Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010285
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715010285.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.

Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.06.2016 v trestnej
veci obž. O. C. pre zločin ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Poprad sp. zn. 5T/79/2015 zo dňa 07.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b, c/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného O. C., nar. XX.XX.XXXX v O., bytom O., ul. L.. A., t. č. ÚVV Prešov

u z n á v a v i n n ý m , ž e

- dňa 26.02.2015 v čase okolo 21.30 hod. v Poprade, na ulici Hviezdoslavovej - v hoteli Gerlach v
hotelovej izbe č. XXX, ktorú spoločne obývali, pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol svoju družku L.
C. a to tak, že ju silou strednej až silnej intenzity opakovane udieral päsťami do oblasti tváre, udieral
jej hlavu o podlahu, kopal ju do brucha a chrbta, potom ju svojou rukou chytil za jej tričko v oblasti
hrude, pritlačil ju o stenu, kde následne na to sa jej vyhrážal slovami, že ju vyhodí z balkóna a že ju
zabije, čím takto svojim konaním spôsobil L. C. - otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie spánkovej
oblastivľavo,čeľustevpravo,očniceobojstranne,nosa,pomliaždeniebruchaachrbtavdriekovejoblasti,

pomliaždenie ramena vľavo, pomliaždenie predlaktia vpravo, pomliaždenie pravého stehna vzadu s
dobou liečenia 21 dní,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej - blízkej osobe

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej - blízkej osobe

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v spojení s
§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v spojení s § 139
ods. 1 písm. c/ Tr. zákona

Z a čo m u s ú d u k l a d á

Podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona s použitím podľa § 37 písm. h, m/, § 38 ods. 4 Tr. zákona a § 41 ods. 1

Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 /tridsať/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona pre výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovaného
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť zaplatiť poškodenej spoločnosti Z. J. O., a.s., C. X, O., IČO :
XXXXXXXX náklady zdravotnej starostlivosti v sume 1024, 18 - eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného O. C. vinným zo spáchania zločinu ublíženia

na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s
poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, pretože

dňa26.02.2015 v čase okolo 21.30 hod. v Poprade, na uliciHviezdoslavovej - v hoteli Gerlach v hotelovej

izbe č. XXX, ktorú spoločne obývali, pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol svoju družku L. C. a to
tak, že ju silou strednej až silnej intenzity opakovane udieral päsťami do oblasti tváre, udieral hlavu o
podlahu, kopal do brucha a chrbta, potom ju svojou rukou chytil za jej tričko v oblasti hrude, pritlačil
ju o stenu, kde následne na to sa jej vyhrážal slovami, že ju vyhodí z balkóna a že ju zabije, čím
takto svojim konaním spôsobil L. C. - otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenine spánkovej oblasti

vľavo, čeľuste vpravo, očnice obojstranne, nosa, pomliaždenie brucha a chrbta v driekovej oblasti,
pomliaždenieramenavľavo,pomliaždeniepredlaktiavľavo,pomliaždeniepravéhostehnavzadusdobou
liečenia 21 dní a s obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v hospitalizácii 3 dni, kedy
bola odlúčená od rodiny a blízkych, ďalej v bolestiach a opuchoch na poranených miestach a hlavne na
tvári po dobu 14 dní, ktoré ju obmedzovali v hygiene, dýchaní nosom, otváraní úst, jedení, vo viditeľných

krvných výronoch - modrinách po dobu 14 dní, v dôsledku ktorých bola spoločensky hendikepovaná,
v bolestiach hlavy a pocitoch závratoch po dobu 14 dní, čím zároveň svojim konaním vzbudil u L. C.
dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom v dôsledku tohto jeho fyzického napadnutia mohlo dôjsť k
vážnemu poraneniu mozgu a orgánov dutiny brušnej s ohrozením zdravia i života poškodenej L. C..

Za to mu súd uložil podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods.
4 Tr. zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov a
šesť mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku mu zároveň uložil povinnosť zaplatiť poškodenej Z. J. O., a.s., C. X, O.,

IČO: XX XXX XXX náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 1 024,18 eur.

