Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Martinčeková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 22Sp/45/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200413
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200413.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou v právnej veci
navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti
odporcovi: Okresný úrad Martin, katastrálny odbor so sídlom Severná 15, Martin, za účasti účastníka
konania: C. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Z. XXXX/XX, Z., v konaní o opravnom prostriedku
proti rozhodnutiu Okresného úradu Martin č. V 4826/2014 zo dňa 22. 01. 2015, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu č. k. V 4826/2014 zo dňa 22.01.2015 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím Okresný úrad Martin zamietol návrh na vklad záložného práva podľa § 31
ods. 3 katastrálneho zákona.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že rozhodoval o návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného
práva uzavretej medzi navrhovateľom a účastníkom konania zastúpeným ProHelp, združením
občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Zmluva o úvere uzavretá medzi
účastníkom a navrhovateľom je spotrebiteľskou zmluvou. Dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi
účastníkom konania a Občianskym združením ProHelp vo vzťahu k záložnej zmluve, ktorú na základe
dohodyoplnomocenstvesplnomocnenecuzavrel, jeabsolútneneplatnápodľa§5aods.4z.č.250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko odporuje zákonu.
Proti rozhodnutiu odporcu v zákonom stanovenej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ, pričom
zastával názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. K otázke rozporu
záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal
a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá
bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa - záložcu, na jeho žiadosť po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Uviedol, že rozpor v záujmoch medi zástupcom a zastúpeným musí reálne
existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Správny poriadok ukladá správnemu
orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Správny orgán pritom musí v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť
zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému
stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Správny orgán
vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia.Jetedazrejmé,žepredloženéplnomocenstvojesamostatnýmprávnymúkonomuzavretým
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.Navrhovateľ sa nestotožnil s argumentáciou odporcu, že splnomocnenie bolo uvedené v predtlači. Zo
splnomocnenia je zrejmé, že dlžník sa pre udelenie splnomocnenia rozhodol sám a zástupca ho poučil
o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať
jeho záujmy. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k rozporu zmluvy o úvere s dobrými
mravmijenedostatočnéavychádzajúceznedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu.Navrhovateľžiadal
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.
Odporca sa k opravnému prostriedku písomne vyjadril, žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Účastníčka konania sa k odvolaniu vyjadrila ústne do zápisnice dňa 18.03.2015. Uviedla, že nie je si
vedomá toho, že podpisovala splnomocnenia na uzatvorenie záložnej zmluvy v jej mene. Splátky platí
a nesúhlasí, aby bol vklad záložného práva do katastra povolený.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu danom opravným prostriedkom
navrhovateľa podľa § 250l a nasledujúcich O.s.p., pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné,
a toto bolo potrebné potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.
V preskúmavanej veci súd zistil, že okresnému úradu bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva, ktorý bol podpísaný navrhovateľom. Ako príloha k návrhu na vklad bola priložená
zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom - navrhovateľom
a záložcom - účastníkom konania v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Predmetom záložnej zmluvy bolo
zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve účastníka. Zo záložnej zmluvy vyplynulo,
že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli na zriadení záložného práva k špecifikovaným
nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 609001114
uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom.
Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp, združením
občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení Petrom Mamojkom,
predsedom združenia, uzavretej dňa 22.11.2012 súd zistil, že táto dohoda je napísaná vo forme
predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Z dohody o
splnomocnení súd zistil, že táto bola uzatvorená v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníkom
konania so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava, pričom splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp
po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie 1.
( bod 2.dohody ) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených
v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto
rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie
ProHelp splnomocniteľovi bezplatne, 2. ( bod 3. dohody ) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §
552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve
alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli bližšie
špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa podľa údajov katastra nehnuteľností.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS
54/02).
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.
Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.
Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva knehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv
k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.
Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na okresnom úrade, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak
okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
Okresnýúradjeakoorgánštátnejsprávysúčasťouvýkonnejmocištátuajevjejkompetenciirozhodovať,
či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu
práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná ten okresný úrad, v obvode
ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.
