Rozhodnutie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. marec 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010285
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715010285.11

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. marca 2016 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Márie Petruškovej a prísediacich Ľudmily Vallušovej a Boženy Budziňákovej,
takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :

O. C. N. Š. E. N. Y. P. Q. G. - nar. XX.XX.XXXX Z. O., trvale bytom O.,
F.. L.. A. Č.. XXXX/XX,

j e v i n n ý

- z pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, § 155 ods. 1, ods. 2 písm.

b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona,

- z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom
§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

- dňa 26.02.2015 v čase okolo 21.30 hod. v Poprade, na ulici Hviezdoslavovej - v hoteli Gerlach v
hotelovej izbe Č.. XXX, ktorú spoločne obývali, pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol svoju družku L.
C. a to tak, že ju silou strednej až silnej intenzity opakovane udieral päsťami do oblasti tváre, udieral
hlavu o podlahu, kopal do brucha a chrbta, potom ju svojou rukou chytil za jej tričko v oblasti hrude,

pritlačil ju o stenu, kde následne na to sa jej vyhrážal slovami, že ju vyhodí z balkóna a že ju zabije,
čím takto svojim konaním spôsobil L. C. - otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenine spánkovej oblasti
vľavo, čeľuste vpravo, očnice obojstranne, nosa, pomliaždenie brucha a chrbta v driekovej oblasti,
pomliaždenieramenavľavo,pomliaždeniepredlaktiavľavo,pomliaždeniepravéhostehnavzadusdobou
liečenia 21 dní a s obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v hospitalizácii 3 dni, kedy
bola odlúčená od rodiny a blízkych, ďalej v bolestiach a opuchoch na poranených miestach a hlavne na

tvári po dobu 14 dní, ktoré ju obmedzovali v hygiene, dýchaní nosom, otváraní úst, jedení, vo viditeľných
krvných výronoch - modrinách po dobu 14 dní, v dôsledku ktorých bola spoločensky hendikepovaná,
v bolestiach hlavy a pocitoch závratoch po dobu 14 dní, čím zároveň svojim konaním vzbudil u L. C.
dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom v dôsledku tohto jeho fyzického napadnutia mohlo dôjsť k
vážnemu poraneniu mozgu a orgánov dutiny brušnej s ohrozením zdravia i života poškodenej L. C.

t e d a

- konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v
úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo a
čin spáchal na chránenej osobe,- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe.

Za to mu
u k l a d á
Podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4
Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 /
sedem/ rokov a 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody z
a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona mu u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

Podľa§287ods.1Trestnéhoporiadkumuzároveň ukladá povinnosťzaplatiťpoškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a.s., Kúpeľná 5, Prešov, IČO: 35 937 874 náklady zdravotnej starostlivosti vo výške
1 024,18,--eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného O. C. bola podaná obžaloba pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 139
ods.1písm.c/Trestnéhozákonaapreprečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,ods.2písm.
b/ Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona pre skutok, ktorého sa mal
dopustiť tak, že dňa 26.02.2015 v čase okolo 21.30 hod. v Poprade, na ulici Hviezdoslavovej - v hoteli

Gerlach v hotelovej izbe č. XXX, ktorú spoločne obývali, pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol svoju
družku L. C. a to tak, že ju silou strednej intenzity opakovane udieral päsťami do oblasti tváre, udieral
hlavu o podlahu, kopal do brucha a chrbta, potom ju svojou rukou chytil za jej tričko v oblasti hrude,
pritlačil ju o stenu, kde následne na to sa jej vyhrážal slovami, že ju vyhodí z balkóna a že ju zabije, čím
taktosvojimkonanímspôsobilL.C.zraneniaatootrasmozguľahkéhostupňa,pomliaždeninespánkovej

oblastivľavo,čeľustevpravo,očniceobojstranne,nosa,pomliaždeniebruchaachrbtavdriekovejoblasti,
pomliaždenieramenavľavo,pomliaždeniepredlaktiavľavo,pomliaždeniepravéhostehnavzadusdobou
liečenia 21 dní a s obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v hospitalizácii 3 dni, kedy
bola odlúčená od rodiny a blízkych, v bolestiach a opuchoch na poranených miestach, hlavne na tvári po
dobu 14 dní, ktoré ju obmedzovali v hygiene, dýchaní nosom, otváraní úst, jedení, vo viditeľných krvných

výronoch - modrinách po dobu 14 dní, v dôsledku ktorých bola hendikepovaná spoločensky, v bolestiach
hlavy a pocitoch závrate po dobu 14 dní, čím zároveň svojim konaním vzbudil u L. C. dôvodnú obavu
o jej život a zdravie, kde v dôsledku tohto fyzického napadnutia mohlo dôjsť aj k vážnemu poraneniu
mozgu a orgánov dutiny brušnej s ohrozením zdravia i života poškodenej.
Súd predmetnú obžalobu prijal a na hlavných pojednávaniach vykonal dôkazy výsluchom obžalovaného

O. C., poškodenej L. C., svedkov M. Č., P. Z., znalca M.. C. Y. i prečítaním záverov znaleckého posudku
o duševnom stave obžalovaného O. C., o duševnom stave poškodenej L. C., listinných dôkazov a zistil
nasledovné.
Obžalovaný O. C. v prípravnom konaní v prvej svojej výpovedi uviedol, že v inkriminovaný deň
spoločne s poškodenou L. C., svojou družkou požili väčšie množstvo alkoholických nápojov, v dôsledku

ktorého si na priebeh skutku nepamätá pre tzv. „okno“, aj keď zároveň priznal, že fyzické napadnutie
poškodenej i vyhrážky boli iba „jednorazovou“ záležitosťou, pretože aj keď sa občas hádali, týkalo sa to
len „normálnych“ vecí ich spolužitia. Svoje konanie zároveň oľutoval, označil ho skôr za skratové ako za
dlhodobejšie týranie poškodenej. Pri druhej svojej výpovedi v prípravnom konaní obžalovaný už využil
svoje právo a nevypovedal. V konaní pred súdom obžalovaný zmenil svoje pôvodné tvrdenia a uvádzal,

