Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/253/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710210287
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1710210287.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudcom JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej veci navrhovateľov: 1. H. L.,

X.: O., O. XX, 2. L. L., X.: O., O. XX, 3. H. X., X.: X., R. X, všetci zastúpení JUDr. Jozefom Pojdákom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Mokráň Záhon 2, proti odporcovi Poľnohospodárske družstvo v
Tomášove, so sídlom v Tomášove, Hlavná 111, IČO: 00 190 721, zastúpenému JUDr. Ľudovítom
Mrázom, advokátom so sídlom v Bratislave, Bajzova 4, o odstránenie stavieb, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške súd rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 08.9.2010 sa pôvodne právny predchodca navrhovateľov: L. L. domáhal
odstránenia nehnuteľností a to: stavba súpisné číslo č. XXX, postavená na pozemku č. XXX/XX, druh
stavby - poľnohospodárska budova; stavba bez súpisného čísla, postavená na pozemku č. XXX/XX,
popis stavy - budova; stavba bez súpisného čísla, postavená na pozemku parc.č.: XXX/XX, budova.

Zmenou návrhu doručenou súdu dňa 18.4.2012 sa už navrhovatelia, ako právni nástupcovia zomrelého
L. L. domáhali odstránenia nehnuteľností : stavba súpisné číslo č. XXX, postavená na pozemku č. XXX/

XX, druh stavby - poľnohospodárska budova; stavba bez súpisného čísla, postavená na pozemku č.
XXX/XX, popis stavy - budova; stavba bez súpisného čísla, postavená na pozemku parc.č. XXX/XX,
budova; stavba bez súpisného čísla - pôrodnica hovädzieho dobytka postavená na pozemku č. XXX/
XX, budova + barierový plot, oplotenie výbehov pri odchovni mladého dobytku, zvislé steny silážnych
žľabov, kanalizačná prípojka pri odchovni mladého dobytka, rozvody vody k odchovni mladého dobytka,
požiarny vodovod, spevnené plochy pri teľatníku, spevnené plochy pri pôrodnici hovädzieho dobytka,
žumpy pri odchove mladého dobytka, žumpa pri teľatníku, žumpa pri pôrodnici hovädzieho dobytka,

žumpa pri hnojisku, silážne žľaby, hnojisko, rozvod NN do odchovne mladého dobytka, všetky postavené
na pozemku parcela registra C, parc.č. XXX/XX.

Zmenu návrhu súd pripustil uznesením zo dňa 27.04.2012, č.k. XC XXX/XXXX-XX.

V návrhu na začatie konania navrhovatelia dôvodili, že pôvodný žalobca bol výlučným vlastníkom
pozemkov nachádzajúcich sa v okrese Senec, obec Tomášov, katastrálne územie Tomášov, zapísaných

na Liste vlastníctva č. XXX ako parcely registra C - pozemok parc.č. XXX/XX o výmere 982 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc.č. XXX/XX o výmere 1366 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. XXX/XX o výmere 1443m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria. Napriek tejto skutočnosti nemohol svoje vlastníctvo užívať, nakoľko odporca nauvedených pozemkoch vystaval protiprávne stavby, ktorých odstránenie je predmetom konania. Tieto
stavby boli vybudované v rozpore s právnymi predpismi to zákona č. 50/1976 Zb. ( stavebný zákon)
a z. 40/1964 Zb. ( Občiansky zákonník ). Ide os stavby nepovolené a neskolaudované, postavené na

pozemkoch bez súhlasu vlastníka pozemkov. Ďalšou skutočnosťou je, že niektoré zo stavieb sú pokryté
azbestovou krytinou a rozpadom tejto krytiny môže dochádzať k šírenou nebezpečných látok do okolia.

Návrhom doručeným súdu dňa 08.2.2011 sa právny zástupca navrhovateľov domáhal zámeny na strane
navrhovateľa tým, že uviedol, že na podklade darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený príslušnou

správou katastra pod č. P. XXXX/XX došlo k prevodu vlastníckeho práva z osoby navrhovateľa Pavla
Pražienku, na súčasných spoluvlastníkov: navrhovateľov v 1. až 3. rade. Uvedené osoby vyslovili so
vstupom do konania súhlas podaním doručeným súdu dňa 04.04.2011.

