Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Eva Suchová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých a Vyživovacie povinnosti
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené, Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/281/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413218340
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1413218340.14
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo
veci starostlivosti o maloleté dieťa: A., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - B. zastúpená advokátkou
JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., Dobrovičova 6, Bratislava a otec - D., zastúpený advokátskou
kanceláriou AK Neuschlová, s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
Maloletá A. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré výživné
je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 23.11.2015.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou A. každý párny kalendárny týždeň v čase od piatka od
17.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že táto úprava styku neplatí počas zimných, letných, jarných
a veľkonočných prázdnin.
Ďalej je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou nasledovne:
- každý nepárny rok v čase od 17.00 hod. v posledný deň vyučovania pred letnými prázdninami do 19.00
hod. dňa 15.7. a v čase od 9.00 hod. dňa 1.8. do 19.00 hod. dňa 15.8.,
- každý párny rok v čase od 9.00 hod. dňa 15.7. do 19.00 hod. dňa 1.8. a v čase od 9.00 hod. dňa 15.8.
do 19.00 hod. dňa 31.8.,
- každý nepárny rok v čase od 17.00 hod. v posledný deň školského vyučovania pred zimnými
prázdninami do 14.00 hod. dňa 25.12. a od 2.1. nasledujúceho párneho roka od 19.00 hod. do 6.1. do
19.00,
- každý párny rok v čase od 14.00 hod. dňa 25.12. do 19.00 hod. dňa 2.1. nasledujúceho roka,
- každý nepárny rok v čase od 17.00 hod. v posledný deň školského vyučovania pred jarnými
prázdninami do 19.00 hod. v posledný deň jarných prázdnin,
- každý párny rok v čase od 17.00 hod. v posledný deň školského vyučovania pred Veľkonočnými
prázdninami do 17.00 hod. v posledný deň Veľkonočných prázdnin.
Otec maloletú p r e v e z m e v mieste jej bydliska a po ukončení styku o d o v z d á na tom istom
mieste a matka je p o v i n n á maloletú k styku riadne pripraviť.
Súd vo zvyšku návrh otca z a m i e t a .
Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 1.10.2013 žiadal otec o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej A. tak, aby bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov v týždenných intervaloch a v špeciálnom režime aby bolo upravené prázdninové a
sviatočné obdobie. Zároveň žiadal, aby maloletú zastupovali a spravovali jej majetok obaja rodičia
a svoju vyživovaciu povinnosť navrhol určiť vo výške XXX,-€ mesačne. Neskôr, po vypracovaní
znaleckého posudku, ktorého závery akceptoval, netrval na zverení maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti, ale žiadal upraviť styk s maloletou v širokom rozsahu. Návrh odôvodnil tým, že s matkou
maloletej nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti už dlhodobo a doposiaľ neboli žiadnym
rozhodnutím upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletej, pričom o styku sa s matkou nevedia
dohodnúť. Zároveň žiadal o nariadenie predbežného opatrenia, podľa ktorého by bol upravený jeho styk
s maloletou až do právoplatného skončenia konania.
Matka sa k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí a zároveň
podala návrh, podľa ktorého by maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že ju budú
zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia a otec aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej
sumou XXX,-€ mesačne, tiež aby bol upravený styk otca s maloletou a to každú stredu od 15.00 hod.
do 19.00 hod. a každú párnu nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod. Neskôr žiadala upraviť vyživovaciu
povinnosť otca vo výške XXX,-€ mesačne s tým, že suma XXX,-€ bude suma bežného výživného a
suma XXX,-€ bude určená na tvorbu úspor.
Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 290/2013-34 zo dňa 29.10.2013 súd nariadil
predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený predbežne sa
stretávať s maloletou každú stredu v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 16.00 hod. do 18.30
hod. a každý párny kalendárny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Vo zvyšku
súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
26.11.2.2013.
Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 336/2013-15 zo dňa 17.12.2013 súd zamietol návrh
otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal upravil jeho styk s maloletou počas vianočných
prázdnin školského roka 2013/2014. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.1.2014.
Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P 128/2014-18 zo dňa 2.6.2014 súd nariadil predbežné
opatrenie o úprave styku otca s maloletou tak, že otec je predbežne oprávnený stretávať sa s maloletou
počas letných školských prázdnin školského roka 2013/2014 s tým, že počas trvania letných školských
prázdnin 2013/2014 neplatí predbežná úprava styku nariadená uznesením Okresného súdu Bratislava
IV č.k. 25P 290/2013-34 zo dňa 29.10.2013 a vo zvyšku bol návrh otca na nariadenie predbežného
opatrenia zamietnutý. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.6.2.2014.
Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 282/2014-25 zo dňa 28.11.2014 súd nariadil
predbežné opatrenie, podľa ktorého je otec oprávnený predbežne sa stretávať s maloletou počas
vianočných školských prázdnin každý párny rok od 9.00 hod. dňa 25.12 do 19.00 hod. dňa 3.1.
nasledujúceho roka s tým, že počas trvania vianočných školských prázdnin v párnom roku neplatí
predbežná úprava styku nariadená uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 290/2013-34 zo
dňa 29.10.2013. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2014.
Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 125/2015-12 zo dňa 27.5.2015 súd nariadil
predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený predbežne sa
stretávať s maloletou počas letných školských prázdnin školského roka 2014/2015 v čase od 18.00
hod. dňa 12.7.2015 do 18.00 hod. dňa 19.7.2015 a od 18.00 hod. dňa 9.8.2015 do 18.00 hod. dňa
16.8.2015 s tým, že počas trvania letných školských prázdnin roku 2015 neplatí predbežná úprava
styku nariadená uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 290/2013-34 zo dňa 29.10.2013.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.7.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave
č.k. 11CoP 332/2015-20 zo dňa 2.7.2015.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, šetrením v domácnosti rodičov, znaleckým
dokazovaním, oboznámil sa so spismi Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 25P 290/2013, 25P
336/2013, 13P 128/2014, 25P 282/2014, 25P 125/2015, s príjmami rodičov, ako aj s ostatnými listinnými
dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Rodičia nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti asi 10 rokov, pričom doposiaľ neboli práva a
povinnosti k maloletej upravené súdnym rozhodnutím.
Otec vo výpovediach uviedol, že hneď po rozchode s matkou prejavoval záujem o stretávanie sa
s maloletou a aj sa s ňou stretával niekoľkokrát do týždňa. Po vzájomnej dohode s matkou začali
neskôr a to koncom februára 2012 realizovať striedavú starostlivosť, ktorá fungovala niekoľko mesiacov
bez problémov až dovtedy, kým matka nezačala rôznymi spôsobmi túto starostlivosť napádať, t.j. do
novembra 2012, kedy mu matka mailom oznámila, že pre dcéru ide do školy ona ako jej jediný zákonný
zástupca. Snažil sa s matkou dohodnúť, pretože takéto násilné prerušenie kontaktu sa dotklo nielen
jeho ale aj maloletej a pristúpil teda na to, že sa bude s dcérou stretávať každý utorok od poobedia
do stredy večera, každú nedeľu a aspoň jeden víkend v mesiaci. Takto to fungovalo do septembra
2013, kedy mu matka oznámila, že sa rozhodla, že mu už styk s dcérou neumožní. Následne maloletú
nevidel dva mesiace, išiel sa informovať na úrad práce, vyhľadal právnika a podal návrh. Neskôr
prebiehalo jeho stretávanie s dcérou podľa predbežného opatrenia. Ďalej uviedol, že v súčasnosti žije v
spoločnej domácnosti s manželkou, pričom dňa 14.2.2015 sa im narodilo spoločné dieťa a manželka je
na rodičovskej dovolenke. Dodal, že podaním tohto návrhu mu určite nešlo o financie, pričom zdôraznil,
že maloletú dcéru má veľmi rád a v záujme toho, aby pri stretávaní nevznikali konflikty, začali všetci
navštevovať psychológa. K svojim príjmom uviedol, že je riadne zamestnaný, na maloletú A. prispieva
XXX,-€ mesačne a okrem toho prispel maloletej aj iným spôsobom, napríklad na zubný strojček, kúpeľný
pobyt, hradí všetky letné aj zimné dovolenky a maloletá má u neho všetko potrebné na voľnočasové
aktivity, či už bicykel, korčule, lyžiarsku výstroj a podobne. Zároveň má u neho zariadenú detskú izbu,
kde má svoje oblečenie, školské pomôcky ako aj hygienické potreby, čiže od matky si vlastne nemusí
vôbec nič nosiť.
