Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. október 2010

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/136/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609010406
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2010:1609010406.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikuša a sudcov JUDr.
Ľudmily Králikovej a JUDr. Zuzany Molnárovej, v trestnej veci obžalovaného F.. J. I., pre prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.
zákona, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp.
zn. 2T 142/2009 zo dňa 7. júna 2010, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. októbra 2010 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v
celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec v r a c i a okresnému súdu a tomuto sa ukladá, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T 142/2009 zo dňa 7. júna 2010 bol obžalovaný F.. J.
I. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v súbehu s
prečinomublíženianazdravípodľa§158Tr.zákona,ktoréhosamaldopustiťnatomskutkovomzáklade,
že

- dňa 29.06.2008 v čase asi o 12.50 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. T. A4 EČ BA-XXXTF po

štátnej ceste II/XXX mimo obce smerom z obce J. do A., kde v kilometri 19,5 v pravotočivej zákrute
z jeho smeru jazdy neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, svojim schopnostiam a iným
okolnostiam, ktoré možno predvídať, pričom v rýchlosti najmenej 121 km/h nezvládol vedenie vozidla,
prešiel do protismeru, kde s vozidlom narazil do cyklistov mal. T.Ž., nar. 08.08.2002 a Ing. F. I., nar.
XX.XX.XXXX, ktorí jazdili v protismernom jazdnom pruhu pri pravom okraji cesty v smere od obce A. a
následne narazil do stromu, pričom vozidlo sa prevrátilo a zostalo na streche, čím porušil ustanovenie §

15ods.1zák.č.315/1996Z.z.;vdôsledkuzrážkymal.T.Ž.,utrpelmnohopočetnésoživotomnezlučiteľné
poraneniahlavy,dutinyhrudnejabrušnej,nanásledkyktorýchkrátkopoprevozedonemocnicepodľahol
a pošk. D.. F. I. utrpel otras mozgu I. stupňa, otvorenú zlomeninu stredného článku 5.prsta pravej
ruky s poškodením šľachy naťahovača, podvrtnutie pravého lakťového kĺbu, drvivé poranenie zápästia
pravej ruky so stratou kože a podkožného tkaniva o rozmeroch 50x80 mm, mnohopočetné odreniny a
pomliaždeniny oboch predkolení, tržnú povrchovú ranu na ľavom predkolení v dĺžke 109 mm, poúrazový

šok I. stupňa, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie 55 kalendárnych dní.

Za to mu bol podľa § 149 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Tr. zákona uložený úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 2 a 1 (dva a pol) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu s minimálnym

stupňom stráženia.Podľa§61ods.1,ods.2Tr.zákonasúdobžalovanémuuložiltrestzákazučinnostiriadiťmotorovévozidlá
všetkých druhov na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku bol poškodený D.. F. I., nar. XX.XX.XXXX v F., bytom J., Q. XXX/X s
nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. podal odvolanie obžalovaný F.. J.
I.prostredníctvomobhajcuakoajprokurátorkaokresnejprokuratúry,obidvajaprotivýrokuovineatreste.

Obhajca v mene obžalovaného v dôvodoch odvolania uviedol, že podľa jeho názoru došlo v konaní pred
súdom k porušeniu ustanovenia § 2 ods. 7, ods. 10 a ods. 12 Tr. poriadku, pretože súd jednostranne
vyhodnotil dôkazy produkované proti obžalovanému a neprihliadol na dôkazy vykonané v jeho prospech.

Vyslovil námietky k znaleckému posudku vypracovanému znalcom D.. U. v otázke ustálených možných

príčin vzniku dopravnej nehody ako aj ustálenej rýchlosti motorového vozidla obžalovaného pred
nehodou, nakoľko znalec nezobral do úvahy geodetické zameranie daného úseku (sklon vozovky,
členitosť terénu …). V kontexte s uvedeným dal do pozornosti znalecký posudok znalca D.. B., ktorý
bol vypracovaný na podnet obhajoby, ktorý však rozdielne od znaleckého posudku D.. U. určil rýchlosť
vozidla pred nehodou.

Obhajoba predniesla výhrady aj k vypracovanému odbornému vyjadreniu a stanovisku Ústavom
súdneho inžinierstva, ktoré stanovisko navyše bolo vypracované na podklade zásahu Generálnej
prokuratúry SR, pretože sa už v priebehu konania domáhala vypracovania kvalifikovaného znaleckého
posudku Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline.

