Rozhodnutie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203378
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203378.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu
JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: CD L., s.r.o., S. vězňů XXXX/
XX,H.Z.,XXXXXS.1,U.republika,IČO:XXXXXXXX,zast.FridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomvBratislave
811 09, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Martin K., nar. XX.X.XXXX, E. XXXX/X, XXX
XX Q., o zaplatenie 944,13 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo

dňa 26.8.2014, č.k. 12C/339/2013-64 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy
1.044,13 eur od 22.6.2010 do 4.11.2010, zo sumy 1.024,13 eur od 5.11.2010 do 28.2.2011, zo sumy
1.004,13 eur od 1.3.2011 do 24.3.2011, zo sumy 984,13 eur od 25.3.2011 do 24.5.2011, zo sumy 964,13
eur od 25.5.2011 do 21.7.2011, zo sumy 954,13 eur od 22.7.2011 do 26.9.2011, zo sumy 944,13 eur od
27.9.2011 do zaplatenia, z r u š u j e rozsudok č.k. 12C/339/2013-64 zo dňa 26.8.2014 vo výroku o

zamietnutí žaloby v tejto časti a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania rozsudok p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán nemá a náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu
944,13 eur so 6% ročným úrokom od 20.9.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 %
zmenkovej sumy, teda 3,48 eur.

2. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

3. Uviedol, že žalobca uplatnil pohľadávku v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 a domáhal sa zaplatenia zmenkovej sumy 944,13 eur s prísl.. Žalobu odôvodnil
tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný 30.10.2009 na
zmenkovú sumu 1044,13 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne
od 22.6.2010. Zmenka je vistazmenkou, opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od

vystavenia.“ Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ neposkytol žiadnu úhradu.

4. Citoval príslušné ust. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 a Zákona
zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. a konštatoval, že v čase vystavenia zmenky 30.10.2009

bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu vystavením zmenky, čo v súčasnosti v zmysle platných
predpisov už nie je možné.5. Z predloženej zmenky vyplynulo, že miestom vystavenia bolo mesto Rožňava, dátum vystavenie

30.10.2009, na sumu 1.044,13 eur. V ďalšej časti zmenky sa nachádza text: „zaplatím za túto zmenku
pri predložení na rad S. s.r.o. IČO: XX XXX XXX, S. 25, C. sumu tisícštyridsaťštyri eur 13 centov a
zmenkovýúrok0,25%denneod22.6.2010,splatnéS.s.r.o.,S.XX,C.,bezprotestu,naplateniepredložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Ďalšiu časť textu tvorili osobné údaje odporcu, na druhej strane zmenky
je indosament. Indosovaním zmenky pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej zmenky a stala

sa zmenkou na platenie.

6. Ďalej citoval § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že zákon
zmenkový a šekový výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje.
Rovnako neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia

stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti do zaplatenia dlhu
preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6% úrok.

7. V prípade, ak zmenkový zákon neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov sa spravuje

všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej
doložke na zmenke je potrebné vychádzať z ust. § 39 Občianskeho zákonníka a skúmať, či pre
neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný.

8. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky,
ale jeho výška musí byť primeraná. Súd tu vychádzal z toho, že v čase vystavenia zmenky boli úroky
uplatňované bankami nižšie ako 14% ročne, zmenkový úrok 0,25% denne - 91,25% ročne túto sadzbu
viacnásobne prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke považoval súd za neplatnú pre rozpor s dobrými
mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, preto žalobu v tejto časti zamietol.

9. Žalovaného zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy a 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy od
zročnosti zmenky, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu žalovanému z dôvodu, že navrhovateľ
nepredložil dôkaz, kedy pred podaním návrhu predložil zmenku žalovanému na platenie. Súd vychádzal

z toho, že za predloženie zmenky na platenie sa uznáva aj jej uplatnenie na súde.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., bol úspešný čo do priznanej zmenkovej istiny
a zmenkovej odmeny, neúspešný bol v časti nepriznaného zmenkového úroku 0,25% denne z dlžnej

sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu a čiastočne aj ohľadom 6% ročného úroku.

11. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, 205 ods. 2
písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.,

teda z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom súdu, že dohodnutý
zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi.

12. Poukázal na to, že zmenku vystavila žalovaná, túto dobrovoľne podpísala a išlo o prejav jej slobodnej
vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky.
Žalovaná teda mala vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s
takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasila. Zdôraznil nespornosť záväzku žalovanej

za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovanej sa pritom nepochybne vzťahuje na celý záväzok
obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je
teda platný a má byť priznaný v súdnom konaní, a to o to viac, že žalovaná žiadne námietky voči
uplatnenej zmenke neformulovala. Vzhľadom na tieto skutočnosti a s poukazom na rozhodnutia inýchokresných súdov, ktoré priznali žalobcovi nárok v plnom rozsahu, navrhol zmeniť rozsudok tak, že súd
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie.

13. K nepriznaniu 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy do podania žaloby uviedol, že opísal okolnosti
predloženie zmenky na platenie v samotnom návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to v bode 8.1 v treťom
odseku, pričom zároveň vysvetlil, že „keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“,
indosantnenechalvyššieuvedenéskutočnostizistiťverejnoulistinou.Poukázalnato,žežiadnyúčastník
túto skutočnosť nespochybňoval, teda nejde o spornú skutočnosť.