K návrhu na začatie konania sa odporca vyjadril podaním doručeným súdu dňa 13.09.2011. Uviedol,
že predmetné stavby, ktorých odstránenia sa navrhovatelia domáhajú, boli postavené pred rokom 1992,

kedy práva družstiev upravovala norma - Zákon o JRD, pričom táto výslovne umožňovala JRD nielen
užívať združené pozemky, ale i zhotovovať na nich stavby potrebné pre činnosť družstva. Uvedené
právne predpisy poskytovali poľnohospodárskym družstvám tzv. zákonnú licenciu na zhotovovanie
stavieb na pozemkoch v družstevnom užívaní. Pokiaľ ide teda o tvrdenie navrhovateľov o neoprávnenej
stavbe, postavenej na pozemku bez súhlasu vlastníka, je toto úplne právne bezvýznamné.

K uvedeným tvrdeniam zaujali navrhovatelia stanovisko, ktoré vyjadrili v podaní doručenom súdu dňa
18.04.2012. Zotrvali na svojom právnom názore, že v danom prípade ide o stavby neoprávnené. Uviedli,
že stavby postavené na parcele č. XXX/XX boli postavené po 01.01.1992, teda po účinnosti zákona č.
162/1990 Zb., to znamená, že sa na nich vzťahoval režim Občianskeho zákonníka. Navrhovatelia ani ich

právnypredchodcanikdynedalisúhlasnavybudovanietýchtostavieb,pretosústavbamineoprávnenými
a sú splnené zákonné podmienky na ich odstránenie.

Súdvykonalvovecisamejdokazovanieoboznámenímsasobsahomlistinnýchdôkazovnachádzajúcich
sa v súdnom spise, na prejednanie veci nariadil pojednávanie, kde vykonal výsluch účastníkov konania

a svedka a po takto vykonanom dokazovaní ustálil nasledujúci skutkový stav veci.

Podľa listu vlastníctva č. XXX bol právny predchodca navrhovateľov v 1.-3. rade bol výlučným vlastníkom
nehnuteľností - parc. č. XXX/XX o výmere 33832- zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX o
výmere 982 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX o výmere 1366 - zastavané plochy a

nádvoria, parc.č. XXX/XX o výmere 1443 - zastavané plochy a nádvoria.

Na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 04.11.2010, sa spoluvlastníkmi vyššie
uvedených nehnuteľností stali navrhovateľka v 1. rade: v podiele 1/3 k celku, navrhovateľka v 2. rade v
podiele 1/3 k celku a navrhovateľ v 3. rade v podiele 1/3 k celku.

Podľa Osvedčenia o dedičstve č.k. XXD XXX/XXXX, J. XXX/XXXX sú navrhovatelia v 1.-3. rade dedičmi
zomrelého L. L., B.. XX.X.XXXX, Z. XX.XX.XXXX.

Dňa 01.7.1985 vydal Okresný národný výbor Bratislava - vidiek, odbor výstavby a ÚP, stavebné

povolenie pre JRD Tomášov v Tomášove na zhotovenie stavby - rozšírenie pôrodne pre 206 ks kráv o
zastavanej ploche 682 m2 a areáli hospodárskeho dvora v Tomášove, na parcele XXX/XX.

Dňa 09.10.1991 Obvodný úrad životného prostredia v Senci, vydal pre JRD Tomášov dodatočné
povolenie stavby - odchovňa mladého dobytka - na parcele č. XXX/XX.

Podľa inventúrnej karty dlhodobého majetku PD v Tomášove-budova kravína - bola zriadená v roku
1972, na parcele č. XXX/XX H. XXX/XX. Budova na pozemku č. XXX/XX - odchovňa mladého dobytka
bola vybudovaná v roku 1989.

Na prejednanie veci súd nariadil ústne pojednávanie, kde vypočul účastníkov konania, ich právnych
zástupcov a vypočul svedka.Navrhovatelia v 1. až 3. rade svoj návrh opierali o tvrdenia, že stavby zriadené na pozemkoch v ich
výlučnom vlastníctve boli postavené bez súhlasu vlastníka, bez stavebného povolenia a protiprávne.

Navrhovateľka v 1. rade vypovedala, že v roku 1994 museli uzavrieť s odporcom nájomnú zmluvu,
ktorá bola na 5 rokov. Stavby boli postavené v rokoch 1956, 1971, 1980 a 1989. Stavby boli vystavené
bez stavebného povolenia, legalizované boli neskôr. Mnohokrát rokovali so zástupcami družstva, aby
sa situácia vyriešila, ale žiadne ich návrhy neboli akceptované. Situácia je taká, že oni ako vlastníci
pozemkov , nemôžu tieto užívať, nemôžu ich predať.

