Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/75/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010241
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3812010241.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a

prísediacich Mgr. Kataríny Bubnášovej a Ing. Jozefa Paluška, v trestnej veci obžalovaného D. Š.A. na
hlavnom pojednávaní dňa 6.4.2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný D. Š., M.. XX.XX.XXXX F. Q., A. Q. U., E.. L.. D. XXX/XX,

u z n a n ý v i n n ý m

v bode 1/, 2/,

z pokračujúceho zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona,
sčasti samostatne a sčasti spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, rozsudkom Okresného
súdu Prievidza 3T/75/2012 zo dňa 6.5.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn.

23To/90/2015 zo dňa 4.1.2016,

j e v i n n ý , ž e :

dňa 2.11.2010 okolo 13:45 hod. v Prievidzi, na Ulici Žarnova č. XX, zazvonili pri vchodových dverách
bytu č. X, v ktorom bývala rodina poškodeného L. W., ktorý vyšiel pred dvere, obžalovaný Mgr. T. B.

a obžalovaný D. F. vyzvali poškodeného, aby vrátil notebook, čo poškodený odmietal, tvrdil, že v byte
je len notebook jeho brata a poškodený žiadny iný notebook v minulosti neodcudzil, obžalovaný Mgr.
T. B. chytil poškodeného za hrudníka a vtlačil ho do bytu, do chodby bytu následne vošli obžalovaný
Mgr. T. B. aj s obžalovaným D. F., obžalovaný Mgr. T. B. udrel päsťou poškodeného L. W. do tváre, v
dôsledku čoho poškodený spadol na zem, obžalovaný Mgr. T. B. mu chytil ruky a vyzval obžalovaného
D. F., aby mu išiel pomôcť, obžalovaný D. F. udrel poškodeného do tváre, ťahal ho za vlasy, v úmysle
vytiahnuť ho z bytu, čomu sa poškodený bránil, a vtedy obžalovaný Mgr. T. B. pravou nohou stúpil na

hlavu poškodenému, ležiacemu na zemi, obžalovaný D. F. pristúpil nohou poškodenému krk, po čom
do chodby bytu vošla z izby poškodená L. W. a vyzývala oboch obžalovaných, aby opustili byt, lebo
privolá políciu, obžalovaný Mgr. T. B. jej vulgárne nadával a vyhrážal sa, že ak zavolá políciu, fyzicky ju
napadne, obžalovaný D. F. vtedy chytil poškodenú L. W. a vyhrážal sa jej fyzickým násilím, pritlačil ju
o skriňu v chodbe bytu a následne obžalovaný Mgr. T. B. a obžalovaný D. F. z bytu odišli, v dôsledku
fyzického napadnutia poškodený L. W. utrpel drobné zranenie, opuch a tržnú ranu hornej pery, krvné
odreniny na ramenách, čo si nevyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu život,t e d a :

iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a opomenul,

neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval, čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - násilím a hrozbou bezprostredného násilia,

t ý m s p á c h a l :

zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 odsek 1, 2 písmeno a) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie
§ 138 písmeno d) Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno
h) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 51 odsek 1

Trestného zákona, k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom
nad správaním obvineného v skúšobnej dobe, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno
a) Trestného zákona a § 51 odsek 2 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 40
(štyridsať) mesiacov.

Podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovanému zakazuje v skúšobnej dobe
požívanie psychotropných a omamných látok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd obžalovaného D. F. rozsudkom Okresného súdu Prievidza 3T/75/2012 zo dňa 6.5.2015, v spojení s
uznesenímKrajskéhosúduTrenčínsp.zn.23To/90/2015,zodňa4.1.2016uznanývinnýmvbode1/,2/,z

pokračujúceho zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, sčasti samostatne
a sčasti spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Vo vzťahu ku skutku, vo vzťahu ku ktorému bol rozsudok súdu sp. zn. 3T/75/2012 zo dňa 6.5.2015