že s poškodenou L. C. sú iba priatelia, poznajú sa od 10. januára 2014, ich priateľstvo je založené len na
sexuálnom a intímnom vzťahu, neboli a nie sú druh a družka a aj keď spolu bývali od augusta 2014 na
hotelovej izbe Č.. XXX v hoteli Gerlach bola poškodená zapísaná na izbe Č.. XXX len ako hotelový hosť,
keďže mu zamestnávateľ povedal, že keď na hotelovej izbe nebude obsadená druhá posteľ, bude si ju
musieť zaplatiť sám, pričom poškodená na izbe niekedy prespala a niekedy zostala dlhšie. Obžalovaný

potvrdil, že v ten deň oslavoval, spoločne s poškodenou L. C. požili alkoholické nápoje na viacerýchmiestach v meste Poprad v dôsledku čoho boli obaja pod značným vplyvom alkoholu, pri návrate z baru
na izbu Č.. XXX sa „tackali“, poškodená ho dokonca pri chôdzi podopierala. Po príchode na hotelovú
izbu opäť požili ďalší alkohol a keď ho poškodená chcela vyzliecť, odmietol to a vulgárne jej vynadal, že

„je piča a kurva“, čo bolo dôvodom, pre ktorý poškodená odišla na balkón, načo vyšiel za ňou a videl
ako jednou nohou stojí na zábradlí a plače. Keď sa jej opýtal, či sa chce zabiť, poškodená mu povedala:
„že ju život nebaví, že ju rodičia vyhodili z domu a že jej vynadal aj on, preto sa chce zabiť“, nato ju
stiahol do izby, dal jej jednu facku, poškodená sa pritom potkla a udrela bruchom alebo chrbtom o roh
drevenej postele, začala byť veľmi hysterická, bila ho i kopala a keď sa jej snažil chytiť obe ruky a nohy

vtedy sa udrela do spánkovej časti hlavy, pritom celý čas kričala, že ju bije, čo podľa neho počul aj P.
Z., ktorý búchal na dvere ich izby a že až vtedy si všimol, že poškodenej tiekla krv z pery. Všimol si
zároveň aj to, že poškodená má opuchnuté pravé líce, to však bolo podľa neho spôsobené tým, že ju
v tom čase boleli zuby. Podľa obžalovaného si poškodená zranenia zadnej časti hlavy spôsobila sama
tým, že hlavou búchala o zem a zranenia brucha jej spôsobil on pádom na ňu. Podľa jeho tvrdenia,
keď poškodená chcela z izby odísť - zastavil ju, aby sa umyla, pretože silno krvácala a keď sa chcel

pozrieť bližšie na jej zranenie, chytil ju jednou rukou za krk, čím jej mohol spôsobiť aj zranenia na krku.
Po odchode poškodenej z izby prišla do hotelovej izby asi po 10 minútach aj hliadka polície a medzitým
do izby vošla aj M. Č., ktorá vzala sprej, pretože poškodená v dôsledku astmatického záchvatu odpadla.
Rozpory vo výpovediach obžalovaného, na ktoré ho upozornil súd v zmysle § 258 ods. 4 Trestného
poriadku, obžalovaný odôvodnil tým, že v prípravnom konaní sa ku skutku priznal len v dôsledku strachu

z toho, že ho zbijú kamaráti poškodenej L. C. a že k priznaniu bol navedený policajtom, ktorý mu povedal,
že priznanie je poľahčujúca okolnosť. Toto tvrdenie obžalovaného a zmena jeho obrany sa pre súd
javilo ako účelové a použité len v snahe vyviniť sa z následkov trestno-právnej zodpovednosti, resp. z
následkov konania, ktoré by mu privodilo prísnejšiu právnu kvalifikáciu v podobe § 139 ods. 1 písm. c/
Trestného zákona teda konania vo vzťahu k poškodenej ako chránenej osobe. Nie je pritom vylúčené

ani to, že obžalovaný bol na účelovú zmenu svojich tvrdení navedený inou osobou, napr. z väzenského
prostredia. Za objektívnejšiu a hodnovernejšiu súd vyhodnotil pôvodnú výpoveď obžalovaného aj preto,
že táto korešpondovala s ďalšími dôkazmi v podobe výpovedi poškodenej L. C., výpovedí svedkov M.
Č., P. Z. a znalca M.. C. Y. a v podobe prečítaných záverov znaleckého posudku o duševnom stave
obžalovaného O. C., duševnom stave poškodenej L. C. ako aj listinných dôkazov v podobe prečítania

zápisnice o prehliadke tela poškodenej, fotodokumentácie zranení poškodenej, lekárskym potvrdeniam
a správam o ošetrení poškodenej či zápisu o dychovej skúške obžalovaného a úradnými záznamami
polície.
Poškodená L. C. síce v konaní pred súdom využila svoje právo dané jej v ustanovení § 130 ods. 1,
ods. 2 Trestného poriadku a voči obžalovanému O. C. ako svojmu druhovi nevypovedala, v prípravnom

konaní však jednoznačne a spoľahlivo potvrdzovala, že s obžalovaným žili v spoločnej domácnosti ako
druh a družka viac než rok, spoločne bývali aj v izbe Č.. XXX hoteli Gerlach v Poprade, obžalovaný
v deň skutku požil väčšie množstvo alkoholu v dôsledku čoho nevládal chodiť a na izbu ho musela
„dovliecť“. Keď sa obžalovaného snažila zobliecť, začal byť agresívnym, udieral ju silnou intenzitou päť
až šesťkrát otvorenou dlaňou pravej alebo ľavej ruky do oblasti tváre, pričom pocítila, že jej z nosa tečie

krv, vulgárne jej pritom nadával: „že je kurva, piča a že je lenivá“ a vyhrážal sa jej, že keď mu nevrátiť
peniaze za ubytovanie, že ju zabije. Poškodená ďalej potvrdila aj to, že obžalovaný ju sotil na zem a keď
chcela vstať a odísť, chytil ju za ruky, opätovne stiahol na zem, päsťou ľavej ruky ju najmenej dvakrát
silno udrel do oblasti záhlavia, chytil za vlasy a hlavou silne tri až štyrikrát udrel o zem, dvakrát ju bosou
nohou kopol do oblasti brucha a chrbta, načo sa jej podarilo ujsť na vedľajšiu izbu k P. Z. Q. M. Č.N.,

ktorí počuli jej krik a volanie o pomoc i to, že na chodbe izby v dôsledku bolesti hlavy odpadla a dostala
astmatický záchvat. Poškodená potvrdila aj to, že obžalovaný sa už v minulosti a prevažne pod vplyvom
alkoholu dopúšťal voči nej slovných a fyzických útokov a rôznych vyhrážok, pričom lekárske vyšetrenie
v dôsledku zranení utrpených po jeho útokoch absolvovala len dňa 22.12.2014. Rovnako tak poškodená
potvrdzovala i to, že z konania obžalovaného mala strach a bála sa, že vyhrážky zabitím, ktorými sa jej

