotná prestúpiť tieto normy, v
takýchto situáciách stráca racionálne a mravné zábrany v správaní a konaní. Je taktiež schopná
správať sa a prezentovať v adaptabilnom prejave a konaní. Osobnosť akcentovaná, extrovertovane
štruktúrovaná, spoločenská, dominantná, egocentrická, s tendenciou ku dramatizácii, jej vonkajší prejav
je nadnesený s pithiatickou štruktúrou. Navonok v kontakte s okolím má tendenciu sa prezentovať ako

submisívna osobnosť, nepriebojná, neistá, ustupujúca, trpiaca osobnosť, ale je to len vonkajší obraz
a dojem, ktorý vytvára o sebe, ktorým sa prezentuje pred okolím, je to však utvorený určitý image,
póza pre okolie, pretvárka. V kontakte s okolím nie je priamočiara, ani otvorená, je menej úprimná. Aj v
psychodiagnostických metodikách sa zhodnotila ako osobnosť pomerne dominantná, ktorá nemá rada
submisívnu podriadivú rolu. Svoj život si riadi a organizuje najradšej sama, a taktiež organizuje aj život

druhým v jej blízkom okolí. Urputne si chráni svoje osobnostné hranice a mantinely, nie je ochotná si za
ne niekoho pustiť, ak si niekoho pustí za svoje hranice, tak len vtedy a tak ďaleko, ako ona sama uzná
za vhodné. Osobnosť je nevyrovnaná, s vnútornou psychickou nespokojnosťou, afinitou k afektívnym a
emočným erupciám až agresii, ktorá má prevažne verbálny charakter. Je afektívne a emočne labilnejšia,
zraniteľná, so zvýšenou hladinou tenzie (napätia), nervozity, hostility až impulzivity. V konfliktových a

záťažových situáciách má tendenciu buď k vyhýbaniu sa konfliktu, úniku, niekedy až ignorácii, alebo
naopak tendenciu ku konfliktu, potláčanej zlosti, dysforii, ktoré môžu prejsť do jej správania smerom
do okolia. Emotivita je ploskejšia, hladina empatie znížená. Výraznejšie emočné väzby má vytvorené
ku svojej dcére. Ku svojmu manželovi nemala vybudované pevné citové väzby ako svedkyňa sama
uviedla: „Nemôžem povedať, že som ho nenávidela, ale ani som ho nemilovala. Mal ma rád, mne ho

bolo ľúto.“ V čase vyšetrenia sa v psychodiagnostických metodikách, v projekcii známky depresie ani
zvýšenej hladiny úzkosti nemanifestovali. Ak je J. Č. vystavená konfrontácii s okolím za svoje správanie
a konanie, snaží sa svoje správanie racionalizovať, popierať, bagatelizovať, hľadať náhradné dôvody
svojhosprávaniaakonania,pričommátendenciuprenášaťpocityvinynadruhých,obviňovaťakritizovať
okolie, pričom sebakritika je nízka, nedostatočná, má tendenciu postaviť seba do role obete, ako sama

uvádza, keby bola vedela ako to dopadne, radšej mala trpieť ďalej. Snaží sa manipulovať situáciou,
osobami, faktami. Svoj podiel zodpovednosti ako obeť, je manipulatívny. Zodpovednosť presúva na iné
osoby. Poruchy pamäti u J. Č. sa nepotvrdili. Pamäť dosahuje osobnostnú úroveň, t.j. populačný priemer
v rámci populačnej normy, čiže je schopná správne vnímať udalosti, tieto si zapamätať aj po časovom
odstupe, avšak svedkyňa má sklony k manipulácii s okolím, ale aj sklony k manipulácii s faktami, ak má

pocit ohrozenia z okolia, neostáva v pasívnej pozícii, manipuláciu používa ako obranu svojej osoby. Jej
výpoveď nemožno považovať za hodnovernú.
Znalkyňa uviedla, že psychologické vyšetrenie svedkyne T. U. potvrdzuje intelektovú úroveň v oblasti
priemeru v rámci populačnej normy. Kvalitatívna úroveň jednotlivých intelektových funkcií je vyrovnaná,bez výkyvov tak v sociálnej ako aj praktickej zložke intelektu, nepotvrdili sa žiadne organizačné poruchy
centrálnej nervovej sústavy, mnestické pamäťové funkcie bez známok patológie. Oblasť základných
sociálnych, etických, mravných a právnych noriem a vedomostí svedkyňa ovláda, ale nemá ich pevne

internalizované v osobnosti na vrchných pozíciách svojho hodnotového rebríčka, stáva sa, že v
situáciách, keď je to pre jej osobnosť výhodnejšie, tak tieto normy obíde, prekročí ich, aby dosiahla
svoj cieľ, uspokojila svoje potreby a záujmy. Osobnosť je autokraticky štrukturovaná, akcentovaná,
extrovertná, spoločenská, ľahko a pružne nadväzujúca interpersonálny kontakt a vzťahy s druhými. Vo
svojom živote je zatiaľ neustálená, niekedy unáhlená, nevyspytateľná, je prítomná určitá odbrzdenosť v

prejave, pudovosť, sklon k teatrálnosti. Je rada centrom pozornosti, dokáže upútať pozornosť druhých,
je spokojná sama so sebou, aj keď hovorí o sebe, že nemá pocit, že je už dospelá. Zhodnotila sa ako
osobnosť aktívna, nezávislá, dominantná, presadzujúca sa, tvrdohlavá, egocentrická. Je zvyknutá bez
problémov presadzovať svoje záujmy a potreby, keď je to potrebné vyvinie tlak na okolie, aby dosiahla,
čo ona chce, bez problémov zájde aj za osobnostné mantinely druhých, veľmi sa tým nezaťažuje.
Jej sebavedomie je dostatočne budované. Ťažšie ustupuje a ťažšie sa prispôsobuje, len vtedy, keď

je to jej vnútorné rozhodnutie, prispôsobí sa. Prekážky ju neodradzujú, ba naopak vystupňujú k ešte
väčšej aktivite, verí si, sebaistota je pomerne vysoká. Má rada dobrodružstvo, jednotvárnosť ju nudí
a otravuje. Ku sebe nie je veľmi zodpovedná, avšak ku svojmu dieťaťu sa snaží byť zodpovednejšia.
Svoj život si riadi výhradne sama. Osobnosť je citovo rezervovanejšia, plochšia, slabšie rezonujúca s
okolím. Dominuje racionálnosť nad emotivitou. Oblasť afektivity nie je labilná v bežných situáciách a

vzťahoch. Je prítomná afinita k afektívnym výbuchom, erupciám v záťažových a konfliktových situáciách,
v ktorých má pocit prehry a je na nich osobne zainteresovaná. Ak sa objaví pocit agresivity, je
schopná potláčať priame verbálne a brachiálne agresívne správanie. Avšak zvýrazní sa potom vnútorné
napätie, v nálade prevláda zlosť, podráždenosť až impulzivita. Niekedy môže intenzita situácie spustiť
aj agresívne konanie. Vzťah k obžalovanému je jednak určujúci ich spoločným dieťaťom, na druhej

strane ich priťahujú k sebe určité osobnostné črty, citovému vzťahu chýba stabilita, aj napriek tomu, že
svedkyňauviedla,žehostáleľúbi.Vprojekciivpsychodiagnostickýchmetodikáchjeosobnosťpsychicky
kompenzovaná bez známok patológie. T. U. v rámci osobnostných mechanizmov používa mechanizmus
bagatelizácie, vytesnenia, racionalizácie, popierania, ktoré jej pomáhajú zvládnuť záťažové a konfliktové
situácie, prechádzať cez ne. Tieto osobnostné mechanizmy môžu byť určitým základom znižovania

zodpovednosti za svoje správanie a konanie. Prípadne zodpovednosť presúva na iné osoby. U T. U. sú
pamäťové funkcie kvalitné, dosahujú mierny nadpriemer, bez poruchy, rýchlo a pružne si zapamätá a
vybaví materiál a fakty, s ktorými sa stretáva. Svedkyňa má sklony ku skresľovaniu faktov a udalostí,
ktoré prežila. Je schopná manipulovať okolím, situáciou a faktami. Má svoj názor a postoj, ona sama
manipuláciu odmieta. Pokiaľ nemá pravdu a urobí chybu, chvíľu sa zamyslí, ale svoj názor nemení,

nepoučí sa ani z minulej skúsenosti, nepočúva názor druhých, kľudne urobí to isté. Nerada ustupuje a
nerada prehráva, manipuláciu používa ako nástroj na obranu svojho správania a konania, je nekritická
ku svojmu správaniu. Jej výpoveď nemožno považovať za hodnovernú.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec MUDr. Y. X., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie psychiatria, ktorý súdu predniesol znalecký posudok č. 12/2016, 1/2016 zhodne s jeho
písomným vypracovaním zo dňa 6.2.2016. Znalecký posudok vypracoval spolu so znalkyňou MUDr.
Z. D. na základe oboznámenia sa s obsahom spisového materiálu a psychiatrickým vyšetrením
obžalovaného. Znalec uviedol, že u obžalovaného nezistili prítomnosť vážnej duševnej poruchy v
pravom slova zmysle (choromyseľnosť, slabomyseľnosť) v súčasnosti, ani v minulosti, a taktiež

ani v čase spáchania posudzovaného skutku. U obžalovaného zistili emočne nestabilnú poruchu
osobnosti s rysmi emočnej lability, impulzivity až explozivity. Jedná sa o trvalú charakteristickú
štruktúru a prejavy správania jeho osobnosti, v ktorej etiológii sa uplatnila dedičná dispozícia a taktiež
faktor rodinného prostredia, v ktorom obžalovaný vyrastal a bol vychovávaný. Emočne nestabilná
porucha osobnosti nepredstavuje duševnú poruchu v pravom slova zmysle, ale sa jedná o abnormnú

povahovú a charakterovú osobnostnú štruktúru. Obžalovaný v čase spáchania skutku mohol rozpoznať
protiprávnosťsvojhokonania.Čosatýkaovládacíchschopností,tietobolizníženévmalej(nepodstatnej,
forenzne nevýznamnej) miere. U obžalovaného sa v inkriminovanom čase jednalo o vystupňovaný
afekt zlosti s následným impulzívnym heteroagresívnym konaním. Konanie obžalovaného zapadá do
reaktivity popísanej osobnosti, spúšťačom bola dlhodobá frustračná situácia a následne bezprostredná

vysoko emočne sýtená, konfliktná situácia. Pri vystupňovanom afekte sa jedinec dá podnetom,
okolnosťamistrhnúťavplyvomsilnejemóciesadopustíprevažneagresívnehočinu.Pritomtotypeafektu
chýba kvalitatívna porucha vedomia. Vystupňovaný afekt je hraničnou podobou normálneho afektu.
Na malom, forenzne nevýznamnom znížení ovládacích schopností sa podieľala oslabená racionálnakontrola afektivity v rámci osobnostnej dispozície u osobnosti s rysmi emočnej instability, impulzivity až
explozivity pri redukovanej frustračnej tolerancii. Obžalovaný v súčasnosti plne chápe zmysel trestného
konania. Pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný z psychiatrického (zdravotného) hľadiska.

Znalec nenavrhol u obžalovaného vykonať žiadne ochranné opatrenia.

Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný znalecký posudok vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym
ústavom Policajného zboru v Slovenskej Ľupči, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej
identifikácie (č.l. 287 - 295), z ktorého vyplýva záver, že vyhodnotením predložených daktyloskopických

stôp, ktoré boli zaistené na zábradlí balkóna pod č. 10, 11 a 12, bolo zistené, že daktyloskopická stopa
č. 12 (dlaň) je upotrebiteľná a ostatné stopy č. 10 a 11 sú neupotrebiteľné. Daktyloskopická stopa č. 12
je zhodná s kontrolným odtlačkom ľavej dlane obžalovaného.

Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný znalecký posudok vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym
ústavom Policajného zboru v Slovenskej Ľupči, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej

identifikácie (č.l. 296 - 298), z ktorého vyplýva záver, že optickým skúmaním predložených predmetov č.
17, 18 (ponožiek) neboli zistené výrazné mechanické poškodenia násilného charakteru, ako napríklad
otvory po rezaní, roztrhnutí, predratí a podobne. Na predložených ponožkách neboli zistené mechanické
poškodenia násilného charakteru. Ak by zranenia vznikli priamym pôsobením, prienikom cudzieho
predmetu, nástroja do tela poškodeného, muselo by dôjsť aj k mechanickému poškodeniu celistvosti

štruktúry tkaniny ponožky v oblasti zodpovedajúcej poraneniu.

Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný znalecký posudok vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym
ústavom Policajného zboru v Slovenskej Ľupči, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej
identifikácie (č.l. 299 - 305), z ktorého vyplýva, že predmetom skúmania boli stopa č. 2 - ster z chodníka,

stopa č. 3 - ster z prvého schodu, stopa č. 4 - ster z druhého schodu, stopa č. 5, 6 a 9 - ster zo schodišťa,
stopa 10A - výter spod nechtov ľavej ruky obžalovaného, stopa č. 11A - výter spod nechtov pravej ruky
obžalovaného, stopa č. 13 - pletený tmavomodrý pulóver z tela nebohého, stopa č. 14 - tričko, stopa
č. 15 - tepláky, stopa č. 16 - slipy, stopa č. 17 - ponožka, stopa č. 18 - ponožka, stopa č. 19 - kolenná
ortéza, stopa č. 20 - krv na FTA karte zaistená z tela poškodeného, predmet č. 1 - výtery spod nechtov

ľavej ruky poškodeného, predmet č. 2 - výtery spod nechtov pravej ruky poškodeného. Z porovnávacej
vzorky bukálneho výteru obžalovaného a poškodeného bola izolovaná a analyzovaná DNA. V stopách
č. 10A, č. 11A a v predmete č. 1 bola orientačným skúmaním zistená prítomnosť krvi. V predmete
č. 2 nebola orientačným skúmaním zistená prítomnosť krvi. Zo stôp č. 10A č. 11A a z predmetov č.
1, č. 2 bola izolovaná a analyzovaná DNA. Z výsledkov DNA analýzy a porovnania vyplýva, že DNA

profil biologického materiálu zaisteného zo stopy č. 10A pochádza najmenej od dvoch osôb. DNA profil
biologického materiálu zaisteného zo stopy č. 10A je kombináciou DNA profilov porovnávacej vzorky
obžalovaného a ďalšej doposiaľ neidentifikovanej osoby. Osobu, od ktorej bol zaistený porovnávací
materiál s označením „N. T.“, nie je možné vylúčiť ako pôvodcu prímesí v uvedenej zmiešanej biologickej
stope. Prítomnosť biologického materiálu osoby, od ktorej bol na skúmanie predložený porovnávací

materiál s označením „J. T.“, nebola analýzou DNA v stope č. 10A zistená. DNA analýzou bolo dokázané,
že pôvodcom stopy č. 11A je osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál s označením „N. T.“.
Prítomnosť biologického materiálu osoby, od ktorej bol na skúmanie predložený porovnávací materiál s
označením „J. T.“, nebola DNA analýzou v stope č. 11A zistená.
Zmiešaný DNA profil stopy č. 10A bol prehliadnutý v národnej databáze. V indexoch DNA profilov stôp

zaistených z miest trestných činov, obvinených a právoplatne odsúdených osôb, nebol zistený DNA
profil, ktorý by spadal do druhej časti zmiešaného DNA profilu uvedenej stopy.
Z výsledkov DNA analýzy a ďalšieho porovnania vyplýva, že rovnaký DNA profil biologického materiálu
zaisteného z predmetov č. 1 a č. 2 je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky s označením „J.
T.“. DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom predmetov č. 1 a 2 je osoba, od ktorej bol zaistený

porovnávací materiál s označením „J. T.“. Prítomnosť biologického materiálu osoby, od ktorej bol na
skúmanie predložený porovnávací materiál s označením „N. T.“, nebola DNA analýzou v predmetoch
č. 1 a č. 2 zistená.
V stopách č. 2, č. 3, č. 4, č. 5, č. 6 a č. 9 bola skúmaním dokázaná prítomnosť ľudskej krvi. Z výsledkov
DNA analýzy a porovnania vyplýva, že rovnaký DNA profil krvných stôp č. 3, č. 4, č. 5 a č. 9 je zhodný

s DNA profilom obžalovaného. DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom krvných stôp č. 3, č. 4, č.
5 a č. 9 je osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál s označením „N. T.“. Osoba, od ktorej bol
zaistený porovnávací materiál s označením „J. T.“, je vylúčená ako pôvodca stôp č. 3, č. 4, č. 5 a č. 9.
Z výsledkov DNA analýzy a ďalšieho porovnania vyplýva, že rovnaký DNA profil krvných stôp č. 2 a č.6 je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky s označením „J. T.“. DNA analýzou bolo dokázané, že
pôvodcom krvných stôp č. 2 a č. 6 je osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál s označením
„J. T.“. Osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál s označením „N. T.“, je vylúčená ako pôvodca

stôp č. 2 a č. 6.
Vo vzorkách zaistených stôp č. 13, č. 14, č. 15, č. 16, č. 17, č. 18 a č. 19 bola skúmaním dokázaná
prítomnosť ľudskej krvi. Vo vzorkách zaistených zo stopy č. 13 (cca 270 mm od pásového lemu a cca 30
mm a 150 mm od bočného šva) bola zistená prítomnosť slín. Zo vzoriek zaistených zo stôp č. 13, č. 14, č.
15, č. 16, č. 17, č. 18 a č. 19 bola izolovaná a analyzovaná DNA. Z výsledkov DNA analýzy a porovnania

vyplýva, že rovnaký DNA profil biologického materiálu zisteného vo vzorkách zaistených zo stôp č. 13, č.
14, č. 15, č. 16, č. 17, č. 18 a č. 19 je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky s označením „J. T.k“.
DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom biologického materiálu zisteného vo vzorkách zaistených
zo stôp č. 13, č. 14, č. 15, č. 16, č. 17, č. 18 a č. 19 je osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál
s označením „J. T.“. Osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál s označením „N. T.,“ je vylúčená
ako pôvodca vzoriek zaistených zo stôp č. 13, č. 14, č. 15, č. 16, č. 17, č. 18 a č. 19.

Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný znalecký posudok vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym
ústavom Policajného zboru v Slovenskej Ľupči, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej
identifikácie (č.l. 309 - 315), z ktorého vyplýva, že predmetom skúmania boli stopa č. 1 - ster z predsiene,
stopa č. 2 - rukavica, stopa č. 3 - rastlinný list, stopa č. 4 - krvná stopa z koberčeka kúpeľne, stopa č.

5 - krvná stopa z koberčeka z WC, stopa č. 6 - stopa z koberca spálne, stopa č. 7 - stopa z koberca,
stopa č. 8 - stopa z plávajúcej podlahy, stopa č. 9 - stopa z koberca chodby, stopy č. 10 - 27 - stopa
z koberca. Na stopách č. 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 11, 13, 14, 15, 16, 20, 21, 24, 25, 26 a 27 bola skúmaním
dokázaná prítomnosť ľudskej krvi. Z krvných stôp č. 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 11, 13, 14, 15, 16, 20, 21, 24, 25,
26 a 27 a zo stôp č. 6, 9, 10, 12, 17, 18, 19, 22 a 23 bola izolovaná a analyzovaná DNA. DNA analýzou

nebola v stopách č. 6, 9, 10, 12, 17, 18, 19, 22 a 23 zistená prítomnosť biologického materiálu ľudského
pôvodu. Na účely porovnania bola použitá porovnávacia vzorka bukálneho výteru s označením „N. T.“
a porovnávacia vzorka krvi s označením „J. T.“. Z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA profil krvnej
stopy č. 1 je zhodný s DNA profilom obžalovaného.
Z výsledkov DNA analýzy a porovnania ďalej vyplýva, že rovnaký DNA profil krvných stôp zaistených

zo stopy č. 2 pochádza od osoby mužského pohlavia a nie je zhodný s DNA profilom porovnávacej
vzorky bukálneho výteru obžalovaného a ani s DNA profilom porovnávacej vzorky krvi s označením
J. T.. Rovnaký DNA profil krvných stôp zaistených zo stopy č. 2 bol vložený do národnej databázy a
porovnaný v indexoch DNA profilov stôp zaistených z miest trestných činov, obvinených a právoplatne
odsúdených osôb. Porovnaním bola zistená zhoda s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho

výteru s označením J. I..
Z výsledkov DNA analýzy a porovnania ďalej vyplýva, že osobu, od ktorej bol na skúmanie predložený
porovnávací materiál označený „N. T.“ nie je možné vylúčiť ako pôvodcu prímesi v zmiešaných krvných
stopách č. 4 a 5. DNA profily krvných stôp č. 4 a 5 sú kombináciou DNA profilu obžalovaného a DNA
profilu ďalšej osoby.

Prítomnosť biologického materiálu osoby, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál s označením „J.
T.“, nebola v stopách č. 4 a č.5 DNA analýzou zistená.
Z výsledkov DNA analýzy a porovnania ďalej vyplýva, že DNA profil krvnej stopy č. 7 je zhodný s DNA
profilom porovnávacej vzorky krvi s označením J. T..
Z výsledkov DNA analýzy a porovnania ďalej vyplýva, že DNA profil krvnej stopy č. 11 pochádza

od osoby mužského pohlavia a nie je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru
obžalovaného a ani s DNA profilom porovnávacej vzorky krvi s označením J. T.. DNA profil stopy č.
11 bol vložený do národnej databázy a porovnaný v indexoch DNA profilov stôp zaistených z miest
trestných činov, obvinených a právoplatne odsúdených osôb. Porovnaním bola zistená zhoda s DNA
profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru s označením W. T..

Z výsledkov DNA analýzy a porovnania ďalej vyplýva, že osobu, od ktorej bol na skúmanie predložený
porovnávací materiál označený J. T.Č., nie je možné vylúčiť ako pôvodcu prímesi v zmiešanej stope
č. 15.
Z výsledkov analýzy a porovnania ďalej vyplýva, že krvná stopa č. 16 je zmiešanou biologickou
stopou a pochádza najmenej od dvoch osôb, pričom aspoň jedna osoba je mužského pohlavia.

Prítomnosť biologického materiálu osôb, od ktorých boli zaistené porovnávacie vzorky s označením J. T.
aobžalovaného,nebolaprítomnosťvzmiešanejbiologickejstopeč.16DNAanalýzouzistená.Zmiešaný
DNA profil stopy č. 16 bol porovnaný v národnej databáze. V indexoch DNA profilov stôp zaistených zmiest trestných činov, obvinených a právoplatne odsúdených osôb, nebol zistený DNA profil, ktorý by
spadal do zmiešaného DNA profilu stopy č. 16.
Z výsledkov DNA analýzy ďalej vyplýva, že stopy č. 13, 14, 24, 25, 26 a 27 sú zmiešanými biologickými

stopami a získané DNA profily nie sú vhodné na interpretáciu.
DNA analýza krvných stôp č. 3, 8, 20 a 21 bola opakovane neúspešná.

Podľa § 270 ods. 1 Tr. por. súd oboznámil prítomné procesné strany s vecným dôkazom, ktorý je prílohou
tohto spisu. Vecný dôkaz, a to mobilný telefón Nokia C2-01, ktorý predložila súdu J. Č.. Obsahom

mobilného telefónu sú odoslané SMS správy z tohto mobilného telefónu patriaceho nebohému J. T..
SMS správy boli fotograficky zadokumentované.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. na technickom zariadení počítači, bolo prehraté CD, ktorého obsahom
boli zvukové záznamy hovorov na telefónne číslo 112 ako aj hovory z telefónneho čísla 112. Záznam
bol vyhotovený Obvodným úradom Ž., odbor krízového riadenia (teraz Okresný úrad Ž.), ktoré CD

tvorí utajovanú prílohu spisu. Modifikované CD je súčasťou spisu (č.l. 1105) a je vyhotovené, resp.
modifikované z originálneho CD príslušníkmi Krajského riaditeľstva PZ v Ž.. Prvým hovorom je utajený
svedok č. 1, druhým hovorom je J.. H. U.Ú., tretím hovorom je T. U.G. a štvrtým hovorom je R. U..
Utajený svedok č. 1 uviedol, že videl, ako bola osoba vysotená z balkóna. H. U. uviedla, že nejaká
osoba vyskočila zo štvrtého poschodia. T. U. uviedla, že svokor vyskočil z balkóna. R. U. uviedol, že

niekto vypadol z okna. Uvedené osoby volali na telefónne číslo 112, kde nahlásili uvedenú skutočnosť
za účelom privolania lekárskej pomoci.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. na technickom zariadení počítači, bolo prehraté CD, ktorého obsahom sú
výpisy prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov, SMS, MMS správ za požadované obdobie zo SIM

karty s telefónnym číslom XXXX XXX XXX. CD bolo vyhotovené spoločnosťami W. Y., s.r.o. a Y. W.,
a.s. Z príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke vydaného
Okresným súdom Žilina dňa 14.4.2014 vyplýva, že bol vydaný príkaz na zistenie a oznámenie údajov o
uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, a to vo vzťahu k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX v dobe
od 1.10.2013 do 30.11.2013. Na základe vydaného príkazu spoločnosť W. Y., s.r.o. zaslala Krajskému

riaditeľstvu PZ v Ž. CD, ktorého obsahom sú výpisy prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov, SMS,
MMS správ za požadované obdobie zo SIM karty s telefónnym číslom XXXX XXX XXX. Na základe
poskytnutých informácií bol vypracovaný prehľad počtu prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov a
SMS na telefónne číslo XXXX XXX XXX za obdobie od 1.10.2013 do 16.11.2013, ako aj analýza
komunikácie medzi J. T. a J. Č. v období od 1.10.2013 do 14.11.2013. Z prehľadu počtu prichádzajúcich

a odchádzajúcich hovorov a SMS na telefónne číslo XXXX XXX XXX za obdobie od 1.10.2013 do
16.11.2013vyplýva,žepoškodenýokreminýchosôbkontaktovaltelefonickyJ.Č.najejdvatelefóny152-
krát, J. Č. kontaktovala telefonicky poškodeného 65-krát. Z analýzy komunikácie medzi poškodeným
a J. Č. v období od 1.10.2013 do 14.11.2013 vyplýva presný časový harmonogram komunikácie. V
období od 1.10.2013 do 3.11.2013 J. Č. bola v komunikácii aktívnejšia ako poškodený. Od 4.11.203 do