podľa § 321 odsek 1 písmeno b), c), odsek 2 Trestného poriadku, v spojení s uznesením Krajského súdu
Trenčín sp. zn. 23To/90/2015 zo dňa 4.1.2016 zrušený a vrátený na nové prejednanie a rozhodnutie,
súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného D. F., Mgr. T. B., L. W., vypočul znalcov z Odboru
zdravotníctvo - psychiatria, ktorých súd pribral na posúdenie a zodpovedanie otázok, súvisiacich s
vyšetrením duševného stavu svedkov L. W., L. W., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný D. F. ku skutku zo dňa 2.11.2010 vypovedal, že on sedel v pohostinstve a prišiel za ním B.,
že mu ukradli z vozidla notebook. On ich vraj nepozná, že sú mladší, a že by ich mal poznať on. Tak
išli za nimi, lebo vedel, kde páchatelia bývajú, že on ich pozná. Dvere na byte otvoril poškodený a on
mu povedal, aby sa porozprávali s B. o tom notebooku. Poškodený povedal, že má notebook, ale ten

je jeho brata, poškodený vtedy stál medzi dverami. Na to obžalovaný B. dostal nervy, vpadli do bytu,
tam i obžalovaný začal biť poškodeného, bolo to v chodbe bytu. Udrel ho, držal ho i pod krkom. Z izby
vyšla poškodeného mama, že prečo bijú jej syna. Do bytu vošiel i on, no len preto, aby odťahoval B..
Na zemi boli i B. i W., nevidel na poškodenom žiadne zranenie. Videl i to, že B. stúpal poškodenému pri
skrini na zemi ležiacemu na tvár - líce. On do bytu vstúpil až po príchode matky poškodeného. On určite

poškodenému nestúpal na krk, nikto ani poškodenému neťahal vlasy. Poškodená W., ak chcela volaťpolíciu, on sa jej nevyhrážal, či sa s ňou vôbec rozprával, sa nevedel vyjadriť, on ani nevidel, že volala
políciu. Nestrčil do nej, nevyhrážal sa jej, nebil ju ani B., možno jej niečo povedal, no nevedel presne
povedať, čo. Ospravedlňoval sa poškodenej, on sa však voči nej ničoho nedopustil. Spáchanie skutkov,

ku ktorým sa on cítil byť vinným, oľutoval.

Obžalovaný Mgr. T. B. vypovedal, že bol mu ukradnutý z vozidla notebook, presný čas, kedy došlo k
jeho odcudzeniu, sa nevedel vyjadriť, pochodil viaceré reštaurácie na sídlisku Zapotôčky a zaujímal sa,
akože chce kúpiť notebook. Tak sa chcel dozvedieť niečo o notebooku. Sedel v reštaurácii a vtedy prišiel

za ním obžalovaný F. a povedal mu, že v reštaurácii je brat toho, čo mu notebook ukradol. Spolu s
obžalovaným F. a bratom poškodeného išli k bytu poškodeného W., ten i poškodeného zavolal, z bytu
vyšiel poškodený, fajčil a on sa ho opýtal, či má na predaj notebook. On mu odpovedal, že má, chcel, aby
mu ho ukázal. Nevie prečo, no zrazu poškodený chcel zavrieť dvere na byte, on preto položil medzi dvere
nohu, žiadal ho, aby mu ukázal notebook, že chce vedieť, aké má parametre. On poškodeného neudrel,
drgolholendopleca,nebilpoškodeného,nemalanidoudieranéhánky.Akodrgolpoškodenéhodopleca,

poškodený spadol na zem, vtedy i on vstúpil do bytu, žiadal poškodeného, aby mu notebook ukázal. Nie
je pravda, že nadával matke poškodeného. On bol veľmi rozrušený, lebo mal v notebooku veľa vecí,
týkajúcich sa prekladov, ktoré robí. On do bytu vstúpil preto, že bol rozrušený, bol nadšený, že asi našiel
notebook, ľutuje to, že do bytu vstúpil, vstúpil do bytu tak 1-1,5 metra. Do bytu vstúpil i obžalovaný
F.. Žiadal poškodeného, aby mu doniesol ten notebook, poškodený zo zeme vstal. V chodbe žiadne

násilie na poškodenom nepoužil, určite do poškodeného nekopal, neudrel ho päsťou do tváre, nestál
mu nohou na hlave, nevie, ako potom mohlo u poškodeného vzniknúť nejaké zranenie. Obžalovaný F.
len do bytu vošiel, nepamätal si, či ho do bytu volal, aby mu išiel pomôcť. Keď prišla do chodby matka
poškodeného, tá i kričala, žiadala ich, aby z bytu odišli, vtedy povedal F., aby odišli. Odišli, tak nevie, či
poškodená W. i políciu volala. V byte pravdepodobne F. dal poškodenému facku. Má pocit, že poškodený

