Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/659/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244974
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111244974.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľky: S.
Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. I. XXXX/XX, O. A. P., zastúpená: FUTEJ & partners, s.r.o., Radlinského
2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporcovi: Slovenská republika - Národná banka Slovenska, so
sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30 844 789, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa11. apríla 2013, č. k. 7C 219/2011-228 a uznesenie
zo dňa 6. decembra 2015 č.k. 7C 219/2011-274 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Napadnuté uznesene súdu prvého stupňa zo dňa 6. decembra 2013 č. k. 7C 219/2011
- 274 p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala,
uloženia odporcovi povinnosti na zaplatenie istiny 9.435,45 Eur s príslušenstvom titulom náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa § 14 zák.č.

514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moc a o zmene a doplnení
neskorších predpisov s odôvodnením, že navrhovateľka ako členka družstva vložila peňažné prostriedky
do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE so sídlom ul. Poľná č.1, 811 08
Bratislava, IČO: 35 784 717, zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I, oddiel Dr, vložka č. 383/B ( ust. § 221 a nasl., ust. § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpoveďami navrhovateľky, právneho
zástupcu navrhovateľky a právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedkov: G.. N. U., Y. T., U.. P. D., G..
N. Č., W. X., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, oboznámením
sa s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I so sp. zn. 3K 95/2010, sp. zn. 19C 56/2011,
sp. zn. 7C 194/2011, sp. zn. 7C 206/2011, s obsahom ČVS: PPZ-36/BPK-B-2012, ako aj s obsahom
listu OR PZ ČVS: PPZ - 153/BPK - B - 2010 zo dňa 20.9.2012. Z „Písomného upozornenia družstva
zo dňa 13.5.2003“ zn. 3098/2003-G-4 od Úradu pre finančný trh mal za preukázané, že PDSI

bolo okrem iného upozornené, že úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt (§135 ods. 1 zákona) a nie nad celkovou činnosťou družstva s tým, že
v liste uvedené informácie nie sú v súlade so skutočnosťou a šírenie nie je možné a to ani vo vzťahu
k členom družstva (list prevzalo PDSI dňa 16.5.2003). Z odporcom predloženého originálu listu zo dňa26.4.2007 zn. ODO-428/2007 od NBS zistil, že NBS vyzvala PDSI s poukazom na ust. § 35 ods. 1 zák.
č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, v spojení s § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001
Zb. o predloženie dokladov a informácií a to všeobecné informácie o investičnej stratégii a štruktúre

aktív družstva s informáciou, kto spravuje aktíva družstva, štruktúru majetku družstva k 31.12.2005 a
31.12.2006, v členení investičné nástroje, peňažné prostriedky na bankových účtoch, ostatné aktíva
a štruktúra záväzkov družstva a zoznam obchodov, ktoré boli do majetku družstva nakúpené alebo
z majetku družstva predané investičné nástroje a iné cenné papiere s informáciou, akým spôsobom
boli obchody vykonávané. Podľa „Rozhodnutia predstavenstva družstva o prijatí za člena družstva“

zo dňa 20.4.2010 navrhovateľka sa stal vlastníkom členského podielu v hodnote 9.345,45 Eur. NBS
vydala rozhodnutie č. ODT-8305/2010 zo dňa 12.7.2010 o predbežnom opatrení, ktorým obchodníkovi s
cennými papiermi uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s cennými
papiermi bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS a toto rozhodnutie o predbežnom opatrení
bolo Obchodníkovi s cennými papiermi doručené dňa 14.7.2010. Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010
zo dňa 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie

investičných služieb z dôvodov podľa § 156/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov. O podanom rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala
Banková rada Národnej banky Slovenska, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím
rozhodnutím č. GUV.274/2011 s právoplatnosťou dňa 4.3.2011. NBS podal dňa 27.7.2010 orgánom
činným v trestnom konaní oznámenie zo podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia

Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-
B-2010 zo dňa 16.11.2010 bolo dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného
poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Na základe potvrdenia o zániku členstva v družstve a
o vzniku nároku na vyrovnávací podiel zo dňa 11.4.2011 mal tiež preukázané, že navrhovateľke členstvo

v družstve zaniklo, čím jej zároveň vzniklo ako bývalému členovi voči družstvu právo na vyplatenie
vyrovnacieho podielu v žalovanej výške, ktoré bolo splatné dňom 30.9.2011 podľa čl. 21 ods. 2 Stanov
družstva PDSI.

Vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 11.4.2011, č.k. 3K

95/2010, právoplatným dňa 5.5.2011, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE so sídlom Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 a súd ustanovil do funkcie
správcu P.. P. D. a vyzval veriteľov dlžníka, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili
svoje pohľadávky.

Navrhovateľka podaním zo dňa 21.12.2011 doručeným NBS dňa 9.1.2012 požiadala o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS t.j. až po
podaní návrhu na začatie konania na súd.

PZ, Úrad boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii Bratislava, odd. vyšetrovania, Pribinova 2,

Bratislava, listom zo dňa 20.9.2012, ČVS:153/BPK-B-2010, oznámilo súdu, že začalo trestné
stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221
ods. 1, 4 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, prebieha
naďalej vyšetrovanie a doposiaľ nebolo voči žiadnej konkrétnej osobe vznesené obvinenie podľa §
206. Z výsluchu svedka G.. N. U. zistil, že pôsobil od samého začiatku vzniku spoločnosti

Capital Invest v pozícii predsedu predstavenstva a taktiež pôsobil na začiatku v PDSI (v družstve).
Capital Invest bol založený roku 1997 a pôsobil na T. J.. Č.. X, kde až do roku 2000 pôsobilo
5 zamestnancov. Capital Invest hľadal spôsob ako získavať zdroje od obyvateľov, ktoré by mohol
následne investovať do podnikateľských aktivít. Ako najvhodnejší spôsob pracovníci Capital Investu
vybrali spôsob založenia podielového družstva, ktoré formou získavania členov a ich členských vkladov

malo kumulovať finančné zdroje. Dňa 15.3.2000 za spolupráce Matičného fondu a.s. bolo založené
PDSI. Na činnosť PDSI bol prijatý pracovník so stredoškolským vzdelaním p. H. H. so znalosťou
výpočtovej techniky. Jeho úlohou bolo zaznamenávať všetku evidenciu týkajúcu sa družstva. Následne
bola prijatá pedagogička F.. X. W., ktorá mala za úlohu vyvíjať aktivity smerom k členskej základne
Matice Slovenskej , ktorej výsledkom mali byť členovia Matice Slovenskej ako členovia, ktorí mali vstúpiť

do PDSI. Na túto činnosť bol prijatý novinár, p. O., ktorého úlohou bolo spracovávať články a činnosť
PDSI a pripravovať materiály na prezentáciu PDSI navonok. Zhruba po ročnej činnosti na miesto p.
W. bola prijatá p. Y. T., ako novinárka, ktorá mala za úlohu pripravovať vnútro-družstevný časopis
"Podielnik", v ktorom mala byť prezentovaná všetka činnosť družstva. Všetku ostatnú činnosť PDSI, t.z.ekonomickú agendu, právnu agendu, zabezpečovali pracovníci Capital Invest. Od začiatku
spolupráce Capital Invest a PDSI bola podpísaná Zmluva o finančných službách, ktorá ošetrovala
narábanie a zhodnocovanie finančných prostriedkov, ktoré prišli do družstiev ako členské vklady členov

družstva PDSI a samozrejme aj ostatných členov. Takýmto spôsobom spoločnosť PDSI pokračovala
v súčinnosti s Capital Invest až do roku 2002, kedy bola prijatá novela zákona o cenných papieroch.
Vtedy pred družstvom stála povinnosť, keďže chcelo naďalej ponúkať majetkové hodnoty, spracovať
"Prospekt investície", v zmysle novely zákona o cenných papieroch. Tento Prospekt investície spracoval
kolektív pracovníkov Capital Invest pod vedením G.. T. P.. Zo schválenia Prospektu investície pre PDSI

vyplynulo o. i. plnenie informačnej povinnosti, ktoré prevzal na seba opäť Capital Invest. Informačná
povinnosť pozostávala z predkladania polročných a ročných správ o finančnej situácii družstva , ktoré
spracovával G.. P. Y. G.. F. P.. Tieto správy boli predkladané NBS pred ich zverejnením v Obchodnom
vestníku, v Hospodárskych novinách a taktiež pred zverejnením na web stránke družstva PDSI. Okrem
toho bola povinnosť každý štvrťrok zverejniť zmenu aktuálnej hodnoty členského podielu, ktoré opäť
zabezpečovali pracovníci Capital Investu, konkrétne G.. F.. Túto zmenu aktuálnej hodnoty sme tak isto

oznamovali NBS štvrťročne pred zverejnením rovnakým ako sa zverejňovali správy
o finančnej situácii družstva. Stalo sa, že NBS si vyžiadala doplňujúce informácie, resp. podklady k
zmene aktuálnej hodnoty, čím v podstate boli predkladané informácie z účtovníctva PDSI. Rovnakom k
polročným a ročným správam, vtedy to bol Úrad pre finančný trh, vyžadoval doplnenia alebo korekcie,
čo zabezpečoval G.. F., prípadne účtovnícke oddelenie Capital Invest. Tak ako prichádzali finančné

zdroje na účty PDSI, boli na základe zmluvy o spolupráci so spoločnosťou Capital Invest
distribuované do projektov, ktoré realizoval Capital Invest. Táto zmluva sa volala "Zmluva o
finančných službách"(uzavretá 1.4.2000 medzi PDSI a Capital Invest) a Capital Invest v nej vykonával
vyúčtovania. Rovnakú zmluvu mali uzavretú všetky dcérske družstvá, t.j. Dolárové družstvo, Euro
družstvo. Prijatím zákona o cenných papieroch bola potreba sa prispôsobiť zmluvný vzťah medzi PDSI a