14.11.2013 prebiehala intenzívna komunikácia od poškodeného k J. Č.. V tomto období J. Č. vykonala
len dva hovory s poškodeným, a to dňa 4.11.2013 a dňa 13.11.2013.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. na technickom zariadení počítači, bolo prehraté CD, ktorého obsahom sú
hovory, ktoré zabezpečil Odbor zvláštnych policajných činností Stred ÚZPČ Prezídia PZ na základe

príkazu Okresného súdu Žilina č. K. Ž.-T.-XX-X/XXXX, sp. zn. Q. XX/XXXX vo veci odpočúvania a
záznamu telekomunikačnej prevádzky zo dňa 11.3.2014. Súčasťou spisu je aj prepis týchto hovorov,
ktorý bol prečítaný na hlavnom pojednávaní. Z monitorovanej telefónnej stanice č. XXXX XXX XXX
používanej J. Č. boli zaznamenané štyri prepisy hovorov, z ktorých prepisov hovorov vyplýva, že J. Č.
komunikovala s R. F. o tom, že má SMS správy o tom, že jej manžel chcel spáchať sebevraždu, ktoré

zatiaľ nepredložila polícii. R. F. uviedol, že jej uvedené môže dosvedčiť aj na súde, J. Č. komunikovala
so synom W. T., kde ju žiadal, aby išla obžalovanému zakričať, či by neprosila Y. kvôli X., lebo za tatku
mu hrozí 25 rokov až doživotie. J. Č. komunikovala s T. U., kde jej T. U. opisovala, čo bolo predmetom
výsluchu na polícii.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. na technickom zariadení počítači, bolo prehraté CD, ktorého obsahom sú
hovory, ktoré zabezpečil Odbor zvláštnych policajných činností Stred ÚZPČ Prezídia PZ na základe
príkazu Okresného súdu Žilina č. K. Ž.-T.-XX-X/XXXX, sp. zn. Q. XX/XXXX vo veci odpočúvania a
záznamu telekomunikačnej prevádzky zo dňa 11.3.2014. Súčasťou spisu je aj prepis týchto hovorov,ktorý bol prečítaný na hlavnom pojednávaní. Z monitorovanej telefónnej stanice č. XXXX XXX XXX
používanej T. U. bolo zaznamenaných šestnásť prepisov hovorov, z ktorých prepisov hovorov vyplýva,
že T. U. komunikovala s W. Č., kde T. U. uvádzala, ako obžalovaný chodí k psychológovi, ktorý mu

pomáha a povedal mu, že sa má liečiť, pretože má vrodenú agresiu. Keď niekto urazí ľudí, ktorých on
má rád, bol by schopný vraždiť kvôli tomu, ale na druhej strane, keď má blbú chvíľku, tak ubližuje tým
najbližším. Ďalej uvádzala ako prebieha vyšetrovanie, že to bolo prekvalifikované na vraždu a o J. Č.
hovorila,žejestarákurvaskurvená.T.U.komunikovalaajsobhajkyňouobžalovaného,kdejejobhajkyňa
uviedla podrobnosti ako prebieha vyšetrovanie a čo bolo predmetom výsluchu svedkyne P. H.. T. U.

komunikovala s J. Č., ktorej uviedla, že od právničky sa dozvedela, že to obžalovanému prekvalifikovali
na vraždu a že mu to ide povedať do Y., aby sa na to pripravil.

Na hlavnom pojednávaní boli tiež prečítané listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, ako i správy
ohľadne osoby obžalovaného a odpis z registra trestov na obžalovaného.

Zo zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 18.6.2014 vyplýva, že svedok N. Q. opoznal vo fotoalbume č.
1 muža na fotografii č. 5. Vo fotoalbume č. 2 svedok N. Q. opoznal muža pod fotografiou č. 3. Jedná
sa o osobu J. Y..

Z listov adresovaných svedkovi J. U. vyplýva, že mu boli zasielané výhražné listy, ktoré J. U. zaslal na

Krajské riaditeľstvo PZ v Ž..

Z predbežnej správy z pitvy zo dňa 15.11.2013 vyplýva, že znalci vonkajšou obhliadkou a pitvou zistili
na tele poškodeného 1/ hlboké rany s rovnými okrajmi (svojím vzhľadom imponujúce ako bodnorezné),
ktoré boli lokalizované na pravej strane vlasatej časti hlavy, na ľavej strane vlasatej časti hlavy, na

tvári v oblasti pravého oka, na malíčkoch oboch rúk a na pravej nohe v oblasti palca, 2/ čiarovité
odreninycharakteruškrabancovnapravejstranekrku,podkožnýkrvnývýronpodľavýmramenomsánky,
prekrvácanie mäkkých štruktúr krku na oboch stranách, 3/ viacpočetné bodovité podkožné krvné výrony
a odreniny na oboch horných končatinách, najmä v oblasti predlaktí, zápästí a rúk, 4/ mnohopočetné
odreniny, podkožné krvné výrony a tržné rany na hlave, prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných,

mnohopočetné trieštivé zlomeniny lebky, drvivé stratové poranenie mozgu, 5/ mnohopočetné zlomeniny
rebier, oboch kľúčnych kostí, dvojnásobná zlomenina hrudnej chrbtice, poranenia vnútrohrudných a
vnútrobrušných orgánov so zakrvácaním do telesných dutín. Príčinou smrti J. T. bola polytrauma,
mnohopočetné drvivé poranenia orgánov a zlomeniny kostí skeletu. Vzhľadom na lokalizáciu, rozsah
a charakter zistených poranení znalci usúdili, že všetky vyššie uvedené poranenia nemohli vzniknúť

pri dopade na rovnú tvrdú nečlenitú podložku (betónový chodník) po prostom páde z výšky. Poranenia
uvedené v bodoch 1/ až 3/ svojím vzhľadom, rozsahom, charakterom a lokalizáciou zodpovedajú
zraneniam zavinenými inou osobou. Tieto nálezy svedčia pre tú skutočnosť, že J. T. musel byť pred
smrťou účastníkom fyzického konfliktu, pričom na jeho telo pôsobilo mechanické násilie jednak tupým
predmetom, jednak ostrým predmetom. Podozrivým zistením je okrem iného aj nález nepoškodenej

a krvou nepošpinenej ponožky obutej na pravej nohe, na ktorej sa v oblasti palca nachádzali dve
bodnorezné rany, z nich jedna hlboká. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné vylúčiť, že pád z výšky
bol zavinený inou osobou.

Z doplnku predbežnej správy z pitvy zo dňa 20.11.2013 vyplýva, že znalci na dodatočnú otázku

vyšetrovateľa, t.j. akým spôsobom boli spôsobené poranenia svojím vzhľadom imponujúce ako
bodnorezné, znalci uviedli, že vznik takýchto zranení je možné dobre vysvetliť pôsobením ostrého
bodnorezného predmetu (napr. noža), ktorý pôsobil na oblasť hlavy, na oblasť oboch rúk a na oblasť
palca pravej nohy.

Zo zápisnice o vydaní vecí zo dňa 19.11.2013 vyplýva, že znalkyňa MUDr. S. H. vydala príslušníkovi
Okresného riaditeľstva PZ v Ž. odevné zvršky, ktoré mal oblečené nebohý J. T. pred vykonaním súdnej
pitvy. Následne príslušníci Okresného riaditeľstva PZ v Ž. vyhotovili fotodokumentáciu, na základe ktorej
došlo k fotografickému zadokumentovaniu odevných zvrškov.

Z príkazu Okresného súdu Žilina zo dňa 22.11.2013 vyplýva, že bol vydaný príkaz na domovú prehliadku
u J. Č. v byte č. 10, nachádzajúcom sa na piatom poschodí vchodu „C“ bytového domu súpisné číslo
XXXX,postavenéhonaparceleč.XXXX/X,vkatastrálnomúzemíX.Q.J.,zapísanéhonalistevlastníctva
č. XXXX a v priestoroch k nemu patriacich.Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 25.11.2013 vyplýva, že bola vykonaná domová
prehliadka v byte č. 10 na piatom poschodí vchodu C so súpisným číslom XXXX v katastrálnom území X.

Q. J. a v priestoroch k nemu patriacich. Domovú prehliadku vykonali príslušníci Okresného riaditeľstva
PZ v Ž., zúčastnená osoba príslušník Mestskej polície X. Q. J. a W. T.. Pri domovej prehliadke boli
zaistené biologické a krvné stopy, ktoré boli predmetom znaleckého skúmania. V predsieni bytu na stene
bola biologická stopa zaistená na vatovú tyčinku - stopa č. 1. V detskej izbe sa na koberci nachádzala
biela rukavica, z ktorej bola zaistená biologická stopa č. 2 a list rastliny, z ktorého bola zaistená biologická

stopa č. 3. V kúpeľni na koberci bola krvná stopa, zaistená ako biologická stopa č. 4. Na WC na koberci
bola krvná stopa, zaistená ako biologická stopa č. 5. V kúpeľni na koberci bola zaistená biologická stopa
č. 6. V spálni na koberci bola zaistená biologická stopa č. 7. V kuchyni na plávajúcej podlahe a koberci
boli zaistené ako biologické stopy č. 8. a 9. V chodbe bytu na koberci boli zaistené biologické stopy č.
10, č. 11, č. 12, č. 13 a č. 14. V spálni bytu na koberci boli zaistené biologické stopy č. 15, č. 16, č. 17,
č. 18, č. 19, č. 20, č. 21, č. 22 a č. 23. V detskej izbe na koberci boli zaistené biologické stopy č. 24, č.

25, č. 26 a č. 27. Z domovej prehliadky bola vyhotovená aj fotodokumentácia.

Zo záznamu o výsledku výzvy strpieť úkony podľa § 155 Tr. por. zo dňa 15.11.2013 vyplýva, že podozrivý
N. T. bol vyzvaný v zmysle ustanovenia § 155 Tr. por. strpieť prehliadku tela. Podozrivá osoba po
poučení sa tomuto úkonu nebránila a dobrovoľne sa mu podriadila. Následne bola vyhotovená zápisnica

o prehliadke tela a bola vyhotovená aj fotodokumentácia k prehliadke tela osoby N. T..

Zo znaleckého posudku znalcov MUDr. X. S. a MUDr. Y. F., z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria, č. 1/2014, č. 1/2014 vypracovaného dňa 18.11.2013 vyplýva, že tento znalecký
posudok bol vypracovaný v inej trestnej veci, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 36T/18/2014.