Protitomutorozsudkupodalvzákonnomstanovenejlehoteobžalovanýpísomneodôvodnenéodvolanie.
V odvolaní uviedol, že s poškodenou nebol z pohľadu zákona vo vzťahu druh a družka. Nezdieľali
spoločnú domácnosť v zmysle spoločnej úhrady za chod domácnosti a náklady s tým súvisiace s

pomernou čiastkou, to znamená, že z pohľadu zákona, sa nepodieľali spoločne na chode domácnosti.Ani v rámci prihlásenia k pobytu sa na nich nehľadí, ako na osoby v pomere druh a družka. Nemajú
spoločné dieťa, ani skutok sa nestal v spoločnej domácnosti. Opierajúc sa o uvedené nie je možné
prihliadať na tento kvalifikačný znak, inak by to malo za následok dôvod na podanie mimoriadneho

opravného prostriedku v podobe dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. poriadku. Vzhľadom na
uvedené preto má za to, že jeho konanie by nemalo byť posúdené k poškodenej ako osobe blízkej, resp.
ako druh a družka. Ku kvalifikácii jeho konania, ktorým mal poškodenej spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví
citoval doslovné znenie ustanovenia § 123 ods. 3, ods. 4 Tr. zákona, kde Trestný zákon vymedzuje,
čo sa rozumie pod pojmom ťažká ujma, za čo sa považuje vážna porucha zdravia, ktorú predstavujú

tam taxatívne vymenované prípady. Obžalovaný poukázal na prípad uvedený pod písmenom c/, (straty
alebo podstatného zníženia pracovnej spôsobilosti), pričom nemohol tento kvalifikačný znak naplniť,
lebo poškodená v tom čase, ale ani predtým, nebola zamestnaná, nevykonávala žiadnu činnosť, preto
ani nemohol mať žiadny príjem z pracovnej činnosti. Vzhľadom na to, že po trojdňovej hospitalizácii
poškodená ďalej v liečbe nepokračovala, praktického lekára nevyhľadala, je spochybnený záver o tom,
že diagnostikované zranenia poškodenej a doba spojená s liečbou predstavovali takú poruchu zdravia,

ktorá by závažne ovplyvňovala jej obvyklý spôsob života. Sám znalec konštatoval, že u poškodenej boli
diagnostikované zranenia aj staršieho dáta, pričom v závere uviedol, že všetky zranenia poškodenej
boli z medicínskeho hľadiska ustálené ako ľahký úraz, preto podľa neho dospel súd prvého stupňa k
nesprávnemu záveru ak určil, že poškodená bola obmedzená na obvyklom spôsobe života po dobu 14
dní s predpokladanou dobou liečenia 21 dní. To dosvedčuje aj to, že mala mať zranenia aj staršieho

charakteru, opuch na tvári v oblasti čeľuste, ktorý bol spojený s bolesťami zubov, ktoré si neliečila,
preto má dôvod sa domnievať, že všetky zranenia objavené na tele poškodenej neboli spôsobené jeho
zavinením. Preto navrhol opätovne vypočutie znalca z odboru zdravotníctva na hlavnom pojednávaní.
Ako dôvod uviedol, že znalec nemal v čase vypracovania znaleckého posudku k dispozícii jeho výpoveď
a nesúhlasí s jeho závermi, a preto požiadal o vypracovanie nového znaleckého posudku. Záver o

potrebe nového znaleckého posudku vyplýva hlavne z toho, že znalec síce konštatoval, že jeho konaním
mohli byť poškodenej spôsobené zranenia majúce charakter ťažkej ujmy na zdraví, avšak znalec v
konaní pred súdom tieto skutočnosti vôbec nepotvrdil a ani z jedného z dôkazov vykonaných pred
súdom nebolo preukázané, aby poškodenú udieral maximálnou intenzitou alebo mal ju udierať nejakým
predmetom, resp. ju kopal pevnou obuvou. Vzhľadom na uvedené preto žiada znova všetko preveriť