14. Žalobca v odvolacom konaní zobral čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

15. Žalovaná voči späťvzatiu nemala námietky (§ 101 ods. 3 O.s.p.).

16. Odvolací súd v zmysle § 370 ods. 1C.s.p.. rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby
o zaplatení zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy, rozsudok vo výroku o
zamietnutí návrhu v tejto časti zrušil a konanie zastavil.

17. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 379 C.s.p. a § 380 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní
napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá a vo výroku o náhrade trov
konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

18. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tieto dva odvolacie dôvody
navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, teda neuviedol, akým postupom súdu mu bola odňatá možnosť

konať a neuviedol ani inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci -
poznámka odvolacieho súdu) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov
a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

21. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania zmenkového
úroku z dôvodov, ako ich veľmi výstižne uviedol súd prvej inštancie a na ktoré odvolací súd v

podrobnostiach odkazuje.

23. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu o nepreukázaní doby, kedy bola zmenka
predložená na platenie (kedy sa stala zročnou), z ktorého dôvodu za predloženie zmenky žalovanej na
platenie možno považovať až jej uplatnenie na súde.

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné:

25. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne
kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach

návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška

uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

26. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.

27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený
v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd
skúma ex offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto

podmienku nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť.

28. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.).

29. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z
povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že
túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

30. Zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru predstavuje
odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.

31. Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis nestanovia,
do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je teda predmetom voľného zmluvného
dojednania medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu
nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky

vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné

prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že
dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe
peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, t.j. v máji 2009, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako14% ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z
ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle
ust. § 39 Obč. zák. ako celok.

33. Dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to
má na mysli ust. § 41 Obč. zák., a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku
dohodnutých úrokov považuje súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z

neplatnejdohodyniejemožnépriznaťžiadneplnenie,atedaanizmenkovýúrokpočiastočnomspäťvzatí
návrhu vo výške 0,06% denne zo zmenkovej sumy.

34. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške
0,25% denne, teda 91,25% ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06% denne) tak, ako o

tom vecne správne rozhodol súd prvej inštancie.

35. Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6% ročne odo dňa zročnosti zmenky v zmysle ust. § 48
ods. 1 zák. 191/1950 Sb., žalobca nepreukázal v konaní, kedy bola žalovanej predložená zmenka na

platenie, a kedy sa teda stala zročnou. Pokiaľ odkazuje v odvolaní na bod 8.1 tretí odsek návrhu na
uplatnenie pohľadávky, kde opísal okolnosti predloženia zmenky, odvolací súd uvádza, že v tomto bode
(a ani v iných bodoch návrhu) nie je uvedený údaj, kedy bola zmenka predložená žalovanej k zaplateniu
a uvedené je len všeobecne : “Indosant predložil zmenku k zaplateniu...“bez konkretizácie, kedy a za
akých okolností k tomu došlo. Žalobca ani počas konania, a ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden

dôkaz preukazujúci tú skutočnosť, že zmenka sa stala zročnou pred podaním žaloby, pričom dôkazné
bremeno v toto smere bolo na žalobcovi. Správne preto súd ustálil moment predloženia zmenky na
platenie žalovanej ako deň, kedy jej bol doručený súdom návrh na uplatnenie pohľadávky a následne
zročnosť zmenky nasledujúci deň, od ktorého priznal žalobcovi 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy.
Za obdobie do zročnosti zmenky tento zákonný úrok nepatrí, preto správne súd návrh na zaplatenie

zákonného úroku.

36. Pokiaľ žalobca namieta, že zročnosť zmenky nebola spornou skutočnosťou a žalovaná ju
nespochybňovala, odvolací súd uvádza, že predmetom prieskumu súdu nepochybne je doba (dĺžka

doby), za ktorú patrí zákonný úrok v zmysle ust. § 48 ods. 1 zák. 191/1950 Sb., preto dôvodnosť nároku
z tohto hľadiska posudzuje súd ex offo, teda bez ohľadu na námietky žalovanej.

37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé

privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti, z ktorých dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom
zamietavom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

38. Odvolací súd preskúmal aj napadnutý výrok o náhrade trov konania a tento podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

ako vo výroku vecne správny potvrdil, keďže súd prvej inštancie o trovách konania s poukazom na ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol správne.

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 2 C.s.p. a § 256 ods. 1,2 C.s.p.. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému trovy
odvolacieho konania nevznikli.

40. Žalobca bol v konaní úspešný čo do priznania zmenkovej sumy so 6% ročným úrokom a zaplatenia

zmenkovej odmeny, neúspešný však bol v časti zmenkového úroku 0,25% ročne, a to aj v časti, v ktorej
došlo k zastaveniu konania (zmenkový úrok 0,19%), pretože zavinil zastavenie konania späťzvatím
žaloby, pričom táto suma niekoľkokrát prevyšuje zmenkovú sumu a neúspešný bol aj v časti týkajúcejsa odvolaním napadnutého nepriznaného úroku vo výške 6% ročne, odvolací súd preto rozhodol tak, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho

sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).