Matka vo výpovediach poprela, že sa otec o maloletú zaujímal hneď po ich rozchode, pretože v tom
čase bola tri mesiace u svojich rodičov a ani raz za dcérou neprišiel. Záujem o maloletú začal prejavovať
asi až pol roka po ich rozchode a začal chodievať tak, ako to vyhovovalo jemu. Chcela však, aby ich
stretávanie malo nejaké pravidlá, tak začal chodievať za dcérou cez týždeň v stredu a neskôr trávili
spolu celú nedeľu. Takýmto spôsobom sa stretávali roky, prípadne ak chceli niekam spolu ísť, napr. na
chatu, tak maloletú pobalila a išli. Potom, ako sa ona rozišla s vtedajším priateľom, zamestnala sa a
poprosila otca, aby jej pomohol s maloletou napr. pri výbere z družiny, načo on povedal, že takýto spôsob
mu nevyhovuje a nech si vyskúšajú striedavú starostlivosť. Asi od februára 2012 si teda začali dcéru
striedať po týždni, avšak podľa jej názoru, striedavá starostlivosť nefungovala vôbec. Režim striedavej
starostlivosti však ponechala aj cez letné prázdniny 2012, pretože vtedy už mala zdravotné problémy a
chcela, aby si dcéra užila aspoň prázdniny. Ďalej uviedla, že je toho názoru, že A. v súčasnosti nemá
dobrý vzťah k otcovej manželke, dokonca si myslí, že majú nepriateľský a napätý vzťah, i keď v minulosti
mali vzťah dobrý. S dcérou začala chodiť aj k psychologičke, ktorá A. poradila, aby si všetky zlé veci
zapisovala, čo aj maloletá robí. Doplnila, že ohľadom súčasného stretávania sa otca s maloletou sú
určité problémy, viackrát sa stalo, že sa nevedeli dohodnúť na trávení prázdnin, na výmene víkendov
a podotkla, že dcéra chodieva od otca zúrivá až agresívna a ona jej potom musí všetko vysvetľovať
a obrusovať hrany. Potvrdila, že začali navštevovať psychológa, ktorý pracuje v súčasnosti už len s
maloletou a otcom. Ďalej potvrdila, že otec na výživu maloletej prispieva sumou XXX,-€ mesačne ako aj
to, že prispel na niektoré mimoriadne výdavky. K svojmu príjmu uviedla, že je na čiastočnom invalidnom
dôchodku, ktorý poberá vo výške XXX,XX . € mesačne, iný príjem nemá, finančne jej pomáhajú rodičia
a do leta 2015 jej finančne pomáhal aj priateľ.
Zo znaleckého posudku F. ako aj z jej výpovede vyplýva, že v súčasnosti u maloletej A. bola zistená
labilizácia emotívneho vývinu s pretrvávajúcim napätím, obavami a zvýšenou citlivosťou na podnety z
najbližšieho okolia, ktoré vedú k psychickému vyčerpávaniu. Jedná sa u nej o Iné poruchy súvisiace so
skupinouprimárnejstarostlivosti.Citovývzťahmaloletejkmatkejeintenzívny,matkajepreňudominujúci
citový a rodičovský objekt. Vzťah k otcovi je rozporný, obsahuje pozitívne prvky aj nedôveru a napätie.
Vzťah oboch rodičov k maloletej je pozitívny, prejavovaný v súlade s ich osobnosťou, vlastnosťami apredstavami. Obaja rodičia sú schopní poskytovať dieťaťu pozitívne výchovné vplyvy a starostlivosť.