V súčasnosti sú pozemky tak znehodnotené, že sú prakticky nepredajné. V roku 2008 bola prijatá
zmenaúzemnéhoplánuobce,kdebolavylúčenávšetkapriemyselnáapoľnohospodárskaapriemyselná
výroba, nakoľko sa pozemky nachádzajú v intraviláne obce a sú určené na zástavbu rodinných domov.
V dôsledku zastavania ich pozemkov im bola zo strany daňového úradu vyrúbená daň zo zastavanej
plochy, ktorá je niekoľkonásobne vyššia ako daň z poľnohospodárskej pôdy.

Navrhovateľ v 2. rade uviedol, že družstvo bez ich vedomia prenajalo pozemky tretej osobe, vo
veci sa postupne viedli už dva súdne spory. Na polovici pozemkov sa vytvorilo smetisko, druhá bola
zavážaná kalom, močovkou. V zime toto zamŕzalo a deti tam hrali hokej. Za údržbu ako vlastníci niesli
zodpovednosť a nikoho nezaujímalo, že s pozemkami prakticky nemôžu nakladať. Po zbúraní plota sa

sprístupnil celý pozemok, takže tam môže vstupovať celá obec. Preto začali tieto pozemky zavážať, aby
ochránili svoj majetok. Nehnuteľnosti nie je možné využívať, nie je možné ich predať, náklady na ich
revitalizáciu sú neúmerné.

Navrhovateľka v 3. rade uviedla, že má 52 rokov a ako dieťa na tieto pozemky chodila. Pamätá si časy,

keď družstvo začalo chovať kravy, v dôsledku čoho boli pozemky zdevastované, vytvorila sa tam jama
močovky, prenikalo do podzemnej vody, ktorú oni 10 rokov pili.

Právny zástupca navrhovateľov v 1-3. rade trval na podanom návrhu v znení pripustenej zmeny petitu.
Uviedol,ževlastnícipozemkovnemôžusvojevlastníctvoriadneužívať,stavbypostavenénapozemkoch

sú rozsiahle a ich príslušenstvo zasahuje do vlastníckych práv navrhovateľov, nakoľko v okolí stavieb
sú hnojiská, žumpy, kanalizácie. Stavby sú pokryté azbestovou krytinou, ktorej vlákna sa môžu šíriť
do okolia. Tieto stavby sú nevyužiteľné a ich rekonštrukcia by bola nákladná. Dochádza k hrubému
nepomeru medzi právami vlastníkov a osôb, ktoré do tohto práva zasahujú. Poukázal na znenie § 126
a 128 Občianskeho zákonníka.

Uviedol, že nevyhovenie návrhu by znamenalo obmedzenie ich vlastníckeho práva a nespĺňalo by
podmienky stanovené v čl. 11 Listiny práv a slobôd.

Právny zástupca odporcu uviedol, že právna teória rozlišuje pojmy nepovolená stavba a stavba

neoprávnená. Neoprávnenú stavbu súd môže riešiť v súdnom konaní, avšak nepovolená stavba spadá
do kompetencie správnych orgánov. JRD Tomášov vystaval predmetné stavby v súlade so zákonom,
má ich evidované vo svojom majetku, teda nie je splnená podmienka neoprávnenosti stavieb.

Súčinnosťouzákonaopôdedošlokzmeneužívacíchvzťahov navzťahynájomnéapretoniejepravdou,

že zo strany odporcu dochádza k neoprávnených zásahov do jeho vlastníckych práv. K odstráneniu
plota došlo na požiadavku navrhovateľov, čo však malo za následok to, že do areálu vnikajú cudzie
osoby a devastujú ho.

V závere žiadal žalobu zamietnuť pre jej nedôvodnosť, s poukazom na tú skutočnosť, že nejde o

stavby neoprávnené, ale postavené v súlade so zákonom. Ich existencia vlastníka pozemkov nijako
neobmedzuje. Pokiaľ ide o odstránenie stavieb, nie je daná právomoc súdu, ale iného orgánu štátnej
správy, pretože neboli splnené podmienky podľa § 135 c a 126 Občianskeho zákonníka.