Znalci vypracovali znalecký posudok č. 1/2014 a 1/2014 o duševnom stave obžalovaného. Znalci
u obžalovaného aktuálnym znaleckým psychiatrickým vyšetrením zistili prítomnosť akcentovanej
osobnosti s rysmi emočnej instability, pričom sa nejedná o duševnú poruchu v pravom slova zmysle, ale
sa jedná o abnormnú povahovú a charakterovú štruktúru osobnosti. V čase znaleckého psychiatrického
vyšetrenia ani na čas skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, znalci nezistili prítomnosť

inej duševnej poruchy. Znalci u obžalovaného nezistili prítomnosť syndrómu látkovej ani nelátkovej
závislosti. V čase skutku sa tento nenachádzal pod vplyvom žiadnej psychotropnej látky. Okrem
vyššie uvedenej akcentácie osobnosti s rysmi emočnej instability znalci u obžalovaného nezistili v
čase skutku prítomnosť inej ťažkej duševnej poruchy (patický afekt, porucha vedomia, psychotická
porucha). Konanie obžalovaného v čase skutku nebolo paticky (chorobne) motivované duševnou

poruchou, ale bolo podmienené jeho osobnostnou štruktúrou a jej reaktivitou. V čase spáchania
trestného činu bola schopnosť obžalovaného rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť
zachovaná, jeho schopnosť ovládať svoje konanie (konkrétne podmienená štruktúrou jeho osobnosti
a jeho aktuálnym psychickým rozpoložením v rámci stresogénnej situácie) znalci hodnotili ako mierne,
forénznenepodstatnezníženú.Obžalovanývčaseskutkutedamoholrozpoznaťnebezpečenstvosvojho

konania pre spoločnosť a mohol toto svoje konanie ovládať. Obžalovaný chápe zmysel trestného
konania, ktoré bolo proti nemu vedené a chápe aj zmysel svojej výpovede. Vzhľadom ku skutočnosti, že
znalci u obžalovaného nezistili duševnú poruchu v pravom slova zmysle a jeho konanie v čase skutku
nebolo duševnou poruchou paticky (chorobne) motivované, znalci nepovažovali z psychiatrického
hľadiska jeho pobyt na slobode za nebezpečný pre spoločnosť. Osobnosť obžalovaného sa formovala

vo výrazne negatívnom primárnom rodinnom zázemí, rodinné prostredie bolo nestabilné, nedostatočne
bezpečné, nepredvídateľné najmä v zmysle opakovaného neprimerane agresívneho správania sa otca.
V osobnosti obžalovaného znalci zistili (jednak v súvislosti s pravdepodobnou genetickou determináciou
a jednak v súvislosti s vplyvom rodinného prostredia, v ktorom vyrastal) rysy emočnej instability až
explozivity, ako aj zvýšenú pohotovosť k agresivite, pričom ale nezistili agresivitu ako dominantnú

črtu osobnosti (nezistili agresívne prejavy v období formovania sa osobnosti v skupine rovesníkov v
školskom procese, či neskôr v pracovnom procese, či v širších sociálnych vzťahoch). Jeho zvýšená
pohotovosť k agresivite sa prejavuje najmä v situáciách nadmerného psychického tlaku, t.j. napríklad
frustrácia, stres, konflikt, pričom zvýšená vnímavosť a citlivosť je na situácie a okolnosti týkajúce sa
jeho rodiny a najužších vzťahov, kedy pomerne rýchlo prerastá jeho emočné napätie do verbálnych a

brachiálnych prejavov. Agresívne správanie sa u neho v anamnéze uplatňovalo aj ako neadekvátna
a neprimeraná obranná reakcia v rámci „ochrany“ rodinných príslušníkov (uvádzaná ochrana brata
pred útočníkmi), avšak v záťažových situáciách sa paradoxne dokázal správať agresívne aj voči
blízkym (podľa spisovej dokumentácie agresívne správanie sa voči družke, bratovi). Obžalovaný dokážereagovať aj emočne, empaticky, zaujíma sa o druhých a záleží mu na nich (napr. starostlivosť o otca).
Znalci zistili nižšiu úroveň vyšších citov, najmä sociálnych (v anamnéze trestné činy krádeže, marenie
úradného rozhodnutia, podlžnosti na zdravotnom poistení popri stávkovaní).

Zo záznamu telekomunikačnej prevádzky, ktoré zabezpečil Odbor zvláštnych policajných činností Stred
ÚZPČ Prezídia PZ na základe príkazov Okresného súdu Žilina č. K. Ž.-T.-XX-X/XXXX, sp. zn. Q. XX/
XXXX (monitorovaná telefónna stanica č. XXXX XXX XXX používaná J. Č.) a č. K. Ž.-T.-XX-X/XXXX,
sp. zn. Q. XX/XXXX (monitorovaná telefónna stanica č. XXXX XXX XXX používaná T. U.) vo veci

odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky zo dňa 11.3.2014 vyplýva, že boli vyhotovené
prepisy hovorov, ktoré boli súdom oboznámené na hlavnom pojednávaní aj ako zvukové záznamy.

ZosprávyFakultnejnemocnicespoliklinikouvŽ.zodňa23.5.2014vyplýva,žeJ.Č.bolahospitalizovaná
na Psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice s poliklinikou Ž. celkovo dvakrát, a to v čase od
30.10.2013 do 14.11.2013 a od 26.2.2014 do 6.3.2014. J. Č. navštevovala klinickú ambulanciu na

oddelení. Posledná kontrola bola po ukončení hospitalizácie. Na ďalšiu kontrolu na nedostavila.

Z lekárskej správy zo dňa 13.11.2013 vyplýva, že J. T. bol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení
Fakultnej nemocnice s poliklinikou Ž. jedenkrát, a to v čase od 12.11.2013 do 13.11.2013. Pri
príjme bol pacient plačlivý, nebavil ho život, priznával suicidálne tendencie. Pri prepustení pokojný,

prítomné prchavé suicidálne idey, skôr demonštratívne pri frustrujúcej matrimoniálnej situácii, súhlasil
s prepustením.

Zo zápisnice o obhliadke miesta nálezu mŕtvoly zo dňa 14.11.2013 vyplýva, že samotné miesto nálezu
mŕtvoly bolo pred panelovým domom popisné číslo XXXX v X. Q. J., pred samotným vchodom.

Predmetom obhliadky bol aj samotný byt a balkón. Boli zaistené biologické a krvné stopy. Z uvedeného
úkonu bola vyhotovená aj fotodokumentácia. Jednalo sa o muža ležiaceho na asfaltovom chodníku pred
schodiskom o troch schodoch vedúcich do vchodu domu, vzdialeným 117 cm od schodiska, smerom
ku miestnej komunikácii. Oblečený mal modrý sveter s bledošedými pásmi, bledomodré tričko, šedé
tepláky, biele ponožky a obuv. Nohy a ruky boli v polohe vystretej, pravá ruka smerovala k hlave, ľavá

mierne od tela, nohy boli mierne rozkročené. Mŕtvy mal podľa vyjadrenia lekára J. devastačné poranenie
lebky vyhreznutím mozgu a so stratou časti mozgu, pravé oko enukleácia - vonku. Na prednej strane
hrudníka v dolnej časti krytá sériová fraktúra rebier s vysunutím do dutiny brušnej, kryté poškodenie
pečene, odery na pravej strane trupu. Iné známky násilia neboli zistené. Časť mozgu je vzdialená od
hlavy 150 cm, na asfaltovom chodníku označená ako stopa č. 1, následne je od hlavy mŕtvoly stopa č.

2 - druhá biologická stopa, červená škvrna veľkosti 2x3 cm, vzdialená 100 cm. Stopa č. 3 - biologická
stopa je na prvom schode do vchodu č. XXXX, jedná sa o červenú škvrnu vzdialenú 120 cm od hlavy
mŕtveho. Stopa č. 4 - vzdialená 155 cm od hlavy mŕtveho, jedná sa o jednu červenú škvrnu. Stopa č. 5 -
červená škvrna vzdialená od hlavy 200 cm. Stopa č. 6 - biologická stopa vzdialená 280 cm. Stopa č. 7
- biologická stopa (časť mozgu) vzdialená 410 cm. Stopa č. 8 - biologická stopa (časť mozgu) vzdialená

od hlavy 305 cm. Stopa č. 9 - biologická stopa (červené škvrny) vzdialené od hlavy 310 cm. Samotný
byt, miesto pádu muža, sa nachádza na štvrtom poschodí panelového domu. V detskej izbe na zemi,
na pravej strane sa nachádza na zemi hodený sušiak. V uvedenej izbe sa nachádzajú balkónové dvere,
ktoré boli v čase obhliadky zavreté. Na balkóne na zemi je pri dverách hrniec, ktorého obsah je rozliaty
na podlahe. Balkón je obkolesený kovovým zábradlím, na ktorom je primontovaný plech. Na zábradlí

sa nenachádzali žiadne stopy.

Z doplňujúcej zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 14.11.2013 vyplýva, že miesto činu sa nachádza
v X. Q. J. na ulici H., číslo vchodu XXXX/C. Predmetom obhliadky bol aj byt s balkónom, z ktorého došlo
k pádu muža. Pri obhliadke boli zaistené tri daktyloskopické stopy č. 10, č. 11 a č. 12. Tieto boli zaistené

z vrchnej časti zábradlia balkóna, a to č. 10 a č. 11 z miesta 2 m od ľavej časti zábradlia balkóna a
stopa č. 12 z miesta 1,7 m od ľavej časti zábradlia balkóna. Z uvedeného úkonu bola vyhotovená aj
fotodokumentácia.

Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu J. T. zo dňa 14.11.2013 vyplýva, že záznam bol

vypracovaný MUDr. N. X.. Privolaná záchranná služba vypracovala tento záznam o zhodnotení
zdravotného stavu, z ktorého vyplýva, že osoba J. T. po skoku z balkóna utrpela poranenia nezlučiteľné
so životomZ listu o prehliadke mŕtveho zo dňa 14.11.2013 vyplýva, že J. T. bol prehliadnutý privolaným lekárom
MUDr. Z. J.. Dodatočne bol tohto istého dňa vypracovaný sprievodný list na súdnu pitvu.

Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Y. zo dňa 5.8.2014 vyplýva,
že podľa zápisov v osobnej karte obžalovaného bol zaznamenaný negatívny poznatok v oblasti
dodržiavania časového rozvrhu dňa ústavného poriadku výkonu väzby. Spal po budíčku na neustlanom
lôžku. Po upozornení sa správanie a vystupovanie odsúdeného zlepšilo na požadovanú úroveň. V
uvedenom ústave nebol disciplinárne odmenený a ani disciplinárne potrestaný.

Z lekárskych správ predložených J. Č. vyplýva, kedy a kde bola liečená. Z lekárskej správy zo
dňa 21.4.1991 vyplýva, že bola ošetrená na chirurgickej ambulancii. Pri vyšetrení uviedla, že asi
pred týždňom spadla na schodoch. Z lekárskej správy zo dňa 14.9.1987 vyplýva, že bola ošetrená
na neurochirurgickej ambulancii. Predmetom ošetrenia bolo vbodnutie klinca do ľavého ramena. Z
lekárskych správ psychiatrickej ambulancie MUDr. R. X. vyplýva, že J. Č. je liečená v tejto ambulancii

od 15.4.2014 až doposiaľ, pre liečbu depresii. Z lekárskych správ psychiatrickej ambulancie MUDr. J.
F. vyplýva, že J. Č. bola liečená v tejto ambulancii od 15.11.2013 do 7.1.2014, pre liečbu depresii.
Z lekárskych prepúšťacích správ vyplýva, že J. Č. bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v
dňoch 26.2.2014 - 6.3.2014, 30.10.2013 - 14.11.2013 pre liečbu depresie. Z prepúšťacej správy zo
dňa 9.10.2013 vyplýva, že J. Č. bola hospitalizovaná na oddelení úrazovej chirurgie od 6.10.2013 -

9.10.2013. J. Č. bola prijatá po tom, čo bola ubitá dňa 4.10.2013 do hlavy a hrudníka. Pri RTG vyšetrení
bola zistená zlomenina 7 a 8 rebra vpravo. Z prepúšťacej správy zo dňa 30.10.2013 vyplýva, že J. Č.
bola hospitalizovaná na internom oddelení od 24.10.2013 - 30.10.2013, liečená pre bronchopneunómiu.
Pre depresívne ladenie na žiadosť pacientky bolo realizované psychiatrické vyšetrenie so záverom
depresívna porucha v dlhodobo frustrujúcej situácii s doporučením prekladu na psychiatrické oddelenie.

Z prepisu SMS správ predložených J. Č. vyplýva, aké SMS správy jej posielal nebohý J. T.P.. Obsahom
správ zo dňa 31.10.2013 bolo ako mu veľmi chýba, nechce bez nej žiť, aby mu dala ešte jednu šancu.
V správach od 4.11.2013 do 14.11.2013 sú vyznania lásky, prosby o odpustenie a želanie jej skorého
uzdravenia. Vzhľadom na intenzitu komunikácie, ktorá bola oboznámená na hlavnom pojednávaní, je

táto komunikácia značne okresaná čo do počtu.

Z facebookovej komunikácie medzi W. T. a H. D. vyplýva, čo bolo predmetom ich komunikácie. H. D.
oslovila W. T.Č., že videla z okna a pozorovala celý proces, aj ako naliehala policajtka na obžalovaného,
aj všetko ostatné. Uviedla, že je ochotná aj svedčiť na súde. Následne bolo dohodnuté osobné stretnutie.