bol po požití marihuany, cítil v byte marihuanu. On sa s poškodenou W. nerozprával, nič o nej nehovoril,
nevyhrážal sa jej, nikto do nej ani nestrčil, nepamätá sa, že by ju strčil niekto do nábytku. F. možno
povedal poškodenej, aby nevolala políciu, no nevyhrážal sa jej. Po pár sekundách po tom, čo ich W.
vyzvala, aby z bytu odišli, i to urobili.

Svedok L. W. vypovedal, že obžalovaného F. pozná, ako kamaráti sa však nestýkajú. Obžalovaného
B. nepoznal. Bol doma v obývacej izbe, prišiel za ním brat, že ho hľadajú nejakí kamaráti. Bol doma
na PN asi 1-2 týždne, má chronickú pankreatitídu. Prišiel ku dverám, na chodbe na schodoch sedel
obžalovaný F., oproti poškodenému stál obžalovaný B.. Žiadal ho, aby mu dal nejaký notebook, ktorý
mal byť vzatý zo strechy červenej Škody Felicie. Žiadal to len obžalovaný B., obžalovaný F. sa do toho

nijako nezapájal. Povedal obžalovanému, že on žiaden taký notebook nemá, že doma je notebook len
jeho brata, a to zn. HP, odcudzený mal byť zn. Asus. Obžalovaného B. to rozčúlilo, bol akoby opitý
alebo zdrogovaný, chytil ho pod krk, stlačil ho pri tom do bytu, tu ho udrel päsťou do tváre, pritlačil ho
o skriňu, opäť mu dal päsťou do tváre. V tom čase on bol pre svoje ochorenie pod sedatívami, užíval
liek Tramal, bol taký utlmený, tak sa ani nemohol riadne brániť, uvedomoval si len, že nemôže dostať

na oblasť brucha (aby sa mu nepoškodil pankreas), tak sa schúlil do klbka, chránil si tvár (je i epileptik,
tak aby nedostal úder do tváre). Obžalovaný B. ho na zemi ešte 2-krát kopol. Určite ho nebil obžalovaný
F., ten bol stále vonku, mimo ich bytu. Keď ešte ležal na zemi, obžalovaný B. mu poskákal po hlave.
Vtedy, keď to už asi presiahlo medzu, vošiel do bytu obžalovaný F., ktorý len obžalovaného B. od neho
odtiahol, povedal mu, že to nemá význam, aby išli preč. V čase, ako ho odťahoval, vybehla na chodbu

matka L. W., vtedy asi uvidela v chodbe oboch obžalovaných, možno si myslela, že obaja ho aj bijú,
čo nebola však pravda, obžalovaný F. ho len odťahoval, zachránil ho. Že to bolo takto, si on uvedomil
až po vysadení liekov, preto tak, ako vypovedal i vypovedal, v prípravnom konaní výpoveď si vymyslel.
Potom sa bál ísť na políciu a zmeniť výpoveď, že zle vypovedal. Jeho výpoveď bola tiež urobená pod
vplyvom lieku Tramal, bol i v šoku. Pravdivá je jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, nie výpovede,

vykonané v prípravnom konaní, ani výpoveď na č.l. 21 - hoci bola vykonaná až s časovým odstupom - v
roku 2012. Nikto ho na zmenu výpovede nenahováral, nikto ho neovplyvňoval, na hlavnom pojednávaní
vypovedal pravdu, ako sa skutok skutočne stal. Ako na chodbu vybehla matka, obžalovaný B. ju pritlačil
o skriňu, myslí si, že asi mal v ruke i nejaký predmet, chcel ju udrieť. On bol v šoku, kŕčoch, triasli sa
mu ruky, nemohol ani volať políciu. Obžalovaný B. sa mu vyhrážal, že ak zavolá políciu, tak si ho chytí