a posúdiť, lebo nesúhlasí so súčasnou kvalifikáciou, a žiada aby súd kvalifikáciu zmenil zo zločinu na
prečin ublíženia na zdraví, pretože skutok sa nestal tak ako je popísaný v obžalobe. Následne opätovne
podrobne popísal priebeh samotného incidentu medzi ním a poškodenou, ktorý je totožný s obsahom
jeho výpovede na hlavnom pojednávaní zo dňa 2.12.2015. Vzhľadom na to, že v čase skutku boli obaja
zjavnepodvplyvomalkoholickýchnápojov,pretopoškodenávdôsledkuastmatickéhozáchvatuodpadla,

nebol jej vykonaný odber krvi, navrhol, aby bol pribratý znalec z príslušného odboru na posúdenie
vplyvu alkoholu na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti poškodenej v čase útokov, má za to, že bolo
jeho povinnosťou pomôcť poškodenej, keďže tá chcela spáchať samovraždu. Na záver uviedol, že je
si vedomý, že skutok sa stal, nie však tak ako sa mu kladie za vinu. Ľutuje toho, nechcel poškodenej
ublížiť, bál sa o ňu, chcel ju zachrániť, lebo ju mal rád. Konal veľmi unáhlene, aj keď bol pod vplyvom

alkoholu, vedel rozpoznať dobré od zlého, vymklo sa mu to spod kontroly, nikdy by sa jej nevyhrážal
zabitím, nechce sa vyhnúť trestu, chce byť súdený spravodlivo.

Obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil aj prostredníctvom svojho obhajcu. V prvom rade spochybnil
správnosť skutkových zistení, na podklade ktorých mal súd ustáliť konanie obžalovaného ako prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c/ Tr. zákona. Poukázal na zásadné rozpory vo výpovedi poškodenej L. C. zo dňa
27.2.2015 a 20.3.2015. Tieto jej rozpory už nebolo možné následne na hlavnom pojednávaní odstrániť,
keďže odmietla vypovedať. Ani z výpovedí svedkov M. Y. a svedka P. Z. neplynú skutočnosti, na
základe ktorých by bolo možné ustáliť, že by sa poškodenej vyhrážal zabitím. S poukazom na

uvedené, a to najmä na rozpory vo výpovediach poškodenej pri opise rozhodujúcej skutočnosti a na
základe vykonaných dôkazov podľa obhajoby nie je možné objektívne dospieť k záveru, že konanie
obžalovaného naplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania tak ako to
predpokladá ustanovenie § 360 Tr. zákona. Taktiež namietal záver súdu prvého stupňa o tom, že sa
dopustil zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa

§ 14 ods. 1 Tr. zákona, pretože mal útočiť na životne dôležité orgány poškodenej poukazujúc pritom
na spôsob spáchania tohto útoku, ako aj jeho intenzitu. Znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že
všetky poranenia, ktoré poškodená utrpela pri incidente sú z medicínskeho hľadiska ľahkým úrazom,
pričom poranenia na hlave mali byť spôsobené strednou až silnou intenzitou útoku a poranenia brucha,chrbta a driekovej oblasti strednou intenzitu útoku. Následne sa vyjadril aj k sile a intenzite, ktorá by
mohla spôsobiť vážne poranenia mozgu s tým, že mechanizmus popísaný v skutku výrokovej vety
rozsudku, a to údery päsťami do hlavy, údery hlavy o podlahu by mohli viesť k vážnemu poraneniu

mozgu, ale intenzita útoku pre vznik takéhoto poranenia by musela byť maximálna a až potom by
mohlo dôjsť k takým zraneniam, ktoré by mohli byť charakterizované ako vážna porucha zdravia, no
a pri ustálených úderoch päsťou takéto zranenia nevznikajú. V súvislosti so spôsobenými zraneniami
v oblasti brucha a driekovej oblasti chrbta konštatoval, že len útok s maximálnou intenzitou by mohol
spôsobiť vážne poranenia v dutine brušnej, teda pri silných kopancoch alebo silnom kopnutí tuhej

