Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/1002/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115207938
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115207938.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: Q.. X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., XX.
U. XXX/XX, proti žalovanej: X.. G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., XX. U. XXX/XX, v konaní o zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva o odvolaní žalobcu proti rozsudku R.
súdu Trenčín zo dňa 07. augusta 2015, č.k. 27C/168/2015-13, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že z r u š u j e bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov
konania za trvania ich manželstva s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva so žalovanou za trvania ich manželstva a
súčasne žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zrušenia bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov konania za trvania ich manželstva s odôvodnením, že žalovaná vykonáva
činnosť notára ako samostatne podnikajúca osoba na základe dekrétu Ministerstva spravodlivosti

SR, ktorá činnosť je podnikateľskou činnosťou. Žalovaná v plnom rozsahu súhlasila a uviedla, že v
ekonomickom prostredí má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby s najvyššou možnou mierou
daňového, odvodového poplatkového zaťaženia. Žiadala, aby súd žalobe vyhovel.

3. Na v konaní zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 148a ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 1, § 2 zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1
- 4 , § 6, § 16 ods. 1 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok“)

s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nebola splnená zákonná podmienka
pre vyhovenie tejto žalobe spočívajúca v tom, že jeden z manželov získal za trvania manželstva
oprávnenie na podnikateľskú činnosť, keďže žalovaná takéto oprávnenie nezískala. Na posúdenie veci
nemala vplyv výška odvodového a daňového zaťaženia žalovanej pri výkone jej povolania, pretože
s touto skutočnosťou zákon možnosť zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania
manželstva nespája. Uviedol, že notárska činnosť nie je podnikaním, ale výkonom verejnej moci (§ 4
ods. 3, 4 Notárskeho poriadku), pretože jej základným účelom nie je dosiahnutie zisku pre notára, ale

zabezpečovanie plnenia úloh štátu na úseku spravodlivosti.4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) v spojení s § 151 ods. 1 OSP tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní úspešnou, ich
náhradu nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne nevyplynuli.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca, domáhajúc
sa jeho zmeny tak, že jeho žalobe bude v plnom rozsahu vyhovené. Namietajúc nesprávne právne
posúdenie veci ( dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP) poukazoval na Zákon o
dani z príjmov, podľa ktorého je notár samostatne zárobkovo činnou osobou podnikajúcou na základe

iného než živnostenského oprávnenia, patriacou do rovnakej kategórie ako živnostníci a tiež na § 2
ods. 1 Obchodného zákonníka obsahujúceho základnú definíciu podnikania v nadväznosti na § 2 ods.
2 písm. c/ Obchodného zákonníka, vychádzajúc z ktorého je podnikateľom osoba, ktorá podniká na
základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Uviedol, že notár vykonáva
svoje povolanie ako podnikateľ - fyzická osoba a tak zákon neponecháva rozhodnutie ani v jeho prípade
pokiaľ ide zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzhľadom na riziká spojené s podnikaním

na úvahe súdu, ale priamo mu ukladá povinnosť jeho zrušenia práve prostredníctvom ust. § 148a
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právny názor súdu prvej inštancie na ktorom založil svoje rozhodnutie
spočívajúci v tom, že v prípade notára nie sú splnené podmienky pre postup podľa vyššie uvedeného
zákonného ustanovenia, považoval za nesprávny.

6. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu sa s jeho obsahom v plnom rozsahu
stotožnila, zhodne so žalobcom považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na nesprávnom
právnom posúdení veci a navrhovala jeho zmenu v súlade s odvolaním žalobcu, ktoré považovala za
dôvodné. Poukazovala na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie sa negatívnym spôsobom dotýka
jej rodiny a vo svojej podstate ju núti riešiť situáciu rozvodom manželstva, čo považuje za rozporné s

dobrými mravmi. Do pozornosti dala, že v rozhodovacej praxi súdov bol vydaný celý rad rozhodnutí
týkajúcich sa obdobných povolaní ako sú advokáti, lekári a podobne.

7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“).

8. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu,

krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení
uvedených v § 355 a nasl..

10. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

12. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,

ak dokazovanie zopakuje, alebo doplní (§ 383 CSP).

13. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací
súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

14. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak neboli splnené procesné podmienky, podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
a podľa písm. c) ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal

navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

15. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.16. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie ( § 385
ods. 1 CSP), vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z.

(ďalej len „CSP“ ) a po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na
jeho zrušenie.

17. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v
súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované.

18. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil existenciu vád týkajúcich sa procesných
podmienok.

19. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom právnom
závere (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP - teraz § 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

20. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

21. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny právny záver okresného súdu v otázke ne(posúdenia)
výkonu notárskej činnosti žalovanej ako podnikateľskej činnosti s následkom nemožnosti zrušenia

bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania ich manželstva pri aplikácii ust. § 148a ods. 2
Občianskeho zákonníka.

22. Tak žalobca, ako aj žalovaná na pojednávaní pred odvolacím súdom zotrvávali na skutočnostiach
uvedených vo svojich písomných podaniach produkovaných v priebehu odvolacieho konania.

23. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa
04.08.1990. Dekrét Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 06.01.1993 č. 2/1993-30/77
osvedčuje, že žalovaná splnila podmienky podľa § 98 z.č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti,
a preto ju ministerka spravodlivosti na jej žiadosť vymenovala za notárku s účinnosťou od 01.01.1993

do sídla obvodu súdu prvej inštancie Trenčín.

24. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže
podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú

obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

25. Právna úprava v citovanom ustanovení Občianskeho zákonníka oprávňuje manžela, ktorý
nepodniká, aby sa obrátil na súd s návrhom na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva, pričom v
takomto prípade umožňuje súdu iba skúmať, či druhý manželov získal oprávnenie na podnikateľskú

činnosť.

26. Čo sa považuje za podnikateľskú činnosť, vyplýva z právnej úpravy v iných zákonoch.
Najvšeobecnejšiu definíciu podnikateľskej činnosti obsahuje ust. § 2 ods. 1 zák. č. 513/1991
Zb. (Obchodný zákonník) podľa ktorého, podnikaním je sústavná činnosť vykonávaná samostatne

podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Podľa
ods. 2 písm. c/ cit. ustanovenia je podnikateľom aj osoba, ktorá podniká na základe iného, než
živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Vymedzenie pojmu podnikanie úzko súvisí s
pojmom podnikateľ, lebo podnikanie je definované ako činnosť vykonávaná podnikateľom. To znamená,
že podnikateľskú činnosť, t.j. podnikať môže len podnikateľ v zmysle odseku 2, teda ten, kto je na

to oprávnený. Podnikateľská činnosť je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku vtedy, keď hlavným
účelom podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu), ktorý na daňové účely musí byť
v konečnom dôsledku vo finančnom vyjadrení, aby bol podkladom pre základ dane. Živnostenské
podnikanie je rozdielne v tom zmysle, že zahŕňa len tie činnosti, ktoré sa spravujú zák. č. 455/1991 Zb.t.j. Zákonom o živnostenskom podnikaní (ďalej „živnostenský zákon“), teda ide o užšie vymedzenie, ako
je podnikanie podľa Obchodného zákonníka. Pritom každý, kto je živnostníkom podľa živnostenského
zákona, je podnikateľom aj podľa Obchodného zákonníka (§ 2 ods. 2 písm.b). Osoby, ktoré podnikajú

na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, sa do obchodného ani
živnostenského registra nezapisujú a ich oprávnenie podnikať sa opiera o osobitný predpis. Ide o taký
druh podnikania, ktoré v zmysle § 3 živnostenského zákona nie je živnosťou, a preto sa naň tento zákon
nevzťahuje. Patria sem napríklad advokáti, daňoví poradcovia, architekti a iní, ktorí sú v pôsobnosti
profesijných komôr.

27. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok“)
notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.