V naznačenom smere obhajca zhodnotením oboch posudkov, odborného vyjadrenia a stanoviska
zastáva názor, že v posudkoch a vyjadrení sú podstatné rozdiely, ktoré mohol odstrániť jedine
kvalifikovaný posudok príslušného ústavu.

V odvolaní tiež poukázal na okolnosť, ktorú uvádzal obžalovaný už v prípravnom konaní a aj na
hlavnom pojednávaní, teda že pred nehodou mal krátku zdravotnú indispozíciu, ktorá podľa jeho
názoru mala podstatný vplyv na vznik dopravnej nehody. Do konania síce bola pribratá znalkyňa F..
X., ale táto sa predovšetkým vyjadrovala k otázke bezvedomia, avšak obžalovaný nikdy tento termín
neuviedol, pretože doslova uvádzal, že prestal vnímať. Dal do pozornosti výpoveď znalkyne z hlavného

pojednávania, ktorá vo svojej výpovedi použila termín zastreté vedomie, ktoré podľa jeho názoru
zodpovedá a vystihuje termín, ktorý pri svojej výpovedi uvádzal obžalovaný, ktorý však z pohľadu laika
tieto termíny nevedel odborne posúdiť.

Obhajoba považuje za absolútne nesprávne vyhodnotenie dôkazov zo strany súdu odôvodnené v

rozsudku na str. 7, pričom považuje za potrebné zdôrazniť, že obžalovaný uviedol, že k zdravotnej
indispozícii došlo na rovnom úseku pred zákrutou a po precitnutí pred zákrutou sa zľakol a reagoval
prudkým brzdením ešte v čase keď cyklistov nevidel a nie je možné uviesť, že brzdením reagoval
práve na nich. Pripomenul, že znalec D.. U. na pojednávaní konštatoval, že pokiaľ by nebola
vylúčená zdravotná indispozícia pred nehodou, potom sú závery znalcov o príčine nehody nepodstatné.

V kontexte s uvedením následne konštatoval, že znalecký posudok znalkyne je dosť povrchný,
pretože znalkyňa nepovažovala za potrebné vykonať k svojim záverom vyšetrenie zdravotného stavu
obžalovaného. V naznačenom smere vytýkal súdu, že neprihliadol aj na listinné dôkazy, ktoré do spisu
založila obhajoba- odborné články zaoberajúce sa naznačenou problematikou z medicínskeho hľadiska.
Je presvedčený, že obžalovaný, ak by nedošlo k jeho náhlym zdravotným problémom, by mal možnosť

zásadným spôsobom znížiť rýchlosť vozidla a zákrutu prejsť bez problémov.

K vyššie uvedenému poznamenal, že vyšetrovateľ a tiež aj prokuratúra odmietli vykonať náležité
dokazovanie a tiež odmietli obhajobe vykonať výsluch znalkyne F.. X., z ktorého podľa obhajcu by zrejme
vyplynulo minimálne doplnenie znaleckého posudku a prípadne vykonanie iných dôkazov dôležitých pre

objasnenie príčiny dopravnej nehody.

V dôvodoch odvolania sa obhajoba zaoberala aj otázkou spravodlivosti doterajšieho priebehu konania a
v tejto súvislosti dala do pozornosti skutočnosť, že od dopravnej nehody je zo strany médií na verejnosťvytváraný neprimeraný tlak uverejňovaním článkov a televíznych šotov, ktoré popierali prezumpciu
neviny. V súvislosti s uvedeným poukázal aj na neprimeraný zásah zo strany generálnej prokuratúry a
fakt, že prvotne vo veci bol vydaný trestný rozkaz.

S poukazom na uvedené požiadal, aby odvolací súd skutočne objektívne prejednal všetky dôkazy
produkované v doterajšom konaní smerujúce k posúdeniu skutočnej príčiny dopravnej nehody, zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu, vec vrátil okresnému súdu na nové konanie s tým, aby súd doplnil
dokazovanie v naznačenom smere a znovu rozhodol.