obuvi do oblasti brucha. Žiaden z vykonaných dôkazov nepreukazuje, aby obžalovaný v čase útoku
siahal alebo mal k dispozícií akýkoľvek predmet, či na nohách tuhú obuv, ktorým by zvýšil silu a
intenzitu jeho úderov, čím by mohol spôsobiť poškodenej ťažký úraz a vážne ohroziť jej zdravie či
život. Naopak z vykonaných dôkazov vyplynulo, že intenzita útoku na poškodenú bola stredná až
silná, nie maximálna, pri ktorom podľa výpovede znalca na hlavnom pojednávaní nemohlo dôjsť k
vážnym zraneniam (vážnemu poraneniu mozgu a orgánu dutiny brušnej). Pri pokuse sa vyžaduje, aby

páchateľ konal v úmysle svojím konaním naplniť všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, vrátane
určeného trestne relevantného následku, v danom prípade spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, tak ako to
predpokladá ustanovenie § 123 ods. 3 Tr. zákona. Z vykonaného dokazovania nevyplýva skutočnosť, že
by obžalovaný konal v úmysle spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví. V tejto súvislosti zdôrazňuje,
že pre rozpor vo výpovediach poškodenej nemožno objektívne dospieť k záveru, že sa jej pri incidente

zo dňa 26.2.2015 vyhrážal spôsobením ťažkej ujmy na zdraví. Konanie obžalovaného nesmerovalo k
spôsobeniu závažnejšieho následku. Taktiež obžalovanému nič nebránilo k dokonaniu závažnejšieho
následku, avšak zo samotnej výpovede poškodenej vyplýva, že v útoku na ňu obžalovaný prestal
sám. Preto nemožno predmetný skutok právne kvalifikovať ako pokus zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, ale posudzovať ho podľa

iného ustanovenia Trestného zákona (podľa § 156 Tr. zákona). Súd prvého stupňa sa pritom neriadil
základnou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a pri hodnotení dôkazov,
konkrétne pri hodnotení výpovede poškodenej starostlivo nezvážil vyššie uvedené okolnosti prípadu.
V danom prípade preto existujú vážne pochybnosti v otázke viny obžalovaného, pričom súd prvého
stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Z tohto dôvodu existujú

pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v rozsudku. Preto obhajoba navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia §

317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, a dospel k záveru, že odvolacie námietky

obžalovaného je čiastočne možné považovať za dôvodné, pričom aj na ich podklade krajský súd z
dôvodov, ktoré budú nižšie rozvedené napokon napadnutý rozsudok menil.

V posudzovanej veci bolo v konaní pred súdom prvého stupňa a z časti doplnenom na verejnom
zasadnutí krajského súdu vykonané dokazovanie tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie

sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Dôkazy, ktoré boli pred súdom prvého stupňa vykonané, prvostupňový súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia rozviedol, podrobne uviedol, ktoré skutočnosti z vykonaných dôkazov vyplývali, ktoré
okolnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy konkrétne svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami

sa pri hodnotení vykonaných dôkazov spravoval a prečo obrane obžalovaného neuveril.

Dôvody napadnutého rozsudku vo vzťahu k ustáleným skutkovým zisteniam, premietnutým do
skutkového deja výrokovej vety rozsudku považuje krajský súd v podstate za vecne správne, a preto
na ne v podrobnostiach aj odkazuje.

Aj podľa názoru krajského súdu bolo vykonanými dôkazmi nepochybne preukázané, že kritického dňa
obžalovaný fyzicky napadol poškodenú a spôsobil jej zranenia uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku.Pokiaľ ide o výpovede obžalovaného, je potrebné poukázať na skutočnosť, že tieto sa rôznia, sám
obžalovaný najsamprv vypovedal tak, že si na priebeh samotného incidentu nemôže pamätať, keďže