Aby boli tieto schopnosti pre dieťa prínosné, je výsostne potrebné, aby si rodičia uvedomili, že miesto
vzájomnej nedôvery a sústredenia pozornosti na rozdielnosť výchovného prostredia a prístupu, sa
majú sústrediť na zmenu ich vzťahu, budovanie vzájomného rešpektovania a tolerancie v prospech
dieťaťa. Prioritnú úlohu v živote dieťaťa zohráva matka, otec zohráva nejasnú rodičovskú pozíciu, je
vytláčaný do okrajovej pozície v rodinnej konštelácii. Je potrebné vytvoriť priestor pre prirodzený vzťah
otca a dieťaťa, čo dieťa, ktoré má dvoch rodičov, pre svoj harmonický vývin potrebuje. Ani u jedného
z rodičov nebola zistená psychická porucha, ktorá by im bránila zabezpečovať riadnu starostlivosť o
maloleté dieťa, prípadne by negatívne ovplyvňovala zdravý psychický vývin maloletej. Matka udržiava
maloletú v intenzívnej citovej pripútanosti k sebe, svoje obavy možného negatívneho vplyvu otca
prenáša na maloletú, čím udržiava jej negatívne očakávania a podporuje kritické vnímanie všetkého,
čo sa u otca deje. Matka vytvára pre dcéru prostredie trvalej intenzívnej starostlivosti a záujmu, až s
nadmerne ochrannými postojmi a na druhej strane ju manévruje do postavenia svojej citovej podpory.
Toto predstavuje pre maloletú nadmernú citovú záťaž, zmätok v prežívaní, týmto ju púta k sebe
ako k ochraňujúcej a milovanej osobnosti, ale aj ako k bytosti, ktorá potrebuje jej prítomnosť, inak
je smutná. Tieto duševné pochody nie sú vedomé, dieťa si nie je schopné uvedomiť, že u otca jej
nielen chýba matka, ale súčasne je smutné aj preto, že matka je smutná z jeho neprítomnosti. Toto
vyvoláva u maloletej situačne hyperprotektívne postoje k matke a aj pocity viny, že ona opúšťa matku
a spôsobuje jej trápenie. Maloletá by mala mať podmienky a podnety z obidvoch rodičovských strán,
aby sa naučila tieto rozdielnosti rešpektovať a prispôsobiť sa im. Vzťah maloletej k otcovi je narušený
vplyvom dlhotrvajúcej rodinnej konštelácie, ako aj vplyvom výrazne narušeného vzťahu rodičov, ktorý sa
ventiluje a prezentuje verbálne aj neverbálne pred dieťaťom. Pokiaľ bude maloletá vhodným spôsobom
výchovne vedená a získa pozitívne skúsenosti, je možná úprava jej vzťahu k otcovi. Maloletá však
neodmieta stretávanie s otcom, avšak ako svoj domov vníma prostredie u matky. Maloletá vyjadruje
slovne svoj negatívny vzťah k otcovej manželke, ktorý ale pri kontakte s otcom a jeho manželkou,
podľa ich vyjadrenia, neprejavuje. Zo strany otcovej manželky bola zistená primeraná schopnosť prijať
po citovej stránke maloletú do rodinnej konštelácie a v tejto pozícii jej poskytovať všetky potrebné
citové a výchovné stimuly. Obaja rodičia sú schopní samostatne sa starať a vychovávať maloleté dieťa,
schopnosť akceptovať význam role druhého rodiča a rozvíjať vzťah k druhému rodičovi je modifikovaný
a limitovaný osobnostnými vlastnosťami rodičov. V tejto súvislosti znalkyňa považuje za indikované
odborné poradenstvo u rodičov aj u maloletého dieťaťa. Aktuálne rodičia nie sú schopní vzájomnej
konštruktívnej komunikácie, pričom tieto ich postoje jednoznačne nie sú prospešné pre maloletú,
predstavujú významný negatívny faktor, pričom pre psychický stav maloletého dieťaťa je výslovne
potrebné, aby rodičia zvážili a korigovali svoje vzájomné postoje a správanie, v opačnom prípade
dieťaťu ubližujú. Vzhľadom k aktuálnemu psychickému stavu maloletej znalkyňa neodporúča realizovať
v súčasnosti striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, neodporúča však ani zachovať súčasný
stav, ani frekvenciu styku maloletej s otcom. Považuje za potrebné pre maloletú postupné rozširovanie
styku s otcom za podmienok prípravy na tento postup odbornou poradenskou starostlivosťou dieťaťa aj
rodičov. V súčasnosti má otec málo priestoru na spoločné aktivity s dieťaťom a preto znalkyňa odporúča
rozšírenie styku a to počas celého víkendu už od piatku, počas týždňa v stredu spolu s prenocovaním
u otca a pomerné rozdelenie sviatkov a prázdnin. Znalkyňa ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že matka
prejavuje neustále svoju lásku k maloletej a v každom jej konaní ju prijíma a vyjadruje súhlasný postoj.
