Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/231/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201739
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201739.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: O2 Slovakia,
s.r.o. (pred zmenou obchodného mena Telefónica Slovakia, s.r.o.), IČO: 35 848 863, Einsteinova
24, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného č. SK/0300/99/2013 zo dňa 25.07.2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

Dňa 03.08.2012 a 14.09.2012 vykonali inšpektori SOI kontrolu zameranú na prešetrenie podnetu
spotrebiteľa č. 543/2012 v prevádzkarni Značková predajňa mobilných telefónov O2 Telefónica,
Trojičné námestie 10, Trnava, pri ktorej bolo zistené, že žalobca upieral práva spotrebiteľa na
uplatnenie reklamácie ako aj nedodržal zákaz používať nekalú obchodnú praktiku vo forme klamlivého

opomenutia a nedodržal zákaz používať obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej
starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu
k poskytovanej službe ako aj riadne informovať spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe reklamácie.

Prvostupňový správny orgán (Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej
inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj) rozhodnutím č. P/533/2/2012 zo dňa 21.02.2013 uložil
žalobcovi pokutu 1 000 eur podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

a doplnení zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o
ochrane spotrebiteľa“) pre porušenie:

1. zákazu upierať práva spotrebiteľa podľa § 3 ods. 1 (každý spotrebiteľ má právo na uplatnenie
reklamácie) v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko pri predmetnej
kontrole bolo zistené, že v reklamačnom poriadku v časti 2. PODMIENKY REKLAMÁCIE v bode 2.2
Záručné podmienky bolo uvedené: „Záruka sa nevzťahuje najmä na vady spôsobené neodborným alebo

neoprávneným zásahom (vrátane zmeny alebo iného zásahu do softvéru), používaním v rozpore s
návodom na použitie, vniknutím cudzích látok do Prístroja, nesprávnou údržbou, v prípade poškodenia
vplyvom neodvratnej udalosti (živelná pohroma), mechanickým poškodením vinou Zákazníka alebo
tretej osoby; ak bol Tovar pripojený na iné než predpísané napájacie napätie, prepätím alebo pokiaľbola vada spôsobená v spojené s neštandardným Príslušenstvom. Ďalej sa záruka nevzťahuje na vady
Tovaru, na ktorom boli porušené ochranné prvky (plomby) slúžiace na zistenie neodbornej montáže a
manipulácie. Záruka nemôže byť uplatnená v prípade, ak je vyžadovaná modifikácia alebo adaptácia

na rozšírenie funkcií Tovaru oproti zakúpenému prevedeniu, alebo možnosť jeho prevádzkovania v
inom štáte, než pre ktorý bol navrhnutý, vyrobený a schválený. Pokiaľ bude v priebehu opravy zistené,
že sa záruka na reklamovanú vadu nevzťahuje, hradí náklady na takú opravu Zákazník. Záruka sa
taktiež nevzťahuje na vady zavinené následkom havárie vozidla, v ktorom bol Tovar nainštalovaný,
opotrebovaním v dôsledku používania Tovaru (škrabance, ošúchanie klávesnice a pod.), nešetrným,

nedbalým používaním, prenášaním a odkladaním výrobku (vypadnutie telefónu z držiaka, skrivená
alebo zlomená anténa, anténny konektor, odlomené zarážky a vodiace drážky batérie, skrat kontaktov
konektora kovovou mincou, sponkou a pod.) alebo nešetrnou a neadekvátnou manipuláciou mobilného
telefónu a autopríslušenstve“ a zároveň v reklamačnom poriadku v časti v časti 2. PODMIENKY
REKLAMÁCIE v bode 2.5 Posúdenie reklamácie bolo tiež uvedené: „Reklamácia bude odmietnutá,
najmä ak: - ak ide o vady, za ktoré podľa tohto reklamačného poriadku Predajca nezodpovedá z dôvodov

v ňom ustanovených alebo vyplývajúcich z platných právnych predpisov.“, čo je v rozpore s § 4 ods. 2
písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa;

2. zákazu používať nekalú obchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 v zmysle § 7 ods. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa,nakoľkošetrenímpredmetnéhopodnetuspotrebiteľabolozistené,žeinformácieposkytnuté

v zmluve o vykonaní opravy predkladanej spotrebiteľom pri uplatnení reklamácie, boli vzhľadom na
veľkosť písma pre bežného spotrebiteľa nevhodne poskytnuté, nakoľko boli nečitateľné, písané veľmi
malým písmom, pričom takéto konanie žalobcu vykazovalo znaky nekalej obchodnej praktiky vo forme
klamlivého opomenutia podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, čím boli naplnené znaky nekalej
obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa;