Svedok T. G. vypovedal, že navrhovateľov pozná odmalička, sú z jednej obce. Odporca užíva niektoré

jeho pozemky. Budovy, ktoré sú postavené na pozemkoch navrhovateľov sú v celkom dobrom stave,
staré budovy sa zbúrali. V rokoch 1970-1980 tam boli kravy a jalovice, bol tam hnoj, takže sa tam vôbec
nedalo chodiť. Teraz je tam burina a zbytky stavieb. Niektoré budovy sú prázdne a chátrajú. Hrozí, že
spadnú, pretože sú prehnité. Keďže je tam veľa betónu, pozemok sa nedá užívať.Súd nevykonal všetky dôkazy navrhnuté navrhovateľmi, nakoľko ich vykonanie by bolo nadbytočné a
nehospodárne vzhľadom k tomu, čo je predmetom konania. Vykonanie týchto dôkazov by žiadnym

spôsobom rozhodnutie súdu neovplyvnilo.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu vec
neoprávnene zadržuje.

Podľa § 135 c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady

toho, kto stavbu zriadil.

Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách, účinnému od 01.10.1959
do 01.01.1976, právo družstevného užívania oprávňuje družstvo užíva pozemok v rovnakom rozsahu
ako vlastník, nemôže však pozemok zaťažiť alebo scudziť. Družstvu preto náleží všetko, čo sa na

pozemok vzchádza, má právo meniť jeho podstatu a čerpať z nej a prevádzať na ňom stavby.

Podľa § 37 ods. 3 písm. c/ zákona č. 122/1975 o poľnohospodárskom družstevníctve, účinnému od
01.01.1976 do 01.7.1988, družstvo môže najmä zriaďovať na združených pozemkoch stavby potrebné
pre činnosť družstva aj obytné domy v rámci podnikovej bytovej výstavby.

Podľa § 60 ods. 3, písm. c, z. č. 90/1988 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve účinného od
01.7.1988 do 15.5.1990, družstvo môže najmä zriaďovať na zdužených pozemkoch stavby potrebné
pre činnosť družstva včítane obytných domov.

Podľa § 46 ods. 3 písm. c) z. č. 162/1990 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve účinného od
15.5.1990 do 01.1.1991 , družstvo môže zriaďovať na združených pozemkoch stavby potrebné pre
činnosť družstva.

Po vykonanom dokazovaní dospel k súd k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.

V konaní bolo nesporné, že navrhovatelia sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností v okrese Senec,
obec Tomášov, katastrálne územie Tomášov, ktoré sú zapísané na LV č. XXX ako parcela č. XXX/XX o
výmere 982 m2, parcela č. XXX/XX o výmere 1366 m2 a parcely č. XXX/XX o výmere 1443 m2, všetko
zastavané plochy a nádvoria, každý v podiele 1/3 k celku. Svoje spoluvlastnícke podiely nadobudli na

základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený príslušnou správou katastra dňa 04.11.2010, č. P.
XXXX/XX.

Tiež bolo nesporné, že na parcele č. XXX/XX je postavená budova so súpisným číslom XXX a na
pozemkoch sú postavené budovy bez súpisného čísla, ktorých vlastníkom je odporca, zapísaný na

liste vlastníctva č. XXX.

Navrhovatelia v 1. až 3. rade sa návrhom na začatie konania domáhali odstránenia stavieb postavených
na parcelách č. XXX/XX, XXX/XX H. XXX/XX, s poukazom na § 135c, § 126 Občianskeho zákonníka a
rozpor so zákonom č. 50/1976 Zb. ( stavebný zákon ).

Oprávnenosť nároku navrhovateľov súd teda musel posúdiť z hľadiska oprávnenosti stavieb a z hľadiska
nárokov navrhovateľov vyplývajúcich im z ustanovenia § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
(ochrana vlastníckeho práva) a napokon sa zaoberať otázkou právomoci súdu pri posúdení nárokov
navrhovateľov v zmysle z. č. 50/1976.