Z klimatologického posudku Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave zo dňa 15.5.2015
vyplýva, že bol vypracovaný za účelom zistenia poveternostnej situácie dňa 14.11.2013 v X. Q.
J.. V lokalite X. Q. J. dňa 14.11.2013 v čase od 9.00 hod. do 10.00 hod. bola malá oblačnosť
pokrývajúca oblohu z 1/8 postupne až z 3/8, bez výskytu atmosférických zrážok. Podľa meraní okolitých

klimatologických staníc teplota vzduchu vo výške 2 m nad terénom o 9.00 hod. bola okolo 0,5 oC a
vplyvom slnečného žiarenia o 10.00 hod. dosiahla okolo 2,5 oC. Prízemná teplota vzduchu v priebehu
uvedenej hodiny v prípade slnečného počasia dosahovala o 9.00 hod. 2 oC, o 10.00 hod. až 6 oC.
Relatívna vlhkosť vzduchu dosahovala okolo 85 - 90 %. V širšom predchádzajúcom časovom období
záporná teplota vzduchu v lokalite X. Q. J. trvala približne od 3.30 hod. do 8.30 hod., s minimom okolo

-2,5 oC. V prízemnej vrstve ovzdušia, 5 cm nad povrchom terénu teplota vzduchu v čase 1.30 hod. až
8.30 hod. poklesla výraznejšie, s minimom okolo -3,5 oC. Relatívna vlhkosť v takomto časovom intervale
dosahovala 90 - 95 %. V prípade výskytu hmly dňa 14.11.2013 by sa nižšie teploty vzduchu okolo 0 oC
a vysoká relatívna vlhkosť vzduchu okolo 95 % udržali ešte krátko po 9.00 hod. Za týchto podmienok na
neoslnených miestach by sa vyskytovali aj tuhé usadené zrážky vo forme osuhle (šedého mrazu), kým

by teplota vzduchu, resp. podchladených predmetov nevystúpila nad 0 oC.

Zo správy Ústavu na výkon väzby v Ž. zo dňa 7.5.2015 vyplýva, že v zdravotnej dokumentácii sa
nachádza údaj o telesnej výške a hmotnosti obžalovaného z 22.11.2013, a to s hodnotou výšky 182 cm
a hmotnosti 79 kg so sadrovou dlahou na ľavej dolnej končatine. Podľa zdravotnej dokumentácie bola

sadrová dlaha odstránená 5.12.2013. Ďalší údaj o meraní je zo 4.6.2014, kedy bola nameraná telesná
hmotnosť 85 kg.Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Y. zo dňa 15.5.2015 vyplýva, že v
zdravotnej dokumentácii obžalovaného sa nachádzajú nasledovné merania, zo dňa 4.6.2014 hmotnosť
85 kg, dňa 29.12.2014 hmotnosť 95 kg.

Z prípisu Obvodného úradu Ž., odbor krízového riadenia (teraz Okresný úrad Ž.) zo dňa 22.4.2014
vyplýva, že Okresnému riaditeľstvu PZ v Ž. zo dňa 22.4.2014 bolo zaslané CD, ktorého obsahom boli
hovory na telefónne číslo 112 a z telefónneho čísla 112.

Z lustrácie z registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 4-krát priestupkovo potrestaný,
a to pre tri priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a jeden priestupok proti majetku. Za uvedené
priestupky mu boli uložené sankcie, a to pokuty.

Zo správy Mestského úradu v X. Q. J. vyplýva, že obžalovaný nebol mestským úradom prejednávaný
pre priestupok.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný, naposledy v
roku 2015 pre prečin nebezpečného vyhrážania v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. k § 364 ods.
1 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.
zák. k § 245 ods. 1 Tr. zák., kde mu bolo upustené od uloženia ďalšieho trestu vzhľadom na odsúdenie

Okresného súdu Žilina zo dňa 6.3.2014 sp. zn. 36T/18/2014.

Súd sa oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T/18/2014, a to najmä s
rozsudkom č.k. 36T/18/2014 zo dňa 6.3.2014, kde mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 15
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Súd sa oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu Žilina sp. zn. 35T/53/2014, a to najmä s
rozsudkom č.k. 35T/53/2014 zo dňa 25.4.2014, kde mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu
odňatia slobody vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Žilina zo dňa 6.3.2014 sp. zn. 36T/18/2014.

Súd sa oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu Žilina sp. zn. 3T/48/2015, a to najmä s
rozsudkom č.k. 3T/48/2015 zo dňa 5.5.2015, kde mu bolo upustené od uloženia ďalšieho trestu
vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Žilina zo dňa 6.3.2014 sp. zn. 36T/18/2014.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. por. súd môže rozhodovať len ku skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. ak nejde o prípad podania obžaloby po podaní návrhu na dohodu o vine a
treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. por., môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, že

obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný dňa
14.11.2013 v krátkom časovom úseku pred 09.20 hod. v X. Q. J. na ulici H. XXXX/X, v byte č. 10 na
piatom poschodí obytného domu v úmysle usmrtiť svojho otca J. T., nar. X.X.XXXX, držiac J. T. za ruky
ho vytlačil na balkón uvedeného bytu, kde ho v čase, keď sa opieral o zábradlie balkóna, sotil do oblasti
hrudníka, čím ho prevalil cez zábradlie balkóna, v dôsledku čoho J. T. dopadol na asfaltový chodník pred

vchod uvedeného bytového domu a v dôsledku pádu utrpel mnohopočetné drvivé poranenia orgánov a
zlomeninykostískeletu,nanásledkyktorýchzomrel.Obžalovanýsvojímkonanímnaplnilvšetkyzákonné
znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
Obžalovaný sa dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k tomu,
aby iného úmyselne usmrtil a taký čin spáchal na chránenej osobe.

Objektívna stránka trestného činu vraždy je charakterizovaná usmrtením človeka, kde usmrtením sa v
tomto prípade rozumie akékoľvek zbavenie života živého človeka, bez ohľadu na použité prostriedky.
Jedná sa o úmyselný trestný čin, pri ktorom úmysel páchateľa hoci eventuálne musí smerovať kusmrteniučloveka.Vdanomprípadespoukazomnavýsledkyvykonanéhodokazovaniamožnodôvodne
konštatovať, že obžalovaný konal s úmyslom iného usmrtiť, čo vyplynulo jednak zo samotného konania
obžalovaného, keď obžalovaný vytlačil J. T. na balkón, sotil ho do oblasti hrudníka, čím ho prevalil

cez zábradlie balkóna, v dôsledku čoho J. T. dopadol na asfaltový chodník a v dôsledku pádu utrpel
mnohopočetné drvivé poranenia orgánov a zlomeniny kostí skeletu, na následky ktorých zomrel.
Bezprostrednou príčinou smrti poškodeného J. T. bola polytrauma, t.j. mnohopočetné drvivé poranenia
orgánov a zlomeniny kostí skeletu. Smrť poškodeného J. T. nastala v priamej príčinnej súvislosti
so zraneniami utrpenými pri páde z výšky. Zranenia, ktoré dňa 14.11.2013 utrpel J. T., boli takého

rozsahu a charakteru, že smrti nebolo možné zabrániť ani okamžitou odbornou lekárskou pomocou.
Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., uvedené súd vyvodil zo spôsobu
prevedenia skutku popísaného vyššie. Z týchto skutkových zistení možno dôvodne konštatovať, že
úmyslom obžalovaného bolo poškodeného J. T. zbaviť života, t.j. zabiť ho. Obžalovaný týmto svojím
protiprávnym konaním porušil objekt chránený nielen trestným zákonom, ale aj Ústavou Slovenskej
republiky, ktorým je ľudský život. Obžalovaný sa trestného činu dopustil na otcovi, ktorý je v zmysle §

139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. blízkou osobou, čo je okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej
sadzby, konanie obžalovaného bolo kvalifikované podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

Obžalovaný je osobou, ktorá má sklony k protiprávnemu konaniu, a to či už vo forme trestných činov
alebo priestupkov. Na základe odpisu z registra trestov na obžalovaného, ktorý je súčasťou spisu,

možno konštatovať, že v prípade obžalovaného sa jedná o osobu so sklonmi k páchaniu trestnej
činnosti, a to najmä násilnej a majetkovej povahy. Obžalovaný bol doposiaľ 10-krát odsúdený pre
spáchanie trestného činu, najmä pre násilnú a majetkovú trestnú činnosť. S poukazom na odpis z
registra trestov na obžalovaného a výpis z evidencie priestupkov možno dôvodne konštatovať, že
obžalovaný je násilnej a agresívnej povahy, opakovane sa dopúšťa fyzického násilia na iných osobách,

a to dokonca aj na osobách jemu blízkych, pritom svojím protiprávnym konaním tieto osoby ohrozuje
na ich živote a zdraví, pričom sa nejedná o banálne útoky na iné osoby, ale o útoky vážnej povahy
s následkami na ich zdraví v podobe ublíženia na zdraví. Svedok J.. J. O. obžalovaného popísal
ako osobu agresívnej a nevyspytateľnej povahy. V trestnej veci vedenej na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. 36T/18/2014 boli pribratí znalci MUDr. X. S. a MUDr. Y. F., z odboru zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie psychiatria, aby vypracovali znalecký posudok o duševnom stave obžalovaného.
Znalci u obžalovaného znaleckým psychiatrickým vyšetrením zistili prítomnosť akcentovanej osobnosti
s rysmi emočnej instability, pričom sa nejedná o duševnú poruchu v pravom slova zmysle, ale sa
jedná o abnormnú povahovú a charakterovú štruktúru osobnosti. Okrem vyššie uvedenej akcentácie
osobnosti s rysmi emočnej instability znalci u obžalovaného nezistili v čase skutku prítomnosť inej ťažkej

duševnej poruchy (patický afekt, porucha vedomia, psychotická porucha). Osobnosť obžalovaného sa
formovala vo výrazne negatívnom primárnom rodinnom zázemí, rodinné prostredie bolo nestabilné,
nedostatočne bezpečné, nepredvídateľné, najmä v zmysle opakovaného neprimerane agresívneho
správania sa otca. V osobnosti obžalovaného znalci zistili (jednak v súvislosti s pravdepodobnou
genetickou determináciou a jednak v súvislosti s vplyvom rodinného prostredia, v ktorom vyrastal) rysy

emočnej instability až explozivity, ako aj zvýšenú pohotovosť k agresivite. Jeho zvýšená pohotovosť
k agresivite sa prejavuje najmä v situáciách nadmerného psychického tlaku, t.j. napríklad frustrácia,
stres, konflikt, pričom zvýšená vnímavosť a citlivosť je na situácie a okolnosti týkajúce sa jeho
rodiny a najužších vzťahov, kedy pomerne rýchlo prerastá jeho emočné napätie do verbálnych a
brachiálnych prejavov. Agresívne správanie sa u neho v anamnéze uplatňovalo aj ako neadekvátna

a neprimeraná obranná reakcia v rámci „ochrany“ rodinných príslušníkov (uvádzaná ochrana brata
pred útočníkmi), avšak v záťažových situáciách sa paradoxne dokázal správať agresívne aj voči
blízkym (podľa spisovej dokumentácie agresívne správanie sa voči družke, bratovi). V tejto trestnej
veci boli pribratí znalci MUDr. Y. X. a MUDr. Z. D., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, aby vypracovali znalecký posudok o duševnom stave obžalovaného. Znalci u obžalovaného

znaleckým psychiatrickým vyšetrením nezistili prítomnosť vážnej duševnej poruchy v pravom slova
zmysle (choromyseľnosť, slabomyseľnosť) v súčasnosti, ani v minulosti, a taktiež ani v čase spáchania
posudzovaného skutku. U obžalovaného zistili emočne nestabilnú poruchu osobnosti s rysmi emočnej
lability, impulzivity až explozivity. Jedná sa o trvalú charakteristickú štruktúru a prejavy správania jeho
osobnosti, v ktorej etiológii sa uplatnila dedičná dispozícia a taktiež faktor rodinného prostredia, v

ktorom obžalovaný vyrastal a bol vychovávaný. U obžalovaného sa v inkriminovanom čase jednalo o
vystupňovaný afekt zlosti s následným impulzívnym heteroagresívnym konaním. Konanie obžalovaného
zapadá do reaktivity popísanej osobnosti, spúšťačom bola dlhodobá frustračná situácia a následne
bezprostredná vysoko emočne sýtená, konfliktná situácia. Pri vystupňovanom afekte sa jedinec dápodnetom, okolnosťami strhnúť a vplyvom silnej emócie sa dopustí prevažne agresívneho činu. Pri
tomto type afektu chýba kvalitatívna porucha vedomia. Vystupňovaný afekt je hraničnou podobou
normálneho afektu. Na malom, forenzne nevýznamnom znížení ovládacích schopností sa podieľala

oslabená racionálna kontrola afektivity v rámci osobnostnej dispozície u osobnosti s rysmi emočnej
instability, impulzivity až explozivity pri redukovanej frustračnej tolerancii.