Otec takýmto spôsobom nereaguje, je podstatne menej spontánny v prejavoch lásky k dcére a má
na ňu určité požiadavky, čo nemusí byť pre maloletú vždy príjemné. V budúcnosti však nie je pre
dieťa prínosom, keď bude zotrvávať iba v prostredí, v ktorom jej budú poskytované láskyplné reakcie
v každej situácii. Každý ľudský jedinec pre svoj zdravý psychický vývin potrebuje byť konfrontovaný aj
s nepríjemnými a zaťažujúcimi zážitkami, aby sa naučil ich prijímať a spracovať. Nadmerne ochranné
prostredie nie je v konečnom dôsledku pre vývin maloletého dieťaťa pozitívny.
Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, ako aj na prešetrenie pomerov u
rodičov a pohovor s maloletou navrhuje upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej tak,
aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že ju budú zastupovať a spravovať jej majetok
obaja rodičia. Pri konkrétnej úprave styku otca s maloletou odporučil vychádzať zo záverov znaleckého
posudku a v otázke výživného navrhol toto určiť primerane s poukazom na vek a výdavky maloletej, ako
aj na príjmy oboch rodičov.
Z listinných dôkazov vyplýva, že otec je riadne zamestnaný, jeho príjem v roku 2013 bol X.XXX,XX. €
priemerne mesačne netto, v roku 2014 bol X.XXX,XX € priemerne mesačne netto a v roku 2015 (januáraž september) mal príjem X.XXX,XX € priemerne mesačne netto. Otec má jednu ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k maloletej X..
Matka svoj príjem za obdobie od roku 2012 nepredložila a neskôr založila do spisu iba rozhodnutie
Sociálnej poisťovne o zvýšení dôchodkovej dávky - invalidného dôchodku, ktorý je od 1.1.2015 vo výške
XXX,XX. € s tým, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Matka iné vyživovacie
povinnosti nemá.