3. zákazu používať nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 písm. a) a podľa § 7 ods. 2 písm. b)
v zmysle § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko predmetnou kontrolou bolo zistené, že v
súvislosti s uplatnením reklamácie žalobca postupoval v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej

čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti,
čím mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľov vo vzťahu k poskytovanej službe,
čo mohlo mať za následok značné ovplyvnenie schopnosti spotrebiteľov urobiť rozhodnutie, ktoré by
pri nedostatku informácií inak neurobili, keď namiesto potvrdenia o prijatí reklamácie žalobca vydával
spotrebiteľom „Zmluvy o vykonaní opravy“, čím boli naplnené znaky nekalej obchodnej praktiky v zmysle

§ 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a), b) zákona o ochrane spotrebiteľa;
4. povinnosti riadne informovať spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe reklamácie v zmysle § 18 ods. 1
zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko predmetnou kontrolou bolo zároveň zistené, že v reklamačnom
poriadku v časti 2. PODMIENKY REKLAMÁCIE v bode 2.3 Záručná doba bolo uvedené: „V prípade
výmenyniektorejsúčiastkyTovarujezáručnádobanatútosúčiastku3mesiaceazačínaplynúťdátumom

prevzatia Tovaru, resp. dátumom, ktorý bol v protokole o reklamácii, resp. v inom relevantnom doklade
o prevzatí reklamovaného Tovaru do opravy, dohodnutý ako deň prevzatia reklamovaného Tovaru po
oprave, resp. v prípade skoršieho prevzatia, dňom prevzatia reklamovaného tovaru po oprave.“, čo je v
rozpore s § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
SK/0300/99/2013 zo dňa 25.07.2013 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.

Žaloba

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že žalovaný v správnom konaní
nepostupoval v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi a rozhodnutia správnych
orgánov oboch stupňov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci. V oznámení o začatí správneho konania prvostupňový správnyorgán nedostatočne vymedzil protiprávnosť konania s odkazom na nedostatky zadokumentované v
inšpekčnom zázname zo dňa 03.08.2012 a zo dňa 14.09.2012. Správny poriadok ako aj § 12 zákona č.
128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o štátnej kontrole“) a § 27
zákona o ochrane spotrebiteľa na konštatovanie porušenia tohto zákona ukladá povinnosť správnemu
orgánu vydať rozhodnutie, ktoré v danom prípade absentuje. Vzhľadom na to, že prvostupňový správny
orgán nerozhodol o porušení žiadneho ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, začatie konania o
uložení pokuty nespĺňa hmotnoprávnu podmienku aplikácie § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa a

to existenciu porušenia povinností ustanovených týmto zákonom. Z oznámenia o začatí konania zo dňa
16.01.2013 je zrejmé, že prvostupňový správny orgán začal správne konanie výlučne o uložení postihu
a nie o porušení povinnosti.

Pri vykonaní kontroly postupoval prvostupňový správny orgán v rozpore s § 27 zákona o ochrane
spotrebiteľa a § 1 ods. 1 správneho poriadku, nakoľko kontrola nebola vykonaná v súlade s

procesnoprávnym predpisom upravujúcim konanie a rozhodovanie o právnych pomeroch účastníka,
čím mu bola odňatá možnosť uplatnenia svojich procesných práv priznaných správnym poriadkom.
Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného spočíva aj v tom, že konanie žalobcu nenaplnilo
znaky protiprávneho konania.

Prvostupňový správny orgán rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia a nespoľahlivo
zisteného skutkového stavu a nebral do úvahy vyjadrenia žalobcu v správnom konaní. Nevyhodnotil
všetky jeho dôkazy a námietky jednotlivo ani v ich vzájomnej súvislosti. Voľné hodnotenie dôkazov musí
vychádzaťzpresnéhoaúplnéhozisteniaskutočnéhostavuveci,ktorýsiorgándohľadumusízabezpečiť,
pričom každý dôkaz hodnotí samostatne a následne všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach.

Zhodnotenie dôkazov musí byť kvalifikovane odôvodnené, pričom zákonom dovolená úvaha nesmie byť
ľubovoľnou úvahou.

K porušeniu § 3 ods. 1 v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa uviedol, že
skutočnosť, že má vo svojom reklamačnom poriadku v bode 2.2 uvedené, na čo sa záruka nevzťahuje, je

v súlade so všetkými právnymi predpismi Slovenskej republiky ako aj normami európskeho práva priamo
aplikovateľnými na území Slovenskej republiky. Poukázal na § 619 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim. Vzhľadom
na túto skutočnosť predávajúci nemôže zodpovedať za poškodenie veci kupujúcim, ak kupujúci používal
vec v rozpore s návodom na použitie alebo vec poškodil úmyselne či v dôsledku havárie alebo

nešetrného zaobchádzania s vecou. Spotrebiteľ je v každom návode na použitie a v záručnom liste
upozornený na to, ako má výrobok používať, akého konania sa má vyvarovať, akú akosť, vlastnosti daný
tovar má. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú dôvody, v čom videl žalovaný protiprávnosť
bodu2.2reklamačnéhoporiadkuanazákladečohoobsahtohtoustanoveniaporušujeprávaspotrebiteľa
na uplatnenie reklamácie.