Capital Invest novej legislatíve, a tak v zmysle Prospektu bola Zmluva o finančných službách nahradená
"Zmluvou o správe portfólia cenných papierov", (uzatvorená 28.11.2001 medzi PDSI a Capital Invest).
Súčasťou tejto zmluvy bolo i odovzdanie portfóliá družstiev do správy Capital Invest.
Rovnakúzmluvumaliuzatvorenúvšetkydružstvá.Ajvtejtozmluvevyúčtovaniaštvrťročnezabezpečoval
Capital Invest. V zmysle Prospektu investície bola Zmluva o správe cenných papierov.

kontinuálne nahradená Zmluvou o riadení portfólia cenných papierov zo dňa 28.6.2002, medzi Capital
Invest a PDSI ako aj dcérskymi družstvami. Súčasťou tejto zmluvy bolo opätovné odovzdanie portfólia
družstiev do správy Capital Invest a udelenie plných mocí pre Capital Invest. Táto zmluva
bola kontinuálne nahradená Zmluvou o poradenskej činnosti vo veciach týkajúcich sa investovania do
investičných nástrojov, uzatvorenou 23.1.2004 medzi PDSI a Capital Invest. Súčasťou tejto

zmluvy bolo opätovné odovzdanie portfóliá družstiev. Capital Invest opätovne vystavoval vyúčtovania k
tejto zmluve, štvrťročne, pre PDSI a pre všetky družstvá. Zmluva o poradenskej činnosti bola kontinuálne
nahradená 2.6.2008 Zmluvou o riadení portfólia medzi PDSI a Capital Invest, opäť uzatvorenou
medzi všetkými družstvami. Capital Invest pokračoval v spravovaní portfólia družstva kontinuálne bez
toho, že by portfólio niekedy družstvám odovzdal. Opätovne zabezpečoval štvrťročne vyúčtovania

pre každé družstvo na úrovni plánovaného zhodnotenia vkladov. Zmluvu o riadení portfólia družstiev
ukončilCapitalInvestjednostrannouvýpoveďouvšetkýmdružstvámdoručenou dňa31.3.2010azmluva
skončila platnosť 30.4.2010. Capital Invest distribuovala finančné prostriedky družstva podľa svojho
uváženia a napriek výzvam zo strany predstavenstiev družstiev neodovzdal družstvám portfólio , vrátane
cenných papierov, ktoré spravoval a mal v úschove. Capital Invest so svojim tímom zabezpečoval

okremriadeniaportfóliavšetkyprávneslužbyavšetokekonomickýservis.Taktiežzabezpečovalriadenie
cashflow takým spôsobom, že mal dispozičné právo na všetky účty družstiev, z ktorých na základe
elektronického bankovníctva inkasoval finančné prostriedky, a tieto umiestňoval do
projektov. Capital Invest zabezpečoval taktiež komunikáciu s NBS, a to konkrétne prokuristom Capital
Invest, P.. D. M.. Bola to predovšetkým právna komunikácia. Ekonomickú informovanosť NBS o činnosti

zabezpečovalo ekonomické oddelenie Capital Invest a informačnú povinnosť týkajúcu sa zverejňovania
publikovaných informácií o činnosti družstiev zabezpečovala p. Y. T.. Svedok komunikoval taktiež s
NBS buď na základe požiadania pracovníkov NBS, na základe ktorých sa
uskutočňovali pracovné stretnutia, alebo na základe požiadania svedka, kedy sa taktiež uskutočnili
pracovné stretnutia (zo dňa 24.8.2007 bol vyhotovený zápis z prerokovania problémov a nezrovnalostí

činnosti PDSI, svedok sa rokovania zúčastnil ,p. D. M. bol v tom čase poverený dohľadom nad právnou
dokumentáciou všetkých družstiev, taktiež nad právnou dokumentáciou spoločnosti Capital Invest a
taktiež právnou dokumentáciou CI Holding.). V roku 2007svedok bol predsedom predstavenstva
CI Holding. G.. Č. bol predsedom predstavenstva CI Holding a súčasne predsedom predstavenstva CIo.c.p. a.s. pričom vlastnil 33% akcií, a svedok vlastnil 15% akcií celej spoločnosti CI Holding. Svedok
do zápisnice prehlásil, že nepovažoval za vážny problém skutočnosť, že v roku 2008, v auguste došlo
k právoplatnosti rozhodnutia NBS, útvaru dohľadu, v ktorom v rámci dohľadu nad CI NBS ako závažné

porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a v súlade s poctivým obchodným
stykom vytkla spoločnosti Capital Invest, že v rámci zmluvného vzťahu medzi PDSI a CI založeného
v Zmluve o riadení portfólia , spoločnosť CI zanedbala svoje povinnosti. Potvrdil, že Capital
Invest si účtoval odmenu nepretržite od začiatku vzťahu s družstvom , t.j. od roku 2000 až do
8.1.2010,kedysivyúčtovalposlednúodmenuzaštvrtýkvartál2009.Zarok2008sicelkovoCapitalInvest

účtoval voči PDSI 278.038,-eur, za rok 2009 848.215,-eur. PDSI neinformovalo svojich členov o tom, že
NBS roku 2007 zistila v jeho činnosti nedostatky a ani o skutočnosti, že tieto nedostatky zistila NBS v
činnosti Capital Invest v roku 2008. Časopis Podielnik bol hlavným komunikačným prostriedkom medzi
družstvom a členmi, vychádzal od začiatku fungovania družstiev až do konca fungovania družstiev
( vychádzal štvrťročne, niekedy bolo vydaných až 5 čísiel v roku a dostávali ho všetci členovia ).
Na profesionálnu činnosť spojenú so zhodnocovaním portfólia družstiev si zakontrahovalo družstvo

obchodníka s cennými papiermi Capital Invest o.c.p. a.s. a táto zmluva trvala až kým ju obchodník s
cennými papiermi nevypovedal a neukončil. Čiastočne je majetok družstva v cenných
papieroch, ktoré Capital Invest pre družstvo nakúpilo v celom rozsahu, ktoré obchodník s cennými
papierminakúpilanevrátildružstvu.Šloocennépapiere:zmenkyspoločnostiCIHoldinga.s.,CIReality,
Global Production s.r.o., boli to dlhopisy CI Holding a s., na iné si svedok nepamätal. Svedok v roku

2008 ako predseda predstavenstva PDSI uzatvoril s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu o riadení
portfólia cenných papierov a aby mohol obchodník s cennými papiermi riadiť portfólio cenných papierov
družstva musel svedok tieto cenné papiere odovzdať obchodníkovi s cennými papiermi, ako aj všetky
potrebné informácie, a podklady na naplnenie účelu zmluvy (čl. III bod 2 písm. c) zmluvy),
a to ku dňu podpisu zmluvy (predpoklad bol, že mal odovzdávať obchodníkovi s CP cenné

papiere v hodnote rádovo niekoľko miliónov ešte slovenských korún). K spôsobu akým odovzdal a
zveril obchodníkovi s cennými papiermi tieto cenné papiere (v miliónových hodnotách), ktoré nadobudlo
družstvodo svojhomajetku zvkladovsvojichčlenov,svedokuviedoldozápisnicepredsúdom, že
od 28.6.2002 zmluva s novým Capital Invest bola kontinuálna, vtedy bolo odovzdané portfólio novému
Capital Invest a toto portfólio obchodník s cennými papiermi nevrátil ani pri uzatváraní nasledujúcich

zmlúv, t.j. zmluvy o poradenskej činnosti alebo zmluvy o riadení portfólia. Kontinuálne tak ako portfólio
začal riadiť a mal k dispozícii tak v tejto činnosti pokračoval až do skončenia spolupráce (obchodník
začal kreovať portfólio 1.4.2000 a nový obchodník prevzal od starého Capital Invest portfólio 28.6.2002 a
kontinuálne s ním nakladal). Uzatvorením zmluvy medzi PDSI a CI bola daná plná moc PO CI na všetky
právne úkony pre riadenie portfólia, aby mohol podľa svojej vôle nakladať s majetkom družstva. Na

to, aby mohli pracovníci Capital Invest disponovať účtami družstva štatutári družstva museli udeliť plnú
moc, alebo dispozičné právo na účty družstiev zamestnancom Capital Invest. Svedok bol medzi tými ,
ktorí udeľovali splnomocnenie. Výrok audítora k účtovnej závierke k roku 2009 z predloženej správy
znel, že audítorka nevie overiť stav účtovníctva spoločnosti, ktorej zmenky vlastní družstvo, nakoľko
tieto spoločnosti nemajú hotové účtovníctvo a neodovzdali daňové priznania. Túto správu dala audítorka

v druhom kvartály 2010. Potom, ako vypršala zmluva o riadení portfólia a družstvá vyčerpali všetky
možnosti o udržaní vzťahov s Capital Invest, predstavenstvá družstiev rozhodli o zastavení
prijímania vkladov v máji 2010. Začiatok zastavení vyplácania podielu na zisku, vyrovnávacích podielov,
výnosových zmeniek a zmenkových vkladov. Požiadavky členov na výber finančných prostriedkov na
družstvo sa stupňovali. Družstvo sa dostávalo do insolventnosti a následne bol podaný

návrh na konkurz a následne bol vyhlásený konkurz. Svedok tým ako predseda predstavenstva ukončil
svoju aktívnu činnosť v družstve. Boli podniknuté kroky smerom voči spoločnosti Capital Invest, boli to
opakované žiadosti o vrátenie portfólia, odovzdanie dokumentácie, výzvy na NBS, aby zjednala nápravu
v činnosti Capital Invest ako aj stretnutia s predstaviteľmi NBS, na úrovni guvernéra, viceguvernéra,
riaditeľov odborov, listiny predsedovi vlády, predsedníčke vlády, predsedovi NR SR, bola to petícia

členov družstva, žaloby či na Capital Invest, žaloba na garančný fond investícií, žaloba na NBS a
žaloba na štatutárov Capital Invest, trestné oznámenie na štatutárov Capital Invest (od 4 mesiaca
2010 do skončenia prvého kvartálu 2011).