Vlastnícke právo je právom absolútnym, pôsobiacim voči všetkým (erga omnes), a zodpovedá mu
povinnosť všetkých ostatných nerušiť vlastníka vo výkone jeho práva k veci, 2. práva k cudzím veciam,
sú síce tiež priamymi právnymi panstvami nad vecami, ale len čiastočnými. Predmet svojho vlastníctvaje vlastník oprávnený: a) držať (ius possidendi). Právo držby patrí medzi základné práva vlastníka, i
keď držiteľom veci môže byť aj osoba odlišná od vlastníka veci, b) užívať, požívať jeho plody a úžitky
(ius utendi et fruendi). Prostredníctvom tohto oprávnenia vlastník realizuje úžitkovú hodnotu veci. Táto

realizácia spočíva tak v užívaní, t. j. prisvojovaní si podstaty i úžitkových vlastností veci (včítane menenia
podstaty veci, spotrebovania veci), ako aj v prisvojovaní si úžitkov (napr. úroky z vkladov) a plodov veci
(u plodonosných vecí napr. ovocie zo stromu, mláďatá zvierat). Vlastníctvo však zaväzuje, nemožno
ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. c)
nakladať s ním (ius disponendi). Právo vlastníka disponovať s predmetom vlastníctva znamená, že ho

môže previesť (predať, darovať, zameniť), zriadiť o ňom závet, založiť ho, zaťažiť vecným bremenom,
dať do nájmu, vypožičať ho, atď.

Za podmienok stanovených zákonom, má vlastník, do ktorého vlastníckych práv je zasahované, právo
domáhať sa ochrany vlastníckeho práva. Pokiaľ preukáže, že do jeho práv je neoprávnene zasahované,
je jeho nárok na poskytnutie ochrany pred takýmto zásahom dôvodný.

Neoprávnenou stavbou je stavba zriadená na cudzom pozemku niekým, kto na to nemá právo. Na návrh
vlastníka pozemku, môže súd rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil
( § 135c ods. 1 OZ). Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby alebo staviteľa je každý pozemok, ku
ktorému nemá vlastnícke právo alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné umožňujúce mu výstavbu.

Problematiku neoprávnených stavieb je možné rozdeliť na stavby od počiatku neoprávnené a stavby
postavené na základe práva, ktoré neskôr zaniklo. Z hľadiska kvalifikácie stavby z občianskoprávneho
hľadiska nie je dôležité, či stavebník mal alebo nemal stavebné povolenie. Oprávnenosť stavby je
potrebné posudzovať podľa právnej úpravy, ktorá tu bola v čase jej vzniku.

V konaní bolo preukázané, že všetky stavby boli postavené odporcom, resp. jeho právnym
predchodcom JRD Tomášov, pred 01.01.1991. Boli postavené na tzv. združených pozemkoch a
za účinnosti zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách, zákona č. 122/1975 Zb.
o poľnohospodárskom družstevníctve, z. č. 90/1988 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, z.
č. 162/1990 Z.z. o poľnohospodárskom družstevníctve , ktoré priamo zo zákona umožňovali JRD

alebo poľnohospodárskemu družstvo zriaďovať na združených pozemkoch stavby potrebné na činnosť
družstva.Uvedenáskutočnosťbolavkonanípreukázanátakzlistinnýchdôkazov:stavebnépovoleniezo
dňa 01.7.1985 rozhodnutie zo dňa 9.10.1991 o dodatočnom povolení stavby, inventúrny súpis majetku)
a vyplynulo to i z výpovede navrhovateľky v 1. rade, ktorá uviedla, že stavby boli postavené v rokoch
1956, 1972, 1980 a 1989 ( zápisnica o pojednávaní zo dňa 28.11.2012). Z hľadiska občianskoprávneho

teda nejde o stavby postavené alebo zriadené neoprávnene. Existencia vyššie uvedených právnych
predpisov znamenala, že právny predchodca odporcu disponoval časovo neobmedzeným právom
zriaďovať stavby na združených pozemkoch družstva, resp. právom o ktorom mohol právny predchodca
odporcu predpokladať, že neobmedzené je. V danom prípade vzniká rovnocenné postavenie vlastníka
pozemku a vlastníka stavby, ktoré je potrebné riešiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Iná

by bola situácia, keby bola stavba vystavaná na základe obligačného vzťahu medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby a tento vzťah by bol neskôr vypovedaný. Ten kto staval na cudzom pozemku na
základe obligačného práva by musel počítať s tým, toto právo môže byť v budúcnosti vypovedané a
nie je časovo neobmedzené. V takomto prípade neposkytnutie ochrany vlastníkovi pozemku, by bolo
porušením podmienok čl. 11 Listiny práv a slobôd.

Z judikatúry:
Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo 606/2001 ( R 23/2006): „Pokiaľ však postup pri zriadení
stavby tzv. socialistickou organizáciou na cudzom pozemku bol od počiatku neoprávnený, je potrebné
previesť vyporiadanie podľa § 135 c Občianskeho zákonníka.“

Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo 746/2007: „Ak zriadi na cudzom pozemku stavbu
stavebník, ktorý mal časovo neobmedzené právo mať na tomto pozemku stavbu a toto právo neskôr
zaniklo, nemôže sa vlastník pozemku domáhať odstránenia tejto stavby a to ani proti právnemu
nástupcovi stavebníka.“

V konaní bolo preukázané, že stavby zriadené na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľov, boli
zhotovené pred 01.01.1991 a teda za účinnosti právnych predpisov, ktoré priamo umožňovali družstvám
takéto stavby zriaďovať. Z povahy týchto právnych predpisov mohol zriaďovateľ stavieb odôvodnene
predpokladať, že toto právo je časovo neobmedzené. V zmysle uvedeného výkladu sa preto nejedná ostavby neoprávnené a z hľadiska splnenia podmienok ustanovených v § 135c Občianskeho zákonníka
je nárok navrhovateľov neodôvodnený.

Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva zasahuje, najmä sa môže
domáhať vydania veci voči tomu, kto ju neoprávnene zadržuje ( § 126 OZ). Pokiaľ do vlastníckeho
práva niekto neoprávnene zasahuje, vznikne medzi vlastníkom a narušiteľom hmotnoprávny vzťah,
ktorého obsahom je najmä povinnosť narušiteľa vec vydať, alebo upustiť od ďalších neoprávnených
zásahov, prípadne odstrániť ich následky. Žalobný petit musí preto zodpovedať nárokom vyplývajúcim

z hmotného práva. Pokiaľ žiada vlastník odstránenia nehnuteľnosti, je potrebné použiť výklad k § 135c
Občianskeho zákonníka. Navrhovatelia v 1. a 2. rade videli zásah odporcu do svojich vlastníckych práv
v tom, že odporca zriadením stavieb na ich pozemkoch, neúmerne zasahuje do výkonu ich vlastníckych
práv. Vlastníci pozemkov nemôžu svoje vlastníctvo užívať, nemôžu ho predať, pretože existencia znižuje
kvalitu pozemkov, znižuje ich trhovú hodnotu. Budovy sú pokryté azbestovou krytinou, ktorá je zdraviu
škodlivá a hrozí šírenie do okolia.

Typickým príkladom žalôb, ktorými sa vlastník nehnuteľnosti môže domáhať ochrany svojho
vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, sú tzv. negatórne žaloby. V petite
takejto žaloby musí vlastník presne špecifikovať konanie, ktorého sa má narušiteľ jeho práva zdržať
tak, aby bol výrok rozhodnutia vykonateľný. V danom prípade, však petit žaloby znie na odstránenie

stavieb, čo nie je typickou žalobou podľa § 126 Občianskeho zákonníka a preto, je potrebné použiť
výklad § 135c Občianskeho zákonníka. Výklad tohto ustanovenia súd vykonal už vyššie pri posúdení tzv.
neoprávnenosti stavieb a preto je toho názoru, že navrhovatelia v 1. až 3. rade sa nemôžu s úspechom
domáhaťodstráneniastavieboprávnenezriadených,cezaplikáciu§126ods.1Občianskehozákonníka.

Právomoc súdu posudzovať či sa jedná alebo nejedná o stavby zriadené bez stavebného povolenia, nie
je daná. Rovnako tak posúdenie, či je možné uvedené stavby odstrániť v súlade s § 88 a nasl. Z. č.
50/1976ostavebnomkonaníaúzemnomplánovaní(stavebnýzákon).Všeobecnýsúdprvéhostupňanie
je oprávnený rozhodovať v správnom konaní, pričom táto právomoc patrí v danom prípade príslušnému
stavebnému úradu, ktorý je oprávnený posúdiť a rozhodnúť, či existencia predmetných stavieb je, alebo

nie je v rozpore so zákonom č. 50/1976 Z.z. v účinnom znení.

Zhrnúc uvedenú, súd konštatuje, že návrh navrhovateľov v 1. a 3. rade je nedôvodný, Navrhovatelia
nepreukázali, že sú splnené podmienky na aplikáciu § 135c Občianskeho zákonníka a rovnako § 126
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom k vyššie uvedenej právnej argumentácii súd nemohol inak, ako žalobu navrhovateľov v 1. až
3. rade zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa zásady úspešnosti

v konaní, priznal odporcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Podľa § 151 ods. 7 OSP súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súdu, písomne v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli

doteraz uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.