Súd posúdil obžalovaného ako trestne zodpovedný subjekt tak z hľadiska veku aj príčetnosti. V priebehu
dokazovania neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by vzbudzovali pochybnosti o tom, že v čase

spáchaniu činu trpel duševnou poruchou, pre ktorú by nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo
ovládať svoje konanie.

Obžalovaný v priebehu celého trestného konania spáchanie trestnej činnosti popieral. Na svoju obranu
uvádzal, že nie je pravdou, že by zabil svojho otca J. T.. Uviedol, že on otca nezabil. Obžalovaný počul
výkrik svojej priateľky T. U.. Pozrel sa cez zárubňu spálne, ako otec J. T. otvoril balkón a preskočil balkón.

Obžalovaný potom utekal na balkón a videl, ako otec J. T. dopadol na zem.

Obžalovaný je zo spáchania trestnej činnosti usvedčovaný predovšetkým výpoveďou utajeného svedka
č. 1 aj napriek tomu, že obžalovaný sa k výpovedi utajeného svedka č. 1 vyjadril, že svedok vypovedal
účelovo, s cieľom poškodiť obžalovanému. Utajený svedok č. 1 vo svojej výpovedi v prípravnom

konaní ako i na hlavnom pojednávaní podrobne popísal konanie obžalovaného, ktorého sa mal voči
svojmu otcovi J. T. dopustiť. Žiaden na hlavnom pojednávaní vykonaný dôkaz nenasvedčuje pre
nehodnovernosť a nepravdivosť výpovedí utajeného svedka č. 1, ani pre to, že by výpoveď utajeného
svedka č. 1 bola nepravdivo vykonštruovaná, či robená účelovo s cieľom poškodenia obžalovanému.
Možno konštatovať, že výpoveď utajeného svedka č. 1 je v dobrom logickom súlade aj s ďalšími

vykonanými dôkazmi, ktoré podporujú tvrdenia tohto svedka. Drobné odchýlky v jeho výpovediach, resp.
to, že niektoré veci neuviedol celkom presne, sú vysvetlené jeho stavom rozrušenia, ako aj snahou o
vytesnenie nepríjemných udalostí zo svojej pamäte. Vo výpovedi utajeného svedka č. 1 sa objavuje
nezrovnalosť vo výške poškodeného a útočníka, toto je však vysvetliteľné aj ako skreslenie vnímania
v stresovej situácii a pri pohľade zospodu. Takáto nezrovnalosť je v kontexte iných dôkazov úplne inej

povahy, ako nezrovnalosti vo výpovediach osôb nachádzajúcich sa v byte (obžalovaný, svedkyne J. Č. a
T.U.).Tietodrobnérozporysúvšaknepodstatnéanemôžuspochybňovaťdôveryhodnosťjehovýpovedí.

Výpoveď utajeného svedka č. 1 podporuje tiež znalecký posudok č. 44/2013 zo dňa 4.6.2014
vypracovaný znalcami MUDr. H. Z. a MUDr. S. H.. Zranenia, ktoré dňa 14.11.2013 utrpel J. T. pádom

z balkóna, boli takého rozsahu a charakteru, že smrti nebolo možné zabrániť ani okamžitou odbornou
lekárskou pomocou.

Výpoveď utajeného svedka č. 1 je potvrdzovaná aj výpoveďami svedkov P. U. a J.. J. O., ktorí nejakým
spôsobom vnímali tento skutkový dej. Svedkyňa P. U. popísala krik z bytu a jeho náhle utíchnutie po

dopadetelapoškodenéhoJ.T.nazemzhodnesutajenýmsvedkomč.1,ktorývosvojejvýpovediuviedol,
že hneď po vysotení odišiel obžalovaný so ženou, ktorá bola na balkóne, dovnútra. Svedok J.. J. O.
uviedol, že situácia v byte bola emotívna. Potom to vyzeralo ako keby sa to tam trošku upokojilo. Potom
následne po tom bolo vyslovené niečo v tom zmysle, že sa v tom byte niečo stalo. Po krátkom čase
vybehol z bytu obžalovaný. Správa hydrometeorologického ústavu ohľadom námraz na sklách áut, ktorá

sa vyskytovala v daný deň, takisto potvrdila výpoveď utajeného svedka č. 1. Na hlavnom pojednávaní
súd vykonal dôkaz, a to prehral zvukový záznam na linku 112, kde utajený svedok č. 1 bezprostredne po
spáchaní skutku popisuje udalosť ako vyhodenie z balkóna a nie ako výskok v samovražednom úmysle.

Sumarizujúc a hodnotiac výpoveď utajeného svedka č. 1 však súd za najpodstatnejšie považuje, že

výpoveď je v súlade s dôkazmi objektívne zistenými znalcami z odvetvia súdneho lekárstva, ktorí
vykonali pitvu nebohého, čo ich odlišuje od výpovedí osôb nachádzajúcich sa tesne pred smrťou J. T. v
byte. Na tele J. T. boli zistené poranenia vzniknuté pádom z výšky, ale aj také poranenia, ktoré svojím
vzhľadom, rozsahom, charakterom a lokalizáciou zodpovedajú zraneniam zavinenými inou osobou.
Tieto nálezy svedčia pre tú skutočnosť, že J. T. musel byť pred smrťou účastníkom fyzického konfliktu,

pričom na jeho telo pôsobilo mechanické násilie ostrým aj tupým predmetom. Podozrivým zistením
je aj nález nepoškodenej a krvou nepošpinenej ponožky na pravej nohe, na ktorej sa v oblasti palca
nachádzali dve rany, jedna hlboká bodnorezná rana a druhá rezná rana.Poškodený ku zraneniam nezapríčineným pádom musel prísť v byte a všetky dospelé osoby
nachádzajúce sa v byte nevypovedali pravdu, keď hovorili, že žiadne zranenia nemal, resp. túto okolnosť
zatajili. Tu súd dáva do pozornosti hlbokú ranu dĺžky 4 cm pri palci pravej nohy. Na tejto nohe mal

poškodený obutú ponožku s nenarušenou štruktúrou a neznečistenú, čo pri kontakte nohy so zraňujúcim
predmetom cez ponožku by nebolo možné. Uvedené potvrdil aj znalecký posudok Kriminalistického a
expertízneho ústavu PZ v Slovenskej Ľupči, z odvetvia mechanoskopia. Dokazovaním bolo vylúčené,
aby poškodenému niekto prezúval ponožku po jeho smrti, resp. pre to nie je žiadny dôvod, naviac mal
obeponožky rovnaké. Túto ranu a nielen ju už laickým posúdením nemohol poškodený utrpieť dopadom,

resp. kontaktom s akýmkoľvek predmetom počas pádu. Z fotodokumentácie (foto č. 15) k zápisnici
o obhliadke nálezu mŕtvoly zo dňa 14.11.2013 vyplýva, že poškodený mal totožné ponožky, aké boli
zadokumentované vo fotodokumentácii k Pitevnému protokolu č. 322/2013.

Pokiaľ ide o dôkaznú situáciu vo vzťahu ku konaniu, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný v byte
poškodeného pred tým, než bol poškodený vyhodený z balkóna, súd dospel k záveru, že na

základe doposiaľ vykonaných dôkazov nemožno bezpečne a bez akýchkoľvek pochýb konštatovať,
že obžalovaný konal v byte poškodeného pred tým, než bol tento vyhodený z balkóna tak, ako je
uvedené v obžalobe. Pokiaľ je konštatované, že obžalovaný mal útočiť na poškodeného nezisteným
tupým a ostrým predmetom, zo spisu vyplýva, že takýto predmet zistený nebol. Osoby prítomné v byte
poškodeného pred tým, než bol tento vyhodený z balkóna, akýkoľvek útok na poškodeného popierajú.

Aj keď vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že ani obžalovaný, ani svedkyne J. Č.Á. a
T. U. v tejto veci nevypovedali pravdu. Ich výpovede sú poznačené manipuláciou, trpia absolútnou
nekompatibilnosťou s objektivizovanými zisteniami, ktoré sú obsiahnuté v znaleckom posudku znalcov
MUDr. H. Z. a MUDr. S. H. z odvetvia súdneho lekárstva, nehovoriac už o nesúlade s výpoveďou
utajeného svedka č. 1, ako i znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ v Slovenskej

Ľupči. Na základe vykonaného dokazovania však nemožno dospieť k nespochybniteľnému záveru, že
obžalovaný v byte poškodeného pred tým, než tento bol vyhodený z balkóna, útočil na poškodeného
predmetom uvedeným v obžalobe takým spôsobom, ako je uvedené v obžalobe. Aj keď túto skutočnosť
nemožnovylúčiť,objektívneajednoznačnebezakýchkoľvekpochýbvšakpreukázanánieje.Nazáklade
vykonaných dôkazov naviac nemožno vylúčiť, že zranenia na tele poškodeného mohla pred jeho pádom

z balkóna spôsobiť aj iná osoba, než obžalovaný. Len samotný znalecký posudok vypracovaný znalcami
MUDr. H. Z. a MUDr. S. H. spoločne so svedeckou výpoveďou J. U. nepostačujú na preukázanie konania
obžalovaného v byte poškodeného pred tým, než bol poškodený vyhodený z balkóna. Vykonané dôkazy,
nemožno považovať za dôkazy, ktoré by potvrdzovali priebeh skutku v byte poškodeného pred tým, než
bol vyhodený z balkóna vo vzťahu k obžalovanému. V súvislosti s významom svedeckej výpovede J. U.

súd konštatuje, že tento nebol priamym účastníkom konfliktu, ale sa vyjadril len k tomu, čo mal počuť
od obžalovaného. Naviac obžalovaný toto tvrdenie svedka popiera. Aj keď z vykonaného dokazovania
nevznikli pochybnosti, že svedok J. U. nevypovedal pravdivo, jeho výpoveď spoločne s ostatnými
zadováženými dôkazmi nemôže postačovať pre uznanie viny obžalovaného z útoku na poškodeného
v byte poškodeného pred tým, než bol tento vysotený z balkóna. V predmetnej veci orgány činné v

trestnom konaní, najmä v štádiu prípravného konania nepostupovali v súlade so zásadou náležitého
zistenia skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., keď nezabezpečili relevantné a procesne
spôsobilé dôkazné prostriedky, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukázali, že obžalovaný konal
v byte poškodeného pred tým, než bol tento vyhodený z balkóna tak, ako je uvedené v obžalobe.
Konkrétne sa jednalo okrem iného aj o bezodkladné vykonanie obhliadky bytu a balkóna, zaistenie a

vypočutie osôb prítomných v byte. Pri bezodkladnej obhliadke bytu a balkóna mohli byť zaistené stopy
a dôkazy, ktoré by napomohli k objasneniu tej časti skutku, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný v byte
poškodeného pred tým, než bol poškodený vyhodený z balkóna. Uvedené by potom buď vyvrátilo alebo
potvrdilo tvrdenia obžaloby. Uvedené však nebolo vykonané a to bez ohľadu na to, že orgány činné
v trestnom konaní už vedeli na základe telefonického oznámenia utajeným svedkom č. 1, že došlo k

úmyselnému usmrteniu poškodeného J. T.. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že aj MUDr. Z. J.
vykonal nedbalú prácu pri obhliadke tela poškodeného a spoľahlivosť jeho údajov je nanajvýš pochybná
vzhľadom na faktickú konfrontáciu jeho výpovede so znalcom z odvetvia súdneho lekárstva MUDr. H.
Z.. Tento lekár z nepochopiteľných príčin nenariadil pôvodne ani pitvu, hoci ako sám vypovedal, nemal
vedomosť o nejakých psychických problémoch poškodeného, ktorý bol aj jeho pacientom. Preto súd

na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že konanie obžalovaného v byte poškodeného
pred tým, než tento bol vyhodený z balkóna, nemôže považovať za objektívne a najmä jednoznačne a
bezpečne preukázané, a preto upravil skutok tak, že túto časť skutkovej vety vypustil.Vinu obžalovaného mal súd preukázanú predovšetkým na základe priameho dôkazu - výpovede
utajeného svedka č. 1. Práve utajený svedok č. 1 presvedčivo usvedčuje obžalovaného zo spáchania
súdeného skutku a z vykonaného dokazovania nie sú súdu známe žiadne skutočnosti spochybňujúce

vierohodnosť jeho výpovedí. Výpovede utajeného svedka č. 1 súd považuje za logické, presvedčivé,
zrozumiteľné, pravdivé a vierohodné. Je nesporné, že utajený svedok č. 1 tak v prípravnom konaní, ako
i v konaní pred súdom, detailne popísal podstatné okolnosti spáchania súdeného skutku. Vo vzťahu k
výpovedi utajeného svedka č. 1 súd dáva do pozornosti, že Trestný poriadok, ani konštantná judikatúra
nevylučuje, aby bola výpoveď utajeného svedka použitá ako usvedčujúci dôkaz. Ak má slúžiť výpoveď

takéhoto svedka ako jediný priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného bez ďalších podporných
dôkazov (odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov, či listinné dôkazy), musí byť
tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť
inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený.