28. Podľa § 3 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku, notárskou činnosťou je a) spisovanie a vydávanie
listín o právnych úkonoch (§ 46 až 55), b) osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64),

c) konanie vo veciach notárskych úschov (§ 65 až 73), d) úkony vo veciach notárskych centrálnych
registrov (§ 73a až 73j). Ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný zákon, notár vykonáva aj ďalšie
činnosti.

29. Podľa § 5 písm. a), b), c), d) Notárskeho poriadku, v súvislosti s výkonom notárskej činnosti môže

notár fyzickým osobám a právnickým osobám (ďalej len "účastníkom") poskytovať právne rady, spisovať
iné listiny, vykonávať správu majetku a zastupovať ich v súvislosti so správou ich majetku, ak zákon
neustanovuje inak, poskytnúť zastupovanie v katastrálnom konaní.

30. Ak notár vykonáva uvedené činnosti, patrí mu v súlade s § 95 Notárskeho poriadku odmena,

náhradahotovýchvýdavkovanáhradazastratučasu,ktorétvoriapríjemnotára,pričommôžepožadovať
primeraný preddavok. Platiteľom je ten, kto žiada o vykonanie notárskeho úkonu (§ 96 Notárskeho
poriadku). Pre účely dane z príjmu, sú jeho príjmy považované za príjmy z podnikania, vykonávaného
podľa osobitných predpisov, v tomto smere je teda daný na úroveň napr. daňového poradcu, advokáta,
audítora, súkromného lekára, stavebného inžiniera, architekta atď. (§ 6 ods. 1 písm. c) Zákona č.

595/2003 z.z. o dani z príjmov - poznámka k uvedenému ustanoveniu odkazuje tiež na Notársky
poriadok). Pokiaľ je notár tiež platiteľom DPH, jeho činnosť sa považuje na účely zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej (ďalej „zákon o DPH“) za zdaniteľné plnenie (poskytnutie služby), ktoré
podlieha dani. Základom dane je odplata za službu (nepochybne vykonanú s cieľom dosiahnutia zisku
(majetkového prospechu), ktorá je , alebo má byť platená osobou, ktorá túto službu požaduje, a to

v peniazoch znížená o daň na výstupe. Podrobnosti o určení základu dane, upravuje § 7 zákona o
DPH. Ak je osoba, ktorá službu prijala, platiteľom DPH, je notár povinný vystaviť daňový doklad, pretože
uskutočnil zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa. Výška odmien notára je upravená osobitným
predpisom (vyhláškou). V prípade, že notár je platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmena vypočítaná
podľa vyhlášky sa považuje za cenu vrátane DPH. Výška DPH z uvedenej odmeny sa vypočíta podľa

§ 11 ods. 3 zákona o DPH. Notár, rovnako ako advokát je povinný v súlade s § 3 ods. 1 zákona
č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov evidovať tržbu (odmenu) prijatú v hotovosti odo
dňa 1.4.2015 za službu uvedenú v prílohe č.1 pod kódom „69.10 Právne činnosti“ v elektronickej

registračnej pokladnici, alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici (ďalej len „registračná pokladnica“).
Pri posúdení povinnosti používať od 1.4.2015 na evidenciu prijatej tržby (t. j. odmeny) registračnú
pokladnicu za služby poskytované notármi sa vychádza o.i. z ustanovení zákona č. 289/2008 Z.
z. a to z § 3 ods. 1, podľa ktorého je podnikateľ povinný evidovať tržbu v registračnej pokladnici bez
zbytočného odkladu po jej prijatí, § 8 ods. 1, podľa ktorého je podnikateľ povinný po zaevidovaní tržby v

registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad, ktorý obsahuje povinné údaje, ihneď
po jeho vytlačení v registračnej pokladnici. Podľa Vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č.
306/2007Z.z.,ktorousavydáva Štatistickáklasifikáciaekonomickýchčinností,triedapodkódom„69.10
Právne činnosti“ zahŕňa tiež všeobecné konzultácie a poradenstvo, vypracovanie právnych dokumentov,
vypracovanie listín, vôlí a poručníctva, ostatné činnosti o.i. vykonávané tiež notármi. Notár môže teda v

rámci svojho úradu poskytovať vo vymedzenom rozsahu tiež právne služby a môže tiež zamestnávať
notárskych koncipientov. Samozrejme ak tak ustanoví Notársky poriadok, alebo osobitný zákon, napr.
Civilný mimo sporový poriadok, notár vykonáva aj ďalšie činnosti (v konaní o dedičstve).31. V konaní nebolo sporné, že žalovaná po uzavretí manželstva bola vymenovaná za notárku a
vykonáva činnosť notára podľa Notárskeho poriadku.

32. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že na základe právnej úpravy
obsiahnutej v Notárskom poriadku, predstavuje povolanie notára slobodné povolanie, ktoré notár
vykonáva osobne, sústavne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť (§ 16 ods. 1 Notárskeho
poriadku), v čom sa povolanie notára v ničom neodlišuje od výkonu iných slobodných povolaní,
napríklad advokáta, audítora, daňového poradcu, patentového zástupcu a podobne (ktoré fyzické osoby

ako odvolací súd poznamenáva sú považované za podnikateľov v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. c/
Obchodného zákonníka s tým, že činnosť ktorú vykonávajú, je považovaná za podnikateľskú
činnosť podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka) a v tomto smere ako uvádza ďalej okresný súd, tiež
vykazuje rovnaké znaky ako podnikanie v zmysle zákona o živnostenskom podnikaní.

33. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, sa však odvolací súd nestotožňuje s tým, že v danom prípade

neboli splnené zákonné podmienky pre postup podľa ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

34. Niet sporu o tom, že notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť
podľa Notárskeho poriadku (§ 2 ods. 1 Notárskeho poriadku) a tiež, že pri výkone svojej činnosti
postupuje nestranne a nezávisle ,je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi

a zákonmi (§ 4 ods. 2 Notárskeho poriadku), pričom má postavenie verejného činiteľa (§ 4 ods.3
Notárskeho poriadku s tým, že vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 4 ods. 4
Notárskeho poriadku). Súčasne však niet pochybností o tom, že za činnosť podľa Notárskeho poriadku
mu prináleží odmena, tvoriaca príjem notára (teda ide o činnosť prostredníctvom ktorej dosahuje
majetkový prospech), ktorý príjem jezhľadiskatakzákonaodanizpríjmov,akoaj zhľadiskazákona o

DPH, tiež súvisiacich predpisov ako je napr. zákon o používaní registračných pokladníc považovaný za
príjem z podnikania, vykonávaného podľa osobitných predpisov (fyzické osoby vykonávajúce slobodné
povolania), notárovi je z hľadiska týchto zákonných predpisov priznaný status podnikateľa, čo znamená
fyzickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Za tohto stavu, je potom akákoľvek polemika o
tom, že nemožno na jeho činnosť hľadieť ako na podnikanie, ktoré poskytuje služby, pretože ak by

sa na neho hľadelo ako na bežného podnikateľa - účastníka na trhu právnych služieb, stratil by tým
nestrannosť (na ktorej úvahe svoje rozhodnutie o.i. založil súd prvej inštancie) bezpredmetná. O tom,
že postavenie notára má na rozdiel od iných fyzických osôb - podnikateľov vykonávajúcich slobodné
povolanie určité špecifikum niet pochybností, teda v tomto slova zmysle skutočne o ňom nemožno
hovoriť ako o „bežnom“ podnikateľovi. Pokiaľ je však notár z pohľadu platnej legislatívy upravujúcej

jeho daňové, odvodové a iné povinnosti v súvislosti s jeho príjmom (majetkovým prospechom), ktorý mu
plynie z výkonu jeho činností, ktoré sú vychádzajúc zo štatistickej klasifikácie ekonomických činností,
klasifikované ako činnosti právne, zahŕňajúce i keď v určitom obmedzenom rozsahu poskytovanie
právnych služieb, považovaný za podnikateľa, činnosť ktorú v tomto smere vykonáva, nemožno
považovať za inú, ako podnikateľskú. Ustanovenie § 6 Notárskeho poriadku v ktorom sa uvádza, že