obžalovaný vyhrážal dňa 26.02.2015 môže zrealizovať a aj zrealizuje.
Tvrdenia poškodenej L. C. o podstatných a relevantných okolnostiach predmetného skutku a konania
obžalovaného O. C. korešpondovali aj s viacerými výpoveďami svedkyne M. Č. urobených v prípravnom
konaní a v konaní pred súdom.
Svedkyňa M. Č. v prípravnom konaní uviedla, že v tom čase bývala v hoteli Gerlach v Poprade na

izbe Č.. XXX spolu so svojim priateľom P. Z., obžalovaného poznala preto, že je spolupracovníkom
P. Z. a že obžalovaný žil s poškodenou ako svojou družkou v hoteli Gerlach na izbe Č.. XXX. Podľa
svedkyne problémy medzi obžalovaným a poškodenou trvali dlhší čas, obžalovaný poškodenú bil vždy,
keď bol pod vplyvom alkoholu a že poškodená žiadala o ich pomoc, aj keď konanie obžalovanéhopolícii neoznamovala. K samotným okolnostiam skutku svedkyňa uviedla, že dňa 26.02.2015 okolo
21.30 hod. z izby obžalovaného počula krik, buchot a hádku obžalovaného s poškodenou týkajúcu sa
peňazí i to, že obžalovaný kričal, že poškodenú vyhodí z balkóna preto, že mu dlhuje peniaze a že ju

zabije. Svedkyňa ďalej uviedla, že keď vyšla na balkón svojej izby a nahla sa cez zábradlie, videla cez
okno izby Č.. XXX ako obžalovaný drží poškodenú rukou za tričko v oblasti hrude a tlačí ju k stene,
čo oznámila P. Z., ktorý šiel zabúchať na dvere izby Č.. XXX a že pritom počula ako poškodená kričí:
„P. pomoc, zabije ma, pomoc“, preto zavolala políciu a odišla ju čakať do vestibulu hotela Gerlach.
Svedkyňa ďalej uviedla, že potom, čo prišla s políciou späť na 6. poschodie, videla ako poškodená

už sedí na chodbe, ruky a ústa mala od krvi, pravé líce mala opuchnuté, bolo jej zle, zvracala, bála
sa a triasla, dookola opakovala - že sa tam už nechce vrátiť, že sa už nenechá biť, že dostala ranu
do brucha, chrbta a že odpadla. Svedkyňa tieto skutočnosti potvrdzovala aj v konaní pred súdom a
tvrdila, že v ten deň večer okolo 22.00 hod. z vedľajšej izby hotela Gerlach počula nejaký krik, buchot,
rachot, keď zo svojej izby nazrela cez balkón do vedľajšej izby a cez odtiahnutú záclonu na izbe č.
610 videla ako obžalovaný drží poškodenú za ramená oboma rukami a búcha ju o stenu, načo poslala

svojho priateľa P. Z. zabúchať na dvere izby, pretože sa bála aby sa niečo nestalo. Vyšla za ním na
chodbu a keď obžalovaný dvere izby neotvoril, mobilným telefónom privolala políciu. Po jej príchode
svedkyňa videla poškodenú už na chodbe, či poškodená v tom čase ležala alebo bola opretá o stenu
to si svedkyňa už nepamätala. Svedkyňa ďalej tvrdila, že poškodenej bolo zle, zvracala, krvácala z
pier, upadla do bezvedomia a že po prebratí dostala astmatický záchvat v dôsledku čoho bola polícia

nútená vyvaliť dvere na izbe obžalovaného, keďže poškodená potrebovala v dôsledku záchvatu použiť
sprej. Po jeho užití sa stav poškodenej stabilizoval a privolanou záchrannou službou bola prevezená
do Nemocnice v Poprade. Poškodená sa podľa svedkyne v tom čase nevyjadrovala k tomu či a akým
spôsobom ju obžalovaný napadol, nesťažovala sa na nejaké bolesti hlavy, končatín či brucha, no podľa
tvrdenia jej priateľa P. Z., v čase keď búchal na dvere izby Č.. XXX, počul ako poškodená kričí: „P. pomoc,

zabije ma“. Svedkyňa potvrdzovala aj to, že obžalovaný s poškodenou už v júli 2014 bývali spoločne i
v penzióne Svätý Juraj v Poprade - Spišská Sobota, ich spolužitie vnímala ako spolužitie páru, pretože
spoločne zdieľali bývanie, spolu nakupovali, varili a aj navonok prejavovali svoj intímny vzťah napr.
držaním sa za ruku a bozkávaním. Svedkyňa potvrdila i to, že počas bývania v penzióne Svätý Juraj v
Poprade - Spišská Sobota a v hoteli Gerlach počula asi tak raz do týždňa z izby obývanej obžalovaným

a poškodenou buchot, rachot a krik, čo niekedy vnímala ako búchanie, napr. dverami od skriniek alebo
od sprchy a niekedy však ako ich hádku. Svedkyňa osobne fyzické či slovné napadnutie poškodenej
obžalovaným nevidela, poškodená sa jej však na správanie a osobu obžalovaného sťažovala tvrdiac,
že sa rozídu, že to nemá zmysel, resp. že v jednom prípade videla, že poškodená má pod okom „riadny
monokel“. Poškodená sa podľa tvrdenia svedkyne obžalovaného i bála, aj keď jeho násilné konanie

neoznamovala polícii.
Tvrdenia poškodenej L. C. o podstatných a relevantných okolnostiach predmetného skutku a konania
obžalovaného O. C. korešpondovali aj s viacerými výpoveďami svedka P. Z. urobených v prípravnom
konaní a v konaní pred súdom. Svedok v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaného pozná už dlhšie,
sú spolupracovníci a že obžalovaný žil spoločne so svojou družkou L. C. v hoteli Gerlach na izbe Č..

XXX, mali sa radi, keď však bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu hádal sa s poškodenou a bil ju, z
ich izby bol počuť rachot a buchot, čo však aj podľa neho poškodená polícii nikdy neoznámila. Podľa
tvrdenia svedka dňa 26.02.2015 okolo 21.00 hod. počul z izby Č.. XXX krik a buchot, priateľka M. Č. sa
šla pozrieť na balkón, z ktorého je vidno do izby Č.. XXX a zavolala aj jeho, načo videl ako obžalovaný
drží poškodenú pod krkom, udiera ju päsťou do tváre a kričí na ňu, že ju zabije, že nech ho skúsi udať,

že ju vyhodí z balkóna. Vtedy poslal M. Č.N., aby zavolala políciu, sám šiel búchať na dvere izby Č..
XXX a kričal, aby mu dvere izby otvorili, čo sa však nestalo a nato počul ako poškodená plače a kričí:
„P. pomoc, on ma zabije, pomoc“, vrátil sa preto späť do svojej izby a pozeral cez balkón a okno, či
neuvidí do izby Č.. XXX. Nikoho už nevidel, vrátil sa na chodbu, kde už sedela poškodená, na rukách,
ústach a nose mala krv, bola opuchnutá na pravej strane tváre a povedala mu, že obžalovaný ju bil,