Výlučne autorizovaný servis rozhoduje o tom, či bude reklamácia záručná alebo nie a to aj v prípade
zakúpenia tovaru viac ako pred 12 mesiacmi. Ustanovenia bodov 2.2 a 2.5 nijakým spôsobom
neukracujú spotrebiteľa na jeho právach, iba mu oznamujú, že v prípade zistenia vád tovaru, za ktoré
predajca nezodpovedá, bude reklamácia odmietnutá. Reklamačný poriadok nezakazuje spotrebiteľovi

priniesť tovar na reklamáciu a nehovorí o tom, že tovar na reklamáciu neprevezme.

K porušeniu § 8 ods. 4 v zmysle § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa uviedol, že prvostupňový
správny orgán neprihliadal na to, že na podpisovanie zákazníckych dokumentov so zákazníkmi používa
biometrický podpis. To znamená, že zákazník podpisuje pomocou biometrického podpisu dokument na

tablete. Každému zákazníkovi, ktorý má problém text dokumentu na tomto zariadení prečítať, pracovník
otočí monitor, na ktorom si môže daný text zväčšiť podľa svojich potrieb. Veľkosť písma použitého v
zmluve o vykonaní opravy označil za plne dostačujúcu a čitateľnú voľným okom. V žiadnom rozhodnutí
nie je zmienka o všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý stanovoval veľkosť písma v prípade
dokumentov, ktoré podpisujú zákazníci. Konanie žalobcu je v tomto smere plne zákonné a akékoľvek

konštatovanie jeho protizákonnosti je v rozpore so základným ústavným princípom podľa čl. 2 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky.V prípade, že žalovaný pri svojom rozhodnutí bral do úvahy aj legislatívnu prax mimo územia Slovenskej
republiky (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 342/09), mal zohľadniť aj režim
spotrebiteľských zmlúv upravený Občianskym zákonníkom, ktorý v § 53c stanovuje, že

menším písmom v spotrebiteľských zmluvách nesmie byť uvedená cena a predmet. Žalovaný pri vydaní
napadnutého rozhodnutia porušil ústavné princípy zakotvené v čl. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky.

K porušeniu § 7 ods. 2 písm. a), b) v zmysle § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa uviedol, že v

napadnutom rozhodnutí nie je nikde uvedené, ako sa žalobca mal dopustiť porušenia tohto ustanovenia.
Zmluva o vykonaní opravy je potvrdením vydaným spotrebiteľovi pri prijatí reklamácie a obsahuje
všetky podstatné náležitosti požadované právnymi predpismi. Je v nej označený spotrebiteľ, osoba, u
ktorej si reklamáciu uplatňuje, dátum prijatia, predpokladaný čas vykonania opravy, detailné označenie
reklamovaného tovaru, poznámka, či je tovar reklamovaný v záručnej lehote a podpisy oprávnených
osôb. Každý právny úkon sa posudzuje podľa obsahu. Názov dokumentu je irelevantný a nie je schopný

ovplyvniť správanie spotrebiteľa.

V súvislosti s porušením zákazu riadne informovať spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe reklamácie
poukázal na to, že v reklamačnom poriadku bol pri výmene súčiastky uvedený preklep, že na každú
súčiastku je poskytovaná 24 mesačná záručná doba a nie trojmesačná. Žiadna reklamácia vymenenej

súčiastky nebola nikdy posudzovaná v rozpore so zákonnými ustanoveniami. Po upozornení bol
preklep v reklamačných poriadkoch žalobcu opravený. Bez ohľadu na preklepy v písaní platí zákonom
stanovenálehotazdôvodukogentnostiustanoveníObčianskehozákonníkatýkajúcichsazodpovednosti
predávajúcehozavadytovaru.Podľa§620ods.1Občianskehozákonníkajezáručnádoba24mesiacov.

