Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Er/30/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610200698
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7610200698.2

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika, v mene ktorej koná
Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, sídlo: Bratislava,
Prievozská 32, p. p. 29, IČO: 17 331 927, proti povinnej Deri s.r.o., sídlo: Spišská Nová Ves, Kollárova
31, IČO: 36 205 371, vedenej u súdneho exekútora JUDr. René Matušku, Exekútorský úrad Prievidza,
Mariánska 35, pod sp. zn. EX 103/10, o vymoženie 300,-- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. René Matuškovi, Exekútorský úrad Prievidza,
Mariánska 35, trovy exekúcie vo výške 64,43 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil
súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia číslo: P/0260/06/09 zo
dňa 15.6.2009 vydaného oprávneným, Inšpektorátom obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici, vydal dňa
27.1.2010 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 051412* pre súdneho exekútora JUDr. René

Matušku, Exekútorský úrad so sídlom v Prievidzi, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 300,-- eur
a trov exekúcie.

V priebehu exekučného konania súdny exekútor doručil súdu návrh oprávneného na zastavenie
exekúcie. Oprávnený navrhlo, aby súd zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a

doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to z dôvodu
nemajetnosti povinného. Súdny exekútor si zároveň v podaní, ktorým postúpil návrh oprávneného na
zastavenie exekúcie, uplatnil nevyhnutné trovy exekúcie, ktoré mu v priebehu konania vznikli, v sume
71,15 eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“). Prílohou podania súdneho exekútora bol
návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 9.4.2015, vyúčtovanie trov exekúcie a exekútorský
spis sp. zn. EX 103/10.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie.Vzhľadom na podaný návrh oprávneného na zastavenie exekúcie a v zmysle vyššie citovaných
ustanovení Exekučného poriadku súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia

a exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení Exekučného poriadku účinnom od 1.6.2014 § 200
ods. 5 Exekučného poriadku - poznámka súdu), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekúcie súdneho exekútora, a to

v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu nevyhnutných
trov exekúcie a uložil oprávnenému, aby tieto trovy konania uhradil súdnemu exekútorovi v lehote troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Pri rozhodovaní súd vychádzal z § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku, v ktorom je vyjadrený princíp zavinenia oprávneného pri zastavení exekúcie a nadväzujúca
možnosť súdu uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd mal v tomto prípade

za preukázané procesné zavinenie oprávneným pri zastavení exekúcie, keďže hlavným dôvodom
zastavenia exekúcie v tomto konaní bola skutočnosť, že oprávnený navrhol zastavenie exekúcie,
čím uplatnil dispozičný princíp, ktorým je ovládané exekučné konanie. Skutočnosť, že oprávnený
zdôvodnil podanie návrhu na zastavenie exekúcie nemajetnosťou povinného, je podľa súdu právne
irelevantné, keďže nemajetnosť povinného netvrdil a nepreukázal súdny exekútor, ktorý je jedinou

štátom určenou a splnomocnenou osobou na prešetrenie pomerov povinného v exekučnom konaní a
prípadné konštatovanie nemajetnosti povinného, čo sa v danom prípade nestalo.

Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 71,15 eur vrátane DPH vo vyúčtovaní trov
exekúcie, ktoré bolo prílohou podania súdneho exekútora, ktorým postúpil súdu návrh na zastavenie

exekúcie. Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli nevyhnutne vynaložené vo výške
64,43 eur a v takejto sume ich súdnemu exekútorovi priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ vyhláška“).

Súdompriznanétrovyexekúciepozostávajúzodmenyexekútoravovýške33,19eurvzmysle§14ods.1
vyhlášky, ktorá predstavuje minimálnu odmenu pri zastavení exekúcie. V rámci trov exekúcie súd priznal
súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného
19,60 eur (14 x 1,40 eur) za poštové služby a rovnako v zmysle § 22 od. 1 vyhlášky sumu 0,90 eur
(lustrácie - súčinnosť s bankami a ODI). Trovy exekúcie nevyhnutne vynaložené súdnym exekútorom

v priebehu exekúcie spolu 53,69 eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným
platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 10,74 eur spočívajúcu v
sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu
64,43 eur vrátane DPH.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo
výške 5,60 eur, keďže súd nemal z exekútorského spisu sp. zn. EX 103/10 preukázané doručovanie
písomností prostredníctvom subjektu oprávneného poskytovať poštové a doručovateľské služby, pri
ktorom by súdnemu exekútorovi vznikli hotové výdavky na poštovnom za poštové služby, a to ku dňurozhodovania o trovách exekúcie s výnimkou poštovného, za ktoré náhradu hotových výdavkov priznal.
V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedené hotové
výdavky.

O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v
spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného
poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre

prípad zastavenia exekučného konania.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie odvolanie n i e j e prípustné.

Proti výroku o trovách j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.