Súd zdôrazňuje, že pri hodnotení vierohodnosti je súd povinný prihliadať najmä k vnútornej štruktúre

výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým
súvislostiam o okolnostiach, o ktorých vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi
zadováženými v trestnom konaní. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností
prípadu postupom v zmysle § 2 ods. 6 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina
dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je. Pritom nemožno opomenúť, že svedok na rozdiel

od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto logicky i právne vždy musí platiť
prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak.

V posudzovanom prípade nie sú výpovede utajeného svedka č. 1 len jedným z dôkazných prostriedkov
produkovaných v trestnom konaní, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania súdeného trestného

činu. Podľa názoru súdu výpovede utajeného svedka č. 1 logicky prepájajú aj ďalšie dôkazy vykonané
v danej veci, tak ako to súd podrobne zdôvodnil vyššie.

Je pochopiteľné, že obžalovaný popiera spáchanie súdeného skutku. Využíva tak svoje zákonné právo
hoci aj beztrestne klamať. Výpoveď obžalovaného musí súd vždy posudzovať s rešpektom a s ohľadom

aj na to, že môže uvádzať nepravdu a tú prezentovať ako jedinú pravdu - svoju. Preto je vždy v prioritnom
záujmeobžalovanéhopredložiťsúdusvojealibiatakdodaťsvojimvyjadreniam„puncúplnejpravdivosti“.
Obžalovaný inak interpretoval to, čo sa malo stať, resp. nestať. Nepredložil súdu žiadne alibi, ktoré
by celkom nepochybne mohli výrazne spochybniť výpoveď utajeného svedka č. 1, ako i ďalšie dôkazy
preukazujúce vinu obžalovaného.

Obrana obžalovaného bola vyvrátená vykonanými dôkazmi a je účelová s cieľom vyhnúť sa
trestnoprávnej zodpovednosti. Pri zhrnutí výsledkov dokazovania v tejto trestnej veci súd vychádzal z
premisy, že ľudia môžu klamať alebo aj úmyselne či neúmyselne skresľovať skutočnosti, ale objektívne
dôkazy tieto danosti nemajú. Pokiaľ ide o posledné momenty života poškodeného J. T., súd by sa za

normálnych okolností mohol spoliehať na výpovede troch dospelých osôb, ktoré sa s ním nachádzali
v byte, keď údajne vyskočil z balkóna v úmysle spáchať samovraždu. Vykonaným dokazovaním však
bolo preukázané, že ani obžalovaný, ani svedkyne J. Č. a T. U. v tejto veci nevypovedali pravdu.
Ich výpovede sú poznačené manipuláciou, trpia absolútnou nekompatibilnosťou s objektivizovanými
zisteniami, ktoré sú obsiahnuté v znaleckom posudku znalcov MUDr. H. Z. a MUDr. S. H. z odvetvia

súdneho lekárstva, nehovoriac už o nesúlade s výpoveďou utajeného svedka č. 1, ako i znaleckého
posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ v Slovenskej Ľupči. O úmyselnej manipulácii s faktami
svedčí napr. skutočnosť, že svedkyňa T. U. jasne v prípravnom konaní vypovedala, že poškodený J. T.
sa na balkón rozbehol a bežal ako 15-ročný, keď zo znaleckých zistení vyplynulo, že takéhoto pohybu by
poškodený vzhľadom k svojim ochoreniam ani nebol schopný, nehovoriac už o utrpených zraneniach.

Na hlavnom pojednávaní zrazu začal sám obžalovaný hovoriť, že otec išiel na balkón krokom, aj keď
z jeho výpovede zadržaného podozrivého vyplývalo, že pohyb otca smerom na balkón neregistroval.
Naviac sama svedkyňa T. U. začala svoju verziu v konaní pred súdom modifikovať, keď hovorila o
rýchlej chôdzi, čo však zjavne nezodpovedá ňou popisovanému behu. Ďalšie nezrovnalosti vznikli v
otázke zachytenia sa poškodeného J. T. na plechovej výplni zábradlia balkóna rodiny T.. Svedkyňa T. U.

uviedla, že poškodený J. T. sa na pár sekúnd zachytil o plechovú výplň zábradlia. Obžalovaný pri svojej
výpovedi to však neuvádzal. Svedkyňa T. U. na to uviedla, že poškodený J. T. sa už plechu nedržal,
keď obžalovaný prekračoval prah balkóna. Obžalovaný však uvádzal, že videl moment prekonania
zábradlia otcom cez balkónové dvere. Prečo potom nevidel moment jeho údajného zachytenia sa naplechovej výplni zábradlia? Nezostáva iné len sa odvolať na výpoveď znalca MUDr. H. Z., že vzhľadom
len k svojim ochoreniam by poškodený ani nebol schopný preskočiť zábradlie balkóna. Presvedčivý
dôkaz o tom, že v celej záležitosti údajného vyhnutia plechu ide o manipuláciu, ale najmä o dôkaz o

klamstvách zúčastnených osôb, ponúkol svedok W. T.. Tento svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal
jednoznačne o tom, že vyhnutie plechu malo byť na druhom alebo treťom plechu zľava, keď mu bola
predložená vrchná fotografia na čl. 501 (teda fotografia vyhotovená pár hodín po skutku), a že to tam
nie je vidno, lebo je to fotené zdola. Svedok W. T. povedal úplne jasne na ďalšiu otázku, že ak stojí na
balkóne a pozerá sa vonku, povedal, že ohnutie plechu malo byť v pravej časti balkóna. Svedkyňa T. U.

však vypovedala sebaisto, že poškodený vyskočil v ľavej časti balkóna, ak sa pozeráme vonku, čo ona
videla cez balkónové dvere. Z dispozície balkóna je zrejmé, že ak výskok svedkyňa T. U. pozorovala cez
balkónové dvere, muselo k nemu dôjsť v ľavej časti balkóna, ak sa pozeráme z neho von. Následne bola
svedkovi W. T. predložená fotografia na čl. 564 spisu v strede strany, teda fotografia zvnútra balkóna
zachytávajúca presne plech pri doplňujúcej obhliadke miesta činu dňa 14.11.2013, ktorý mal byť podľa
jeho výpovede vyhnutý, ktorý však bol večer v deň skutku zjavne neporušený. Svedok W. T. reagoval

tak, že vie čo videl a nevie čo je to za fotku. Sám obžalovaný poukazoval v priebehu konania na to,
že ak by došlo k poriadnemu zadokumentovaniu miesta činu, neboli by vznikali pochybnosti o jeho
verzii a obviňoval políciu z manipulácie s faktami. Tu však treba jasne povedať, že to nebola polícia, kto
fakty manipuloval, čo problematika plechu jasne dokazuje. Ďalšou nezrovnalosťou bolo, že poškodený
mal podľa svedkyne T. U. vyskočiť tak, že sa ani nohou nedotkol zábradlia, len rukou, a preskočil

ako decká preskakovali ploty. Podľa obžalovaného sa mal prevaliť cez zábradlie na bruchu. Podľa
svedkyne T. U. sa mal zábradlia chytiť ľavou rukou, podľa obžalovaného rukou pravou. Svedkyňa J. Č.
vypovedala podľa názoru súdu tak, aby príliš veľa nepovedala, ale stále jej výpoveď vyznela, že išlo
o samovraždu, odvolávajúc sa na rozrušenie. V kontexte vypracovaného psychologického posudku na
tieto dve svedkyne a v kontexte výpovede znalkyne Mgr. U. D., z odvetvia psychológie, sú tieto rozpory

ešte výpovednejšie a dokresľujú obraz o klamstvách dospelých osôb nachádzajúcich sa v byte tesne
pred smrťou poškodeného J. T.. Sklony ku konfabuláciám minimálne u T. U. naznačujú aj odpočuté
telefonické hovory, keď podľa názoru súdu zjavne v niektorých z nich, predpokladajúc, že môže byť
odpočúvaná, fabuluje a vystupuje z pozície, že nevie o čo polícii ide, keď sa predsa v byte nič okrem
samovraždy nestalo. Ako príklad možno použiť hovor č. 2543 z 10.6.2014 o 11.46 hod., kde tvrdí, že

je odpočúvaná a následne v hovore č. 756 z 10.6.2014 o 12.15 hod. už telefonuje s J. Č. a fabuluje.
Takisto je zrejmé, že svedkyňa T. U. aj vo vzťahu k rodine T. vystupuje dvojtvárne, keď J. Č. prejavuje
úprimný záujem a správa sa k nej slušne (napr. hovor č. 475), a následne v rozhovoroch s inými ľuďmi
sa o nej a jej rodine vyjadruje vulgárne a nenávistne (napr. hovor č. 624 a 1626).

Potom je tu skupina svedkov, ktorí sa nachádzali na mieste činu, resp. v jeho blízkosti tesne po dopade
tela poškodeného na zem (svedkovia J.. J. O., H. D., R. U., N. Q., atď.). Faktom zostáva, že žiadny z
týchto svedkov nevidel moment, keď opustilo telo poškodeného balkón (okrem utajeného svedka č. 1). Z
týchto dôvodov aj svedkovia prirodzene predpokladali, že išlo o obvyklý spôsob samovraždy. Čo sa týka
výpovede MUDr. Z. J., obhliadajúceho lekára, tu bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že vykonal

nedbalú prácu a spoľahlivosť jeho údajov je nanajvýš pochybná vzhľadom na faktickú konfrontáciu
jeho výpovede so znalcom z odvetvia súdneho lekárstva MUDr. H. Z.. Tento lekár z nepochopiteľných
príčin nenariadil pôvodne ani pitvu, hoci ako sám vypovedal, nemal vedomosť o nejakých psychických
problémoch poškodeného, ktorý bol aj jeho pacientom. Podstatné však je, že svedkovi MUDr. Z. J.
bola predložená k nahliadnutiu fotodokumentácia, ktorá je súčasťou Pitevného protokolu č. 322/2013,

a svedok vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, že zranenia, ktoré boli fotograficky
zadokumentované na tele poškodeného, videl aj on pri obhliadke tela poškodeného J. T.. Z toho vyplýva,
že aj keď svedok MUDr. Z. J. niektoré zranenia nepomenoval tak ako znalci vo svojom znaleckom
posudku, dá sa konštatovať, že videl totožné zranenia ako tie, čo boli fotograficky zadokumentované.
Rozdiel bol len v pomenovaní niektorých zranení, čo však nie je podstatné pri hodnotení dôkazov.

Časť výpovedí svedkov bola zameraná len na to, že prezentovali svoje osobné dojmy o tom, že
obžalovaný by otca nebol schopný pozbaviť života (napr. J. Y., J. I.). Výpovede svedkov, ktorí boli v
kritickom čase spoluväzňami obžalovaného a J. U., súd považuje za nedôveryhodné. Svedok Š. D.
staval celú vec do podoby, že s J. U.Á. trávil celé dni hraním kariet, čo by bolo úplne typické a museli by
o tom svedčiť viacerí svedkovia. Potom tento svedok uviedol, že keď on hral s J. U. karty, obžalovaný

ho ešte karhal, že čo s ním hrá karty, že je to konfident. Podľa výpovede svedka J. Q. však s J. U.Ň.
hrával karty aj sám obžalovaný s inými osobami. Ich výpovede navzájom sú rozporné a to v opise, či
sa obžalovaný niekomu zveroval alebo nezveroval vo výkone väzby ohľadom jeho vyšetrovanej trestnej
veci. K týmto výpovediam súd pristupuje s rezervou, pretože je zrejmé, že J. U. porušil väzenské tabua v podstate prezradil polícii, o čom sa rozprával so spoluväzňom. Podstatné však je, že tieto výpovede
nič nemôžu zmeniť na objektívne odborne preukázanom fakte, že poškodený bol pomerne intenzívne
bitý pred smrťou a že by nebol schopný sám vyskočiť z balkóna.

V celej veci sú na dokreslenie zaujímavé aj udalosti okolo poskytnutia SMS správ z mobilného
telefónu poškodeného J. T.. Keďže podľa výpovedí viacerých členov rodiny sa mal poškodený vyhrážať
samovraždou v SMS správach krátko pred smrťou, nemal byť problém zo strany J. Č., prípadne ich syna
J. T., tieto SMS správy polícii alebo súdu poskytnúť. Nakoniec sa tak stalo až na hlavnom pojednávaní.