Žalobca namietal aj neprimerane vysokú pokutu vo výške 1 000 eur s ohľadom na zákonom stanovené
medze a zodpovedajúci zistený protiprávny stav a charakter porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa,
ktorý v § 24 ods. 5 iba demonštratívne vymedzuje okolnosti, na ktoré pri určení výšky pokuty prihliada
a to charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinností, spôsob aj následky porušenia
povinností. Pri výške pokuty správny orgán nezohľadnil skutočnosť, že žiadny spotrebiteľ nebol nikdy

žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach, žiadnemu spotrebiteľovi nebola odmietnutá možnosť
uplatnenia reklamácie. Veľkosť používaného písma je bežnou a zákonom nezakázanou veľkosťou
používanou na území Slovenskej republiky v spotrebiteľských vzťahoch, pričom spotrebiteľ má možnosť
zväčšenia textu ešte pred podpisom zmluvy. Žiadny spotrebiteľ nie je ukrátený na svojich právach tým,
že predávajúci si určí názov dokumentu vydaného v súlade s § 18 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa

a žiadnemu spotrebiteľovi nikdy nebola poskytnutá na vymenenú súčiastku kratšia než 24 mesačná
záručná doba.

Nezákonným konaním správneho orgánu bol žalobca ukrátený na svojich subjektívnych právach, najmä
na práve na právnu ochranu, ktoré mu priznáva zákon o ochrane spotrebiteľa a správny poriadok.

Prvostupňový správny orgán konal nehospodárne a v rozpore s § 3 ods. 3 správneho poriadku, keď
žalobcovi oznámil začatie správneho konania až dňa 22.01.2013, hoci kontroly boli vykonané v dňoch
03.08.2012 a 14.09.2012 a prvostupňové rozhodnutie mu bolo doručené až dňa 28.02.2013, čo možno
kvalifikovať ako prieťahy v konaní.

III.
Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť, nakoľko žalobca v žalobe uviedol obdobné
argumenty ako vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach, s ktorými sa správne orgány oboch stupňov

primerane vysporiadali. Žalovaný postupoval v zmysle a v medziach zákona a v správnom konaní neboli
práva žalobcu porušené.

Pri vydávaní oznámenia o začatí správneho konania postupoval prvostupňový správny orgán podľa § 18
ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorého je konanie začaté dňom, kedy podanie účastníka konania

došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Ak konanie začína na podnet správneho
orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon, čo je
v danom prípade oznámenie o začatí správneho konania. Z oznámenia o začatí správneho konania
jednoznačne vyplýva, kto je účastníkom konania, aká právna povinnosť bola porušená, ustanovenieprávneho predpisu, ktoré bolo porušené a je v ňom jasne a určito špecifikované aj protiprávne konanie
žalobcu, ktorým sa dopustil porušenia zákonnej povinnosti. Správne konanie začalo pre porušenie
zákonných povinností, čo je zrejmé aj z oznámenia o začatí správneho konania, ku ktorému mal žalobca

možnosť vyjadriť sa, pričom túto možnosť aj využil. Kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom o
štátnej kontrole. Predmetom kontroly bolo vykonať dozor a zábezpeku nad dodržiavaním ustanovení
zákona o ochrane spotrebiteľa a za týmto účelom inšpektori zisťovali skutkový stav. V inšpekčnom
zázname zo dňa 03.08.2012 a 14.09.2012 iba uviedli konkrétne protiprávne konanie žalobcu, ktoré bolo
v rozpore s právnymi predpismi a tiež citovali pri vyhodnotení skutkového stavu porušenie zákonných

ustanovení, čo nevybočovalo z medzí zákona o štátnej kontrole.

Námietku žalobcu o tom, že postupoval v rozpore s § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa, označil za
účelovú,nakoľkopodľatohtoustanoveniasanakonaniepodľatohtozákonavzťahujevšeobecnýpredpis
o správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon
neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že konanie pre porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa sa

vedie podľa správneho poriadku. Tvrdenie žalobcu o tom, že ustanovenie bodu 2.2 je plne v súlade so
všetkými právnymi predpismi Slovenskej republiky, označil za alibistické, pričom citoval bod 2.2 a bod
2.5 reklamačného poriadku.

Ďalej zdôraznil, že nález Ústavného súdu Českej republiky použil vo svojom rozhodnutí len podporne

a je si vedomý, že právne vzťahy vzniknuté na území Slovenskej republiky sa riadia slovenským
právnym poriadkom. Judikatúra Ústavného súdu Českej republiky a tiež Najvyššieho správneho súdu
využíva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky a rovnako jednotlivé všeobecné súdy. V súvislosti s
veľkosťou písma poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/40/2011,
v ktorom sa konštatuje, že veľkosť písma vo všeobecných obchodných podmienkach sa posudzuje

ako nekalá obchodná praktika, ak všeobecné obchodné podmienky a ceny výrobkov sú vzhľadom na
veľkosť písma absolútne nečitateľné. Rovnako poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS
342/09, v ktorom ústavný súd zdôraznil dôležitosť veľkosti písma v spotrebiteľskej zmluve. Vykonanými
kontrolami bolo preukázané, že žalobca v spotrebiteľských zmluvách používal drobné písmo, čím
bežnému spotrebiteľovi sťažil čitateľnosť predložených písomných dokumentov. Ťažko čitateľné boli