Z výpovede svedka N. U. ako aj z iných listinných dôkazov zistil, že NBS vykonala v roku 2010

u obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. Z účtovných dokladov obchodníka s cennými
papiermi bolo zistené, že tento nevykonával pre družstvo investičnú službu riadenia portfólia. Uviedol,
že členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa
spoločnosti a kontrolujú, či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťou(ust. § 197 Obchodného zákonníka) a že počas uvedeného času, čo bol svedok v najvyšších riadiacich
funkciách obchodníka s cennými papiermi mal a musel mať vedomosť o tom, že obchodník s cennými
papiermi neriadi portfólio družstva.

Z výsluchu svedkyne Y. T. mal preukázané, že do PDSI nastúpila v októbri 2000, jej pracovnou náplňou
bola príprava interného časopisu, komunikácia s klientmi a od februára 2002, odkedy bol schválený
Prospekt investície, bola poverená komunikáciou s NBS v oblasti prezentácie PDSI navonok. Čo sa
týka komunikácie s NBS, každý výstup v médiách bol predmetom posúdenia NBS, keď bol daný na

verejne dostupnom mieste. V roku 2008-2009 (presne si nepamätala, začala vyžadovať aj hospodársku
závierku, ktorá bola podkladom pre výpočet aktuálnej hodnoty členských vkladov. Majetkové prepojenia,
resp. vzťahy s PDSI a CI boli obsiahnuté v takom údaji, kde to bolo relevantné, kde sa hovorili o spôsobe
zhodnotenia členských vkladov. Mala osobne prístup na účty družstva niekedy v roku 2010 (presne si
nepamätala), do tohto obdobia nemala prístup k účtu a ani peniaze nevyberala. S bankovými účtami
družstva nakladali pracovníčky „back officu“ obchodníka s cennými papiermi. Skutočnosť, že portfólio

PDSI je nedostupné, znehodnotené, resp. odkedy to prestalo fungovať svedkyňa zistila v marci r. 2010,
kedy malo prísť k vyplácaniu výnosov členom družstva za rok 2009. Práve vtedy žiadali obchodníka
s cennými papiermi o zaslanie finančných prostriedkov na výplatu výnosov členom a obchodník už
nevyplácal nič. Do roku 2010 nebola NBS upovedomená o tom, že by bolo portfólio nejakým spôsobom
znehodnotené.

Z výsluchu svedka G.. H. H. zistil, že nastúpil do PDSI v apríli 2000. Vtedy družstvo bolo len pár
dní založené, bol prijatý na pozíciu asistent generálnej riaditeľky (T.. X. W.). Cieľom družstva bolo
zhromažďovať finančné prostriedky. Prvé finančné prostriedky, ktoré sa vybrali od členov, prišli vložiť do
pokladne alebo na účet. O nič ostatné sa nestarali, všetko ostatné riešil Capital Invest. Zakladajúcim

členom družstva bola z matičných fondov spoločnosť patriaca pod spoločnosť Capital Invest. Následne
v roku 2001 sa pozícia generálnej riaditeľky zrušila a svedok ostal pracovať v spoločnosti ako
administratívny pracovník. Uviedol, že platby za družstvo vykonával iba obchodník s cennými papiermi
(režijnénáklady,zatelefón,cestovnénáhrady,financovanieplesov,financovanieaktivítčlenovdružstva),
robili to pracovníci Capital Invest a z účtu výlučne. NBS požadovala, aby v informáciách pre verejnosť

bola uvádzaná veta: „S investíciami v uvedených družstvách je spojené riziko a doterajší programovaný
výnos nie je zárukou budúcich výnosov“.

Z výpovede svedka U.. P. D. (správcu konkurznej podstaty úpadcu PDSI), mal preukázané, že bol
vyzvaný súdom na doloženie dokladov o tom, či a kedy PDSI poskytlo obchodníkovi s cennými papiermi

a v akej výške finančné prostriedky, alebo ako cenné papiere či portfólio cenných papierov, sp. zn. 3K
95/2010 a na výzvu súdu odpovedal ako SKP.V auguste 2010 PPZ (asi trištvrte roka pred vyhlásením
konkurzu) vykonal viacero obhliadok priestorov, medzi inými aj kancelárie úpadcu na X. XX Q. W., ale
aj miesta pobytov členov predstavenstva úpadcu, aj predstavenstva obchodníka s cennými papiermi,
kde polícia zabezpečila, resp. zobrala veľké množstvo dokladov. O vznesení obvinenia voči konkrétnej

osobe nemal vedomosť. Na jeho konkrétnu žiadosť mu boli vrátené originály akcií spoločnosti Slovenské
investície development, a.s. v počte asi 10 kusov (hodnotu uviesť nevedel) a to sú všetky
akcie spoločnosti. Celková výška pohľadávok prihlásených do konkurzu PDSI je cca 32 a pol. milióna
Eur. Objem popretých pohľadávok v tomto čase je 90 % a zistených asi 10%. V decembri 21012 bola
prvá regulérna schôdza veriteľov, od ktorej je umožnené správcovi speňažovať majetok. Do výťažku sa

započítava aj vrátený preplatok z preddavkov na daň z príjmu úpadcu od daňového úradu Bratislava
v sume 120.000 Eur. Predmetné speňažovanie sa týka hnuteľného majetku úpadcu.

Z výsluchu svedkyne W. X. vykonaného v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I,
sp. zn. 19C 56/2011 mal za preukázané, že v PODIELOVOM DRUŽSTVE SLOVENSKÉ INVESTÍCIE

pracovala v rámci finančnej skupiny a pripravovala vyúčtovanie za poradenské služby na základe
pokynov obchodného a finančného riaditeľa, bola výkonným pracovníkom, ktorý plnil pokyny
nadriadených. Každý predaj musel byť zaznamenaný v denníku a v tom čase sa denník a v tom
čase sa denník makléra odovzdával každý mesiac na CD médiu. Na meno svedkyne bolo zriadené
dispozičné právo k účtom PDSI, dali jej plnú moc overenú u notára. V hotovosti finančné prostriedky

nevyberala, robila bezhotovostné operácie na základe pokynov p. U., F.. T. Y. F.. H.. Jednalo sa o
klasické prevádzkové veci, faktúry, úroky. F.. U. dával tieto pokyny v mene PDSI, pre PDSI pripravovala
vyúčtovania.Z výsluchu svedkyne G.. N. Č. zistil, že bola v pracovnom pomere s CI HOLDINGOM, materskej firmy
PDSI, bola aj členkou dozornej rady v CAPITAL INVESTE na základe zmluvy o spolupráci. Jej hlavnou
pracovnou úlohou bolo zabezpečiť chod marketingového oddelenia. Činnosti týkajúce sa nákupu a

predaja akcií, resp. obchodníka s cennými papiermi, nevykonávala. Ak CAPITAL INVEST vydával
výročnú správu, jej úlohou bolo ju skorigovať po dizajnovej stránke, nie po stránke obsahovej. Toto isté
mala na starosti aj vo vzťahu k PDSI, jej úlohou v dozornej rade CAPITAL INVESTU bolo podpisovať
výročné závierky. Dispozičné oprávnenia na účty PDSI alebo CAPITAL INVESTU nemala.

Súd prvého stupňa vychádzal z čl. 1 ods. 1 veta prvá, čl. 2 ods. 2, 3, čl. 46 ods. 3, 4 Ústavy SR (zák.č.
460/1992 Z.z.), ako aj zo Zákona o dohľade (§ 35 ods. 1 a 2), podľa ktorého na účely dohľadu na diaľku
a na štatistické účely pri dohľade nad finančným trhom sú dohliadané subjekty povinné bezplatne a
včas vypracúvať a predkladať NBS zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie,
podklady a doklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich akcionárov alebo
iných spoločníkov, najmä ekonomickej a finančnej situácie, majetkových pomerov, obchodov alebo

inej činnosti dohliadaných subjektov vrátane podielov na dohliadaných subjektoch a ich majiteľov, a
to na požiadanie NBS a tiež podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa ods. 2.
Údaje uvedené v predkladaných výkazoch, hláseniach, správach a iných informáciách, podkladoch
a dokladoch musia byť úplné, aktuálne, správne, pravdivé a preukázateľné. Ak predložené výkazy,
hlásenia, správy a iné informácie a doklady neobsahujú požadované údaje, nezodpovedajú ustanovenej

metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, aktuálnosti, správnosti, pravdivosti,
preukázanosti alebo pravdivosti, dohliadané subjekty sú povinné na vyžiadanie NBS predložiť podklady
a podať vysvetlenia v lehote určenej NBS. Dohliadané subjekty sú rovnako povinné na predkladať
NBS aj účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú závierku. Opatreniami, ktoré vydá NBS a ktoré sa
vyhlasujú v Zbierke zákonov SR sa ustanoví štruktúra výkazov. Hlásení, správ a iných informácií, ktoré

sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať NBS, rozsah, obsah, členenie, termíny, forma,
podoba, spôsob, postup a miesto predkladania týchto výkazov, hlásení, správ a iných informácií vrátane
metodiky na ich vypracúvanie.

