Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 5C/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216201656
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2016:3216201656.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci

žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, Bratislava, zastúpený: Bobák, Bollová
a spol., s.r.o., IČO: 35 855 673, Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: A. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K. M. XXX, o zaplatenie 239,47 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 204,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 204,26 eur od 31.10.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboupodanoudňa18.05.2016domáhal,abysúdzaviazalžalovanéhozaplatiťmusumu
239,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 31.10.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil
tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu č. P V zmysle zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu,
ktorá mu umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca sa domáhal
nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla za odpredané telekomunikačné zariadenie Nokia Lumia 610
White vo výške 35,21 eur a zaplatenia sumy 204,26 eur z titulu nezaplatenej ceny poskytnutých služieb
za obdobie 06/2014 - 08/2014. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou uvedeného

telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (1,- euro), za ktorú ho žalobca predal žalovanému,
pričom pri výpočte škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku
dookamihuporušeniazmluvnejpovinnostizostranyžalovaného.Žalovanýškoduspôsobiltým,žezískal
telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu oproti predajnej cene tak, že podpisom dodatku sa
zaviazal používať služby a za tieto po dobu viazanosti platiť a následne porušil svoj základný záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 16.10.2014 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v

dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval. Na preukázanie svojho nároku žalobca
označil a predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o pripojení, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných
služieb, faktúry, pokus o pokonávku a všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Keďže v tejto veci ide o spotrebiteľský spor medzi dodávateľom
(žalobcom) a spotrebiteľom (žalovaným), ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a zároveň hodnota

sporubezpríslušenstvaneprevyšuje1000,-eur,pričomideootázkujednoduchéhoprávnehoposúdenia
veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd na prejednanie sporu nenariaďoval pojednávanie a
dňa 30.08.2016 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.3. Súd sa oboznámil so žalobou a k nej pripojenými listinnými dôkazmi a zistil, že žalobca uzatvoril
so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pripojení č. P a dňa XX.XX.XXXX aj dodatok k tejto
zmluve. V zmysle zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňovala využívať

telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Na základe dodatku odpredal žalobca žalovanému
telekomunikačné zariadenie Nokia Lumia 610 White za zľavnenú cenu. Dodatkom si strany sporu
dohodli dobu viazanosti zmluvou v trvaní 24 mesiacov. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu služieb a
poplatkovfaktúrouč.XXXXXXXXXXvsume5,-eur,splatnoudňa29.06.2014,faktúrouč.XXXXXXXXXX
v sume 106,99 eur, splatnou dňa 29.06.2014, faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 93,11 eur, splatnou

dňa 29.07.2014, faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 5,- eur, splatnou dňa 29.08.2014 a faktúrou č.
XXXXXXXXXX v sume 4,16 eur. Pokusom o pokonávku zo dňa 16.10.2014 vyzval žalobca žalovaného
okrem iného na zaplatenie ceny služieb v sume 214,26 eur a zmluvnej pokuty / náhrady škody vo výške
141,- eur v lehote do 30.10.2014. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval. Po zaslaní pokusu o
pokonávku žalobca časť pohľadávky vo výške 10,- eur odpísal a okrem náhrady škody 35,21 eur si
uplatnil sumu 204,26 eur z titulu neuhradených služieb, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil.

4. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinný do 01.11.2011)
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

5. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

6. Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom
od 01.01.2012, ďalej len zákon o elektronických komunikáciách) zmluvy o pripojení podľa doterajších
predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

7. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách elektronická komunikačná

služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo
prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb
v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani
zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a
služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose

signálov v sieťach. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať
každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie
a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel
národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu.

8. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za
poskytnutú verejnú službu.

9. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby

umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

10. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné
služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o

poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.12. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

13. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Podľa § 10c nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná iba v časti o zaplatenie sumy
204,26 eur. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol dvojstranný záväzkovo - právny vzťah na základe
zmluvy o pripojení a dodatku k tejto zmluve, podľa ktorého žalobcovi, ktorý je oprávnený odplatne
poskytovať dohodnuté telekomunikačné služby, vznikla povinnosť predať žalovanému telekomunikačné
zariadenie za zvýhodnenú cenu a umožniť mu prístup do siete prevádzkovanej žalobcom a poskytovať

služby. Žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť odplatu za telekomunikačné zariadenie a za poskytnuté
verejné služby a poplatky v zmysle zmlúv. Uvedená zmluva o pripojení je v zmysle zákona o
elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb. V zmluve boli dohodnuté ceny
a poplatky za poskytované služby v súlade s platným cenníkom žalobcu a platobnými podmienkami. Z
listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanému verejné služby a vyúčtoval za ne odplatu

a poplatky v období 06/2014 - 08/2014 v zmysle zmluvy a platného cenníka. Žalovaný cenu služieb a
poplatkov v sume 204,26 eur neuhradil, a preto ho na jej zaplatenie zaviazal súd.

17. Žalovaný neuhradil cenu služieb v lehote splatnosti, ktorá nastala v zmysle pokusu o pokonávku
najneskôr dňa 30.10.2014. Od 31.10.2014 je žalovaný v omeškaní, a preto od tohto dňa patrí žalobcovi

úrok z omeškania. Tento mu v zmysle § 3 nariadenia patrí vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej
ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý
deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %, a preto žalobcovi
patrí úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania vo výške 8,05
% ročne, no keďže mu patrí úrok z omeškania iba v sadzbe 5,05 % v zmysle citovaných právnych

predpisov, súd jeho nárok vo zvyšku zamietol. Hoci zmluva bola medzi stranami sporu uzatvorená pred
1. februárom 2013 a podľa § 10c nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31.
januári 2013, je podľa názoru súdu toto prechodné ustanovenie potrebné vykladať tak, že platí iba v tom
prípade, ak aj omeškanie nastalo pred 1. februárom 2013 a pokračuje aj po 31. januári 2013, keďže

uvedené prechodné ustanovenie obsahuje spojenie „aj za dobu omeškania po 31. januári 2013“ a nie
formuláciu aj za omeškanie, ktoré nastalo alebo začalo až po 31. januári 2013.

18. Žalobca si ďalej uplatňoval sumu 35,21 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody. V tejto časti
vyhodnotil súd žalobu za nedôvodnú a zamietol ju. Predpokladom úspešného uplatnenia si nároku na

náhradu škodu je preukázanie jej vzniku, porušenia právnej povinnosti žalovaným a príčinnej súvislosti
medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody. Je pravdou, že žalovaný neuhradil
cenu poskytnutých služieb včas, čím porušil svoje povinnosti, avšak žalobca nepreukázal, že by v
dôsledku tohto porušenia alebo v dôsledku nezotrvania žalovaného v zmluvnom vzťahu po dohodnutú
dobu jemu vznikla škoda. Taktiež spoľahlivo nepreukázal jej výšku. Absolútne nie je možné stotožniť

sa s tým, že žalobcom vypočítaná suma (rozdiel medzi cenou, za ktorú telekomunikačné zariadenie
bežne predával a zľavnenou cenou, za ktorú ho predal žalovanému za zohľadnenia doby plnenia
zmluvy) je skutočnou škodou, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného - porušením
jeho povinností riadne a včas platiť cenu služieb a zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu.Pokiaľ ide o cenu, za ktorú žalobca žalovanému zariadenie predal, tak k tomuto došlo ešte skôr, než
žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto pokiaľ rozdiel v cene by aj bol žalobcovou škodou,
nie je jej vznik v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinností zo strany žalovaného. Okrem toho

cena zariadenia pre žalovaného bola určená dohodou účastníkov, t. j. aj na základe konania a ponuky
žalobcu a akceptácie žalovaným, pričom v tejto súvislosti si ako podnikateľský subjekt mal byť žalobca
vedomý podnikateľských rizík a postupovať tak, aby škodám predchádzal. Okrem toho samotný výpočet
žalobcu nepreukazuje, že tento je skutočnou škodou (resp. ušlým ziskom), keďže z predložených listín
a výpočtu nie je zrejmé, akým spôsobom a v akom rozsahu boli vo výpočte zohľadnené napr. daňové

náklady na zariadenie, DPH, prípadne či a v akom rozsahu sa akciová cena zariadenia prejavila v cene
poskytovaných služieb a pod. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky skutočnej škody,
ani ohľadne preukázania, že mu škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, a preto v
tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

22. Úspech žalobcu bol len čiastočný, a preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

23. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s §
232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.