podmienky k zmluve, ktoré majú pre spotrebiteľa zásadný význam a drobná veľkosť písma navodzuje u
bežného spotrebiteľa dojem menej relevantného obsahu. Zo zmluvy o vykonaní opravy č. 1 -7228435
I 78 je zrejmá rozdielnosť použitej veľkosti písma. Obdobný značný rozdiel je zrejmý aj pri deklarovaní
údajov o otváracom čase kontrolovanej prevádzkarne a zmluvných podmienok stanovených v bodoch
I. až VIII., pričom pri písaní znenia bodov I. až VIII., ktoré svojim obsahom menia vydávané údajne

potvrdenia o prijatí reklamácie na zmluvu o oprave a úprave veci v zmysle § 652 a nasl. Občianskeho
zákonníka, je žalobcom použité písma výrazne menšie, čiže ťažšie čitateľné.

Predmetnou kontrolou bolo zistené, že žalobca spotrebiteľom realizujúcim svoje právo na uplatnenie
reklamácie vydával zmluvy o vykonaní opravy namiesto potvrdenia o prijatí reklamácie. Ustanovenia

§ 652 a nasl. Občianskeho zákonníka predstavujú osobitné ustanovenia upravujúce zmluvu o oprave
a úprave veci. Konanie žalobcu, ktorým spotrebiteľ dostane namiesto potvrdenia o prijatí reklamácie
zmluvu o vykonaní opravy, napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavky
odbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k poskytovanej službe. Toto stanovisko podporuje aj Smernica Európskeho parlamentu a

Rady2005/29/ESzodňa11.05.2005onekalýchobchodnýchpraktikáchpodnikateľovvočispotrebiteľom
na vnútornom trhu a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho
parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/28/ESa 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
2006/2004, ktorá v článku 5 hovorí, že obchodná praktika je nekalá, ak je v rozpore s požiadavkami
odbornej starostlivosti a podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie

priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná.

Pre komplexné posúdenie skutku je potrebné zohľadniť charakter poskytovanej služby, úroveň odbornej
starostlivosti požadovanej v oblasti, v ktorej pôsobí žalobca ako aj úroveň informovanosti, vedomostí
a obozretnosti priemerného spotrebiteľa cieľovej skupiny, ktorej boli ponúkané služby adresované.

Reklamačný poriadok musí byť v súlade s § 4 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a nesmie
spotrebiteľovi ukladať povinnosti neustanovené zákonom. Správny orgán je oprávnený skúmať konanie
účastníka konania ako predávajúceho a to riadne informovať spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe
reklamácie. Skutočnosť, že žalobca opravil lehotu na uplatnenie zodpovednosti za vady z trojmesačnejna 24 mesačnú, ho nezbavuje zodpovednosti za porušenie zákona a nemôže byť dôvodom upustenia
od postihu pre porušenie predmetnej povinnosti, keďže odstránenie zistených nedostatkov je jeho
povinnosťou vyplývajúcou z § 7 ods. 3 zákona o štátnej kontrole.

Výška ukladanej sankcie v správnom konaní plní nielen preventívnu, ale aj represívnu a ochrannú
funkciu s cieľom zamedziť protiprávnemu konaniu. Ukladanie sankcie nesmie byť také nízke, aby
avizovalo, že protiprávne konanie správny orgán toleruje a nedodržiavanie zákona sa vypláca. Výška
uloženej sankcie je dostatočne odôvodnená v správnych rozhodnutiach oboch stupňov, pričom správne

orgány venovali dostatočnú pozornosť všetkým aspektom, ku ktorým pri určovaní výšky sankcie
prihliadali a tieto aspekty sú v súlade s § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. S ohľadom na
rozhodovaciu prax žalovaného a potrebu rešpektovania požiadavky vyplývajúcej z § 3 ods. 4 správneho
poriadku je výška sankcie vzhľadom na charakter a rozsah zisteného porušenia povinností primeraná.

Žalovaný zároveň dodržal lehotu vydania rozhodnutia podľa § 24 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa,

podľa ktorého môže byť pokuta uložená do jedného roka odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie
povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3 a do desiatich rokov podľa
odseku 2 odo dňa porušenia povinnosti.

IV.