boli spolu s poškodenou značne pod vplyvom alkoholických nápojov a mal tzv. okno, preto ani spáchanie
tohto skutku v prvotných výpovediach nepopieral. Svoje konanie hodnotil ako skrat a hlúposť. Súčasne v
prípravnom konaní jednoznačne potvrdzoval, že s poškodenou pred samotným incidentom žili už skoro
jeden a pol roka ako druh a družka, pričom presne popísal, kde a ako v jednotlivých obdobiach spolu žili.
Na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď zásadným spôsobom zmenil, aj keď išlo o obdobie s odstupom

viac ako cca 10 mesiacov od napadnutia, presne popísal samotný priebeh incidentu, v rámci ktorého
malo dôjsť k fyzickému napadnutiu poškodenej, a tvrdil, že túto v žiadnom prípade takýmto spôsobom,
ako to popísala ona, nenapadol. Snažil sa jej zabrániť, aby nespáchala samovraždu a v snahe ukľudniť
ju pri vzájomnom zápasení jej spôsobil zistené zranenia. Dôvod prečo v prípravnom konaní vypovedal
rozporne ako na hlavnom pojednávaní, boli veľké obavy zo správania známych poškodenej, ktorí na jej
pokyn ho už v minulosti napadli a okradli, preto proti ním podal aj trestné oznámenie.

Zhodne so záverom súdu prvého stupňa aj krajský súd konštatuje, že tvrdenia obžalovaného vyvracia
a zo spáchania skutku ho usviedča predovšetkým výpoveď svedka - poškodenej L. C., ktorá vo svojich
dvoch výpovediach v prípravnom konaní, popísala priebeh samotného incidentu, ako aj spôsob, akým
ju mal obžalovaný napadnúť a akým spôsobom sa jej podarilo izbu, kde bola napadnutá aj opustiť. Jej

výpovede korešpondujú s výpoveďami svedkov M. Y. a P. Z. susedov bývajúcich vo vedľajšej izbe, ktorí
potvrdili skutočnosť, že potom čo mali možnosť nahliadnuť do izby obžalovaného a poškodenej cez
balkónové dvere videli, že tam dochádza k fyzickým útokom zo strany obžalovaného voči poškodenej,
ktoré boli spojené aj so slovnými útokmi v podobe vyhrážok o zabití, čo len dopĺňa výpoveď poškodenej.
Svedok - poškodená L. C. tiež podrobne popísala skoro jeden a pol ročné spolužitie s obžalovaným,

ktoré jednoznačne považovala ako spolužitie dvoch partnerov, ako blízkych osôb. Najsamprv spolu
bývaliurodičovobžalovanéhovmiestetrvaléhobydliska,potomčosizabezpečilprácu,spolubývaliažili
v penzióne v Spišskej Sobote, kde im ubytovanie uhrádzal zamestnávateľ obžalovaného, čo potvrdzujú
spomínaní svedkovia M. Y. a P. Z., ktorý bol jeho kolegom v práci a ktorí v tomto období s nimi v tomto
penzióne bývali. Spoločne s nimi sa potom presťahovali do hotela Gerlach v Poprade, kde opäť spolu

žili a časť ubytovania platil ich zamestnávateľ.

Vzhľadom na tieto výpovede svedkov nebol preto dôvod neveriť tvrdeniam poškodenej o spôsobe
akým bola obžalovaným napadnutá a za akých okolností, ani výpovediam svedkov Y. a Z., ktorí spolu
s poškodenou preukázateľne potvrdili záver o slovnom prejave obžalovaného, pri fyzickom napádaní

poškodenej,takejkvalityaintenzity,žetoupoškodenejmohlovzbudiťdôvodnúobavuosvojživot,ateda
konanie obžalovaného je možné posúdiť ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona.
Súčasne podľa názoru krajského súdu bolo nepochybne dokázané, že v čase napadnutia poškodenej
obžalovaným títo boli vo vzájomnom vzťahu, ktorý napĺňa kritéria blízkej osoby podľa § 127 ods. 3, ods.
4 Tr. zákona.

Vierohodnosť výpovede poškodenej mali dopĺňať, aj závery znalca z odboru zdravotníctva a farmácie,
ktorý posudzoval diagnostikované zranenia poškodenej ako aj mechanizmus možného vzniku týchto
zranení.