Prokurátorka okresnej prokuratúry v dôvodoch odvolania v prvom rade namietala súdom ustálenú
rýchlosť vozidla obžalovaného na 121 km/h, ktorá nemá podľa jej názoru oporu vo vykonanom
dokazovaní a ani z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa súd pri určovaní rýchlosti
vozidla riadil. Poukázala na znalecký posudok znalca D.. T. U., o ktorého závery sa opiera aj obžaloba a
ktorý určil rýchlosť vozidla obžalovaného v čase začiatku reakcie tj. pri vchádzaní do zákruty na 142 km/

h a na pojednávaní túto rýchlosť určil v rozpätí od 137 km/h do 147 km/h . Tiež sa zaoberala rýchlosťou,
ktorúurčilznalecD..P.B.,t.j.vrozmedzíod114,95km/hdo127,05km/hazároveňupozornilanaviaceré
nedostatky a nepresnosti v posudku znalca, ktoré na hlavnom pojednávaní pripustil aj sám znalec, kedy
uviedol, že nárazová rýchlosť 73,5 km/h bola nárazovou rýchlosťou do stromu a nie do cyklistov, ako to
pôvodne v posudku uviedol. Poukázala na stanovisko, ktorým boli posudzované vypracované znalecké

posudky znalcov z odboru dopravy ako aj výpoveď D.. U. A. na hlavnom pojednávaní a vzhľadom k
rozobratému dospela k záveru, že prvostupňový súd nesprávne ustálil rýchlosť vozidla na hodnotu 121
km/h, pričom vychádzal zo znaleckého posudku D.. P. B.. Dala do pozornosti aj výsledky vyšetrovacieho
pokusu prihliadajúc na miesto straty vedomia obžalovaného do miesta začiatku reakcie vodiča ako aj
stopy po pohybe vozidla.

Konštatovala, že nebolo ani preukázané, že zdravotné problémy obžalovaného zohrali úlohu pri
dopravnej nehode.

Vo vzťahu k vyššie uvedenému a uloženému trestu je toho názoru, že s poukazom na závažnosť a

nenapraviteľnosť následkov spáchaného činu obžalovaným je potrebné uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody vo vyššej výmere.

Preto navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky a sám vo veci
rozhodol o vine a treste tak, že pri zachovaní totožnosti skutku upraví rýchlosť vozidla na 142 km/ h a

uloží obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej
sadzbysozaradenímprejehovýkondoústavusminimálnymstupňomstráženiaspolusprísnymtrestom
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Bratislave v zmysle § 317 Tr. poriadku preskúmal

zákonnosťaodôvodnenosťvšetkýchvýrokov napadnutéhorozsudkuisprávnosťpostupukonania,ktoré
mu predchádzalo, prihliadajúc pri tom i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a dospel k záveru,
že rozhodnutie prvostupňového súdu je predčasné.

Na neverejnom zasadnutí odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový rozsudok

je zatiaľ predčasný pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali,
najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, ako aj právo
obhajoby (§ 321 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku), boli zistené chyby rozsudku najmä pre nejasnosť
a neúplnosť jeho skutkových zistení, nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku), pričom vznikli aj pochybnosti o správnosti skutkových

zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy
(§ 321 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku).

Uvedené zistenia sú dôvodom toho, že odvolací súd o odvolaniach obžalovaného a prokurátorky
rozhodol na neverejnom zasadnutí, pretože chyby nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí (§

326 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku).

Krajský súd v prvom rade zistil, že súd prvého stupňa vykonal dňa 7.6.2010 hlavné pojednávanie v
neprítomnosti obžalovaného F.. J. I., hoci zákonné podmienky na takýto postup splnené neboli.Z ustanovenia § 252 ods. 2 Tr. poriadku totiž vyplýva, že v neprítomnosti obžalovaného sa môže hlavné
pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že možno vec spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania

dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a
obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a o skutku, ktorý je predmetom obžaloby bol
obžalovaný už niektorým orgánom činným v trestnom konaní vyslúchnutý a bolo dodržané ustanovenie
o vznesení obvinenia, bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie
vyšetrovania.

Podľa § 252 ods. 3 Tr. poriadku platí: Hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno
konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov. To neplatí, ak obžalovaný
výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie
konalo v jeho neprítomnosti.

Zo znenia citovaného ustanovenia Trestného poriadku je teda zrejmé, že hlavné pojednávanie v
neprítomnosti obžalovaného je možné vykonať, ak sú splnené pozitívne a kumulatívne všetky stanovené
podmienky uvedené v odseku 2 a neprichádza do úvahy zároveň splnenie negatívnej podmienky
vyjadrenej v odseku 3 s výnimkou vyjadrenou v odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia tj. súhlasu

obžalovaného s takýmto postupom.