Posúdenie veci

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté
rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože

rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s

právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či

rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Je nepochybné, že správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu, ktorým Slovenská
republika je. Správnym súdnictvom sa zabezpečuje realizácia ústavného princípu domáhať sa súdnej
ochrany práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde. Podľa druhej hlavy piatej

časti O.s.p. sú predmetom správneho súdnictva právoplatné rozhodnutia správnych orgánov, ktorými
sa zasiahlo do subjektívnych práv fyzických alebo právnických osôb. Podstatou správneho súdnictva je
ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny
inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej
správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny

orgán už nebude mať autoritatívne postavenie ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako
ten, o koho práva v konaní ide.Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Pri vykonávaní dokazovania nie je správny orgán viazaný výlučne len návrhmi účastníkov konania,

ale je povinný si aj sám obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie v záujme presného a úplného
zistenia skutočného stavu veci. Z obsahu napadnutého rozhodnutia celkom jednoznačne vyplýva, že
správne orgány spoľahlivo zistili skutkový stav veci, pričom prvostupňový orgán za účelom presného a
úplného zistenia skutočného stavu veci sám zabezpečil dôkazy potrebné pre posúdenie veci, ktoré spolu
s podnetom na výkon kontroly a podkladov doručených spotrebiteľom nesporne preukázali, že žalobca

upieral práva spotrebiteľa na uplatnenie reklamácie ako aj nedodržal zákaz používať nekalú obchodnú
praktiku vo forme klamlivého opomenutia a nedodržal zákaz používať obchodnú praktiku, ktorá je v
rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe ako aj riadne informovať spotrebiteľa o
podmienkach a spôsobe reklamácie.

Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Súd odmieta tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov,
pre porušenie § 47 ods. 3 správneho poriadku a že by zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce.
Naopak, obidve preskúmavané rozhodnutia spĺňajú požiadavky uvedené v § 47 ods. 3 správneho
poriadku, keďže sú presvedčivo odôvodnené, pričom žalovaný sa náležite vysporiadal so všetkými
odvolacími námietkami žalobcu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dáva dostatočnú odpoveď na

všetky právne a skutkové otázky, ktoré boli predmetom konania a ich zodpovedanie bolo pre výsledok
konania určujúce. Je zrejmé, že žalovaný sa vecou starostlivo zaoberal a svoj názor aj logicky odôvodnil.
Napadnuté rozhodnutie je teda riadne odôvodnené, čo svedčí o tom, že žalovaný sa vecou riadne
zaoberal,zvážilvšetkyrelevantnéskutočnostiveciadodržalajatribútyspravodlivéhoprocesusohľadom
na zmysel a účel záujmu chráneného právnymi normami na ochranu spotrebiteľov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa§53ods.4písm.a)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa § 619 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec
pri prevzatí kupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo

opotrebením. Pri veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú bola dojednaná
nižšia cena.

Podľa § 620 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záručná doba je 24 mesiacov. Ak je na predávanej veci,
jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred

uplynutím tejto lehoty.

Podľa § 627 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k výmene, začne plynúť záručná doba znova od
prevzatia novej veci. To isté platí, ak dôjde k výmene súčiastky, na ktorú bola poskytnutá záruka.Podľa § 2 písm. a) zákona o štátnej kontrole, kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, či výrobky a služby
pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä či sa

predávajú a poskytujú bezpečné, v správnom množstve, miere, hmotnosti a kvalite.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o štátnej kontrole, orgánom kontroly vnútorného trhu je Slovenská obchodná
inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá.
Zákonodarca v zákone o ochrane spotrebiteľa upravuje predmet a rozsah právnej úpravy najmä ochranu

spotrebiteľa vo vzťahu k výrobcovi, dovozcovi, distributérovi a poskytovateľovi služieb, ako aj a úlohy
orgánov verejnej správy pri kontrole dodržiavania podmienok ustanovených pri ochrane spotrebiteľa.
Zákon sa vzťahuje nielen na ochranu pred nebezpečnými výrobkami a službami, ktoré môžu spôsobiť
ohrozenie zdravia a života a ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa, ale na všetky výrobky
alebo služby, ktoré dodávateľ, predajca ponúka kupujúcemu k predaju, alebo poskytovateľ služby
poskytuje spotrebiteľovi. Zákonodarca v jednotlivých ustanoveniach uvedeného zákona jednoznačne

špecifikuje práva spotrebiteľa so zvýraznením postupnosti ochrany života a zdravia spotrebiteľa.
Povinnosti predávajúceho, resp. poskytovateľa služby vo svojej štruktúre kopírujú práva spotrebiteľa na
ochranu pred výrobkami alebo službami, ktoré môžu spôsobiť zásah do právom chránených záujmov
spotrebiteľa. Výrobky a služby musia spĺňať zo strany predávajúceho alebo poskytovateľa služby
kritériá tak, aby sa dostali ku spotrebiteľovi bez následných komplikácií. Z uvedených dôvodov preto