Pri hodnotení týchto dôkazov sa však súd prvého stupňa nevysporiadal s rozpormi vyplývajúcimi z
výpovede znalca M.. C. Y. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia pri porovnaní so
závermi jeho znaleckého posudku viažucimi sa k ustáleniu možného mechanizmu vzniku následku -
zistených zranení poškodenej s intenzitou útoku obžalovaného, ktoré by mohli byť kvalifikované ako
ťažká ujma na zdraví podľa § 123 ods. 3, ods. 4 Tr. zákona.

Znalec totižto v závere znaleckého posudku na strane 14 (č.l. 163) pri popísanom mechanizme vzniku
zranení v skutkovej vete výroku rozsudku a ustálení intenzity útoku - intenzita stredná až silná uviedol,
že v danom prípade mohlo dôjsť aj k vážnemu poraneniu mozgu a orgánov dutiny brušnej. Mohlo
dôjsť k pomliaždeniu mozgu s krvácaním do mozgu a jeho obalov s následným opuchom mozgu.

Takéto zranenie je ťažkým úrazom a vážne by ohrozilo zdravie i život poškodenej. Kopnutie, či kopanie
do oblasti brucha mohlo spôsobiť poranenie pečene, sleziny či čriev s priamym ohrozením zdravia i
života poškodenej. Ak nedošlo pri uvedenom mechanizme k týmto vážnym zraneniam, tak je to len vec
náhody, či intenzity útoku. Súčasne znalec v závere znaleckého posudku konštatoval, že poranenia -otras mozgu, pomliaždenie spánkovej oblasti vľavo, čeľuste vpravo, očnica obojstranne, nosa vznikli
pravdepodobne opakovanými údermi päsťami do tváre a opakovanými údermi hlavy o podlahu, keď
poškodenáležalanazemi,pričomintenzituútokunahlavuurčilakostrednúažsilnú(pristupnici:intenzita

slabá, stredná, silná, maximálna). Pomliaždenie brucha a chrbta v driekovej oblasti mohli byť spôsobené
kopnutím, tak ako to popísala poškodená. Vznik poranení po páde na zem je nepravdepodobný,
intenzita kopnutia bola stredná. To isté sa týka aj zranení predlaktia vľavo, pomliaždenie ramena vľavo,
pomliaždenia pravého stehna vzadu. Súčasne konštatoval, že na základe charakteru zranenia stanovil
dobu liečenia, ak by poškodená bola práceneschopná na dobu 21 dní.

Na hlavnom pojednávaní dňa 25.1.2016 uvedený znalec síce na záveroch znaleckého posudku zotrval,
ale súčasne na doplňujúce otázky uviedol, že v prípade možného spôsobenia vážnych poranení mozgu,
v dôsledku popísaného mechanizmu - údermi päsťami do hlavy a údermi hlavy o podlahu, by mohlo
dôjsť len za predpokladu, ak by intenzita útoku bola maximálna, len po úderoch päsťou strednej až silnej
intenzity takéto zranenia nevznikajú. Ďalej uviedol, že v prípade vzniku poranení dutiny brušnej, ktoré by

mali charakter vážnych poranení, by opäť musela byť intenzita útoku maximálna pri silných kopancoch
alebo silnom kopnutí tuhej obuvi do oblasti brucha. Ďalej potvrdil, že všetky zranenia diagnostikované
u poškodenej boli z medicínskeho hľadiska zraneniami ľahkými, kde liečenie bolo krátkodobé, závažné
obmedzenia na obvyklom spôsobe života boli len po dobu 14 dní. Záver o charaktere zranení ako
ľahšieho stupňa podľa neho potvrdzuje aj prepúšťacia lekárska správa poškodenej, zo záverov ktorej

vyplýva, že poškodená bola vyšetrená viacerými zobrazovacími metódami tzv. RTG vyšetrenie lebky,
ramenného kĺbu vpravo, driekovej chrbtice, hrudníka, predlaktia vľavo so záverom bezúrazových zmien
na kostiach v tele poškodenej. Taktiež sa mala podrobiť ultrazvukovému vyšetreniu brušnej dutiny
so záverom bezúrazových zmien na orgánoch brušnej dutiny, bez voľnej tekutiny v brušnej dutine.
Absolvovala aj CT, vyšetrenie hlavy so záverom bezúrazových zmien na lebke a mozgu. Taktiež boli

vykonané aj laboratórne vyšetrenia na krv a moč podľa dokumentácie tieto laboratórne vyšetrenia
poškodenej boli v norme.