výkon notárskej činnosti je nezlučiteľný s podnikaním, tak vo svetle vyššie uvedených skutočností,
podľa názoru odvolacieho súdu je potom potrebné interpretovať ako nemožnosť vykonávať zo strany
notára podnikateľskú činnosť nad rámec tých činností, na výkon ktorých mu dáva kompetencie Notársky
poriadok a ktoré ako už bolo vyššie uvedené, sa pre potreby plnenia jeho povinností (napr. daňových)
za podnikateľskú činnosť jednoznačne považujú.

35. Povinnosť súdu, plynúca mu z ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zrušiť bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov je (ako správne uvádza tiež súd prvej inštancie), vyjadrením významu
pripisovaného zákonným rizikám (negatívnym dopadom) podnikateľskej činnosti jedného z manželov
na inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorého účelom je vytvoriť podmienky na

zabezpečenie ochrany jedného z manželov, vychádzajúc z predpokladu, že podnikateľská činnosť
je vždy spojená s možnosťou negatívneho dopadu na majetkové pomery druhého manžela v rámci
inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda, že uvedená ochrana je vždy potrebná vtedy,
ak jeden z nich prostredníctvom vykonávania podnikateľskej činnosti má právnu možnosť zasahovať
do uvedenej majetkovej sféry.

36. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu ust. § 148a ods.2 Občianskeho zákonníka, by podľa názoru
odvolacieho súdu bolo diskriminačným vo vzťahu k notárovi, ktorý je z hľadiska svojich daňových a
iných povinností v súvislosti s výkonom svojej činnosti považovaný za fyzickú osobu - podnikateľa,vykonávajúceho podnikateľskú činnosť spôsobilú zasiahnuť negatívne do majetkovej sféry jeho
manžela(ky), čím teda je postavený na úroveň iných fyzických osôb vykonávajúcich podnikateľskú
činnosť, ak za stavu, že zákon mu z hľadiska jeho špecifického postavenia nad rámec ust. § 148a ods. 2

Občianskehozákonníkaneposkytujeosobitnégarancieochrany majetku patriacehodobezpodielového
spoluvlastníctva manželov (garancie uvádzané súdom prvej inštancie ako zverené kompetencie, pevná
tarifa, regulovaný počet notárskych úradov túto otázku neriešia), aby bolo odopreté jeho manželovi
právo takejto ochrany pred možnými negatívnymi dopadmi na ich majetkové pomery v rámci inštitútu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pokiaľ je zákonom iným fyzickým osobám vykonávajúcim

podnikateľskú činnosť, takáto zákonná ochrana garantovaná.

37. Čl. 2 odsek 1 Základných princípov na ktorých je budovaný civilný proces (zák.č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok) stanovuje, že ochrana ohrozených, alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Úlohou súdu pri rozhodovaní je teda vždy a za každých okolností rozhodnúť spravodlivo, čomu môže

korešpondovať len také rozhodnutie súdu, ktoré je vo výsledku súladné so spravodlivým usporiadaním
vzťahov medzi stranami sporu.

38. Odvolací súd sledujúc tak vyššie uvedený legitímny cieľ, po starostlivom zvážení všetkých zistených
skutočností dospel k záveru, že pre potreby posúdenia naplnenia zákonných podmienok uvedených

v ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, je potrebné na notára hľadieť ako na fyzickú osobu
vykonávajúcupodnikateľskú činnosť,ochrany predprípadnýminegatívnymidopadmiktorej, namajetok
patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva sa v spore dôvodne domáha žalobca ako nepodnikajúci
manžel, z ktorého dôvodu bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie za použitia ustanovenia § 388
CSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zmeniť a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

(strán sporu) zrušiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

39. Odvolací súd rozhodol o trovách konania pred súdom prvej inštancie, ako aj o trovách odvolacieho
konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu žalobcovi,
ktorý bol v konaní úspešný nepriznal, keďže tento nárok na ich náhradu neuplatnil.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 27 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).