Z procesného spisu však možno zistiť, že obžalovaný Mgr. J. I. nebol na hlavné pojednávanie, ktoré sa
konalo 7.6.2010 riadne a včas predvolaný, aj napriek tomu, že svojim písomným podaním z 1.3.2010
(čl. 603) vyslovil súhlas, aby sa hlavné pojednávanie uskutočnilo bez jeho prítomnosti.

Aby súd prvého stupňa mohol vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného bolo
nevyhnutné, aby okrem jeho súhlasu s takýmto postupom, boli pozitívne a kumulatívne splnené všetky
stanovené podmienky uvedené v ustanovení § 252 ods. 2 Tr. poriadku vrátane toho, že obžalovaný na
hlavné pojednávanie bude riadne a včas predvolaný.

O riadne predvolanie nejde, pokiaľ nemá okresný súd doklad o tom, že predvolanie bolo obžalovanému
doručené do vlastných rúk (§ 65, § 66 Tr. poriadku).

Iné než písomné predvolanie je riadne pokiaľ sa s jeho obsahom obžalovaný spoľahlivo zoznámil. O

takomto predvolaní je nutné urobiť záznam do zápisnice o hlavnom pojednávaní, resp. do spisu.

V predloženom spisovom materiáli sa však doklady o doručení predvolania obžalovanému ani iné
záznamy súdu nenachádzajú. Rovnako sa nedá zistiť, či bol obžalovaný okresným súdom upozornený
na to, že jeho súhlas, aby sa namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní čítala zápisnica o jeho

výpovedi, nie je potrebný pokiaľ sám požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti
(§ 263 Tr. poriadku).

Nakoľko neboli splnené zákonné podmienky, aby okresný súd vykonal hlavné pojednávanie 7.6.2010 v
neprítomnostiobžalovaného,dôkazyvykonanénatomtohlavnompojednávaní(osobnévýsluchysvedka

F.. J. D., znalkýň F.. K. X. X.., F.. L. F., prečítaná výpoveď svedkyne F.. P. F. z prípravného konania,
prečítané znalecké posudky, oboznámené listinné dôkazy) trpia procesnými vadami, na ktoré nemôže
súd prihliadať pri svojom rozhodnutí.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku súd pri svojom rozhodnutí môže prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli

prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané
zákonným spôsobom.

Uvedené pochybenie preto nemohol napraviť ani krajský súd, keďže táto časť hlavného pojednávania
sa musí znovu vykonať.

V kontexte s vyššie uvedeným vo vzťahu k priebehu hlavného pojednávania a vykonaným dôkazom v
dňoch 1.3.2010 a 12.4.2010 je potrebné uviesť, že boli vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami
Trestného poriadku a preto je nutné prihliadať na tieto dôkazy.Obžalovaný F.. J. I. zhodne na hlavnom pojednávaní (dňa 1.3.2010) ako aj v prípravnom konaní uviedol,
že na priebeh jazdy si celkom dobre nespomína a je presvedčený, že v zákrute za Rohožníkom na určitú

chvíľu stratil vedomie, ktorého stratu odhadol na plus/mínus 2 sekundy a ktorá bola pravdepodobne
spôsobenápretrvávajúcimiťažkosťamischrbticou,pričommutútodomnienkupotvrdilajlekár.Rýchlosť,
ktorou išiel mimo obce odhadol okolo 90-100 km/h a pri prejazde obcou dodržiaval v tom čase stanovenú
rýchlosť tj. 60 km/h. Uviedol, že počas jazdy nezaznamenal žiadne zdravotné obtiaže a tieto prišli náhle
v danom úseku. Nepamätal si, či počas jazdy robil nejaké prudké pohyby i keď bol po dopravnej nehode

pri vedomí, ale matne si spomenul na udalosti, ktoré potom nasledovali. Skutočnosť, že mal zrejme
výpadok vedomia, si uvedomil neskôr, keď rozmýšľal nad dopravnou nehodou a nad svojim konaním.

Poškodený - svedok D.. F. I. popísal priebeh nehody tak ako ho vnímal a potvrdil, že do predmetnej
zákruty vchádzal so synmi na bicykloch tak, že prvý išiel starší syn, potom mladší a ako posledný išiel
on sám, keď sa zo zákruty vyrútilo šialenou rýchlosťou tmavé auto, ktoré smerovalo na nich. Mal pocit,

že sa vodič snaží autom manévrovať tak, že začal prerušovane brzdiť.