Po právnej stránke vychádzal aj z ustanovení § 3 ods. 1, § 4, § 9 ods. 1, § 15 a § 16 zák. č. 514/2003

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (platného a účinného v rozhodnom období). Vyslovil, že v danom prípade ide o objektívnu
zodpovednosť štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok, a to: existencia škody ako
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nesprávny úradný postup orgánu štátu a príčinná súvislosť
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o

akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu
poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti
považoval za určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú
a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť

orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť
uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má totiž ústavou alebo
zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len čo mu ústava alebo
zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a
obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a

zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav,
aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a
tiež iným zákonom ustanoveným postupom. S princípom právneho štátu v podobe právnej istoty mal
za zabezpečenú požiadavku predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Za základnú a podstatnú
súčasť obsahu právneho štátu považoval aj všeobecnú záväznosť práva pre všetkých (orgány štátu,

samosprávy, právnické, fyzické osoby) ako aj dostupnosť pre adresátov.

Mal preukázané, že navrhovateľka písomným podaním zo dňa 21.12.2011 požiadala odporcu o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS.

Opísaná činnosť zo strany NBS podľa názoru súdu prvého stupňa nemohla z jeho strany založiť
nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Uviedol, že
PDSI (PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE), je družstvo spoločenstvom neuzavretého
počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľskýcha s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne hospodárili s majetkom družstva, je podnikateľský
subjekt založený podľa Obchodného zákonníka, ktorý je nositeľom podnikateľského profitu, ale
aj podnikateľského rizika (Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti

pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby
konali niečo, čo im zákon neukladá). Družstvu bolo umožnené ako podnikateľovi vstupovať do právnych
vzťahov s občanmi uzatváraním právnych úkonov (predmetných zmlúv). Mal za to, že navrhovateľka v
súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov dobrovoľne
vstúpila do záväzkového vzťahu s PDSI a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia

prevzala na seba práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v družstve v snahe čo najlepšie
realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie.

Konštatoval, že pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti,
t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. Štát (Slovenská
republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (teda ani družstva PDSI) a jeho

majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy
sa spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a
ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ by NBS zakázala činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie
uvedených vzťahov s členmi družstva (občanmi) a družstvom, zasiahla by tým podľa
neho do občiansko-obchodnoprávnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva,

ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR,
pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje
práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uvedených zmlúv. Uviedol, že až od 1.6.2010, od účinnosti
novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 Zákona o cenných papieroch podľa zákona č.
129/2010 Z.z., malo PDSI zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície a až

odvtedy mohla NBS kontrolovať, či PDSI dodržiava schválený prospekt investície (teda či si PDSI
plní povinnosť uloženú zákonom od 1.6.2010), pričom za prípadné nedodržiavanie tejto povinnosti v
období po 1.6.2010 bolo možné PDSI sankcionovať. Dovtedy (pred 1.6.2010) NBS nemohla PDSI nič
prikazovať a nariaďovať a už vôbec nemohla (táto právomoc jej neprináleží ani v čase rozhodnutia
súdu) určovať, či a do akých konkrétnych cenných papierov má PDSI investovať. Vyslovil, že odporca

nezodpovedá za podnikateľské rozhodnutia a aktivity PDSI, za plnenie prospektu investície družstva
PDSI zodpovedá predstavenstvo družstva ako štatutárny orgán PDSI (pričom žalobu v mene družstva
proti členom predstavenstva družstva o náhradu škody spôsobenej porušením povinností pri výkone ich
funkcie možno podať podľa ustanovení § 251 ods. 2 a § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka a proti
členomkontrolnejkomisiedružstvapodľaustanovení§244ods.8vspojenís§243aods.4Obchodného

zákonníka). Za plnenie prospektu investície družstva PDSI nezodpovedá odporca.

V danom prípade PDSI podnikalo na základe ustanovení Obchodného zákonníka a v zmysle
platných právnych noriem občianskeho a obchodného zákonníka vstupovalo do zmluvných vzťahov
s fyzickými osobami (navrhovateľkou) a s právnickými osobami (obchodníkom s cennými papiermi)

uzatváraním vyššie špecifikovaných. Preto podľa neho nebola daná kompetencia NBS zasiahnuť voči
PDSI,keďžeuzatváranievzťahovmedzinavrhovateľkou(akočlenomdružstva)aPDSIbolomimorámca
dozoru NBS. Mal za to, že v návrhu na začatie konania ani počas konania navrhovateľka neuviedla
žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že NBS si neplnila zákonom jej dané
povinnosti. Uviedol, že navrhovateľka v snahe dosiahnuť vyššie výnosy z vložených peňazí si musela

byť vedomá, že uzavretie právnych úkonov s PDSI môže byť spojené adekvátnym rizikom. Uzatvorené
právne vzťahy medzi nimi riadne definovali práva a povinnosti s vkladom spojené, na ktorých
pochopenienebolopotrebné,abynavrhovateľkadisponovalaodbornýmivedomosťamičiskúsenosťami.

Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno o svojich

tvrdeniach a teda nepreukázala základný atribút vzniku škody a to, že by odporca nesprávne úradne
postupoval a ak chýba preukázanie čo i len jedného atribútu vzniku škody nie je možné konštatovať,
že by boli splnené ďalšie dva atribúty vzniku škody tak ako to predpokladá zák. č. 514/2003 Z.z. v
znení neskorších predpisov. Poukázal na výpoveď svedka (bývalého štatutárneho zástupcu družstva)
G.. N. U., ktorý bol zároveň predsedom dozornej rady Obchodníka s cennými papiermi s tým, že aj

prostredníctvom neho malo družstvo (čiže aj navrhovateľka ako člen) dostupné všetky informácie o
činnosti Obchodníka s cennými papiermi, a mali zabezpečené priame dohliadanie na činnosť
Obchodníka s cennými papiermi vzhľadom na kompetencie dozornej rady družstva a členov
dozornej rady družstva najmä podľa ustanovení § 197 až § 201 Obchodného zákonníka.Nemala za danú príčinnú súvislosť medzi konaním Slovenskej republiky zastúpenej NBS a vznikom v
návrhu označenej škody navrhovateľke, pretože táto nevznikla navrhovateľke, tým, že vložili finančné

prostriedky do PDSI, ale škoda mu môže vzniknúť jedine v dôsledku neschopnosti PDSI splniť svoj
záväzok z uzavretých zmlúv z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie (navrhovateľka si uplatnila
svoju pohľadávku v konkurznom konaní), pričom navrhovateľka žalobu voči PDSI (družstvu) nepodala
čo sama potvrdila vo svojej výpovedi.

Poukázal na ustanovenia § 415 a § 441 Obč. zák. a na to, že PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE a jeho dcérske spoločnosti - EURO DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB "v konkurze",
vystupujúce pod spoločným logom "SLOVENSKÉ INVESTÍCIE", sú podnikateľské subjekty (družstvá),
ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa Obchodného zákonníka (najmä podľa ustanovení § 2 ods.
2 a § 221 až § 260 Obchodného zákonníka). Navrhovateľka vložila svoje finančné prostriedky do

PDSI s plným vedomím toho, že vložením finančných prostriedkov sa stala členom podnikateľského
subjektu (družstva), pričom s členstva sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem
iného aj hospodárenia a majetku družstva. Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná
predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o
všetkýchzáležitostiachdružstva,pokiaľniesúzákonom,stanovamialeborozhodnutímčlenskejschôdze

vyhradené inému orgánu družstva. Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov (sú povinní zaobstarať si
a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať
mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo
družstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov, a pri výkone svojej

pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo záujmy tretích
osôb pred záujmom družstva). Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej
funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú svojím konaním družstvu spôsobili
(Obchodný zákonník ust. § 243a ods. 1 a 2). Navrhovateľka (v danom prípade v spornom
čase ako člen družstva a ako investor) vedela, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší

(propagovaný) výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov). Členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia
uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánov v zmysle
ustanovení Obchodného zákonníka a čl. 33 Stanov PDSI. NBS vykonáva dohľad nad družstvom PDSI

ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, a to len v zákonom limitovanom rozsahu
vymedzenom ustanoveniami zákona o cenných papieroch a investičných službách. Úrad pre finančný
trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1.1.2006 na Národnú banku Slovenska) schválil
pre Družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície (Prospekt je informačný dokument, ktorého účelom je
investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie) podľa § 127 ods. 2 zákona č.

566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (právoplatný dňa 28.3.2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové
hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Povinnosťou vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá
by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v

prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech
členov družstva (investorov). Družstvo (predstavenstvo a tiež kontrolná komisia) boli povinné vykonávať
svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda
aj navrhovateľka majú práva a povinnosti spojené s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať
ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie.

Konštatoval tiež, že Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt v zákone č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad
nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v zákone č.