a doláme mu všetky nohy a ruky. Obžalovaný F. sa B. snažil ukľudniť, ospravedlňoval sa matke. Po
tom, čo sa nejako pozviechal, išiel do izby, tam mal brat drevenú palicu, že udrie obžalovaného, keď sa
však vrátil, obžalovaný F. vytlačil obžalovaného B. a obaja sa rozbehli preč. Jeho výpoveď na hlavnom
pojednávaní je, tak ako to vo svojom rozhodnutí konštatoval Krajský súd Trenčín sp. zn. 23To/90/2015, vrozpore s výpoveďami tohto svedka v prípravnom konaní, keď svedok opakovane vypovedal o násilí zo
strany obžalovaného, z tejto jeho výpovede pritom v žiadnom prípade nevyplýva, že by mal byť obsah
výpovedí „skreslený“ požitými liekmi.

V rámci dokazovania, vykonaného na hlavnom pojednávaní, súd na posúdenie otázok, súvisiacich
s vyšetrením duševného stavu svedka L. W. pribral znalcov, ktorí v záveroch svojho znaleckého
posudku a znalec MUDr. C. N. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že L. W. trpel a
i trpí duševnou poruchou a chorobou „syndróm závislosti na alkohole“, tiež epilepsiou - IV. štádium,

organickým poškodením mozgu, v deň 2.11.2010 mal aj akútnu reakciu na stres, tieto mali vo svojom
súhrnne vplyv na schopnosť svedka vnímať prežité udalosti. Svedok nebol schopný prežité udalosti v
bezprostredne krátkom čase si riadne zapamätať a následne ich reprodukovať. Mnestické schopnosti
u svedka vykazujú oslabenie, ale nejde o defekt takého charakteru, že by svedka robil neschopným
na hlavnom pojednávaní vypovedať. Znalci nezistili u svedka sklony ku skresľovaniu prežitých udalostí,
nezistili sklony ku klamstvu. Lieky, ktoré svedok udával, že v čase skutku mal užívať, okrem lieku Tramal,

majústabilizačnúfunkciu,nemajúúčinokzmeniťnegatívneschopnosťprežívaniaanáslednéhoreálneho
si pamätania. U poškodeného je výrazne oslabená logická pamäť.

Súd na hlavnom pojednávaní síce vypočul svedkyňu L. W., vzhľadom na okolnosti, ktoré vyvstali pri
jej výpovedi na hlavnom pojednávaní, vo veci súd pribral na vypracovanie znaleckého posudku znalca,

na posúdenie a zodpovedanie otázok, súvisiacich s vyšetrením duševného stavu tejto svedkyne. Zo
znaleckého posudku, výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní, jednoznačne vyplynulo, že svedkyňa po
prekonaní náhlej cievnej mozgovej príhody, ktorú utrpela v marci 2011, trpí duševnou poruchou - ľahkou
kognitívnou poruchou, ktorú charakterizuje porucha pamäte, ťažkosti pri učení, znížená schopnosť
sústrediť sa na určitú úlohu. U svedkyni neboli zistené poruchy vnímania. Svedkyňa však nie je schopná

si prežité udalosti vštepiť a zapamätať, tieto následne reprodukovať. Udalosti, prežité pred cievnou
mozgovou príhodou, nie je schopná a ani nebude v budúcnosti schopná reprodukovať. Vzhľadom na
jej zdravotný stav ani nie je schopná na hlavnom pojednávaní ako svedok vypovedať. Vzhľadom na
duševnú poruchu, ktorou trpí, jej výpovede sa môžu javiť ako skreslené. Práve vzhľadom na tieto závery
súdprisvojomrozhodnutínemoholprihliadaťaanineprihliadolnavýpoveďtejtosvedkynevykonanúdňa

22.3.2013 na hlavnom pojednávaní, ale neprihliadol ani na jej výpoveď vykonanú v prípravnom konaní
po vznesení obvinenia obžalovaným, ku ktorému došlo, ako vyplýva z uznesenia o vznesení obvinenia
č.l. 4 - dňa 22.3.2011, pretože táto výpoveď svedkyne je z 12.1.2012, teda po danej mozgovej príhode
a i na túto výpoveď sa potom vzťahujú závery znalca vo vzťahu ku schopnosti vnímať a reprodukovať
správne prežité udalosti.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi zo spisu sp. zn. 3T/75/2012 dohodou č.l. 49 -52, z ktorej vyplývajú
užívatelia bytu ku skutku, poškodený L. W. a L. W..