Vypočutí svedkovia: F. X., Bc. F. O., V. O., E. O., P. O., priamymi svedkami dopravnej nehody neboli a v
podstate sa vyjadrovali k okolnostiam pred nehodou, predovšetkým k tomu čo počuli (zhodne potvrdili,
že podľa zvuku jazdiace tmavé vozidlo sa pohybovalo pred dopravnou nehodou veľkou rýchlosťou) a

po príchode na miesto nehody sa svedkovia (F. X., Bc. F. O., P. O. ) vyjadrovali k tomu čo videl, t.j. k
počtu účastníkov nehody, rozmiestneniu poškodených a motorového vozidla po nehode ako aj priebehu
záchrany a ošetrenia zranených.

Jediným svedkom, ktorý videl priebeh dopravnej nehody bol D.. G. Q., ktorý potvrdil, že uvedeného dňa

počul na ceste piskot pneumatík a videl tmavé auto ako vo veľkej rýchlosti vrazilo do skupiny cyklistov,
ktorí sa pohybovali po pravej krajnici smerom z A. na J., počul slabší náraz a videl telo letieť vzduchom
a následne počul silnejší náraz.

Ostatní vypočutí svedkovia (V. O., E. O.) sa k priebehu nehody vyjadriť nevedeli.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.4.2010 boli v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného
poriadku vypočutí znalci: X.. D.. U. A. C.., D.. T. U. a D.. P. B..

Znalec D.. T. U. bol do konania pribratý v prípravnom konaní za účelom vypracovania znaleckého

posudku, v ktorom na základe meraní a podkladom poskytnutých orgánmi činnými v trestnom konaní
ustálil, že rýchlosť vozidla v mieste začiatku reakcie vodiča - vjazdu do zákruty bola cca 142 km/
h (t.j. v rozpätí od 137 km/h do 147 km/h), vodič začal reagovať brzdením ešte v čase, keď bol vo
svojom jazdnom pruhu - začal reagovať v čase 2,45 s, v mieste 87,29 m pred nárazom do K. I., z
čoho znalcovi vyplynulo, že vodič reagoval na svoju rýchlosť a nie na cyklistov. Nárazovú rýchlosť do

cyklistu K. I. znalec stanovil na 103,3 km/h, do D.. F. I. na 94 km/h a nárazovú rýchlosť do stromu
vypočítal na 78 km/h a vozidlo sa od stromu odrazilo rýchlosťou 24,95 km/h. V posudku zohľadnil
vybavenie vozidla (ABS, EPS, protipreklzujúcim systémom, elektronickým rozdeľovaním brzdnej sily a
elektronickým stabilizačným systémom, hydraulickým asistentom), ktorú technickú výbavu vozidla pri
vypracovaní posudku vzal do úvahy.

Zároveň konštatoval, že cyklisti sa pohybovali správne a nemali čas na akúkoľvek reakciu.

Zo strany obhajoby bol predložený dôkaz a to znalecký posudok vypracovaný znalcom D.. P. B., ktorý
aj na podklade geodetického zamerania vyrátal rýchlosť vozidla obžalovaného pred nehodou na 121

km/h (t.j. v rozpätí od 114,95 km/h do 127,06 km/h). V čase zrážky s cyklistom podľa tohto posudku
bola rýchlosť vozidla 73,5 km/h, pred zrážkou začal brzdiť vo vzdialenosti 64 m a podľa výpočtov znalca
vozidlo plne brzdilo vo vzdialenosti 55 m pred zrážkou a vodič na cyklistov reagoval keď bol od miesta
zrážky vzdialený 96 metrov.

K znaleckému posudku D.. P. B. sa vyjadril aj znalec D.. T. U. a to doplnením posudku, v ktorom uviedol,
že závery posudku predloženého obhajobou sú neprijateľné, nakoľko by pri rýchlosti, ktorú ustálil D..
P. B. nedošlo k poškodeniu vozidla v rozsahu ako bolo zadokumentované a preto s takýmto záverom
vyslovil jednoznačne nesúhlas.Na hlavnom pojednávaní znalec D.. P. B. uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku pracoval s
programom, ktorý nevzal do úvahy EPS, čo môže byť dôvodom, prečo znalci odlišne ustálili rýchlosť

vozidla pri vchádzaní do zákruty a na pojednávaní skorigoval svoj výpočet v tom, že rýchlosť 73,5 km/
h nie je nárazová rýchlosť do cyklistov, ale do stromu. V ostatnom zotrval na zistenia prezentovaných
vo vypracovanom znaleckom posudku.