zákonodarca významným spôsobom zákonom o ochrane spotrebiteľa ochraňuje spotrebiteľa, pričom
pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ich podmienok, platností týchto zmlúv, práv a povinností z nich
vyplývajúcich a následkov ich porušení ako aj práv zo zodpovednosti za vady a práv na náhradu
škody odkazuje na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv ustanovenú v právnych normách § 52
až 54 Občianskeho zákonníka. Zákonodarca v uvedenom právnom predpise súčasne charakterizuje

dobré mravy pri predaji alebo pri poskytovaní služby, ktoré sú konkretizované všeobecne uznávanými
pojmami ako vžité tradície, morálka, dobromyseľnosť, čestnosť a pod. Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka). Zákonodarca v Občianskom zákonníku ukladá povinnosť predajcovi, resp.
poskytovateľovi služby tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej
aj len „neprijateľná podmienka"), ustanoviac, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné, pričom zákonodarca za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve považuje najmä tie, ktoré zaväzujú spotrebiteľa a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, s úpravou v zmysle ktorej sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí

so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a porušenia právnej
povinnosti vyplývajúcej mu z § 7 ods. 1, 2, písm. a), b) zákona o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. n) zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie
odborným posúdením vyjadrenie znalca alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo

akreditovanou osobou alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv
(ďalej len "určená osoba").

Podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v
bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,

bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly
(ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať
práva podľa § 3.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 písm. a), b) zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za
nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne narušuje alebo môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému

sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.Žalovaný správne zohľadnil charakter poskytovanej služby, úroveň odbornej starostlivosti požadovanej
v tejto oblasti, ako aj úroveň informovanosti, vedomosti a obozretnosti priemerného spotrebiteľa cieľovej
skupiny, ktorej boli ponúkané služby adresované.

Podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie

o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Podľa § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať
o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a
o vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom
spotrebiteľovi.

Podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo
ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa
všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je
povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr

do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje
zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia
reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených
prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30
dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od

zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.

Podľa§18ods.6zákonaoochranespotrebiteľa,akspotrebiteľreklamáciuvýrobkuuplatnilpočasprvých
12 mesiacov od kúpy, môže predávajúci vybaviť reklamáciu zamietnutím len na základe odborného
posúdenia; bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno od spotrebiteľa vyžadovať úhradu

nákladov na odborné posúdenie ani iné náklady súvisiace s odborným posúdením.

Podľa § 18 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12
mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o
vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie. Ak je výrobok

zaslaný na odborné posúdenie určenej osobe, náklady odborného posúdenia, ako aj všetky ostatné
s tým súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci bez ohľadu na výsledok odborného
posúdenia. Ak spotrebiteľ odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu,
môže reklamáciu uplatniť znova; počas vykonávania odborného posúdenia záručná doba neplynie.
Predávajúci je povinný spotrebiteľovi uhradiť do 14 dní odo dňa znova uplatnenia reklamácie všetky

náklady vynaložené na odborné posúdenie, ako aj všetky s tým súvisiace účelne vynaložené náklady.
Znova uplatnenú reklamáciu nemožno zamietnuť.

Podľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a.

Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že pri vydávaní oznámenia o začatí správneho konania
postupoval prvostupňový správny orgán podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku a konanie začalo dňom,
keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon, čo je v danom prípade oznámenie o začatí
správneho konania. Z predmetného oznámenia o začatí správneho konania je zrejmé, kto je účastníkom

konania, aká právna povinnosť bola porušená, ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené a
oznámenie obsahuje aj špecifikáciu protiprávneho konania žalobcu, ktorým porušil zákonné povinnosti.
Dôvodom začatia správneho konania bolo porušenie konkrétnych zákonných povinností uvedených aj
v inšpekčnom zázname zo dňa 03.08.2012 a 14.09.2012. Žalovaný postupoval v súlade s § 27 zákona
o ochrane spotrebiteľa, nakoľko ako vyplýva z tohto ustanovenia, na konanie podľa tohto zákona sa

vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkou taxatívne vymedzených ustanovení, čo
však nie je tento prípad.Súd má za preukázané, že žalobca porušil § 4 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa tým, že v
reklamačnom poriadku v bode 2.5 deklaroval, že reklamácia bude odmietnutá, ak ide o vady, za ktoré
podľa tohto reklamačného poriadku nezodpovedá z dôvodov v ňom vymedzených. Uvedeným konaním