škrtil, nadával a vyhrážal sa jej zabitím, načo poškodená odpadla, dostala astmatický záchvat, zvracala,
triasla sa a bála, kričiac, že sa tam vrátiť nechce, že sa nenechá biť, že ju nikto nemá chytať, že ju
obžalovaný kopal do brucha a sťažovala sa na bolesti brucha a hlavy. Svedok v konaní pred súdom
potvrdil, že osobne vzťah obžalovaného s poškodenou vnímal ako vzťah druh a družka, resp. milenecký
vzťah, pretože dlhodobo žili v spoločnej izbe, spoločne prali, varili a žili ako manželia so všetkým, čo

patrí k manželstvu. Potvrdil aj to, že obžalovaný bol spolu s poškodenou jeho susedom na izbe Č.. XXX
v hoteli Gerlach, v predmetný deň vo večerných hodinách počul z ich izby buchot a rachot, cez balkón
izby sa šiel pozrieť čo sa robí v izbe č. XXX a videl ako obžalovaný drží poškodenú za ramená, búcha
ju hlavou, resp. celou zadnou časťou tela o stenu, načo vybehol na chodbu a začal búchať na dvere,vtedy počul ako poškodená na neho kričí: „P. pomôž, lebo ma zabije“, nikto mu však dvere na izbe
neotvoril. Medzitým jeho priateľka M. Č. išla dole na recepciu hotela čakať políciu, poškodená sa nato
dostala z izby na chodbičku a vtedy videl, že krváca z úst alebo nosa a že je jej zle, asi po minúte

poškodená odpadla, dostala astmatický záchvat a keďže sprej, ktorý poškodená používala pri takýchto
astmatických záchvatoch zostal na izbe, hliadka polície, ktorá prišla na miesto činu bola nútená dvere
na izbe vykopnúť. Svedok si vtedy iné zranenia na poškodenej nevšimol, poškodená nič bližšie k tomu
či a ako ju obžalovaný napadol nepovedala a celý čas iba plakala. Či sa poškodená sťažovala aj na
nejaké bolesti si svedok spomenúť už nevedel.

Aj keď sa svedkovia M. Č. Q. P. Z. v konaní pred súdom o niektorých skutočnostiach, ku ktorým
vypovedali v prípravnom konaní nezmienili alebo vypovedali o nich rozdielne, načo ich súd postupom
podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku upozornil, nebolo to potrebné zo strany súdu
vyhodnocovať ako nepravdivé či účelové svedecké tvrdenie jednak preto, že svedkovia tieto rozpory
dôveryhodne odôvodnili odstupom času od spáchania skutku a jednak preto, že súdom pri vykonávaní
dokazovania nebol získaný žiadny relevantný dôkaz svedčiaci preto, aby svedkovia o podstatných

okolnostiach skutku vypovedali nepravdivo alebo krivo v prospech či neprospech obžalovaného, resp.
poškodenej osoby. Svedkovia osoby obžalovaného O. C. a poškodenej L. C. poznali dlhší čas, boli s nimi
v určitom vzťahu, svedok P. Z. bol vo vzťahu k obžalovanému jeho kolega zo zamestnania, tento vzťah
však nebolo možné považovať za vzťah s kladným či záporným postojom či už k osobe obžalovaného
alebo poškodenej a ich výpovede za účelové a použité v prospech niekoho z nich.

Tvrdenia poškodenej L. C. a sčasti aj tvrdenia svedkov M. Č. Q. P. Z.É. potvrdzujú aj závery znaleckého
posudku o duševnom stave poškodenej L. C. vypracovaného M.. S. C., M.. K. C. Q. O.. C. Š.. Podľa
záverov posudku poškodená v súčasnosti netrpí žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou, jej
psychický stav je aktuálne vcelku stabilizovaný, z jej psychodiagnostického vyšetrenia vyplynulo, že
u poškodenej bol zaznamenaný v prežívaní sklon k neurotickým prejavom, najmä vnútorné napätie,

neistota a úzkostné tendencie, pričom tieto emocionálne prejavy sú súčasťou štruktúry osobnosti
poškodenej a prejavili sa u nej už pred skutkom. Podľa znalkýň a záverov posudku nedošlo k
trvalému poškodeniu duševného zdravia poškodenej, keďže prejavy posttraumatickej stresovej poruchy
neboli u nej zistené. V dôsledku konania obžalovaného však poškodená utrpela podľa znalkýň
prechodnú - krátkodobú reakciu na stres, čo sa prejavilo jej úzkosťou a táto odznela bez následkov

na duševnom zdraví poškodenej. U poškodenej neboli znalkyňami zaznamenané fabulačné ani
konfabulačné tendencie - sklony k nevedomej lži a ani poruchy pamäte, znalkyne zároveň konštatovali,
že u poškodenej je snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech málo pravdepodobná, nakoľko má
aktuálne skôr tendenciu vypovedať v prospech obžalovaného. Na tendencií k prípadnému nevedomému
skresľovaniu jej výpovede sa môže podieľať jej snaha „vyhovieť“ okoliu a sklon ku konformizmu.

Priame nahováranie zo strany iných osôb znalkyne nezistili napriek tomu, že u poškodenej ide
o ovplyvniteľnú osobu s nadmernou závislosťou od vonkajšieho prostredia, čo môže súvisieť s jej
motiváciou k výpovedi a s jej motiváciou vypovedať i pod tlakom zo strany rodičov, resp. príbuzných z
morálnych i protizákonných dôvodov. Znalkyne konštatovali aj to, že poškodená na osobe obžalovaného
bola závislá i po finančnej resp. materiálnej stránke, že vo vzťahu k obžalovanému udávala v minulosti

aj v prítomnosti emočný rozmer, tzn. že ho milovala, že doteraz k nemu cíti náklonnosť v zmysle
pozitívnych citov, čo ju vedie, že už ľutuje, že na svojho partnera podala trestné oznámenie. Poškodená
má tendenciu bagatelizovať prežité udalosti, dokonca uvádzať i svoj podiel viny na vyšetrovanej udalosti
s tým, že obžalovaný nie je vcelku zlý a že ona mala od neho odísť už skôr. Poškodená má aj tendenciu
zmierňovať správanie obžalovaného ako svojho druha aj napriek tomu, že je zjavné, že nie je o tom

vnútorne presvedčená a že má pred ním strach. Nepriaznivé sociálne podmienky a sociálna naivita ju
nútia k zľahčeniu prežitých udalostí, aktuálne jej motiváciou je ochrana obžalovaného ako svojho druha
pred trestom, nechce mu priamo uškodiť alebo privodiť nejakú formu trestu alebo akýmkoľvek spôsobom
ohroziť jeho osobu, príp. slobodu. Podľa záverov posudku je vysoko pravdepodobné, že poškodená
v podstatnej miere interpretovala vyšetrovanú udalosť tak, ako ju sama prežila a je schopná správne

vnímať predmetné skutočnosti aj preto, že poruchy vnímania neboli u nej zistené. Celkové pamäťové
schopnosti poškodenej sú v súčasnosti slabo priemerné, so zachovaním všetkých faktorov, bez zjavnej
patológie, schopnosť správne uchovať si v pamäti a následne neskreslene reprodukovať prežité udalosti
bola u poškodenej zachovaná, u menovanej bolo v dotazníku osobnosti zistené zjavne zvýšené skóre lži,
ktoré odráža jej tendenciu vypovedať sociálne žiaducim spôsobom, teda javiť sa pred okolím „v lepšom

svetle,“ tendencia k vedomému klamstvu zistená nebola, u poškodenej ide o emocionálne a sociálne
nezrelú, zúženú osobnosť, schizoidne štruktúrovanú so zachovanou kontrolou reality, adaptabilnou až
konformnou, ovplyvniteľnou a aktívnou. Vo vzťahových väzbách je poškodená citovo oploštilejšia, s
výraznými závislými tendenciami voči okoliu, egocentricky nastavená, nedôverčivá, sociálne naivná,emočné prežívanie je simplexnejšie, so sklonom ku afektívnej labilite, frustračná tolerancia je u nej
znížená. U poškodenej nebol zistený sklon ku konfliktom, direktivite alebo iným charakterovým črtám,
ktoré by viedli obžalovaného k tomu, aby konal tak ako konal, práve naopak, poškodená je podľa znalcov

závislá na potrebách iných ľudí, podriaďuje im svoje potreby a snaží sa im vyhovieť. Limitujúcim faktorom
jelenegocentrickénastavenieosobnostipoškodenej,poškodenávšakanivsilnýchsituačnýchvplyvoch,
napr. provokácie sa nespráva agresívne a má sebakontrolu potláčať tendenciu ublížiť inej osobe.
Tvrdenia poškodenej L. C. korešpondovali aj so závermi znaleckého posudku M.. C. Y., znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia a s jeho výpoveďou, v ktorých znalec potvrdil, že

poškodená L. C. utrpela dňa 26.02.2015 otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie spánkovej oblasti
vľavo, čeľuste vpravo, očnice obojstranne, nosa, pomliaždenie brucha a chrbta v driekovej oblasti,
pomliaždenie ramena vľavo, pomliaždenie predlaktia vľavo, pomliaždenie pravého stehna vzadu, čo
z medicínskeho hľadiska kvalifikoval ako zranenia ľahké. Otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie
spánkovej oblasti vľavo, čeľuste vpravo, očnice obojstranne a nosa vznikli podľa znalca opakovanými
údermi päsťami do oblasti tváre a opakovanými údermi hlavy o podlahu, keď poškodená ležala na

zemi a boli spôsobené strednou až vysokou intenzitou útoku. Pomliaždenie brucha a chrbta v driekovej
oblasti vznikli kopnutím a strednou intenzitou, pričom znalec vylúčil aby tieto zranenia vznikli po
páde poškodenej na zem. Pomliaždenie predlaktia vľavo bolo podľa znalca spôsobené opakovaným
kopnutím, keď poškodená ležala na zemi a chránila sa rukami pred kopancami, intenzita kopov
bola podľa znalca stredná. Pomliaždenie ramena vľavo a pomliaždenie pravého stehna vzadu vznikli

nárazom tela poškodenej do radiátora alebo podobnému predmetu a neboli spôsobené údermi rukou,
päsťou ani kopom, ich intenzita bola stredná. V dôsledku zranení bola poškodená liečená počas 21 dní,
z toho 3 dni trvala jej hospitalizácia a počas nej bola poškodená odlúčená od svojej rodiny a blízkych. Na
obvyklom spôsobe života bola obmedzovaná závažným spôsobom počas 14 dní v dôsledku pociťovania
bolesti hlavy a závratov. Bolesti a opuchy na poranených miestach, hlavne na jej tvári trvali po dobu 14

dní a obmedzovali ju v hygiene, dýchaní nosom, otváraní úst a jedení. Počas tejto doby mala poškodená
na tvári viditeľné krvné výrony - modriny, čím došlo aj k jej spoločenskému hendikepovaniu počas 14
dní. Doba liečenia i práceneschopnosť bola primeraná charakteru a závažností zranení. Znalec ďalej
potvrdil, že v dôsledku popísaného mechanizmu - úderov päsťou do hlavy, úderov hlavy o podlahu a
kopancov do brucha mohlo dôjsť aj k vážnemu poraneniu mozgu - pomliaždenie mozgu s krvácaním

do mozgu a jeho obalov a s následným opuchom mozgu, resp. k vážnemu poraneniu orgánov brušnej
dutiny, pretože kopnutie či kopanie do oblasti brucha jej mohli spôsobiť poranenia pečene, sleziny či
čriev - pretrhnutie, krvácanie, zápal pobrušnice s priamym ohrozením zdravia i života poškodenej a ak
nedošlo k vážnym zraneniam poškodenej, bolo to len vecou náhody alebo slabšou intenzitou útoku zo
strany útočníka. Predmetné zranenia u poškodenej nezanechajú podľa znalca trvalé následky.

V súlade s vyššie uvedenými dôkazmi v podobe výpovedí poškodenej L. C., svedkov M. Č.N., P. Z.,
znalca M.. C. Y. a závermi jeho znaleckého posudku boli aj listinné dôkazy v podobe zápisnice o
prehliadke tela poškodenej, fotodokumentácie o jej zraneniach vyhotovenej dňa 27.02.2015, lekárskeho
potvrdenia zo dňa 27.02.2015 a v podobe úradných záznamov službukonajúcej hliadky OO PZ Poprad,
keďže dôkazy potvrdzovali, že obžalovaný O. C. na izbe č. XXX v hoteli Gerlach Poprad fyzicky napadol

poškodenútak,žejuopakovaneudieralakopaldohlavy,bruchaachrbtice,čímjejspôsobilotrasmozgu,
pomliaždenie hlavy - spánková oblasť vľavo, čeľusť vpravo, očnice obojstranne, pomliaždenie brucha
a chrbtice, pravého ramena a predlaktia.
Tvrdeniaobžalovanéhoipoškodenejotom,žeobžalovanýO.C.bolvčaseskutkupodznačnýmvplyvom
alkoholu potvrdzoval aj zápis o dychovej skúške, podľa ktorého obžalovanému bola Alcotestom z

vydychovaného vzduchu dňa 26.02.2015 o 23:15 hod. zistená prítomnosť alkoholu s výsledkom merania
0,91 mg/l.
Skutočnosti uvádzané poškodenou L. C. a týkajúce sa jej fyzického napadnutia obžalovaným aj dňa
22.12.2014 preukázateľne vyplývali i z listinných dôkazov nachádzajúcich sa na čl. 181 až 188 v podobe
lekárskych správ o ošetrení poškodenej zo dňa 23.12.2014 a z časti aj z vyšetrovacieho spisu OO

PZ Poprad, Č.p. ORPZ-PP-0PP3-965/2014, ktorý sa vzťahoval na predmetné konanie vedené proti
obžalovanému O. C. pre priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb.z. o priestupkoch,
za ktorý mu bola rozkazným konaním príslušného správneho orgánu uložená pokuta vo výške 30,--
eur /viď rozkaz OÚ Poprad zo dňa 23.01.2015 na čl. 197 a 198/.
V prípravnom konaní bol zabezpečený aj ďalší dôkaz v podobe znaleckého posudku z odboru

zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatria a klinická psychológia vypracovaný M.. M. P., M..
C.L. Y. Q. O.. C. O. k duševnému stavu obžalovaného O. C. a podľa jeho záverov znalkyne u
obžalovaného O. C. nebola zistená v čase spáchania skutku prítomnosť duševnej choroby alebo
poruchy v zmysle psychózy, u obžalovaného bola zistená aktívna závislosť na alkohole v III.vývojovom štádiu, ktorá bola u neho prítomná aj v čase spáchania trestného činu. Obžalovaný sa
v čase spáchania trestného činu nachádzal v stave jednoduchej opitosti stredne ťažkého stupňa,
jeho rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti boli zmenšené len pod vplyvom užitého alkoholu, nie

však podstatne a preto bol schopný rozpoznať protiprávnosť a nebezpečenstvo svojho konania pre
spoločnosť a svoje konanie mohol aj ovládať. Podstatné zníženie ovládacej a rozpoznávacej schopnosti
u obžalovaného znalkyne nezistili, obžalovaný podľa znaleckého posudku chápe zmysel trestného
konania. U obžalovaného bol zistený nadmerný konzum alkoholu s plne rozvinutou závislosťou na
úrovni III. vývojovej fázy podľa Jellinekovej klasifikácie, stereotyp užívania alkoholu, takmer denný

konzum alkoholu s preferenciou destilátov a piva, s neschopnosťou abstinovať dlhšiu dobu, s poruchami
správania v zmysle verbálnej aj brachiálnej agresivity v stave opitosti, k svojmu pitiu je málo kritický,
bagatelizuje ho a racionalizuje jeho nadmerné pitie i svoje následné konanie. Obžalovaný sa môže
pod vplyvom alkoholu aj v budúcnosti dopúšťať obdobnej trestnej činnosti, v stave opitosti môže
dochádzať k odbrzdeniu morálnych zábran a potencovaniu impulzivity a agresívneho správania.
Osobnosť obžalovaného bola charakterizovaná ako menej zrelo organizovaná, s črtami suspektujúcimi

instabilitu a nevyváženosť. Obžalovaný je nevyhranená intro-extrovertovaná osobnosť, s vyhýbavým
štýlom reagovania a s prehliadaním jemnejších nuancov sociálnych a interpersonálnych situácií s
povrchnejšími sociálnymi väzbami a vzťahmi, ktoré sú u neho preferované účelovo a následne aj menej
stabilné, bez účasti emócie, jeho emocionalita je menej zrelá, málo diferencovaná, skôr plochá, labilná
v svojej štruktúre a pod záťažou či pri oslabení bežných kontrolných mechanizmov je impulzívny, s

plytkýmiapovrchnýmiafektmi,prisvojejštruktúreosobnostineprežívavýraznejšiepocityvinyazlyhania,
vrozhodovaníakonanímátendenciuexternalizovaťsvojeťažkostiahľadaťobrannevonkajšíchvinníkov
svojho debaklového spôsobu života i inkriminovaného konania. Obžalovaný sa podľa posudku snaží
prezentovať sociálne žiaduco, motiváciou jeho konania mohla byť kombinácia odbrzdenej racionálnej
kontroly pod vplyvom nadmerného požitia alkoholu a jeho osobnosti afektívne labilnejšej, spolu s

kumulovanou nespokojnosťou a frustrovanosťou vo vzťahu k poškodenej ako jeho partnerke.

Dokazovanie vykonané vyššie uvedenými dôkaznými prostriedkami potom viedlo súd k záveru, že bol
ním dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci tak, že o ňom dôvodné pochybnosti nemal a
že mu jeho rozsah postačuje na rozhodnutie vo veci, pretože objektívne objasnilo okolnosti žalovaného

skutku ako aj okolnosti svedčiace pre a proti obžalovanému O. C. tak, ako mu to ukladá ustanovenie
§ 2 ods. 10 Trestného poriadku.
Predmetné dôkazné prostriedky súd zároveň vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a nezávisle od
toho, ktorá z procesných strán ich zaobstarala tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného

poriadku.
Súd zároveň dospel aj k záveru, že pre jeho rozhodnutie vo veci sa nejaví byť za potrebné vykonanie
ďalšieho dôkazu - výsluch svedkyne M. Č. a dôkazných prostriedkov, ktoré navrhoval vykonať
obžalovaný - opätovný výsluch poškodenej L. C., vykonanie konfrontácie poškodenej s obžalovaným
a výsluch ďalších svedkov O. A., P. K. Q. G. V. a preto od výsluchu svedkyne M. Č. upustil a návrhy

obžalovaného na doplnenie dokazovania odmietol, využijúc pritom ustanovenie § 240 ods. 3 Trestného
poriadku, podľa ktorého vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stranám boli známe v čase
doručenia výzvy, môže súd odmietnuť. Obžalovaný, resp. jeho obhajca boli v zmysle výzvy zaslanej
im súdom na takúto možnosť a procesný postup upozornení, z ich podania na čl. 355 trestného
spisu nevyplýva aby navrhovaní svedkovia mali objasniť nové skutočnosti, ktoré obžalovanému, resp.

