Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/286/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214213632
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214213632.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX,
o vymoženie sumy vo výške 458,09 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno č.k. 13Er/967/2014-42 zo dňa 7. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2
písm. d), § 44 ods. 2, ods. 4, § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2, zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 879j Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2007), § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od
01.01.2008), § 52 ods. 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č.
188/2006 Z.z. , konštatujúc, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nie je dôvodne podaná. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp.
zn. SR 6992/06 zo dňa 05.01.2007. Za preukázané považoval, že účastníci uzatvorili dňa 24.04.2006
zmluvu o úvere č. 4330501, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
súčasť ktorých je aj to rozhodcovská doložka, a to v bode 17 . Súd zo samotnej zmluvy a jej súčasti -
Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,zistil,žebolaužvopredpripravenádodávateľom-veriteľom
pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinná ako dlžník ani nemohla ovplyvniť ich obsah

a zmluvné dojednania (§ 53 odsek 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka - OZ). Súd predmetnú zmluvu
posúdil ako spotrebiteľskú s tým, že ide o spotrebiteľský úver (zmluva o spotrebiteľskom úvere §
2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch - ZSU), lebo veriteľ - oprávnený je podnikateľom v
danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa teda za dodávateľa a dlžníci -
povinná je jednoznačne spotrebiteľom, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky
vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a/ ZSU). Podľa

názoru súdu dojednanie rozhodcovskej doložky v danom prípade je neprijateľnou podmienkou, ktorá
je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z. z. neplatná. Dôvodil
tým, že rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, pričom mal len
možnosť Zmluvu o úvere ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, teda aj tomu,
že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak

by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániťrozhodcovskému konaniu, prípadne, ak sa v jej rámci vopred vzdá svojho práva zvoliť si spôsob riešenia
prípadných sporov. Podľa názoru súdu už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na
záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky

na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V danom prípade tak rozhodcovský súd, ktorý vydal
rozhodcovský rozsudok, svoju právomoc odvodil od neplatnej rozhodcovskej doložky, dojednanej v
rozpore s dobrými mravmi, a preto súd postupujúc podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa. Poukázal na to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ust. § 45 ods.
1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné

konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak
v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako vyžaduje ust. § 34 zákona o
rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené

hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa
názoru oprávneného v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy
k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také
dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o
dôvody právneho posúdenia veci. Svoje závery oprel aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000.

Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa
oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že
súd prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal
na to, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mala
povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na

všeobecný súd.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,
preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

V prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo dňa 20.05.2014, spísaným pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60,
domáhal vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 458,09 eur s prísl. Exekučným
titulom je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 05.01.2007, SR 6992/06, vydaný Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2007 a vykonateľnosť dňa 26.01.2007. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 15.07.2014, o ktorej
súd následne napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na
ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným

v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere zo dňa 14.11.2007 je spotrebiteľskou
zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2
písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy zo dňa 24.04.2006 (č.l. 39 spisu) je zrejmé,
že veriteľ - právny predchodca oprávneného je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala
v rámci svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa a dlžník, v tomto spore povinná
je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale

zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba nepodnikateľ. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne
posúdil povinnú ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú
zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Na uvedenom nič nemení
ani skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy sa za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 31. 12. 2007) považovala kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. V tomto smere odvolací
súd dodáva, že zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a

notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov bolo predmetné ust. §52 ods. 1 OZ novelizované a od účinnosti tohto zákona, t. j. 1. januára
2008 podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže ustanovenie 879j zák. č. 568/2007 Z. z. výslovne uvádza,
že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; treba

posudzovanú zmluvu o úvere považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Z uvedených dôvodov súd prvého
stupňa správne posúdil povinnú ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako
spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

Odvolacísúdsavplnomrozsahustotožňujeajsozáveromsúduprvéhostupňatýkajúcehosavyhlásenia

za neprijateľnú podmienku samotnú rozhodcovskú doložku. V tejto súvislosti odvolací
súd konštatuje, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v
zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad.
Podľa názoru odvolacieho súdu povinnej ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté jej
právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom
ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku si povinná ako
spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými obchodnými
podmienkami oprávneného. Mala možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako
prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul.

Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou
stranou typizované (formulárová, typová, tiež adhézna) zmluvy a navyše aj rozhodcovské zmluvy
predkladané oprávneným sú typizované. Preto bolo treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskom
konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa. Tento záver treba prijať bez ohľadu
na to, že oprávnený v zmluvných podmienkach iba alternatívne dojednal konanie pred rozhodcovským

súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie aplikoval a
obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto veci exekučným titulom, pričom práve
túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk. Iba skutočnosť, že v zmysle
zmluvných dojednaní sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný súd nemá za následok platnosťcelej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to, že zmluva, ktorú povinná podpísala je typovou
zmluvou, povinná nemala možnosť jej obsah meniť a tak nemala ani možnosť nepodpísať rozhodcovskú
doložku, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo.

Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej
doložky, ktorá je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná, súd prvého stupňa správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na výkon exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.