Vzhľadom na odlišné závery znalcov bol Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline

orgánmi činnými v trestnom konaní formou žiadosti požiadaný o vypracovanie odborného vyjadrenia
a zodpovedanie otázok zameraných predovšetkým k posúdeniu satelitných záberov tj. či predložená
satelitná snímka je dostatočne presná pre potreby znaleckého skúmania, ku ktorým sa vyjadril aj na
pojednávaní.

Na hlavnom pojednávaní zástupca - riaditeľ ústavu prof. D.. U. A. sa tiež vyjadril k stanovisku, ktoré

vypracoval ústav na základe podnetu a požiadavky Generálne prokuratúry SR (čl. 518) a k tomuto dodal,
že znalecký posudok D.. T. Guštaru je po formálnej stránke vypracovaný správne a súlade s predpismi,
je preskúmateľný a závery znalca označil za technicky správne a úplné.

K znaleckému posudku D.. P. B. povedal, že aj tento posudok je vypracovaný po formálnej stránke

v súlade s predpismi, ale upozornil, že sa znalec nezaoberal komplexne nehodovým dejom, pretože
odpovedal na otázky obhajoby a naviac bol zistený nesprávny výpočet nárazovej rýchlosti do stromu.

Mimo zadania na hlavnom pojednávaní uviedol, že „im vyšla rýchlosť vozidla okolo 137 km/h“ a dodal,
že pri určení tejto rýchlosti vzali do úvahy technickú výbavu predmetného vozidla, pretože s takýmto

programom na univerzite pracujú.

Je potrebné k uvedenému zo strany odvolacieho súdu dodať, že ústav v odbornom vyjadrení (čl. 314)
odpovedal na otázky zadané orgánmi činnými v trestnom konaní na podklade žiadosti a tieto boli úzko
zameranénaposúdeniepresnostisatelitnýchsnímokzpohľaduichdostatočnostipriznaleckomskúmaní

a čo sa týka stanoviska ústavu z čl. 518, nie je zrejmé na podklade akého rozhodnutia bol ústav
požiadaný o podanie písomného potvrdenia/stanoviska.

Ustanovenie § 141 ods. 2 Trestného poriadku predpokladá, že vyžiadanie odborného vyjadrenia i
potvrdenia/stanoviska sa robí opatrením, voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok a preto

podľa názoru krajského súdu mal byť Ústav súdneho inžinierstva v Žiline na vypracovanie odborného
vyjadrenia a stanoviska/potvrdenia pribratý na podklade opatrenia.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že i napriek vypracovaniu posudkov dvoma
znalcami z odboru doprava cestná a ich osobného výsluchu na hlavnom pojednávaní, zostali

pochybnosti a neúplnosti, ktoré neboli odstránené ani výsluchom znalcov.

Je namieste konštatovanie odvolacieho súdu, že v konkrétnom prejednávanom prípade sa jedná o
obzvlášť závažný a náročný prípad, ktorý vyžaduje osobitné posúdenie znaleckým ústavom, ktorý podľa
vyjadreniajehoriaditeľaprof.D..U.A.C..disponujetakýmprogramom,ktoréhopoužitiemôženapomôcť

v konkrétnom prejednávanom prípade pri posúdení priebehu nehodového deja aj s prihliadnutím na
technické vybavenie vozidla obžalovaného.

Samotná existencia dvoch znaleckých posudkov s odlišnými závermi dôležitými pre rozhodnutie vo veci
je dostatočným signálom, aby bol do konania pribratý znalecký ústav.

Bude preto potrebné, aby prvostupňový súd do konania pribral Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline za účelom vypracovania znaleckého posudku zohľadňujúceho všetky okolnosti
dopravnej nehody spolu s prihliadnutím na typ a technické vybavenie vozidla, ktorým obžalovaný v čase
nehody jazdil.

S poukazom na vyššie uvedené bude vecou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie o znalecký
posudok vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, zopakovať dôkazy vykonané na hlavnom
pojednávaní dňa 7.6.2010, odstrániť procesné pochybenia, prípadne doplniť dokazovanie ak vyvstanepotreba takéhoto doplnenia za dodržania ustanovení Trestného poriadku, tak ako to požaduje krajský
súd.

Z týchto dôvodov krajský súd po zrušení napadnutého rozhodnutia vec vrátil súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.