Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/215/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615205022
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615205022.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného D., zastúpeného K. proti povinnej C., o vymoženie
142,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske,
č.k. 5Er/421/2015-40 zo dňa 23. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie. Povinnému náhradu trov
exekučného konania nepriznal. Svoje rozhodnutie po právnej stránske odôvodnil ustanovením § 104
ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 103, § 159 ods. 3, § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že v predmetnej veci sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie pre vymoženie sumy
142,10 eur s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 07585/09 zo dňa 22.06.2009, ktorý

podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2009 a vykonateľnosť dňa 02.07.2009.
Súd prvého stupňa z obsahu spisu tamojšieho súdu, sp.zn. 6Er/329/2009 zistil, že oprávnený sa na
podklade rovnakého exekučného domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy
398,32 eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci bola exekúcia zastavená uznesením, č.k.
6Er/329/2009-80 zo dňa 02.05.2012 z dôvodu, že predložený rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
nie je vykonateľný. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2013 v spojení s uznesením

Krajského súdu Trenčín, č.k. 6CoE/202/2012-99 zo dňa 15.01.2013. Uvedeným uznesením o zastavení
exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom
titule, pričom skutkové okolnosti, vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu,
zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvého stupňa dospel k záveru, že uznesenie, č.k. 6Er/329/2009-80
zo dňa 02.05.2012, v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín, č.k. 6CoE/202/2012-99 zo dňa

15.01.2013, založilo prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre
existenciuneodstrániteľnejprekážkykonania.Otrováchexekučnéhokonania vovzťahuoprávnený
a povinný súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., kde mal na zreteli, že konanie
bolo zastavené procesným zavinením oprávneného (pretože podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorá v
minulosti už bola vedená na tamojšom súdu, a o ktorej už bolo meritórne rozhodnuté, teda pre prekážku

rei iudicatae), avšak povinný si trovy exekučného konania neuplatnil a v konaní mu ani žiadne trovy
nevznikli, a preto mu súd náhradu trov exekučného konania nepriznal. O trovách exekučného konania
vo vzťahu súdny exekútor na jednej strane a oprávnený / povinný na strane druhej nerozhodoval,
pretože Exekučný poriadok nedáva zákonnú možnosť rozhodovania o trovách exekučného konania
súdneho exekútora po zastavení exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ako je
tomu v prípade zastavenia exekúcie podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, kedy má súd povinnosť

rozhodnúť o trovách exekúcie. Súdny exekútor nie je v tejto fáze exekučného konania jeho účastníkom.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto
fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie
poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo

vydanieuzneseniaozamietnutínávrhunavydaniepoverenia.Vpredmetnejvecivšaksúdprvéhostupňa
o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým
uznesením o zastavení exekúcie. Zastával názor, že danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval
ust. 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní
nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie

podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002
Z. z., aplikovať zásadu rei iudicatae. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom
predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje
len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda
zrejmé, že exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len
proces, v dôsledku čoho akékoľvek skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku

rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne
neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie
prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu
prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v zmysle § 219
ods. 2 O.s.p. a len na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade C.. A. L.
dňa 14.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. zo dňa 22.06.2009, sp. zn. SR 07585/09, ktorý podľa vyznačenej doložky mal

nadobudnúť právoplatnosť dňa 29.06.2009 a vykonateľnosť dňa 02.07.2009. Napadnutým uznesením
súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní je podkladom
pre vymoženie pohľadávky oprávneného ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s
ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 02.05.2012, č.k. 6Er/329/2009-80
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 6CoE/202/2012-99 zo

dňa 15.01.2013 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa
bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné
konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie

neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104

ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei

iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.
Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné

vyvodiť,žepreexekučnékonanieplatiaprocesnépodmienky,ktorésúvpodstatetotožnéspodmienkami
sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;
ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie
zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je

nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný

dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 02.05.2012, č.k.
6Er/329/2009-80, ktorým exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom
na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k

záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením tunajšieho
krajského súdu zo dňa 15.01.2013, sp. zn. 6CoE/202/2012-99. Nakoľko uvedeným uznesením o
zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný
v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného

titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej
veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd zastáva právny názor, že uvedené založilo prekážku
rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto
exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej
prekážky konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .