Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Podhorová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/6/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712208823
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712208823.2
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej
a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: H.. V. D.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. J. č. X, proti žalovaným: v 1. rade: B. B., rodená D., narodená
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. J. č. XXX, v 2. rade: Q. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
W. XXX, o zrušenie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen číslo konania 13C/80/2012-84 zo dňa 08.08.2014, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaná v 1. rade m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením okresný súd po tom, čo uznesením č.k. 13C/80/2012-49 zo dňa 21.01.2013,
právoplatným vo výroku o zastavení konania dňa 20.02.2013, konanie voči žalovanej I/ zastavil podľa
ustanovenia § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom voči žalovanej I/ v
celom rozsahu, rozhodol následne o trovách zastaveného konania v dôsledku zrušujúceho uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/847/2013-80 zo dňa 28.05.2014 v časti výroku o náhrade
trov konania, keď s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. rozhodol, že žalovanej I/
náhradu trov konania nepriznáva. Súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že konanie voči žalovanej 1/
bolo zastavené po tom, ako žalobca voči nej zobral svoju žalobu späť z dôvodu, že po podaní žaloby
došlo medzi žalobcom a žalovanou 1/ k dohode o uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 26.1.2012, ktorou
odkúpil žalobca jej spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/6-iny k celku. Žalobca mal za to, že zavinenie
za zastavenie konania je na strane žalovanej 1/, keď tá až po podaní žaloby pristúpila na dohodu,
pričom žalobca sa s ňou snažil dohodnúť už skôr. Súd sa zaoberal otázkou, či k späťvzatiu žaloby došlo
pre správanie sa žalovaných. Následne konštatoval, že v danom prípade došlo k späťvzatiu žaloby aj
pre správanie žalovanej 1/, keď pristúpila k mimosúdnej dohode. Avšak druhá veta ustanovenia § 146
ods. 2 O.s.p. predvída na zaviazanie trov žalovaného aj druhú podmienku a to, že žaloba bola podaná
dôvodne. Ohľadom tohto súd zohľadnil skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu a dospel k záveru, že
žaloba nebola podaná dôvodne v tom zmysle, že aj keď žalobca mal záujem o mimosúdnu dohodu
(preukázal to pozvánkou na mediačné konanie) pred podaním žaloby na súd, súd však konštatoval, že
samotná snaha o mimosúdne vyriešenie sporu neznamená, že žaloba bola na súd podaná dôvodne.
Súd zohľadnil najmä skutočnosť, že mediačné konanie sa malo uskutočniť v roku 2009 a súdne konanie
sa začalo dňa 4. 6. 2012, pričom súd zohľadnil aj tvrdenie žalovanej 1/, že so žalobcom nebola dohoda
možná. Súd mal za preukázané, že žalobca odkúpil spoluvlastnícky podiel za sumu 2500 eur, teda za
sumu vyššiu ako žiadal v návrhu na začatie konania (žalobca žiadal sumu 1771,29 eur). To znamená,
že žalovaná 1/ uzatvorila kúpnu zmluvu po tom, ako žalobca navýšil kúpnu cenu za spoluvlastnícky
podiel. Táto skutočnosť predstavuje dôvod, pre ktorý okresný súd dospel k názoru, že žalobca nepodal
žalobu dôvodne, pretože ním navrhovaná suma za odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/
bola dôvodom, pre ktorý nebola možná mimosúdna dohoda pred podaním žaloby na súd. Súd pretonepovažoval za spravodlivé, aby na náhradu trov konania zaviazal žalovanú 1/ a aplikoval prvú vetu
ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. pri náhrade trov konania a vyslovil, že žalovaná 1/ nemá právo na
náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy konania nevznikli.
2. Voči uzneseniu okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podľa
názoru žalobcu je rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania nesprávne a vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka, z ktorého je jednoznačné, že práve v situácii, kedy nedošlo k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou, je možné návrh na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva súdom považovať za dôvodne podaný. Žalobca poukázal na to, že
prvostupňovému súdu relevantne preukázal, že pred podaním žalobného návrhu sa snažil so žalovanou
1/ dohodnúť a to prostredníctvom mediácie. Za týmto účelom oslovil nestrannú osobu - konkrétnu
mediátorku, ktorá písomne vyzvala žalovanú 1/ na mediačné konanie s tým, že spolu s pozvánkou na
mediáciu jej mediátorka pripojila aj článok o mediácii za účelom ozrejmenia tohto inštitútu. Žalovaná
1/ pozvánku na mediáciu osobne prevzala a mediátorku telefonicky kontaktovala, napriek tomu sa na
mediačné konanie nedostavila a svoju účasť nijako neospravedlnila, pričom nežiadala ani o iný termín
konania mediácie. Týmito listinnými dôkazmi sa prvostupňový súd nezaoberal. Pokiaľ súd v odôvodnení
uznesenia poukázal na to, že mediačné konanie sa malo uskutočniť v roku 2009 a konanie o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa na súde sa začalo dňa 4. 6. 2012, žalobca poznamenal, že
zo zákona nevyplýva priama požiadavka na konkrétne časové obdobie, ktoré môže, respektíve nemôže
ubehnúť od okamihu, kedy nedošlo medzi účastníkmi k dohode o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva do okamihu podania žalobného návrhu na súd. Pokiaľ okresný súd argumentuje
skutočnosťou, že k dohode so žalovanou 1/ došlo až po tom, ako žalobca navýšil kúpnu cenu za
spoluvlastnícky podiel, ani v tomto smere sa žalobca s argumentáciou súdu prvej inštancie nestotožňuje.
Nakoľko sa žalovaná 1/ mediačného konania nezúčastnila, nemohol byť žalobcovi známy jej postoj k
riešeniu sporu a nebola mu známa ani výška peňažného plnenia požadovaného žalovanou 1/. Až po
podaní žaloby mu žalovaná 1/ na jeho výzvu oznámila cenu, za ktorú je ochotná svoj spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnostiach predať a vyriešiť tak vec mimosúdne. Žalobca taktiež poznamenal, že zo
zákona nevyplýva ani požiadavka na to, aby žalobca v žalobe uviedol akého konkrétneho spôsobu
vyporiadania sa domáha. Rovnako žalobca zastáva názor, že nezavinil zastavenie konania, pretože
zobralsvojžalobnýnávrhspäťprávepresprávaniesažalovanej1/,ktorývšakbolpodanýdôvodne.Keby
mu bola žalovaná 1/ oznámila, že súhlasí s tým, aby sa stal vlastníkom jej spoluvlastníckeho podielu a
oznámila mu aj cenu, za ktorú bola ochotná svoj spoluvlastnícky podiel predať už počas mediačného
konania, k súdnemu konaniu by vôbec nedošlo. Nie je preto pravdou, že k uzavretiu kúpnej zmluvy
došlo až po tom, ako bola kúpna cena navýšená. Na základe uvedeného potom žalobca navrhuje, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že uloží žalovanej 1/ povinnosť nahradiť
mu trovy prvostupňového konania vo výške 138,83 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 67,29 eur,
ktoré si súčasne vyčíslil.
3. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného
súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, považuje za potrebné v prvom
rade poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis -zákon č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ktorýsavzmyslevyššieuvedenýchprechodnýchazáverečných
ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
9. Okresný súd rozhodoval v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v prípade zastavenia
konania obsahoval osobitnú právnu úpravu náhrady trov konania za danej procesnej situácie. V prípade
zastavenia konania, pokiaľ ide o rozhodovanie súdu o náhrade trov konania, platilo zásadne, že žiaden z
účastníkov nemal právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/). Ak však bolo konanie zastavené
v dôsledku neskoršieho správania sa niektorého z účastníkov, a bolo mu možné pričítať procesnú vinu
na zastavení konania, bolo v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti zaťažiť tohto účastníka
povinnosťou nahradiť trovy, ktoré vznikli do zastavenia konania (§ 146 ods. 2 O.s.p., ktoré predstavovalo
špeciálnu úpravu náhrady trov konania v prípade jeho zastavenia). Uvedené zákonné kritériá nie sú už
z hľadiska rozhodovania odvolacieho súdu právne zásadné. Vzhľadom na intertemporálne ustanovenie
§ 470 ods. 1 CSP a tzv. zásadu okamžitej aplikability novej procesnej úpravy, je na daný prípad
nutné aplikovať už právnu úpravu Civilného sporového procesu, ktorý vo svojom ustanovení § 256
ods. 1 CSP upravuje zásadu náhrady trov konania v prípade jeho zastavenia. Predmetné zákonné
ustanovenie predpokladá procesné zavinenie strany na zastavení konania. V tomto štádiu konania -
v prípade zastavenia konania v dôsledku dispozičného úkonu žalobcu - sa súd ani nemá možnosť
zaoberať otázkou dôvodnosti podania žaloby a teda hodnotiť úspech v konaní niektorej zo strán sporu
inak, ako výlučne len z procesného hľadiska. Súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konania podľa
ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. v dôsledku dispozičného úkonu žalobcu, ktorý žalobu voči žalovanej I/
vzal svojim procesným podaním zo dňa 10.01.2013 späť v celom rozsahu, nakoľko po podaní žaloby
došlo medzi žalobcom a žalovanou I/ k dohode o uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 26.11.2012, ktorou
žalobca odkúpil spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6-iny v pomere k celku na nehnuteľnostiach, ktorých
podielového spoluvlastníctva sa žaloba o vyporiadanie týkala. V zmysle dikcie ustanovenia § 256 ods. 1
CSP tak je nutné konštatovať, že procesné zavinenie na zastavení daného konania nesie žalobca, ktorý
svojim dispozičným úkonom spôsobil zákonný následok vyplývajúci z ustanovenia § 145 ods. 1 CSP
( ktorému zodpovedalo ustanovenie § 96 ods. 1 O.s.p.). Súd ohľadom trov konania za danej procesnej
situácie potom je povinný ex lege obligatórne priznať náhradu trov konania protistrane, rešpektujúc
zákonnú dikciu ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Pokiaľ si protistrana - žalovaná I/ trovy konania priznať
nežiadala, súd správne postupoval, pokiaľ žalovanej I/ napriek tomu, že jej vznikol nárok na náhradu trov
prvostupňového konania, náhradu trov nepriznal, keďže jej žiadne trovy zastaveného konania nevznikli.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a
2 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP)
a vyslovil, že žalovaná I/, ako procesne plne úspešná strana v odvolacom konaní, má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.