jeho obhajcovi v čase doručenia výzvy neboli známe /svedok O. A. ako čašník, ktorý obsluhoval
obžalovaného s poškodenou v pohostinskom zariadení sa mal vyjadriť len k užívaniu alkoholických
nápojov poškodenou dňa 26.02.2015, svedok P. K. ako bývalý zamestnávateľ sa mal vyjadriť k osobe
obžalovaného, rovnako tak ako svedkyňa G. V.Á., matka obžalovaného/.
Po vykonanom a vyhodnotenom dokazovaní súd potom dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal a

že ho spáchal obžalovaný O. C. na tom skutkovom základe, že dňa 26.02.2015 v čase okolo 21.30 hod.
v Poprade, na ulici Hviezdoslavovej - v hoteli Gerlach v hotelovej izbe č. XXX, ktorú spoločne obývali,
pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol svoju družku L. C. a to tak, že ju silou strednej až silnej intenzity
opakovane udieral päsťami do oblasti tváre, udieral hlavu o podlahu, kopal do brucha a chrbta, potom
ju svojou rukou chytil za jej tričko v oblasti hrude, pritlačil ju o stenu, kde následne na to sa jej vyhrážal

slovami, že ju vyhodí z balkóna a že ju zabije, čím takto svojim konaním spôsobil L. C. - otras mozgu
ľahkého stupňa, pomliaždenine spánkovej oblasti vľavo, čeľuste vpravo, očnice obojstranne, nosa,
pomliaždenie brucha a chrbta v driekovej oblasti, pomliaždenie ramena vľavo, pomliaždenie predlaktia
vľavo, pomliaždenie pravého stehna vzadu s dobou liečenia 21 dní a s obmedzením na obvyklomspôsobe života spočívajúcom v hospitalizácii 3 dni, kedy bola odlúčená od rodiny a blízkych, ďalej v
bolestiach a opuchoch na poranených miestach a hlavne na tvári po dobu 14 dní, ktoré ju obmedzovali
v hygiene, dýchaní nosom, otváraní úst, jedení, vo viditeľných krvných výronoch - modrinách po dobu

14 dní, v dôsledku ktorých bola spoločensky hendikepovaná, v bolestiach hlavy a pocitoch závratoch
po dobu 14 dní, čím zároveň svojim konaním vzbudil u L. C. dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom
v dôsledku tohto jeho fyzického napadnutia mohlo dôjsť k vážnemu poraneniu mozgu a orgánov dutiny
brušnej s ohrozením zdravia i života poškodenej L. C., čím sa z hľadiska právnej kvalifikácie dopustil
konania, ktoré po všetkých stránkach vykázalo znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1,

ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.
Pri rozhodnutí súdu o vine obžalovaného O. C. na predmetnom skutkovom základe bolo vychádzané
predovšetkým z prvej výpovede obžalovaného urobenej v prípravnom konaní, ďalej z výpovedí
poškodenej L. C., z výpovedí svedkov M. Č., P. Z., zo záverov znaleckého posudku o duševnom

stave obžalovaného O. C. a o duševnom stave poškodenej L. C., zo záverov znaleckého posudku a
výpovedí znalca M.. C. Y., z lekárskych správ o ošetrení poškodenej, zo zápisu o dychovej skúške
obžalovaného i z úradných záznamov príslušných orgánov činných v trestnom konaní, pretože tieto
dôkazné prostriedky a z nich vyplývajúce dôkazy na seba vzájomne nadväzovali a korešpondovali medzi
sebou bez podstatných a relevantných rozporov.

Predmetné dôkazy súčasne objektívne, hodnoverne a spoľahlivo vyvrátili obranu obžalovaného použitú
až v konaní pred súdom a spočívajúcu v tom, že poškodená si zranenia spôsobila sama a že nebola
jeho družkou teda chránenou osobou.
Ani o jednom z predmetných dôkazných prostriedkov a z nich vyplývajúcich dôkazov nemal súd
žiadne relevantné pochybnosti, na rozdiel od výpovede obžalovaného urobenej v konaní pred súdom,

ktorú vyhodnotil len ako účelovú a použitú ním v snahe vyviniť sa z následkov svojej trestnoprávnej
zodpovednosti.
Súd už v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia uviedol na základe čoho a z akých dôvodov sa
nestotožnil s obhajobou a tvrdením obžalovaného O. C., že sa voči poškodenej nedopustil žiadneho
fyzického násilia a atakov a tvrdením že poškodená si sama vlastným konaním spôsobila zranenia.

Rovnako tak súd už v predchádzajúcej časti poukázal na dôkazné prostriedky z dôkazov, z ktorých
jednoznačne a spoľahlivo vyplynulo aj to, že poškodená bola v čase skutku družkou obžalovaného.
Druhy zranení a ich rozsah i lokalizácia na tele poškodenej objektívne vylučovali, aby boli spôsobené
samou poškodenou a tak ako to uvádza obžalovaný O. C..
Ich vznik si podľa súdu vyžadoval opakovane vedené útoky inej osoby a predovšetkým na tvár a hlavu

poškodenej, či už v podobe úderov alebo kopancov a strednou až vysokou intenzitou, iba pomliaždenie
ramena vľavo a pomliaždenie pravého stehna vzadu vznikli nárazom tela poškodenej do radiátora alebo
jemu podobnému predmetu a i ten bol podľa súdu vedený strednou intenzitou útoku inej osoby v podobe
jej sotenia alebo buchnutia o daný predmet.
Výpoveď poškodenej L. C. o mechanizme vzniku zranení jednoznačne podľa súdu korešponduje okrem

záverov znaleckého posudku a výpovede znalca M.. C. Y. aj s lekárskymi správami o jej ošetrení,
fotodokumentáciou a úradnými záznamami polície.
Poškodená od začatia trestného konania vo veci tvrdí, že to bol práve obžalovaný O. C., ktorý ju napadol
a spôsobil zranenia a čo v prvej svojej výpovedi nepoprel ani samotný obžalovaný tvrdiac na svoju
obranu len to, že konal pod vplyvom alkoholu a v dôsledku skratového konania.

Pri rozhodovaní o právnej kvalifikácii predmetného skutku a žalovaného konania ako konania, ktoré
naplnilo znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a znaky
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s použitím §
139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona súd vychádzal z nasledovných zistení Trestného zákona.

Podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa zločinu ublíženia na zdraví dopustí ten, kto
inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a čin spácha chránenej osobe.
Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje
k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k
dokonaniu trestného činu.

