Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/811/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214203373
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214203373.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: T. R., nar. XX.XX.XXXX, P. XXXX/XX, W., občan SR,
zastúpený opatrovníčkou G. B., tajomníčkou Okresného súdu Komárno, o zaplatenie 354,86 eur s

príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 26. marca
2015 č. k. 5C/150/2014-86, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
zaplatenia istiny 354,86 eur, úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21.03.2010 do 20.01.2011
vo výške 13,31 eur, 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 354,86 eur od 21.01.2011 do

zaplatenia ako aj trov konania. Poukázal na obsah návrhu, v ktorom navrhovateľ uviedol , že právny
predchodca navrhovateľa (spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s.) poskytol odporcovi na základe Zmluvy
o splátkovom úvere č. 0212158635 uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom
dňa 09.02.2006 úver, ktorý sa odporca zaviazal uhradiť formou 59 pravidelných mesačných splátok
vo výške 32,26 eur s dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 20.01.2011. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli i všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu navrhovateľ, a s ktorými bol

odporcaoboznámenýapodpisomzmluvyosplátkovomúveresazaviazalichdodržiavať.Keďžeodporca
porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, dostal sa do omeškania s úhradou dlžnej
sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu 2.476,16 eur, ktorá pozostávala z
istiny vo výške 2.129,07 eur a úroku z omeškania vo výške 347,09 eur. Uviedol, že v tomto konaní
uplatňuje splátky úveru splatné od 20.03.2010 do 20.01.2011 v počte 11 a celkovej výške 354,86 eur.
Ďalej uplatňuje zákonné úroky z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust.§ 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a),b), § 3 ods. 1,2 zákona č.

258/2001 Z.z., § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., § 100 ods. 1,2, § 101 Občianskeho zákonníka a na základe
takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť
z dôvod premlčania žalovanej pohľadávky. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0212158635 zo dňa
09.02.2006 vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi odporcom ako dlžníkom a spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s. ako veriteľom, na základe ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi
úver, ktorý sa odporca zaviazal uhradiť formou 59 pravidelných mesačných splátok vo výške 32,26 eur s

dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 20.01.2011. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej
dňa 10.12.2009 medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a spoločnosťou EOS
KSI Slovensko, s.r.o., t.j. navrhovateľom vyplýva, že medzi zmluvnými stranami došlo k postúpeniupohľadávky voči odporcovi, vo výške 2.476,16 eur, na navrhovateľa ako nového veriteľa. Podľa
názoru súdu prvého stupňa právny vzťah založený Zmluvou o splátkovom úvere je treba posúdiť ako
občianskoprávnu vec - spotrebiteľskú zmluvu, pretože z nej nevyplýva, že by odporkyni bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Poukázal na to, že predmetom konania je zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej z povinnosti odporcu
splácať splátky úveru v mesačnej výške 32,26 eur - splátky úveru splatné od 20.03.2010 do 20.01.2011
v počte 11 a celkovej výške 354,86 eur. Uviedol, že toto právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe. Prvá splátka bola splatná 20.03.2010, posledná jedenásta dňa 20.01.2011, čiže

premlčacia doba pre poslednú splátku plynula od 21.01.2011 a uplynula dňom 21.01.2014. Pretože
návrh bol podaný súdu 21.02.2014, dospel k záveru, že pohľadávka navrhovateľa je v celom rozsahu
premlčaná. S poukazom na ust. §5b zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014 a § 100 a
nasl. Občianskeho zákonníka návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Úspešnému odporcovi
náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa,
resp. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania navrhovateľ uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne
právne posúdené a súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Vytýkal súdu prvého stupňa

na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby
a na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu o
úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah, aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je
spotrebiteľ, preto je nutné posudzovať predmetný záväzkový vzťah v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka. Bránil sa tým, že zmluva bola uzatvorená dňa 09.02.2006, pričom v období od 31. 12.

2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy uzatvorené v
OZ. Zmluva o úvere bola upravená v Obch. zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej
zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Podľa názoru
navrhovateľa pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom,
nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až

54 OZ. Z uvedeného dôvodu sa právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 spravujú
ustanoveniami Obch. zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§
213 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP,
s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny

vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto poukazom

na ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací
súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa

správne posúdil právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s.
Bratislava a odporcom založený zmluvou o pôžičke ako vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom, na
ktorý je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv. Správne súd prvého stupňa aplikoval aj ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

pretože v čase rozhodovania súdu prvého stupňa dňa 26.03.2015 bolo už toto ustanovenie zákonná
účinné a súd bol povinný z úradnej povinnosti na premlčanie uplatneného nároku prihliadnuť. V danom
prípade sa navrhovateľ domáhal zaplatenia žalovanej sumy, ktorej splatnosť poslednej splátky nastala
dňa 20.01.2011. V rámci všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňa 21. 01. 2011(t.j. nasledujúci deň po splatnosti splátky) a uplynula dňa 21.01.2014 navrhovateľ svoj nárok na súde
neuplatnil, pretože návrh na začatie konania podal až 21.02.2014 t.j. jeden mesiac jej márnom uplynutí.
Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď návrh navrhovateľa zamietol.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou
premlčania. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik jeho súdnej

vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním
právo samo o sebe nezaniká, ak však povinný vznesie námietku, nárok zaniká a subjektívne právo trvá
naďalej vo forme naturálneho záväzku, teda jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie
zo strany povinného subjektu.
S ohľadom na dôvody uvedené navrhovateľom v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že sa
nestotožnil s tvrdením navrhovateľa v tom, že súd prvého stupňa nesprávne na daný právny vzťah

aplikoval ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa , ktoré nadobudlo účinnosť až
dňa 01.05.2014. Za nesprávny považuje aj názor navrhovateľa v tom, že na daný právny vzťah
mal súd prvého stupňa aplikovať Obchodný zákonník. Ust. § 52 ods. 2 veta tretiu Občianskeho
zákonníka ukladá súdu, aby na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne
použil ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa nadobudlo účinnosť dňom 01.05.2014.
V dôsledku absencie prechodných ustanovení v zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji
tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo
prevádzkovýchpriestorovpredávajúcehoaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,ktorýmbolzmenený
zákon č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa (§ 5b) je súd povinný aplikovať dňom účinnosti zákona

ust. § 5b aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na závery Najvyššieho súdu uvedené v rozhodnutí zo dňa
21.04.2015 vo veci vedenej pod sp. zn. 3 MCdo 12/2014. V dôvodoch rozhodnutia Najvyšší súd SR
v tejto veci konštatoval, že súd prvého stupňa by bol povinný súd vziať na zreteľ ust. § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal
by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája
2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich

účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR sp. zn. 3 MCdo
12/2014 zo dňa 21.04.2015).
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v konaní

úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože mu v súvislosti s odvolací konaním žiadne trovy
nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.