566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
teda kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (ust. § 126
ods. 2 a ust. § 127 citovaného zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej
ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splneniepovinnosti predložiť pred zverejnením Národnej banke Slovenska na posúdenie oznámenie o verejnej
ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.
o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

S účinnosťou od 1.6.2010 bola Národná banka Slovenska oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či
vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. Národná banka Slovenska
nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií.
Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene

a doplnení niektorých zákonov povinné predkladať Národnej banke Slovenska polročné a ročné správy
o svojom hospodárení, čo aj pravidelne predkladalo. Z hospodárskych výsledkov, uvedených v týchto
správach, nevyplývali indície ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila
vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. Národná banka Slovenska po
podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete vykonala
ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste.

Obchodník s cennými papiermi neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v rámci dohľadu na mieste nepredložil Národnej banke Slovenska žiadnu dokumentáciu,
ktorá by preukazovala, že Obchodník obhospodaroval portfóliá tých družstiev, s ktorými uzavrel Zmluvu
o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vykonával

ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil žiadne pokyny
portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy o kúpe alebo
predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov či doklady
preukazujúce úschovu a správu cenných papierov.

Vychádzajúc z ustanovení § 222 ods. 1, § 222 ods. 2, § 223 ods. 2 § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka
konštatoval, že družstvo je právnickou osobou. Za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojím
majetkom. Predstavenstvo PDSI bolo podľa Obchodného zákonníka povinné vykonávať svoju funkciu
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov a ktorí podľa čl. 37
bodu 3 písm. b) Stanov PDSI riadili činnosť a spravovali majetok PDSI (pričom členovia predstavenstva

zo zákona spoločne a nerozdielne zodpovedajú za škodu spôsobenú porušením povinnosti pri výkone
ich funkcie - ust. § 243a ods. 1 a 2).

Poukázal aj na čl. 20 ods. 3 prvej vety Ústavy SR, v zmysle ktorého vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho
zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon

vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie
nad mieru ustanovenú zákonom. S poukazom na citované ustanovenie, mal za to, že vlastníctvo
členských podielov patriacich jednotlivým členom družstva zaväzuje členov družstva, aby sa aktívne
a s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímali o svoje práva a výkon svojich práv voči
družstvu, pretože inak ich podcenením či zanedbaním sa môžu sami pričiniť o znehodnotenie alebo

nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových, satisfakčných a iných práv súvisiacich s družstvom.

Uviedol, že v zmysle čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 3 Ústavy SR uviedol, že štátne orgány (teda aj Národná
banka Slovenska), môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon platí pre všetky orgány verejnej moci, t.j. aj pre NBS pri výkone dohľadu. Povinnosti

možno ukladať len zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných
práv a slobôd, ďalej ratifikovanou a vyhlásenou medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva a
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády SR vydaným na vykonanie
ratifikovanej a vyhlásenej Európskej dohody o vstupe SR do EÚ. Štátnu moc možno uplatňovať
iba v prípadoch a medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Zo skutkových okolností prípadu súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že bola to práve samotná
navrhovateľka (v danom prípade sa jedná o člena družstva a vzťah člena družstva k družstvu a
dodržiavanie stanovených povinností v tomto vzťahu ako prevenčnej povinnosti predchádzať škodám),
ktorá zanedbala prevenčnú povinnosť uloženú mu Obchodným zákonníkom ako členovi družstva, a

preto musí následky s tým spojené znášať sama. Mala podľa neho postupovať ako člen družstva
v spolupráci s ďalšími členmi družstva s primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od
neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Mal preukázané, že v čase rozhodnutia
súdu navrhovateľka nepodala nijakú žalobu o náhradu škody proti PDSI, proti žiadnemu členovipredstavenstva družstva PDSI ani proti žiadnemu členovi kontrolnej komisie PDSI (Obchodný zákonník
ust. § 251 ods. 2, ust. § 243a ods. 4 a ust. § 244 ods. 8) aj keď každý člen družstva je oprávnený v
mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti

voči družstvu za ním spôsobenú škodu, každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný
účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom
kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, a ak je na
majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti
členomkontrolnejkomisiedružstvamôžeuplatňovaťsprávcakonkurznejpodstatydružstva.Neprisvedčil

navrhovateľku ani v tom, že nadobudla presvedčenie, že investuje svoje finančné prostriedky v súlade so
zákonom v domnení dohľadu vykonávaného NBS. Mohla sa a mala sa podľa neho presvedčiť ako člen
družstva o skutočnostiach uvádzaných PDSI, mala sa aktívne, s dostatočnou starostlivosťou riadne a
včas zaujímať o svoje práva (výkon svojich práv) voči družstvu, nakoľko ich podcenením či zanedbaním
sa sám pričinil o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových, satisfakčných práv
súvisiacich s družstvom a pokiaľ sa rozhodol v spornom období vložiť peňažné prostriedky

do družstva, pretože ponúkalo zhodnotenie vloženej sumy o výnos, ktorý prevyšoval mnohonásobne
úroky poskytované bankami, znamená to, že navrhovateľka mala vedomosť o tom, aké úroky poskytujú
banky. Zdôraznil, že navrhovateľka svoje finančné prostriedky vložila do družstva PDSI a ponechala ich
v družstve PDSI (štandardne ako svoj členský vklad), a bol (je) v danom prípade v právnom
vzťahu s družstvom (PDSI), či už na základe vloženého členského vkladu, zmenky, prípadne na základe

zmeniek vydaných na výplatu údajných vyrovnacích podielov (uskutočnil samostatný výber podielov 3
krát - boli mu vyplatené podiely na zisku v r. 2008, r. 2009 a v r. 2010). S poukazom na ustálený skutkový
stav dospel k záveru, že iba PDSI vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľke finančné prostriedky. A len
v prípade, ak by sa navrhovateľka nedomohla svojich pohľadávok proti družstvu PDSI, tak až následne
by bolo zrejmé, či mu vznikla alebo nevznikla škoda (a ak vznikla, v akej výške). Navrhovateľka vložila

finančné prostriedky do podnikateľského subjektu, ktorým je družstvo PDSI. Podľa Stanov družstva
PDSI, je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou
zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne
hospodárili s majetkom družstva.

Z posúdenia uplatneného nároku navrhovateľky v prvom rade podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v
znení neskorších predpisov dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na náhradu
škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. S ohľadom na uvedené skutočnosti
dospel okrem iného aj k záveru, že NBS vydala relevantné rozhodnutia (uvedené v odôvodnení), pričom
súd nezistil ani prieťahy v jej konaní. NBS postupovala v súlade so zákonom o cenných papieroch

(zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov) a v súlade so zákonom o dohľade. Nestotožnil sa ani s
tvrdením navrhovateľky, že medzi ňom označenou škodou, ktorá sa má rovnať hodnote investovanej
sumy (vkladu) do PDSI a označeným údajným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v
údajnej nečinnosti NBS, je daná príčinná súvislosť a ani v tom, že keby NBS včas zakročila a pozastavila

by činnosť PDSI a obchodníka s cennými papiermi, nebola by navrhovateľka svoje peniaze zverila
PDSI. Uviedol, že uzavretím právneho úkonu s PDSI, navrhovateľke (členovi družstva) ním označená
škoda ešte nevznikla, vznikla mu vymožiteľná pohľadávka voči PDSI a škoda mu prípadne vznikne až
v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky voči PDSI, pričom táto skutočnosť, t.j. nevymožiteľnosť,
nemá príčinnú súvislosť v údajnej nečinnosti NBS, ale vo finančnom hospodárení PDSI (družstva) v

rozsahu jeho predmetu podnikania. Pokiaľ by teda bola zakázaná činnosť PDSI a obchodníka s cennými
papiermi, tak to samo o sebe podľa neho ešte neznamená, že pohľadávka navrhovateľky z uzavretých
právnych úkonov by bola uspokojená. Práve naopak uložením sankcií by mohla byť táto vymožiteľnosť
ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich podnikateľskú činnosť. Uviedol tiež, že štát (Slovenská republika)
nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (v danom prípade PDSI) a jeho

majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy PDSI sa
spravovali v danom čase Stanovami družstva ustanoveniami Obchodného zákonníka a navrhovateľka
ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestovala predmetné peňažné prostriedky do
subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak, členská schôdza je najvyšším
orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva,

kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov PDSI.
Poukázal aj na vyjadrenie správcu konkurznej podstaty úpadcu PDSI U.. P. D., z ktorého okrem iného
vyplýva, že celková výška pohľadávok prihlásených do konkurzu PDSI je cca 32 a pol. milióna eur (v
danomprípadesanejednáibaojedenvkladjednéhočlena),akoajnaskutočnosť,žeNBSdňa27.7.2010orgánom činným v trestnom konaní podala oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu.
Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti
korupcii, č.k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16.11.2010, bolo dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie

podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods.
4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Na základe uvedených právnych záverov súd prvého stupňa dospel k záveru, že neboli preukázané v
tomto konaní zákonné predpoklady zodpovednosti Slovenskej republiky na navrhovateľkou uplatnenú

