Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 27P/144/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115210271
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sylvia Szabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115210271.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal.

O. J., R.. XX.X.XXXX a mal. J. J., R.. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom u matky, zastúpených v
konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí,
pochádzajúcichzrodičovI.J.J.,W..Z.,R..XX.XX.XXXX,trvalebytomJ.,J.XXXX/X,t.č.bytomN.,K.I.X,
zastúpenej v konaní JUDr. Zuzanou Burdovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Volgogradská 13 a X..
W. J., R.. XX.X.XXXX, trvale bytom J., J. XXXX/X, zastúpeného v konaní JUDr. Ondrejom Lučivjanským,
advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, o úpravu práv a povinností, o úpravu styku, takto

r o z h o d o l :

z v e r u j e mal. O. J., R.. XX.X.XXXX a mal. J. J., R.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá

je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,

otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. O. sumou 100 Eur mesačne a mal. J. sumou 100 Eur
mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom
26.2.2015 opakovane do budúcna,

dlžné výživné za obdobie od 26.2.2015 do 30.4.2016 pre mal. O. vo výške 539,93 Eur a pre mal. J. vo

výške 537,10 Eur p o v o ľ u j e súd otcovi splatiť v 50 Euro mesačných splátkach na každé dieťa spolu
s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu,

návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z a m i e t a ,

u p r a v u j e styk otca s mal. O. a mal. J. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s oboma maloletými
deťmi počas bežného roka mimo sviatkov a prázdnin:

každý párny týždeň v roku od piatka od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a od utorka od 16.00 hod. do
stredy do 16.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku od utorka od 16.00 hod. do štvrtka do 19.00 hod.,

počas letných prázdnin každý rok od 1.7. toho-ktorého roka od 9.00 hod. do 7.7. toho-ktorého
roka do 19.00 hod., od 15.7. toho-ktorého roka od 9.00 hod. do 21.7. toho-ktorého roka do
19.00 hod., od 29.7. toho-ktorého roka od 9.00 hod. do 4.8. toho-ktorého roka do 19.00
hod. a od 12.8. toho-ktorého roka od 9.00 hod. do 18.8. toho-ktorého roka do 19.00 hod.,

počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin každý párny rok od 25.12. toho-
ktorého roka od 9.00 hod. do 29.12. toho-ktorého roka do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12.
toho-ktorého roka od 9.00 hod. do 3.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.,

počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od Zeleného štvrtka od 16.00 hod. do Veľkonočnej bielej
soboty do 19.00 hod. a každý nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do Veľkonočného

pondelka do 19.00 hod.s tým, že otec je p o v i n n ý maloleté deti prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v
mieste bydliska matky v určený deň a čas maloleté deti matke riadne odovzdať,

matka je p o v i n n á maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť,

žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka svojím návrhom zo dňa 26.2.2015 žiadala zveriť obe maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti,
zo strany otca navrhla určiť výživné pre maloletého O. vo výške 150 Eur mesačne a maloletého J. vo

výške 150 Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu na súd, to je od 26.2.2015 do budúcna.

Zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletým O. a maloletým J. tak, že sa s nimi bude stretávať každý
utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod., každú nepárnu sobotu a nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod..

Na pojednávaní dňa 13.10.2015 upravila svoj návrh tak, že žiadala určiť výživné zo strany otca na každé
dieťa vo výške 200 Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu na súd a zároveň navrhla upraviť styk
otca s maloletými deťmi tak, že sa s nimi bude stretávať každý utorok a štvrtok od 15.30 hod. do 19.00
hod., každý nepárny víkend od soboty od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod..

Svoj návrh odôvodnila tým, že po poslednom konflikte dňa 23.2.2015, ktorý nastal v domácnosti, kde
žila spolu s otcom maloletých detí, kedy zavolala políciu z dôvodu, že ju napadol svokor, sa rozhodla
že nemá spoločný domov s otcom maloletých detí. Chce, aby jej deti boli v bezpečí, bez verbálneho
ponižovania a ignorácie zo strany ich otca, a preto sa rozhodla odísť a žiť oddelene. Od tejto doby býva
u svojej matky v N. na adrese K. I. X.

Otec nesúhlasil s návrhom matky, navrhol zveriť obe maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov v týždňových intervaloch. Zároveň navrhol, aby výživné zo strany rodičov určené nebolo.