žalobca uprel spotrebiteľovi právo na uplatnenie reklamácie podľa § 3 zákona o ochrane spotrebiteľa,
čím zhoršil jeho postavenie tým, že mu výrazne sťažil, respektíve zmaril možnosť uplatnenia reklamácie.
Za zistený protiprávny stav žalobca plne zodpovedá bez ohľadu na dôvody uvedené v žalobe ako aj bez
ohľadu na to, že opravil nesprávne uvedenú lehotu na uplatnenie zodpovednosti za vady z trojmesačnej
na zákonnú 24 mesačnú lehotu. Tým, že žalobca v bode 2.3 reklamačného poriadku uviedol, že

v prípade výmeny niektorej súčiastky tovaru je záručná doba na túto súčiastku 3 mesiace, porušil
povinnosť riadne informovať spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe reklamácie v zmysle § 18 ods. 1
zákona o ochrane spotrebiteľa. Tvrdenie žalobcu, že žiadnemu spotrebiteľovi nikdy nebola poskytnutá
na vymenenú súčiastku kratšia než 24 mesačná záručná doba, považuje súd za bezpredmetné, nakoľko
niektorých spotrebiteľov mohlo od uplatnenia si reklamácie odradiť práve prečítanie reklamačného
poriadku, v ktorom bola uvedená kratšia reklamačná doba.

Spotrebiteľ je nepochybne v danom prípade slabšou zmluvnou stranou, ktorý v snahe kúpiť tovar
spravidla náležite nevyhodnotí rozsiahle zmluvné podmienky pripravené predávajúcim v časovom
predstihu a navyše písané veľmi malým písmom. Takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tento výklad

obsahu spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže je priaznivejší
pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona si spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje
zmluvnépostavenie.TátozmluvnápodmienkaobsiahnutávoformulárovýchVšeobecnýchpodmienkach
spôsobuje menej priaznivejšie postavenie spotrebiteľa (rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn.
16C/160/2011 zo dňa 28.05.2013).

Konanie žalobcu spočívajúce v tom, že spotrebiteľovi namiesto potvrdenia o prijatí reklamácie
vydal zmluvu o vykonaní opravy, jednoznačne napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v
rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorou môže podstatne narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe.

Súd preskúmavajúc zákonnosť rozhodnutia žalovaného považoval námietku žalobcu týkajúcu sa
nesprávneho právneho posúdenia veci správnym orgánom prvého stupňa ako aj žalovaným, za
nedôvodnú. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci súd taktiež považoval za preukázané,
že žalobca náležite, so všetkou starostlivosťou, ktorú je možné od neho ako poskytovateľa služby

spravodlivo očakávať, neposkytol spotrebiteľovi podstatné informácie obsiahnuté v reklamačnom
poriadku tak, aby boli pre neho čitateľné. Predložené informácie boli vzhľadom na veľkosť písma
pre bežného spotrebiteľa nevhodne poskytnuté, pričom súd sa stotožnil so správnymi orgánmi oboch
stupňov, že takéto konanie žalobcu vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého
opomenutia podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom
alebo právnymi aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi,
predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk;
za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk.

Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter
protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

Ukladaniepokútzasprávnedeliktypodliehauváženiusprávnehoorgánu(diskrečnáprávomoc),vktorom

správny orgán v rámci zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu v stanovených limitoch uplatňuje
svoju právomoc a určí výšku sankcie. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického
uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť riadne zdôvodnené.

Výšku pokuty je v rámci administratívneho trestania nutné diferencovať a individualizovať, majúc na

zreteli základné funkcie ukladania sankcií - individuálnu a generálnu prevenciu. V danom prípade
žalovaný použil svoju diskrečnú právomoc v rámci zákonného rámca, ním uložená pokuta nevybočuje
z medzí ustanovených zákonom a je v dolnej hranici trestnej sadzby. Súd ju vzhľadom na zistené
okolnosti považuje za primerane vysokú. Žalovaný podľa názoru súdu starostlivo zvážil všetky hľadiskápreurčenievýškypokutyvzmysle§24ods.5zákonaoochranespotrebiteľaatocharakterprotiprávneho
konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia. Súd má za to, že skutkové
okolnosti identifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného odôvodňujú sankciu v

uloženej výške a uložená pokuta je v predmetnej veci vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná
tak z hľadiska represívneho ako aj preventívneho.

Podľa § 24 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, konanie o uložení pokuty možno začať do 12 mesiacov
odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov

podľa odsekov 1 a 3, a do desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
Pokutu možno uložiť najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

K námietke žalobcu týkajúcej sa nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia je potrebné uviesť, že
predmetná lehota bola dodržaná, nakoľko porušenie bolo zistené v dňoch 03.08.2012 a 14.09.2012,
prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 21.02.2013 a druhostupňové rozhodnutie dňa 25.07.2013.

Z uvedeného je zrejmé, že lehota na vydanie rozhodnutia podľa ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o
ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého môže byť pokuta uložená do jedného roka odo dňa, keď orgán
dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3 a
do desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa porušenia povinnosti, bola dodržaná.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky
žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu

v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto
prípade zásadne nemá právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.