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne u obžalovaného D. F. vo

vzťahukuskutkuzodňa2.11.2010,čiastočnevzhľadomnasamotnúvýpoveďobžalovanéhoB.,výpoveď
obžalovaného D. F., predovšetkým však na výpoveď svedka L. W. predovšetkým z prípravného konania
kedy, jednoznačne obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti, tak ako mu to kládla za vinu podaná
obžaloba, usvedčoval, jeho čiastočne zmenenú výpoveď vo vzťahu ku konaniu obžalovaného F. na
hlavnompojednávanísúdhodnotíakoúčelovú,motivovanúsnahouzbaviťtrestnoprávnejzodpovednosti

obžalovaného, motivovanú snahou mu pomôcť, tu i pri vzatí do úvahy závery znalcov, vypočutých
na hlavnom pojednávaní, oboznámené listinné dôkazy, mal súd potom bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že obžalovaný iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a opomenul,
neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval, čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - násilím a hrozbou bezprostredného násilia, čím tak po stránke objektívnej ako i subjektívnej

naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona,
v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, 2 písmeno a)
Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno d) Trestného zákona.

Objektom zločinu vydierania je slobodné rozhodnutie sa poškodeného, do ktorého páchateľ zasahuje

násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy. Štát chráni obydlie a zaručuje
nedotknuteľnosť domovej slobody, chráni ju pred neoprávnenými zásahmi zo strany tretích osôb.
Obžalovaný F. porušil tieto záujmy spoločnosti.Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami osoby obžalovaného, z ktorých
vyplýva, že v mieste trvalého bydliska sú o obžalovanom známe len evidenčné údaje, mestskou políciou
resp. priestupkovým orgánom bol postihnutý v priestupkovom konaní, hľadí sa na jeho osobu, akoby

súdne trestaný nebol (odpisy registra trestov z 6.4.2016).

Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona; ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov,
uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci

úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich
sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou
hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona; ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými

skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov
a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 odsek 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno
v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo
súdených trestných činov.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu,
jeho následok, zohľadniac i osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, zohľadniac i ostatné
okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, u obžalovaného súd vzhliadol

jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona - že spáchal viac trestných činov,
vzhliadol významnú poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno n) Trestného zákona - že napomáhal
príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, išlo o jeho výpoveď vo vzťahu k trestnej činnosti
obžalovaného B. v tejto veci, kde jeho spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní, súdom, výpoveď
významne napomohla pri usvedčení obžalovaného B. z trestnej činnosti, spáchanie ktorej popiera.

Teda u obžalovaného pri ukladaní trestu použil i ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona, teda
vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, použitie ustanovenie § § 41 odsek Trestného
zákona a ukladanie trestu úhrnného a potom dospel súd k záveru, že na ochranu spoločnosti, no
predovšetkým prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania, je dôvodný a spravodlivý
trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby - v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom

nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe v trvaní 40 mesiacov, za súčasného uloženia zákazu v
skúšobnejdobepožívaťpsychotropnéaomamnélátky.Súdnebolnázorupráveprepostojobžalovaného
ku svojej trestnej činnosti, čiastočné uznanie viny, ale i významné napomáhanie pri preukazovaní
trestnej činnosti iného páchateľa, skutočnosť, že i keď je pravdou, že v minulosti bol súdne trestaný,
no na všetky jeho odsúdenia sa hľadí, akoby súdne trestaný nebol, teda ide o bezúhonnú osobu, čas,

ktorý uplynul od samotného spáchania trestnej činnosti obžalovaného, jeho následné správanie, že je
potrebné už v tomto štádiu konania pôsobiť na obžalovaného trestom spojeným s odňatím slobody, ale
naprevýchovuobžalovaného,nopredovšetkýmochranuspoločnostipostačíipohrozenietrestom,trestu
odňatia slobody s podmienečným odkladom s probačným dohľadom, za súčasného uloženia zákazu
požívať omamné a psychotropné látky. Takýto trest potom súd hodnotil ako zákonný, spravodlivý a

primeraný, plniaci účel trestu tak z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.