škodu titulom nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný
zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi v konaní, nepriznal
náhradu trov konania s odôvodnením, že mu žiadne nevznikli a z uvedeného dôvodu
ich náhradu ani nežiadal.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu vyhovieť a priznať jej aj náhradu trov
konania alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že vo svojom
návrhu podrobne popísala nesprávny úradný postup odporcu s citovaním ustanovení zákona, z ktorých

vyplýva že Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“) minimálne od roku 2007 zanedbávala svoje
povinnosti pri výkone dohľadu nad družstvom PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE
(ďalej len „družstvo“) aj obchodníkom s cennými papiermi spoločnosťou Capital Invest, o.c.p.,
a.s. (ďalej len „obchodník“). Uviedla, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z.
o cenných papieroch a investíciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných

papieroch) je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa
týkajú dohliadaných subjektov a ich činností, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch
družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt ako aj obchodník, patrili a patria k
povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Odporca mal podľa neho v zmysle § 135 ods. 2 zákona
o cenných papieroch zisťovať čo v prípade družstva obchodníka ako ani jeho neurobil, všetky

informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu a
obchodníkovi, čo v prípade družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný
trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS a mal zisťovať podklady aj o iných rizikách, ktoré
mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj jeho samotného. Mala za to,
že v konaní aj z výpovede svedka G.. N. U., CSc., bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole

družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia všetky peňažné prostriedky získané od
navrhovateľovinvestovanévsubjektepersonálneamajetkovoprepojenýchsobchodníkomadružstvom.
Konštatovala, že právna úprava inštitútu prospektu investície obsiahnutá v zákone o cenných papieroch
je výsledkom implementácie Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4.11.2003 o
prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie a

o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES. Poukázal na ust. § 125c ods. 1 zákona o cenných papieroch
a na to, že NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011, právoplatným dňa 18.7.2011, č. ODT-10890-4/2010,
vydanom v rámci výkonu dohľadu nad družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z
dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené. Uviedla,
že tieto údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to už

k 31.12.2006. Podľa nej družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128
ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od
31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne nezasiahla, až v máji 2011, kedy mu vydaním Rozhodnutia
o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Poukázala na skutočnosť, že konanie NBS o dohľade
nad družstvom z dôvodu neaktuálneho prospektu písomne iniciovalo družstvo podnetom z 15.4.2010

„Žiadosťou o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. o žiadosť o výkon dohľadu
na mieste“, a teda NBS ho nezačala z vlastného podnetu. K predčasnosti žalobného návrhu uviedla, že
podľa rozsudku NS ČR, sp. zn. 29Cdo 4968/2009, existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje
podať veriteľom, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a
nerobí žalobu predčasnou, pretože súd v konaní o náhradu škody má povinnosť skúmať, či skutkový

stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom
konaní a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd dokonca nemá čakať až na
rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu
konkurznej podstaty a stavu daného konkurzu. Poukázal tiež na to, že jeho pohľadávka bola správcompopretá a vedie o ňu proti správcovi incidenčné žaloby. Namietala tiež, že zo zápisníc o pojednávaní
súdu prvého stupňa nevyplýva, že listinné dôkazy boli oboznámené čítaním.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť z dôvodu, že súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie na
zistenie skutkového stavu, správne právne aj skutkovo vec vyhodnotil a jeho rozhodnutie považuje aj
za riadne odôvodnené. Považoval odvolanie navrhovateľky za účelové a jej nárok za nepreukázaný a
mal za to, že nevyužila ani všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, keď nepodala

žalobu voči členom predstavenstva a kontrolnej komisii družstva PDSI, ktoré boli zodpovedné v zmysle
Obchodného zákonníka za riadenie a nakladanie s majetkom družstva PDSI, ale hneď si uplatnil návrh
na náhradu škody voči nemu. Pokiaľ ide o navrhovateľkou uvádzaný dohľad nad obchodníkom CI,
prípadný nesprávny úradný postup odporcu vyplývajúci z tohto dohľadu je podľa neho v bezprostrednej
a priamej príčinnej súvislosti s jeho eventuálnym údajným nesprávny úradným postupom spočívajúcom
v údajnom zanedbaní dohľadu nad obchodníkom CI. Uviedol, že navrhovateľka nebola v žiadnom

záväzkovomvzťahusobchodníkomCI,bolovňomlendružstvoPDSI,ktorésobchodníkomCIuzatvorilo
zmluvu o riadnom portfóliu a ktorému by mohla teoreticky vzniknúť škoda v priamej príčinnej súvislosti
s eventuálnym údajným nesprávnym úradným postupom. Mal za to, že len družstvu PDSI vznikla
povinnosť vrátiť navrhovateľke finančné prostriedky a len v prípade, že sa navrhovateľka
nedovolá svojich pohľadávok voči družstvu PDSI, bude zrejmé, či navrhovateľke vznikla alebo

nevznikla škoda a v akej výške. Konštatoval, že vyhlasovatelia verejnej ponuky majetkových hodnôt
mali už od 1.6.2010 zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície, odkedy už
mohla NBS dohliadať, či družstvo PDSI dodržiava schválený prospekt investície, teda či si plní zákonom
uloženú povinnosť. Informácie a podklady, ktoré má zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods.
2a §137ods.2zákonaocennýchpapieroch,sapodľanehovždyvzťahujúvýlučnekukonkrétnemu

druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jeho zákonom uložených povinností. Poukázal na čl. 2
ods. 2 a 3 Ústavy SR podľa ktorých môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu uložené zákonom
a ktoré zároveň patria do pôsobnosti a kompetencii orgánu dohľadu. Pritom činnosť vyhlasovateľov
verejnej ponuky majetkových hodnôt je zákonom regulovaná len minimalisticky v ustanoveniach § 126
a § 130 zákona o cenných papieroch o verejných ponukách majetkových hodnôt, zákon neukladal a ani

neukladá vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani družstvu PDSI, žiadne povinnosti v
oblasti obmedzenia a rozloženia rizík, ani ich krytia. K navrhovateľkou uvedenej Smernici EÚ 2003/71/
ES uviedol, že táto sa nezaoberá problematikou verejnej ponuky majetkových hodnôt, ale problematikou
verejnej ponuky cenných papierov. Nevykonával tiež dohľad nad finančnými ukazovateľmi PDSI, tak
ako uviedla navrhovateľka a mohol len kontrolovať to, či zverejňované informácie družstvom PDSI

obsahujú náležitosti predpísané zákonom o cenných papieroch. K poukazu navrhovateľky na rozsudok
NSČR,sp.zn.29Cdo4968/2009,uviedol,žeNajvyššísúdČRvzáverečnejčastipredmetnéhorozsudku
výslovne judikoval, že „akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednosti nárokov
osôb uvedených v § 5 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní“. K námietke odporcu ohľadom vykonania

dokazovania listinnými dôkazmi uviedol, že podľa zápisnice o pojednávaní súd prvého stupňa oboznámil
obsah prednesov a vykonaných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Poukázal pritom na uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obo 283/2006 z 27.2.2008, podľa ktorého nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe a dôkazy, na ktoré navrhovateľka poukazuje, sú súdu všeobecne známe,
pretože navrhovateľka vedie desiatky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe voči rôznym

dlžníkom.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) prejednal vec podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska navrhovateľkou uplatneného
nároku, výsledky ktorého dokazovania aj náležite v súlade s ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, na skutkové
zistenia aplikoval aj správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny závera svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodil a s jeho odôvodnením
rozhodnutia sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd nezistil
v konaní súdu prvého stupňa ani procesné pochybenia a nestotožnil sa s názorom s námietkou

navrhovateľky, že nevykonal riadne dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zo zápisníc o pojednávaní
nevyplýva, že by bol ich obsah oboznámil čítaním, nakoľko v zápisnici o pojednávaní zo dňa 14.3.2013 je
uvedené,žesúdprvéhostupňaobsahvykonanýchavzápisnicikonkrétneuvedenýchlistinnýchdôkazov
nachádzajúcich sa v spise oboznámil a nie sú zaprotokolované žiadne výhrady voči tomu zo strany
účastníkov.

Ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zakladá právo osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá jej
bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci. Podľa ods. 4 tohto
ustanovenia podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Vo všeobecnosti pod ním treba rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených
alebo primeraných lehôt na ich vydanie. Ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s
právnouúpravou,idetedaoúradnýpostup,priktoromdôjdekporušeniupravidielstanovenýchprávnymi

predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny postup taktiež
určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.
Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj ak poruší povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

stanovenej lehote, prípadne ak je nečinnosť pri výkone verejnej moci, ak má zbytočné prieťahy v
konaní, alebo či spôsobí iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb
a právnických osôb. Nakoľko úradný postup nemožno v právnych predpisoch upraviť do najmenších
podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci orgánu verejnej
moci vykonať, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého

postup orgánu verejnej moci smeruje.

V prípade, že fyzická osoba požaduje náhradu škody od štátu v občianskom súdnom konaní, ktorú
jej spôsobil orgán verejnej moci, je rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím závislé aj na posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto

postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide o
objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.
V súlade s právnym poriadkom je pre vznik nároku na náhradu škody nutné preukázať existenciu právom
uznaných predpokladov. Predpokladom vzniku škody sú existencia protiprávneho úkonu, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie.

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala od odporcu náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym
úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa ust. § 14 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení neskorších predpisov. Svoj návrh
odôvodňovala tým, že peňažné prostriedky do Družstva vložila výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahla

na to, že družstvo a aj obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými vykonáva dohľad NBS a
tak že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jej peňažné prostriedky
ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške. Jej spoľahnutie vychádzalo z toho, že družstvo malo
ako jednu z činností zapísaných v predmete činnosti podľa výpisu z OR - zhromažďovanie peňažnýchprostriedkov od svojich členov formou členských vkladov a vykonávania činností na uspokojovanie
potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom zhodnotení vložených finančných prostriedkov na
peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb. Úrad pre finančný trh (orgán dohľadu nad

finančným a kapitálovým trhom podľa predchádzajúcej právnej úpravy, ktorého kompetencie dohľadu
prešli od 1.1.2006 do pôsobnosti NBS) Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt zhromaždené prostriedky schválil Prospekt investície (rozhodnutie Úradu pre finančný trh č.
UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002 právoplatné dňa 28.3.2002 o schválení prospektu investícií, ktorý
bolpriebežneaktualizovaný)atátoskutočnosťbolazapísanánavýpiseDružstvazObchodnéhoregistra.