Súd prvého stupňa sa podľa názoru krajského súdu s tvrdeniami znalca o intenzite útokov, prečo pri ním
konštatovanej strednej až silnej intenzite útoku, nedošlo k zraneniam, ktoré by zodpovedali ťažkej ujme

na zdraví, nevysporiadal, len konštatoval, že bolo to spôsobené len náhodou, resp. nižšou intenzitou
útoku.

Za účelom vysvetlenia spomínaných rozporov preto krajský súd vypočul znalca na verejnom zasadnutí,
pričom ten na svojich tvrdeniach prezentovaných na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa

v celom rozsahu zotrval a uviedol, že na vznik závažnejších zranení (čiže zranení, ktoré by bolo možné
charakterizovať ako ťažkú ujmu na zdraví) je potrebná maximálna intenzita útoku páchateľa. Súčasne,
ale podotkol, že zranenia zodpovedajúce ťažkej ujme na zdraví mohli byť v danom prípade spôsobené
aj pri inej intenzite útoku. Nedá sa to vylúčiť a je to práve vecou náhody.

V súvislosti s tým krajský súd poukazuje na okolnosti samotného napadnutia poškodenej. Jednak je
tu početnosť útokov, ktorých sa mal dopustiť voči poškodenej obžalovaný cca 8 až 9 útokov, súčasne
doba po ktorú mal obžalovaný poškodenú napádať, skoro pol hodiny, a to všetko bez následku v podobe
vážnych poranení. Pri tomto útoku obžalovaný nepoužil žiadny predmet, ktorým by mohol tento útok
byť silnejší a intenzívnejší, pričom sám upustil od napádania poškodenej, ktorú mal podľa jej vlastného

vyjadrenia doslova vyhodiť na chodbu.

Vzhľadom na ustálené závery znaleckého dokazovania a uvádzané okolnosti prípadu má krajský súd
za to, že v danom prípade nebolo nepochybne preukázané, aby úmysel obžalovaného, hoci len vo forme
nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zákona smeroval k spôsobeniu následku v podobe zranení,

ktoré by mohli napĺňať kritéria vážnej poruchy zdravia, či vážneho ochorenia tak, ako to predpokladá
kvalifikácia ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 3, ods. 4 Tr. zákona.

Preto po takto vykonanom dokazovaní má krajský súd za to, že konanie obžalovaného je možné posúdiť
len ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zákona, keďže niet pochýb, že po napadnutí

poškodenej obžalovaným jej boli spôsobené už popísané zranenia, ktoré si vyžiadali ošetrenie a
liečbu, počas ktorej nie iba na krátky čas mala sťažený obvyklý spôsob života tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 123 ods. 2 Tr. zákona.Ďalejkrajskýsúdmuselupraviťčasťzneniaskutkovejvetyvýrokurozsudkusúduprvéhostupňa,okresný
súd totižto prevzal bezo zmeny skutkovú vetu v podanej obžalobe aj napriek tomu, že v takomto
rozsahu nie je potrebné popisovať skutočnosti rozhodné pre ustálenie akým spôsobom, po akú dlhú

dobu bol poškodený obmedzovaný na obvyklom spôsobe života pri podrobnom rozpísaní jednotlivých
zranení, ktoré mali korešpondovať aj s príslušnou dobou liečenia. Preto krajský súd len pri zohľadnení
všetkých diagnostikovaných zranení konštatoval záver znalca, že v prípade práceneschopnosti by doba
liečby v danom prípade predstavovala 21 dní. Samozrejme, že krajský súd vzhľadom na vykonané
dokazovanie a pochybnosti o úmysle obžalovaného dopustiť sa konania smerujúceho k poškodeniu

zdravia poškodenej vážnym spôsobom, z tohto dôvodu aj vypustil časť skutkovej vety uvedenej v
obžalobe, kde malo byť konštatované, že týmto jeho konaním mohlo aj dôjsť k vážnemu poraneniu
mozgu a dutiny brušnej s ohrozením zdravia i života poškodenej.