V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona.Toznamená,ževkladovékonaniepredstavujerozhodovacíprocesnýpostup,priktoromokresný
úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové
a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať
vplyvnapovolenievkladu.Výsledkomtohtorozhodovaciehoprocesujepríslušnérozhodnutieopovolení
vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Krajský súd v Žiline sa stotožnil s argumentáciou správneho orgánu, že dohoda o splnomocnení
uzatvorená medzi účastníkom konania a občianskym združením ProHelp je absolútne neplatným
právnym úkonom, avšak z iných právnych dôvodov. Pokiaľ správny orgán na danú dohodu ako na
hmotnoprávny úkon občianskeho práva aplikoval ustanovenie § 5a ods. 4 z.č. 250/2007 Z.z., súd
poukazuje na to, že toto ustanovenie je súčasťou slovenského právneho priadku od 01.05.2014. Podľa
prechodného ustanovenia § 29b z.č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2014, ustanoveniami §
5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa
predpisov účinných do 30. apríla 2014. Ide o tzv. nepravú retroaktivitu, čo má za následok, že na vznik
dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá pred účinnosťou § 5a z.č. 250/200 , sa toto ustanovenie
nepoužije. Preto dôvodom absolútnej neplatnosti tohto úkonu nemôže byť toto ustanovenie.
V danom prípade bola dohoda o plnomocenstve uzavretá pred účinnosťou § 5a ods. 4 z.č. 250/2007 Z.z.
(dňa 13.12.2012) a preto bolo potrebné vznik tohto právneho úkonu posudzovať podľa právnej úpravy
platnej ku dňu jeho uzavretia, teda podľa v tom čase platnej úpravy Občianskeho zákonníka ohľadne
spotrebiteľských zmlúv.
Samotná dohoda je predtlačený formulár, ktorý už obsahuje meno zástupcu a je doňho možné vpísať
nehnuteľnosti až potom, čo bude splnomocnenie podpísané zmluvnými stranami. Tieto atribúty možno
subsumovaťdotermínu„neprijateľnépodmienky“podľa§53ods.1Občianskehozákonníkaúčinnéhoku
dňuuzavretiadohodyoplnomocenstve(ďalejOZ)ktorésúpodľa§53ods.5OZabsolútneneplatné.Súd
konštatuje,ženadohoduosplnomocneníjepotrebnénahliadaťakonapredtlačenú-formulárovúzmluvu
poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom, obsahujúcu zmluvné podmienky,
ktorých obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená súčasne s úverovou zmluvou. Tieto
podmienky spočívajú v tom, že v plnomocenstve bol vopred určený zástupca účastníka konania bez
možnosti jeho slobodného výberu, a tiež formulár navodzoval možnosť následného dopisovania ďalších
nehnuteľností, čím bola spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.
Krajský súd v Žiline uvádza, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania ako
splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom v
Bratislave je potrebné posudzovať v celom kontexte s tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským
balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a účastníkom konania, dohoda o
splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením ProHelp a následne záložná zmluva
uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení ProHelp). Preto analogicky je
na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu toho, že
podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníčkou
konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení. Nesporné
je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane zlistinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že
by si účastník konania bral úver za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej svojej obchodnej činnosti
(t.j. ide o spotrebiteľa - § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda o uzatvorenie spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody
(alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca- účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto
dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť,
aby si splnomocniteľ - záložca - účastník konania - zvolil splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za
neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec
bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné
hovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú,
nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi
konania pri uzatváraní úverovej zmluvy na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi
konania) a práve preto spotrebiteľ nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného
zástupcu(splnomocnenca)vpredmetnomprípade(§53ods.2Občianskehozákonníka),čovkonečnom
dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo všetkých okolností uvedených v preskúmavanej veci
vyvodiť, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného
veriteľa - navrhovateľa. Tiež obsahové rozvrhnutie plnomocenstva v časti, kde sa vpisuje predmet
záložnej zmluvy, navodzoval možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností. Z tohto dôvodu
súd považuje túto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú
podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. To spôsobuje, že splnomocnenec nemá hmotné právo,
aby v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu a preto po posúdení takejto zmluvy podľa §
31 ods. 1 katastrálneho zákona bolo potrebné návrh na vklad záložnej zmluvy zamietnuť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd ako zákonné potvrdil. Ďalšie námietky
navrhovateľa, napr. ohľadne neexistencie rozporu s dobrými mravmi alebo existencie oprávnenia Petra
Mamojku konať za splnomocnenca Prohelp o.z., už nebolo potrebné vecne posudzovať.
O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario za použitia § 250l ods.
2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí.
Účastníkovi konania a odporcovi náhrada trov zo zákona neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.
V Žiline, dňa 31. júla 2015
JUDr. Jana Martinčeková
samosudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.