Podľa § 123 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie
vážna porucha zdravia, alebo vážne ochorenie, ktorou je poškodenie dôležitého orgánu.
Lekárske správy a znalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie traumatológia znalca
M.. C. Y. jednoznačne poukazujú nato, že aj keď zranenia poškodenej L. C. sú z medicínskeho hľadiskazranenia ľahké, mohli spôsobiť vážne poranenia mozgu a orgánov dutiny brušnej, pretože obžalovaný
údermi päsťou do hlavy a údermi hlavy poškodenej o podlahu i kopancami do brucha poškodenej
mohol vážne poraniť mozog - pomliaždenie mozgu s krvácaním do mozgu a jeho obalov a s následným

opuchom mozgu a kopnutím či kopaniami do oblasti brucha poškodenej mohol spôsobiť poranenia
pečene, sleziny či čriev s pretrhnutím, krvácaním a zápalom pobrušnice, čo priamo ohrozovalo zdravie
i život poškodenej, pričom k takejto ťažkej ujme na zdraví poškodenej nedošlo len náhodou.
Na základe vyššie uvedeného bolo potom potrebné konanie obžalovaného kvalifikovať ako zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14

ods. 1 Trestného zákona.
Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona prečinu nebezpečného vyhrážania sa dopustí ten,
kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to
môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spácha na chránenej osobe.
Pri oboch trestných činoch bolo potrebné u obžalovaného použiť kvalifikovanú skutkovú podstatu,
pretože obžalovaný sa predmetných činov dopustil na chránenej osobe - blízkej osobe, ktorou

poškodená L. C. ako jeho družka v čase skutku bola.
Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.
Podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v
priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom
pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá

právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Podľa § 127 ods. 5 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely trestného činu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič
spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k ním blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba,
ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.

Ako súd v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia uviedol dôkazy v podobe výpovede poškodenej
L. C., svedkov M. Č. Q. P. Z., ale aj v podobe prvej výpovede obžalovaného jednoznačne poukazujú na
vzťah obžalovaného s poškodenou ako na vzťah druh a družka.
Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného O. C. pri oboch trestných činoch kvalifikoval
ako konanie plne trestne zodpovednej osoby a v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona,

pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania, tento záujem aj porušil.
Jeho priamy úmysel pri zločine ublíženia na zdraví súd videl v spôsobe opakujúcich sa útokov
obžalovaného na poškodenú silou strednej až silnej intenzity, v úderoch päsťou a kopov, predovšetkým
do tváre - hlavy a brucha poškodenej.

Priamy úmysel obžalovaného pri prečine nebezpečného vyhrážania súd videl v spôsobe akým sa
poškodenej vyhrážal vyhodením z balkóna a zabitím, pri súčasne vedených aj fyzických útokoch na
poškodenú, ktoré u nej bezpochyby umocnili obavu, že obžalovaný svoje vyhrážky zrealizuje.
Záver súdu o trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného za žalovaný skutok vychádza aj zo záverov
znaleckého posudku o jeho duševnom stave, podľa ktorého aj keď obžalovaný bol pod vplyvom

alkoholu /opitosť stredne ťažkého stupňa/ bol schopný rozpoznať protiprávnosť a nebezpečenstvo
svojho konania a ovládať ho.
Obžalovaný O. C. bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný, prevažne pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 Trestného zákona, za ktoré mu boli ukladané rôzne druhy trestov, z posledného výkonu
trestuodňatiaslobodyuloženéhomuOkresnýmsúdomSenicavkonanívedenompodsp.zn.2T72/2011

vo výmere 1 /jedného/ roka bol podmienečne prepustený dňa 08.08.2013 na skúšobnú dobu v trvaní 2 /
dvoch/ rokov, obžalovaný má aj dva záznamy v evidencii priestupkov, z toho jeden proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb.z., ktorého sa dopustil vo vzťahu k
poškodenej L. C., z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne, Ústav na výkon väzby Prešov
hodnotí jeho správanie počas výkonu väzby kladne.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd do úvahy všetky všeobecné i individuálne zásady
platné pre ukladanie trestov, prihliadol nato, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, aby uložený trest iných odradil od páchania trestných činov
a aby vyjadril aj jeho morálne odsúdenie spoločnosťou.

Súd u obžalovaného O. C. prihliadol aj na prevahu priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2, ods. 4
Trestného zákona, v podobe § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, pretože obžalovaný bol už v
minulosti odsúdený a spáchal dva trestné činy.U obžalovaného nebola zistená žiadna z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona,
obžalovaný svoje pôvodné priznanie odvolal a ku skutku sa nepriznal a v konaní pred súdom neprejavil
žiadnu účinnú ľútosť nad jeho spáchaním a nikdy svoj čin neoľutoval.

Súd zároveň u obžalovaného zohľadnil aj spôsob spáchania činov, ich následok, formu zavinenia,
pohnútku, samotnú osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a dospel k záveru, že
u obžalovaného sa účel trestu dosiahne výlučne uložením úhrnného nepodmienečného trestu odňatia
slobody v zmysle zásad uvedených v § 41 ods. 1 Trestného zákona a vo výmere 7 /sedem/ rokov a
6 /šesť/ mesiacov, teda na dolnej hranici trestnej sadzby zvýšenej v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4

Trestného zákona na výkon, ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody.
Osoba obžalovaného, jeho doterajší spôsob života i predchádzajúce odsúdenia nedávali súdu žiadnu
inú možnosť len uloženie vyššie uvedeného druhu a výmery trestu, keďže všetky predchádzajúce tresty
odňatia slobody podmienečne odkladané na kratšie či dlhšie skúšobné doby, resp. iné druhy trestov
neviedli k jeho prevýchove a náprave. Obžalovaný naďalej pokračuje v páchaní trestnej činnosti, svoje

správanie a spôsob života nezmenil ani napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že skutok spáchal v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z posledného výkonu trestu odňatia slobody, čím sa jeho
správanie stáva pre spoločnosť nebezpečným a len trest odňatia slobody uložený mu nepodmienečne a
vo vyššie uvedenej výmere splní svoj účel v zmysle § 34 Trestného zákona, čím sa podľa súdu dosiahne
aj individuálna aj všeobecná prevencia potrestania páchateľa či páchateľov.

Vzhľadom nato, že obžalovaný sa predmetných činov násilnej povahy dopustil pod vplyvom alkoholu
a voči blízkej osobe, ako aj vzhľadom nato, že znalci nevylúčili, aby sa pod jeho vplyvom nedopúšťal
obdobnej trestnej činnosti aj v budúcnosti bolo mu uložené aj ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou v zmysle § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona.
Poškodená L. C. si nárok na náhradu škody v adhéznom konaní neuplatnila súd o ňom nerozhodoval,

rozhodoval však o nároku na náhradu škody vo vzťahu k Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka
Prešov a obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil povinnosť zaplatiť náklady
zdravotnej starostlivosti poskytnutej poškodenej L. C. vo výške 1 024,18,--eur.
- konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v
úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo a

čin spáchal na chránenej osobe,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.