Odhliadnuc od faktu, že tieto SMS správy sú nekompletné, práve z SMS správ odoslaných poškodeným
v predvečer, resp. v deň jeho smrti vôbec nevyplýva úmysel pripraviť sa o život, skôr prosenie J. Č.,
aby sa k nemu vrátila s výhľadom na ďalší spoločný život. Súd nepochybuje o tom, že poškodený bol
v zlom fyzickom a zrejme aj psychickom stave, avšak význam týchto SMS správ by súd nepreceňoval
ani v prípade, ak by boli výslovne samovražedne ladené. Opätovne tu narážame na fakt, že v tak jasnej
dôkaznej situácii preukazujúcej úmyselné usmrtenie poškodeného J. T., by ani prípadné samovražedné

sklony poškodeného nemohli zvrátiť hodnotenie dôkazov, z ktorého vyplýva záver o vine obžalovaného.

Znalecký posudok vypracovaný znalcami MUDr. H. Z. a MUDr. S. H., z odvetvia súdneho lekárstva,
vyvrátili obranu obžalovaného, ako aj výpovede svedkýň J. Č. a T. U., ktoré výpovede mali snahu
napomôcť obrane obžalovaného. Spolu s výpoveďou utajeného svedka č. 1 tvoria tak ucelenú reťaz

priamych a nepriamych dôkazov a neumožňujú iný záver, len uznanie obžalovaného za vinného
v tej časti skutku, t.j. samotnému vytlačeniu poškodeného J. T. obžalovaným na balkón a sotenie
poškodeného, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Vo veci bol jasne preukázaný priamy
úmysel obžalovaného poškodeného usmrtiť.

Súhrn uvedených dôkazov tvorí logickú a ničím nenarušovanú navzájom sa doplňujúcu sústavu, ktorá
vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti takto upraveného skutku a z jeho spáchania
usvedčuje obžalovaného a súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru, na základe čoho súd
získal presvedčenie o vine obžalovaného z takto upraveného skutku. K tomuto záveru súd dospel najmä
na základe týchto dôkazov, ktoré vinu obžalovaného potvrdzujú a vytvárajú obraz o celej udalosti, ktorá

je predmetom tohto trestného konania. Uvedené potvrdzujú výpovede utajeného svedka č. 1, výpovede
svedkov J. U., P. U. a J., znalecké posudky, prehrané zvukové záznamy, ako i vyššie podrobne popísané
listinné dôkazy. Najmä o uvedené dôkazy súd opiera svoje skutkové zistenia.

Súd sa musí pri rozhodovaní o vine obžalovaného oprieť o fakty jednoznačne zistené a preukázané bez

rozumných pochybností.

Za rozumnú pochybnosť by súd považoval takú pochybnosť, ktorá spôsobí, že súd po starostlivom,
objektívnom a nestrannom zhodnotení všetkých dôkazov je taký nerozhodný, že nemôže povedať, že
získal ustálené presvedčenie o vine obžalovaného. V konkrétnej trestnej veci súd pri posudzovaní viny

obžalovaného k takýmto pochybnostiam nedospel.

Pri hodnotení vykonaných dôkazov súd uvážil všetky okolnosti prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne.
Skúmal, či výpovede sú logické, či sa neodchyľujú od predchádzajúcich výpovedí, pričom vychádzal
vždy z celej výpovede, berúc do úvahy aj ostatné vykonané dôkazy, posúdil rozpory medzi nimi a takto

získajúc bezpečný základ pre skutkové zistenia a pre záver o vine obžalovaného dospel k záveru, že
neexistujú dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného. Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov
súd získal naopak presvedčenie o vine obžalovaného.

Súd je toho názoru, že v dostatočnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré

dôkazy svoje skutkové zistenia opieral a akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení dôkazov.
Dôkaznú situáciu považuje za natoľko jednoznačnú, že mohol rozhodnúť o vine obžalovaného. Súd
vyhodnotil vykonané dôkazy podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne.

Súd nevykonal dôkazy navrhované obhajobou, nakoľko vo veci bolo možné rozhodnúť už na základe
doposiaľ vykonaných dôkazov. Tieto dôkazy obhajoba navrhovala vykonať z toho dôvodu, že podľa
názoru obhajoby sa dôkazy vykonávali jednosmerne a nie tak, ako to ukladá Trestný poriadok. Obhajoba
navrhovala vykonať vyšetrovací pokus na overenie pravdivosti výpovede utajeného svedka č. 1, nariadiťznalecké dokazovanie na overenie pravdivosti výpovedí utajeného svedka č. 1 a svedka J. U., opätovne
vypočuť utajeného svedka č. 1, vykonať previerku výpovede utajeného svedka č. 1 na mieste samom
a vyzvať svedka N. Q., aby súdu oznámil mená a adresy jeho zamestnancov, ktorí pracovali dňa

14.11.2013 na rekonštrukcii domu na ul. H. v X. Q. J..

Súd na základe vykonaného dokazovania považuje výpovede utajeného svedka č. 1 a svedka J. U. za
vierohodné a pravdivé. Čo sa týka výpovede utajeného svedka č. 1, z fotodokumentácie zabezpečenej
v spise, ako aj podrobnej výpovede utajeného svedka na hlavnom pojednávaní vyplýva, že utajený

svedok č. 1 mohol vidieť to, čo uvádza vo svojej výpovedi a zo spisu nevyplýva žiadna prekážka,
ktorá by svedkovi mohla brániť vo výhľade. Keďže zo spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, na základe
ktorých by mohli odôvodnene vzniknúť pochybnosti o pravdivosti výpovede utajeného svedka č. 1 a
svedka J. U. a z vykonaných dôkazov je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že utajený svedok mohol
z miesta kde stál, vidieť to, čo uviedol vo svojej výpovedi, teda že poškodený vypadol z balkóna po
tom, čo bol sotený obžalovaným, preto nebolo potrebné doplniť dokazovanie, tak ako to navrhovala

obhajoba, a to vyšetrovacím pokusom, opätovným výsluchom utajeného svedka č. 1 a vykonaním
previerky výpovede utajeného svedka č. 1 na mieste samom, ktorými sa malo zistiť, či utajený svedok
č. 1 mohol skutočne vidieť kde stál, to čo tvrdil, s poukazom aj na tú skutočnosť, že utajený svedok
č. 1 bol podrobne vypočutý na hlavnom pojednávaní. Za neopodstatnené považoval súd aj návrhy na
nariadenie znaleckého dokazovania na overenie pravdivosti výpovedí utajeného svedka č. 1 a svedka

J. U.. Z vykonaného dokazovania nevyplývajú žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné
pochybovať o schopnosti utajeného svedka č. 1 správne vnímať prežité udalosti a reprodukovať ich.
Utajený svedok č. 1 bol podrobne vypočutý na hlavnom pojednávaní, pričom skutočnosti uvádzané
týmto svedkom považuje súd za podporené najmä zabezpečenou fotodokumentáciou z miesta činu, z
ktorej bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že svedok mohol vidieť to, čo uvádza vo výpovedi a vo výhľade

mu nebránila žiadna prekážka. Svedok J. U. sa vyjadroval len k tomu, čo počul sprostredkovane od
obžalovaného, pričom obžalovaný popiera, že by svedkovi povedal to, čo tvrdí tento svedok. Vzhľadom
na dôkaznú situáciu, pokiaľ ide o útok obžalovaného, ku ktorému malo dôjsť v byte pred tým, než
bol poškodený vysotený z balkóna, aj napriek tomu, že neboli pochybnosti, že svedok J. U. vypovedá
pravdivo, jeho výpoveď spoločne s vykonanými dôkazmi nepostačuje pre uznanie viny obžalovaného z

útoku na poškodeného v byte poškodeného pred tým, než mal byť tento vysotený z balkóna.

Z výsluchu svedka N. Q. jednoznačne vyplýva, že ani on a ani nikto z jeho spolupracovníkov nevideli pád
poškodeného z balkóna. N. Q. uviedol, že uvedené zaregistroval v momente po dopade poškodeného
na zem.

Zásada rovnosti účastníkov konania neznamená, že by bol súd povinný vyhovieť všetkým návrhom strán
na vykonanie dôkazov, prípadne že by bol súd povinný dbať na to, aby dôkazy vykonané z ich podnetu
boli v určitom (úmernom) pomere.

Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, ako treba vo veci rozhodnúť a vykonávanie
ďalších dôkazov by bolo nadbytočné, aj keby tieto dôkazy mali vzťah k prejednávanej veci, lebo by sa
tým zbytočne oddiaľovalo jej včasné rozhodnutie (čo by bolo aj v rozpore so zásadou rýchlosti trestného
konania).

Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovaného súd podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä
na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd tiež prihliadal
na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

Obžalovaný bol doposiaľ 10-krát súdom potrestaný najmä pre násilnú a majetkovú trestnú činnosť. S
poukazom na odpis z registra trestov na obžalovaného a výpis z evidencie priestupkov možno dôvodne
konštatovať, že obžalovaný je násilnej a agresívnej povahy, opakovane sa dopúšťa fyzického násilia na
iných osobách, a to dokonca aj na osobách jemu blízkych, pritom svojím protiprávnym konaním tieto
osoby ohrozuje na ich živote a zdraví, pričom sa nejedná o banálne útoky na iné osoby, ale o útoky

vážnejpovahysnásledkaminaichzdravívpodobeublíženianazdraví.SvedokJ..J.N.O.obžalovaného
popísal ako osobu agresívnej a nevyspytateľnej povahy.Vzhľadom k tomu, že súd odsudzoval obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako bol súdom
prvéhostupňavyhlásenýodsudzujúcirozsudokzainéjehotrestnéčiny(rozsudokOkresnéhosúduŽilina
č.k. 36T/18/2014-228 zo dňa 6.3.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.3.2014,

rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 35T/53/2014-133 zo dňa 25.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 25.4.2014, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 3T/48/2015-201 zo dňa 5.5.2015,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.5.2015) uložil mu súhrnný trest odňatia slobody (§
42 ods. 1 Tr. zák.), pričom jeden trestný čin má charakter obzvlášť závažného zločinu podľa § 11 Tr. zák.,
súd bol povinný podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. uložiť trest súhrnný tak, že bol povinný zvýšiť hornú hranicu

trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. V danom
prípade však súd nezvyšoval hornú hranicu trestnej sadzby, nakoľko horná hranica trestnej sadzby bez
navýšenia dosahuje v zmysle ustanovenia § 46 Tr. zák. maximálne možnú výšku trestnej sadzby.

Trestným činom najprísnejšie trestným zo štyroch zbiehajúcich sa trestných činov je v konkrétnom
prípade obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. Pri tomto trestnom

čine trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody od 20 rokov do 25 rokov.

Súd postupoval pri aplikácii asperačnej zásady tak, že nezvýšil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu
tretinu. Teda zákonná trestná sadzba, po aplikovaní asperačnej zásady, v rámci ktorej bol súd povinný
uložiť trest odňatia slobody, je 20 rokov až 25 rokov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Skúmaním poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. Priťažujúcou okolnosťou
pre obžalovaného podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. bolo, že bol už za trestný čin odsúdený. U obžalovaného

teda prevládli priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi v pomere 1:0. V prejednávanom prípade súd
postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu a trest musí byť uložený v takto určenej trestnej sadzbe, teda od 21 rokov a 8 mesiacov do 25
rokov. Súd postupoval takýmto spôsobom aj vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák., pretože
súčasné použitie aj ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. 2 Tr. zák. o súhrnnom

treste a zároveň ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. nebolo pre obžalovaného neprimerane prísne.

S poukazom na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, s prihliadnutím na účel trestu, súd
považoval za primerané uložiť obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 rokov. Súd

má za to, že u obžalovaného sa v inkriminovanom čase jednalo o vystupňovaný afekt zlosti s následným
impulzívnym heteroagresívnym konaním. Spúšťačom bola dlhodobá frustračná situácia a následne
bezprostredná vysoko emočne sýtená konfliktná situácia, ktorá nevznikla len samotným pričinením
obžalovaného. Tu sa obžalovaný dal strhnúť okolnosťami a vplyvom silnej emócie k agresívnemu
protiprávnemu konaniu. Vzhľadom k veku obžalovaného a k absencii obzvlášť zavrhnutiahodnej

pohnútky nie sú uňho splnené podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie. Takýto trest
považoval súd za dostatočný, ktorý zabezpečí nápravu obžalovaného, pričom rešpektuje aj hľadiská
individuálnejagenerálnejprevencieasúčasnejeobjektívnymvyjadrenímspáchanejtrestnejčinnosti.Za
splnenia zákonných podmienok podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd zaradil obžalovaného pre výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Zároveň súd obžalovanému v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad 3 roky a v
zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody jedenkrát za mesiac osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka
okresného súdu v mieste svojho pobytu.

Poškodená si náhradu škody voči obžalovanému neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na
Okresnom súde v Žiline do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má
odkladný účinok. ( § 306/2 )Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.