Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010778
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813010778.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému D. B., pre prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. októbra 2016,
odvolanie obžalovaného D. B. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. augusta 2015, sp.
zn. 2T/225/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného D. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. augusta 2015, sp. zn. 2T/225/2013, bol obžalovaný
D. B. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe,
že v presne nezistenom čase v mesiaci júl 2012 v predajni spoločnosti JaTiF, spol. s.r.o., v Prievidzi
na ulici Necpalskej O.. D. M. predstieral, že je oprávnený konať v mene spoločnosti AFUP, s.r.o., IČO:

45 257 725, sídlo: Handlová, Československej armády 241/32 a na jej meno a účet od spoločnosti
JaTiF, spol. s.r.o., zabezpečil dňa 08. 08. 2012 dodanie a namontovanie dvoch kusov garážových brán
pre zákazníkov M. W. a E. P. ktorých žiadal za brány zaplatiť v prospech bankového účtu spoločnosti
AFUP s.r.o., ku ktorému mal dispozičné právo, títo mu dňa 10. 08. 2012 za garážové brány zaplatili
spolu sumu vo výške 2.153 €, tieto peniaze od 13. 08. 2012 do dňa 06. 09. 2012 z bankového účtu
vybral, ale spoločnosti JaTiF, spol. s. r.o. za dodávku a montáž predmetných garážových brán ním

prevzatú faktúru č. 12/131 zo dňa 06. 08. 2012 splatnú dňa 13. 08. 2012 celkovo v sume 1.870 € vôbec
nezaplatil, peniaze od zákazníkov použil pre svoju potrebu, pričom nikoho zo spoločnosti AFUP, s.r.o., o
predmetnom obchode neinformoval a nemal súhlas, aby v jej mene konal, čím poškodenej spoločnosti
JaTiF spol. s.r.o., IČO: 31 636 161, sídlo: Prievidza, Priemyselná 14 spôsobil škodu vo výške 1.870 €.

Za tento trestný čin bol obžalovaný D. B. odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2

Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, výkon ktorého bol obžalovanému podľa § 49
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému D. B. uložená povinnosť nahradiť poškodenému JATIF
s.r.o. so sídlom Prievidza, Priemyselná 14, škodu vo výške 1.870 €.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej pätnásťdňovej
lehote ho napadol odvolaním obžalovaný D. B. pre nesprávnosť výrokov o vine, treste a náhrade škody.
Podané odvolanie však do rozhodnutia krajského súdu o ňom bližšie písomne neodôvodnil.

Obhajca obžalovaného D. B., ktorý sa na verejné zasadnutie nedostavil, navrhol na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a aby obžalovaného spod obžaloby

oslobodil.Prokurátorka krajskej prokuratúry Trenčín i zástupca poškodeného na verejnom zasadnutí krajského
súdu navrhli odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3
Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené až dňa 26.
augusta 2016, vykonal dňa 19. októbra 2016 verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného D. B.
v súlade s ustanovením § 293 ods. 5 Tr. por. Obžalovanému bolo totiž riadne a včas doručené

upovedomenie o verejnom zasadnutí dňa 21.9.2016 postupom podľa § 66 ods. 3 Tr. por. na adresu,
ktorú na účely doručovania výslovne uviedol a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia
bez jeho prítomnosti, avšak na verejné zasadnutie sa nedostavil a svoju neúčasť ani hodnoverným
spôsobom neospravedlnil. Postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
výrokov o vine, treste a náhrade škody napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného D. B. nie je dôvodné. Nezistil

pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy
v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo

vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o
výpovede obžalovaného D. B., ale predovšetkým o svedecké výpovede O.. D. M., I. M., E. P., I. G., O..
M. W. a o listinné dôkazy, na ktoré poukázal v napadnutom rozsudku a o vierohodnosti ktorých dôkazov
nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania.

Svoje skutkové zistenia v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. dostatočne podrobne, vecne
správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade správne zistil, že skutok
sa stal a že ho spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku. Na ich
podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia prezentované obžalovaným D. B., pretože boli v

rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, o vierohodnosti ktorých dôkazov nemal pochybnosti
ani odvolací súd. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to
spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené
na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.
Odvolacísúdpopreskúmanívecivzhľadomnauvedenédôvodydospelkrovnakýmskutkovýmzisteniam

ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú
obžalovaného D. B. zo spáchania žalovaného skutku. Podané odvolanie nebolo preto spôsobilé
odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a z toho dôvodu ho odvolací súd vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam nepovažoval za dôvodné a neakceptoval.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného D. B. ako dokonaného prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., pričom svoje
závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom
odôvodnil a dostatočne a vecne správne sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku aj s

obhajobnými námietkami obžalovaného a dôvodne ich neakceptoval.

Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako
okresný súd, z toho dôvodu ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, a preto
odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za dôvodné. V podrobnostiach pritom poukazuje na

podrobné a vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam,
ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.

Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody ani na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k výrokom
o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj k výroku o náhrade škody, preto ani v

tomto smere odvolacie námietky obžalovaného D. B. neakceptoval. Trest odňatia slobody uložený
obžalovanému za tento trestný čin podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 221 ods. 1 Tr. zák. (odňatie
slobody až na dva roky) s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere
10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov je trestomprimeraným. Zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ukladanie trestu v zmysle
§ 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti
spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu

trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej
výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Keďže odvolací
súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, rovnako odvolanie
obžalovaného vo vzťahu k výroku o treste nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ho.

Vecne správny a v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por. je aj výrok, ktorým bola obžalovanému
D. B. uložená povinnosť nahradiť poškodenému JATIF s.r.o. so sídlom Prievidza, Priemyselná 14 škodu
vo výške 1.870 €.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech
obžalovaného vo vzťahu k výrokom o vine, o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a o náhrade

škody, preto odvolanie obžalovaného D. B. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.