Maloletá A. navštevuje 6.triedu základnej školy, je zdravá a má výdavky primerané veku, ktoré matka
vyčíslila vo výške XX,XX. € mesačne ako náklady na bývanie, vo výške XXX,-€ mesačne na stravu,
vo výške XXX,XX € náklady súvisiace so školou, vo výške XXX,-€ mesačne na oblečenie a obuv a vo
výške XX,XX. € výdavky súvisiace so zdravotnou starostlivosťou a teda celkové výdavky maloletej za
rok 2014/2015 boli XXX,XX. € a za rok 2015/2016 (v dôsledku zvýšenia príspevku na tanečnú) boli vo
výške XXX,XX € priemerne mesačne.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti dlhodobo, čo potvrdili obaja a tiež bolo preukázané, že sa nevedia dohodnúť na realizácii
styku, resp. o osobnej starostlivosti o maloletú. Preto súd považoval za dôvodné upraviť výkon
rodičovských práv a povinností k maloletej. Spočiatku obaja rodičia prezentovali rozdielne návrhy, či
už v časti týkajúcej sa zverenia maloletej do osobnej starostlivosti, kde otec žiadal maloletú zveriť do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom matka navrhovala maloletú zveriť do jej výlučnej
osobnej starostlivosti. V časti zverenia maloletej však napokon, po vykonanom znaleckom dokazovaní,
došlo u rodičov k zhode a obaja navrhli, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke
s tým, že ju budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia. Vzhľadom k súhlasnému postoju
rodičov a kolízneho opatrovníka, ako aj na základe vykonaného dokazovania, súd zveril maloletú do
osobnej starostlivosti matky s tým, že ju budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia. Nezhoda
rodičov však naďalej pretrváva v otázke úpravy styku otca s maloletou a v otázke výživného. Otec
navrhol širokú úpravu styku a to aj počas bežného týždňa od stredy do štvrtka rána s prespaním u neho,
každý párny víkend od piatku do nedele a polovicu všetkých prázdnin a sviatkov. Matka nesúhlasila s
tým, aby maloletá počas týždňa u otca prespávala a v ďalšom nesúhlasila s dvojtýždňovým intervalom
úpravystykuotcasmaloletoupočasletnýchprázdnin,inévýhradyneuviedla.Vychádzajúczvykonaného
dokazovania a to najmä zo znaleckého dokazovania má súd jednoznačne preukázané, že je v záujme
maloletej, aby sa realizoval jej styk s otcom a to v čo najširšom rozsahu. Výchovné prostredie u otca
je rozdielne ako u matky, otec má k maloletej pozitívny rodičovský vzťah a je schopný poskytovať
dcére podmienky pre pokojné a podnetné prežívanie kontaktu v jeho domácom prostredí. Je schopný
maloletej poskytnúť nové podnety a zážitky, ktoré u matky nemá. Preto sa súd priklonil k záverom
súdnej znalkyne, ktorá konštatuje, že široká úprava styku otca s maloletou bude dieťaťu prospešná. Narozdiel od súdnej znalkyne, je však súd toho názoru, že je pre maloletú vhodnejšie, aby bol jej kontakt
s otcom realizovaný v dlhších časových obdobiach počas víkendových a prázdninových dní a nie v
období bežného školského roka, nakoľko by mohol byť celý rytmus a harmonogram maloletej narušený
a neviedlo by to k zlepšovaniu vzťahov a k pozitívnej odozve. Preto je súd toho názoru, že prespatie
maloletej u otca počas týždňa zo stredy na štvrtok by mohlo byť pre maloletú príliš zaťažujúce, dokonca
až stresujúce a nemalo by to, z pohľadu ich vzájomných vzťahov, pozitívny vplyv. V rámci prázdninového
a víkendového obdobia môže otec s maloletou plnohodnotne tráviť čas, majú dostatok priestoru na
prehlbovanie ich vzájomných vzťahov, ako aj vzťahov medzi ostatnou rodinou, bez narušenia školského
týždňa, ktorý vyžaduje aj plnenie si povinností. Súd teda prázdninové obdobie rozdelil rovnocenne
medzi oboch rodičov a má za to, že to je v záujme maloletej a jej na prospech. Matka by sa mala
nad slovami znalkyne zamyslieť v tom zmysle, že nie je pre maloletú prospešné, že jej vytvára iba
prostredie bezhraničnej lásky a starostlivosti, pretože pre zdravý vývoj každého človeka je potrebné, aby
bol konfrontovaný aj so skutočnosťami, ktoré nemusia byť vždy v súlade s jeho predstavami, ale práve
vďaka ktorým nadobúda životné skúsenosti, ktoré ho posúvajú vpred. Skutočnosť, že súd neupravil
styk otca s maloletou počas bežného týždňa neznamená však, že by maloletá u otca mala nekomfort,
alebo že by prežívala u neho niečo zlé, prežíva s otcom iba niečo iné ako s matkou, čo rozhodne však
môže byť pre ňu obohacujúce. Súdna znalkyňa odporúčala rodičom ako aj maloletej odbornú intervenciu
za účelom zlepšenia vzájomných vzťahov a komunikácie, pričom rodičia už aj začali s psychológom
spolupracovať, čo súd hodnotí pozitívne. Preto súd nepovažoval za potrebné rozhodnúť v tomto smere
autoritatívne a uložiť rodičom a maloletej povinnosť navštevovať odborné poradenstvo. Rodičia a to
najmä otec, sa odbornou radou znalkyne začal zaoberať už po formulovaní záverov znaleckého posudku
a nečakal na samotné rozhodnutie súdu v tomto smere, pričom takéto konanie otca (matka v súčasnosti
psychológa už nenavštevuje) nasvedčuje tomu, že jeho záujem o maloletú je skutočný a má aj skutočnú
snahu na zlepšení ich vzťahu a na dosiahnutí plnohodnotného a bezproblémového stretávania sa s
dcérou.
Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú, túto súd ustálil vo výške XXX,-€ mesačne,
vychádzajúc pritom z vykonaného dokazovania. V tejto časti súd nevyhovel návrhu otca, ktorým žiadal
určiť svoju vyživovaciu povinnosť vo výške XXX,- resp. XXX,-€ mesačne, ani návrhu matky, ktorým
žiadala určiť vyživovaciu povinnosť otca vo výške XXX,-€ mesačne s tým, že XXX,-€ bude bežné výživné
a XXX,-€ bude určených na tvorbu úspor. Z predloženého rozpisu výdavkov maloletej, ktorý založila
do súdneho spisu matka vyplýva, že aktuálne výdavky dieťaťa sú vo výške XXX,XX . € mesačne.
Preskúmaním jednotlivých položiek v označenom rozpise súd zistil, že skutočné a reálne výdavky
maloletej nepresahujú výšku XXX,-€ mesačne, keďže za reálne výdavky dieťaťa možno považovať
výdavok XXX,-€ mesačne na stravu, XXX,-€ na školu, MHD, mobil, XXX,-€ na bývanie, XX,-€ mesačne
na oblečenie a XX,-€ na výdavky súvisiace so zdravotným stavom. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca
vo výške XXX,-€ mesačne s tým, že je vytvorená aj rezerva, v rámci ktorej matka môže maloletej aj
časť finančných prostriedkov sporiť. Súd teda nevyhovel návrhu matky a má za to, že určené výživné je
dostatočné, keďže pokrýva všetky odôvodnené výdavky maloletej a umožňuje matke časť prostriedkov
použiť aj v prípade nepredvídaných výdavkov, alebo na tvorbu úspor, pričom matka sa bude podieľať na
výžive dieťaťa len formou osobnej starostlivosti. Konkrétnu výšku výživného súd ustálil na sumu XXX,-
€ mesačne, vychádzajúc pritom z príjmu otca, ktorý mu umožňuje výživné v tejto výške platiť, pretože
dosahuje príjem asi X.XXX,-€ mesačne netto. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil
aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca a opäť konštatuje, že určené výživné je primerané a zodpovedá
všetkým kritériám rozhodným pre určovanie výživného a to aj s ohľadom na vek maloletej, ktorá má
v súčasnosti iba 12 rokov a navštevuje základnú školu. Počiatok úpravy vyživovacej povinnosti súd
ustálil dňom rozhodnutia, pričom vychádzal z vykonaného dokazovania, z ktorého vyplýva, že otec sa
dlhodobo na výžive maloletej podieľa sumou XXX,-€ mesačne, okrem toho prispieva aj na mimoriadne
výdavky dieťaťa a v neposlednom rade má maloletá u otca k dispozícii okrem samostatnej detskej izby
aj všetky veci počnúc oblečením a končiac športovými potrebami. Preto súd konštatuje, že doterajšie
príspevky otca na výživu maloletej boli dostatočné, pokrývali takmer všetky výdavky dieťaťa, ktoré s
ohľadom na vek maloletej boli primerané. Z uvedeného dôvodu súd vyživovaciu povinnosť otca ustálil
dňom rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd
v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.