Vzhľadom na uvedené preto bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o vine, aby z tohto
dôvodu skutkové závery v plnej miere zodpovedali obsahu vykonaných dôkazov.

Keďže pochybenia okresného súdu mohol na základe dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa
a z časti doplnených aj v konaní pred krajským súdom napraviť krajský súd, po zrušení napadnutého
rozsudku rozhodol vo vecí sám a to tak, že obžalovaného uznal vinným pre skutok tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku, a konanie obžalovaného v zhode s vykonaným dokazovaním posúdil

jednak ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v spojení s
ustanovením § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, keďže tohto konania sa mal dopustiť na blízkej osobe
a súčasne aj ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v
spojení s ustanovením § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, keďže útok smeroval voči osobe blízkej.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa logicky krajský súd dospel k iným záverom vo vzťahu k otázke aký
trest je v danom prípade trestom, ktorý by spĺňal kritéria uvedené v ustanovení § 34 Tr. zákona.

Vzhľadom na všetky okolnosti stíhaného prípadu, hodnotiac osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob
života, spôsobený následok krajský súd uvádza nasledovné.

Obžalovaný bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný prevažne pre prečiny zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 Tr. zákona, za ktoré mu boli ukladané rôzne druhy trestov. Z posledného výkonu trestu odňatia
slobody uloženého mu Okresným súdom Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/72/2011 vo výmere
jedného roka bol podmienečne prepustený dňa 8.8.2013 na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, a to

uznesením Okresného súdu v Prešove sp. zn. 2PP/10/2013 zo dňa 8.8.2013.

Má aj dva záznamy v evidencii priestupkov z toho jeden proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil vo vzťahu k poškodenej L. C.. Z miesta trvalého
bydliska je hodnotený všeobecne. Ústav na výkon väzby Prešov hodnotí jeho správanie počas výkonu

väzby kladne.

Rovnako ako súd prvého stupňa aj krajský súd zistil existenciu priťažujúcich okolností uvedených v §
37 Tr. zákona, konkrétne okolností uvedených pod písmenom h/ a teda, že spáchal viac trestných činov
a taktiež pod písmenom m/, že bol už v minulosti za trestný čin odsúdený. Poľahčujúcu okolnosť podľa

§ 36 Tr. zákona krajský súd nezistil.

S prihliadnutím na samotné okolnosti prípadu, vzhľadom na intenzitu a rozsah tohto útoku, taktiež aj
na skutočnosť, že už bol v minulosti súdne trestaný, taktiež bol aj vo výkone trestu odňatia slobody,
ktoré zjavne na neho nepôsobili tak, aby začal viesť riadny spôsob života, taktiež aj s prihliadnutím

na skutočnosť, že doposiaľ nebol odsúdený za násilnú trestnú činnosť, krajský súd mal za to, že trest
uložený pri hornej hranici trestnej sadzby vo výmere 30 (tridsať) mesiacov naplní účel trestu tak, ako
to predpokladá Trestný zákon.

Na výkon uloženého trestu súd obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokoch bol vo výkone trestu
odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin.Vzhľadom na závery znaleckých posudkov z odboru psychiatrie krajský súd, rovnako ako súd prvého
stupňa uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou postupom podľa § 73 ods. 2
písm. c/ Tr. zákona.

V súlade s rozhodnutím súdu prvého stupňa a z rovnakých dôvodov, krajský súd rozhodol aj o povinnosti
obžalovaného uhradiť škodu poškodenej spoločnosti Z. J. O., a.s., a to z titulu náhrady nákladov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.