Družstvo a obchodník s cennými papiermi mali uzatvorenú zmluvu, ktorej predmetom bolo nadobúdanie,
správa, riadenie portfólia Družstva, pričom príslušná zmluva bola vždy súčasťou Prospektu investícií,
a to v súlade so zákonom o cenných papieroch. Družstvo a obchodník s cennými papiermi boli
dohliadanými subjektmi finančného trhu, teda podliehali dohľadu štátu zo strany zodpovedných orgánov
za dohľad nad finančným trhom v zmysle príslušných právnych predpisov. Spoľahla sa na tieto garancie
riadneho vkladu peňažných prostriedkov do Družstva a ich zákonného zhodnocovania a okrem iného

aj že NBS podľa zák. o dohľade mala a má právomoc, ktorá v sebe zahŕňa aj povinnosť vykonávať
dohľad, že družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich
zhodnocovanie v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch). Družstvo tak robilo na základe
verejnej ponuky majetkových hodnôt v zmysle ust. § 126 zákona o cenných papieroch, na základe

zverejneného prospektu investície, ktorý schválila Národná banka Slovenska, prvý krát rozhodnutím
Úradu pre finančný trh, č. UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002, právoplatným dňa 28.3.2002 o
schválení prospektu investície, ktorý následne v priebehu činnosti Družstva bol priebežne aktualizovaný.
Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov od členov a nadobudnutie majetkových hodnôt
pre nich používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST o.c.p. so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava,

IČO: 35 828 749, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I oddiel Sa, vl.č.
XXXX/B - tento obchodník s cennými papiermi vykonával činnosť obchodníka s cennými papiermi
podľa zákona o cenných papieroch na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS
do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb (obchodník s
cennými papiermi bol povolením vydaným NBS pri svojej činnosti - riadenie portfólia podľa ust. § 6 ods.

1 písm. d) pri finančných nástrojoch obmedzený čo do ich druhu podľa ust. § 5 písm. a) prevoditeľné
cenné papiera, b) nástroje peňažného trhu, c) podielové listy, aj čo do okruhu osôb tak, že ich môže
vykonávať len pre právnické osoby, v ktorých má kvalifikovanú účasť CI HOLDING a.s. a právnické
osoby, nad ktorými vykonáva kontrolu Družstvo. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných
prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu

investície upravovala zmluva, ktorú uzatvorili ako zmluvné strany Družstvo a Obchodník
s cennými papiermi s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov podľa ustanovení zák.
č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, o správe aktív a ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka
č. 513/1991 Zb. v platnom znení, a ktorá bola počas jej platnosti zmluvnými stranami menená a
doplnená, naposledy v znení a doplnení uskutočnených Zmluvou o riadení portfólia uzatvorenej dňa

2.6.2008. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala
byť v súlade s prospektom investície a na základe činnosti Obchodníka s cennými papiermi podľa
zmluvy 8% p.a. (garantovaná výška zhodnotenia). Nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľom verejnej
ponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi mala zákonnú právomoc
vykonávať dohľad NBS v zmysle ust. § 136 a nasl. zák. o cenných papieroch, kompetencie dohľadu jej

vyplývajú aj podľa zák. č. 566/1992 Zb. o NBS v znení neskorších predpisov. Okrem týchto právnych
predpisov dohľad NBS nad obidvoma uvedenými subjektmi finančného trhu upravuje zák. č. 747/2004
Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení neskorších predpisov, ktorý inter alia
upravuje účel, postup, zásady činnosti aj podmienky výkonu dohľadu NBS (ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 1
zákona o dohľade NBS).

Na základe informácie od Družstva sa v máji 2010 dozvedela, že obchodník s cennými papiermi s
Družstvom k 30.4.2010 skončil činnosť, že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov,
ani zverené peňažné prostriedky, a že z tohto dôvodu Družstvo nemá na výplatu navrhovateľkou
zverených prostriedkov Družstvu, vrátane ich zhodnotenia. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,

že nemala vedomosť o tom, že môže dôjsť ku škode na jeho majetku, pretože ako uvádzalo Družstvo,
obchodník s cennými papiermi počas trvania zmluvy predkladal vyúčtovania, v ktorých v rozpore so
skutočným stavom o plnení svojich záväzkov zo Zmluvy, obsahom vyúčtovaní Družstvo ubezpečoval,
že zhodnocovanie vkladov, ktoré Družstvu zverili členovia u obchodníka s cennými papiermi prebiehav dohodnutej výške, takéto ubezpečenie vyplýva okrem iného aj z toho, že si obchodník s cennými
papiermi vyúčtovával za činnosť podľa Zmluvy odmenu vo výške zhodnotenia portfólia

Navrhovateľka vyvodzovala nesprávny úradný postup odporcu z toho, že účel dohľadu nad finančným
trhom, kompetencie a povinnosti NBS pri vykonávaní dohľadu nad finančným trhom v SR sú stanovené
najmä v zákone o NBS, v zákone o dohľade a v zákone o cenných papieroch. NBS nepostupovala v
súladespredpismivoblastijejpôsobnostiaprávomocíprivýkonedohľadu,čímobjektívnezodpovedáza
škodu, ktorá v dôsledku nesprávneho úradného postupu porušením zákonných ustanovení pre konanie

z jej strany pri dohľade vyplývajúcich z funkcie, účelu a cieľov dohľadu, vznikla mu škoda, a to v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s
cennými papiermi, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy, keď po zistení závažných a
podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi NBS neurobila riadne a včas úkony
potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom vedela z
charakteru zistených porušení alebo musela vedieť, že zistené nedostatky v činnosti obchodníka s

cennými papiermi zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho
záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie podľa prospektu investícií, aj keď
o nepriaznivom dopade vedela alebo musela vedieť (NBS schválila Prospekt investícií Družstva, ktorého
súčasťou bola Zmluva a NBS vykonávala kontrolu nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi). Keď
NBS vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý

zverilo obchodníkovi s cennými papiermi, a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov, najmä
nie však výlučne, neupozornila včas Družstvo (v príčinnej súvislosti s tým potom Družstvo neupozornilo
ani členov na možnosť rizika ohľadne ich majetkovej účasti v Družstve) na riziká vyplývajúce z činnosti
obchodníka s cennými papiermi po ich zistení, aby mohlo Družstvo a jednotliví členovia
ochrániť svoje investície. NBS Nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s cennými papiermi, aj keď

bola o problémoch Družstva s ním informovaná a tým zbytočnými prieťahmi spôsobila, že
obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb
vrátane navrhovateľky až do 1.3.2011, keď NBS odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie
na poskytovanie investičných služieb. NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorý bol
doručený NBS dňa 28.6.2010, ktorým Družstvo podalo podľa ust. § 86 ods. 3 zákona o cenných

papieroch Bankovej rade podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného
plniť záväzky voči klientom a NBS spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za
nedostupný klientsky majetok zverený navrhovateľkou obchodníkovi s cennými papiermi u Garančného
fondu investícií a tak uspokojiť následne nároky svojich členov vrátane neho. NBS inými zbytočnými
prieťahmi resp. svojou nečinnosťou podľa neho spôsobila, že neprijala v konaní voči obchodníkovi s

cennými papiermi vhodné opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila, že obchodník s cennými papiermi
by nemohol, nakladať so svojím majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľky
resp. tretích osôb, aj keď vedela alebo musela vedieť, že obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní
činnosti porušuje zákon o cenných papieroch. NBS ako úrad dohľadu nad finančným trhom porušila ust.
§ 1 ods. 1 zákona o dohľade, pretože nevykonávala dohľad nad obchodníkom s cennými

papiermi a nad Družstvom tak, aby bol splnený účel zákona o dohľade, ktorým je dohľadom prispievať
k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v
záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel
hospodárskej súťaže.

NBS podľa nej zanedbala svoje povinnosti a to obzvlášť odsudzujúcim spôsobom, pretože vedela a
musela vedieť, že jediným orgánom dohľadu nad nimi ako subjektmi finančného trhu, a teda spôsobom
zneužívajúcim jej postavenie, ktoré v konečnom dôsledku postihlo jednotlivcov, ktorí mali byť zákonom
o dohľade chránení ak vložili peniaze do dohliadaného subjektu, a nie nezodpovednosťou NBS a jej
nedbalosťou ohrození a nakoniec aj poškodení. V tomto smere NBS podľa názoru navrhovateľky konala

v rozpore s princípom právnej istoty každého občana, to znamená s princípom predvídateľnosti a
zákonných garancií postupu NBS ako orgánu verejnej moci, ktorý má povinnosť postupovať a vykonávať
svoju činnosť podľa právneho predpisu, ktorý mu zveruje nezastupiteľnú právomoc v oblasti dohľadu
nad finančným trhom.

Príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti NBS podľa zákona o dohľade a škodou,
ktorá jej vznikla. Vyvodzovala z toho, že NBS po zistení nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými
papiermi nekonala v súlade so zásadou prevencie, a je zrejmé, že ak by tak konala, nevznikol by škodný
následok na strane navrhovateľky, pretože jej prostriedky v družstve by prijatím a realizáciouopatrení stanovených NBS po zistení nedostatkov u obchodníka s cennými papiermi boli v
súlade s prijatými opatreniami prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi riadne investované a
zhodnotené podľa Prospektu investícií.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle
§ 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou
Slovenska, nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri

vykonávanídohľadunadčinnosťouDružstva, pričomsastotožnilsodôvodnenímnapadnutéhorozsudku
súdom prvého stupňa v celom rozsahu (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Len na zdôraznenie jeho správnosti
uvádza, že nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu.
Až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001
Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej

ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1.6.2010
mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať
prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z.
bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1. 1. 2009 na základe

novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná
zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových
hodnôtzodpovedalinvestoromzapravdivosťaúplnosťúdajovvprospekteinvestícieštatutárnyzástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001
Z.z. pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky

majetkových hodnôt a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od
iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto
neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými
ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva navrhovateľka. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy
kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. § 126 až 130 zák. č. 566/2001

Z.z. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že žalobca si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je
spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods.
1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až § 130 boli zo zákona č. 566/2001
Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Nevedomosť
navrhovateľky alebo jej údajné spoliehanie sa nemožno pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v

zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o
argumentáciu navrhovateľky, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemala vedomosť.

Navrhovateľka ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestovala predmetné peňažné
prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak, členská schôdza je

najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti
družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a
Stanov PDSI. Sama navrhovateľka svoj návrh odôvodňoval tým, že peňažné prostriedky do Družstva
vložila výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahla na to, že družstvo a aj obchodník s cennými papiermi
sú subjekty, nad ktorými vykonáva dohľad NBS a tak že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a

tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške.
Jej spoľahnutie vychádzalo z toho, že družstvo malo ako jednu z činností zapísaných v
predmete činnosti podľa výpisu z OR - zhromažďovanie peňažných prostriedkov od svojich členov
formou členských vkladov a vykonávania činností na uspokojovanie potrieb svojich členov spočívajúce
v efektívnom zhodnotení vložených finančných prostriedkov. Navrhovateľka vložila svoje finančné

prostriedky do PDSI s plným vedomím toho, že vložením finančných prostriedkov sa stala členom
podnikateľského subjektu (družstva), pričom z členstvom sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa
týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku družstva. Bola to práve samotná navrhovateľka (v
danom prípade sa jedná o člena družstva a vzťah člena družstva k družstvu a dodržiavanie stanovených
povinností v tomto vzťahu ako prevenčnej povinnosti predchádzať škodám), ktorá zanedbala prevenčnú

povinnosťuloženújejObchodnýmzákonníkomakočlenovidružstvaavzmysle §415Občianskeho
zákonníkamalpostupovaťakočlendružstvavspoluprácisďalšímičlenmidružstvasprimeranoudávkou
opatrnosti, ktorú bolo možné od nej spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Mohla a mala sa
presvedčiť ako člen družstva o skutočnostiach uvádzaných PDSI, mala sa aktívne, s dostatočnoustarostlivosťou riadne a včas zaujímať o svoje práva (výkon svojich práv) voči družstvu, nakoľko
ich podcenením či zanedbaním sa aj sama pričinila o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu).

Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán
družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú
zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Členovia
predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
družstva a všetkých jej členov (sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné

informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a
skutočnostiach,ktorýchprezradenietretímosobámbymohlodružstvuspôsobiťškodualeboohroziťjeho
záujmy, alebo záujmy jeho členov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy,
záujmy len niektorých členov alebo záujmy tretích osôb pred záujmom družstva).

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľky o povinnosti Národnej banky Slovenska

v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o
cennýchpapierochneukladalvyhlasovateľoviverejnejponukymajetkovýchhodnôtvtomtosmerežiadne
povinnosti a preto ani Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako
povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný
za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým

priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je
povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne
zákonom stanovených povinností Národnej banky Slovenska a štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti
za postup Národnej banky Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim
dozákladnýchprávnavrhovateľa,ktorývšaknemôževychádzaťztoho,akotakýtopostupnavrhovateľka

vyhodnotila, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri
aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom vyplývajú zo zákona, čo je
proporcionálne s tým, že nemožno poskytovať ochranu štátnemu orgánu, ktorý si prisvojí pri
aplikácii zákona viac práv. Nebola dôvodná ani námietka navrhovateľky o nedostatočných opatreniach
Národnej banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka

s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, nakoľko odhliadnuc od aktívneho prístupu Národnej banky
Slovenska k obchodníkovi s cennými papiermi, preukázaného jej rozhodnutím zo dňa
8. januára 2008, č. OPK - 9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo
výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk), kedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou
Národnej banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008, č. OPK-9750-5/2007,

uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) a následne
rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb.

Národná banka Slovenska svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci

postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní
žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských
slobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Jej postup
bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať
iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Štát (Slovenská

republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (teda ani družstva PDSI) a jeho
majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa
spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení Obchodného
zákonníka. Pokiaľ by NBS zakázal činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených vzťahov s členmi
družstva (občanmi) a družstvom, zasiahol by tým podľa neho do občiansko-obchodno-právnych vzťahov

a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo
rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť
nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z
uvedených zmlúv.

Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Napadnutým uznesením č.k. 7C 219/2011-274 zo dňa 06.12.2013 súd prvého stupňa uložil
navrhovateľke povinnosť do 10 dní od doručenia uznesenia zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti
rozsudku vo výške 20 eur s tým, že poplatok bol vyrúbený podľa ust. § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.

a položky č. 1a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie, a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie o
vyrúbenie súdneho poplatku zastavil. S poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb.,

účinného do 01.10.2012 a na ust. § 18ca zákona č. 71/1992 Zb., účinného k 01.10.2012, namietala
uloženiepovinnostizaplatiťsúdnypoplatokzaodvolanievzhľadomnato,žepredmetomkonaniajenárok
navrhovateľky proti odporcovi na náhradu škody podľa ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., pričom konanie
sa začalo do 30.09.2012, a vzťahuje sa naň neobmedzené vecné oslobodenie od súdneho poplatku
ex lege, ktoré smeruje k vecnému oslobodeniu od platenia akýchkoľvek súdnych poplatkov, uvedených
v Sadzobníku zákona o súdnych poplatkov, účinného do 01.10.2012, teda aj k vyrúbenému poplatku.

Mala za to, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Poukázala tiež na zmätočnosť napadnutého uznesenia vzhľadom na uvedenie nesprávnej položky
sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa súdny poplatok za odvolanie vyberá.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal

napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Podľa ust. § 2 ods. 4 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká
podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je
poplatníkom navrhovateľka, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa ust. § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa
tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom
konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného
v sadzobníku.

Podľa ust. § 17 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom.

Podľa ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra
2012) z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky

podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom platí súdny poplatok vo
výške 20 eur.

Podľa poznámky č. 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov poplatky podľa rovnakej sadzby sa
platia i v odvolacom konaní vo veci samej.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa súd napadnutým uznesením, ktorým uložil

navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku, aplikoval správny právny
predpis a správne ho aj vyložil, a súdny poplatok bol navrhovateľke vyrúbený aj v správnej výške.
Nesprávne označenie položky sadzobníka súdnych poplatkov mal za zrejmú nesprávnosť v písaní
nemajúcu vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Postup súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol
o povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, bol preto správny. Odvolacie námietky

navrhovateľky nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Je totiž nepochybné, že v Sadzobníku súdnych
poplatkov sa v položke č. 7a nachádza súdny poplatok pre konanie o návrhu na náhradu škody
spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Táto položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.,bola do Sadzobníka vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorý
nadobudol účinnosť dňa 01.10.2012. Súčasne bolo touto novelou do zák. č. 71/1992 Zb. vložené ust. §
18ca, podľa ktorého sa z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 vyberajú poplatky

podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Konanie o
náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. síce do 30.09.2012 nebolo uvedené v Sadzobníku súdnych
poplatkov, od 01.10.2012 je však spoplatnené. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8
Sžf 37/2010 zo dňa 04.05.2011 „tak ako poplatková pohľadávka vzniká podaním návrhu a
je zročná zároveň týmto okamihom, je aj poplatok z odvolania vo veci samej zročný okamihom, keď

bolo toto odvolanie podané. Súd môže súdny poplatok vyrúbiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej
povinnosti“. Zákon o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v ust. § 17 ods. 2 ustanovuje, že poplatok za
odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej
týmto zákonom. Z uvedeného potom vyplýva, že navrhovateľke poplatková povinnosť za podané
odvolanie proti rozsudku vznikla. Navrhovateľka by nebola povinná zaplatiť poplatok za odvolanie (i s
poukazom na ust. § 6 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb.) iba v prípade, ak by odvolanie podala pred

30. septembrom 2012. Odvolanie však podala dňa 28.06.2013, z čoho vyplýva, že odvolacie konanie
sa začalo za účinnosti zák. č. 71/1992 Zb. v znení zák. č. 286/2012 Z.z. Preto postupoval súd prvého
stupňa správne, ak jej napadnutým uznesením uložil povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie, pričom
poplatok vyrúbil aj v správnej výške 20 eur.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 21 O.s.p.
v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu v tomto konaní
žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.