Kolízny opatrovník v závere konania poukázal na závery znaleckého posudku s tým, že je potrebné tento

znalecký posudok rešpektovať. Navrhol zveriť obe maloleté deti do starostlivosti matky s tým, že aj keď
obaja rodičia majú všetky predpoklady pre to, aby deťom zabezpečili striedavú osobnú starostlivosť, v
súčasnej dobe vzhľadom na vek detí táto striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná. Zároveň navrhol
širšiu úpravu styku otca s maloletými deťmi tak, aby sa stretávali napríklad každý párny týždeň od utorka
do štvrtka, resp. do piatka rána a každý nepárny týždeň od piatka do nedele. V nepárnom týždni, kedy

by mal otec deti cez víkend, by ešte 1 deň mohli stráviť s otcom aj počas pracovného týždňa.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom rodičov maloletých
detí, rodnými listami maloletých detí, potvrdením o čistom mesačnom príjme a opismi mzdových listov
matky a otca, správou o rodinných, sociálnych a bytových pomeroch zo dňa 6.10.2015, písomným

prehľadom výdavkov otca a matky, písomným vyjadrením k návrhu otca zo dňa 5.10.2015, záznamom
ohľadom stretnutí otca s maloletými deťmi predloženým otcom, úradným záznamom z rozhovoru s
otcom detí zo dňa 7.9.2015, stanoviskom matky k vyjadreniu otca zo dňa 10.10.2015, lekárskymi
správami ohľadom zdravotného stavu maloletého O. a maloletého J., potvrdením o zaplatení poplatkov v
Materskej škole C. XX, N., okamžitým ukončením pracovného pomeru - oznámenie zo dňa 10.12.2015,

oznámením o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 17.12.2015, znaleckým
posudkom č. 1/2016 znalkyňou N.. Ľ. Z., I. P. N., J., Š. X zo dňa 12.1.2016, oznámením
bývalého zamestnávateľa otca o vyplatení náhrady mzdy zo dňa 23.2.2016, prehľadom pohybov na
účte otca, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. - I. K. o vyradení otca z evidencie
uchádzačov o zamestnanie, potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočka J. o zastavení výplaty dávky v

nezamestnanosti, zoznamom pokladničných dokladov od marca 2015 do februára 2016, rekapituláciou
výdavkov a príspevkov na maloleté deti za obdobie od marca 2015 so záväzným stanoviskom otca k
návrhu navrhovateľky na zverenie detí do osobnej starostlivosti, ako aj ďalším spisovým materiálom a
zistil tento skutkový stav:Maloletý O. a maloletý J. J. pochádzajú z manželstva rodičov I. J. a X.. W. J., ktorí nežijú v spoločnej
domácnosti od 23.2.2015. Na Okresnom súde J. X. prebieha konanie o rozvod manželstva pod sp. zn.
21P 81/2015, ktoré dosiaľ nebolo právoplatne ukončené. V konaní o rozvod manželstva bol podaný

znaleckýposudokznalkyňouzodvetviaklinickejpsychológiedetíadospelýchaporadenskápsychológia
z dôvodu, že otec maloletých detí prejavil záujem o striedavú osobnú starostlivosť oboch maloletých
detí, s čím matka nesúhlasila.

Matka od odchodu zo spoločnej domácnosti býva v domácnosti svojej matky, v A. byte. Do domácnosti

prispieva sumou 100 Eur mesačne na bývanie. Stravuje sa sama s deťmi, počas víkendov sa stravujú
spolu s matkou. Navzájom si na stravu neprispievajú. V tejto domácnosti býva aj brat matky, avšak v
byte sa zdržiava iba počas víkendov. Matka neplatí žiadne pôžičky, ani poistky.

Je zamestnaná na Ú. N. A. R. U. I., kde jej priemerný čistý mesačný príjem bol za obdobie od októbra
2014doaugusta2015vovýškeXXX,XXEurazaobdobieodseptembra2015dofebruára2016vovýške

XXX,XX Eur. Okrem uvedeného nemá žiaden ďalší príjem, ani žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

V priebehu konania matka nesúhlasila so zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti, keďže
počas spoločného bývania s otcom maloletých detí bola celá domácnosť a starostlivosť na jej pleciach
a zabezpečovala ju v celom rozsahu. Návrh otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti

považovala za účelový návrh, ktorým sa chce otec vyhnúť plateniu výživného na deti. Zároveň uviedla,
že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre deti, keďže každý má svoju osobnosť, deti majú a
chcú vedieť kam patria a mali by mať svoj stabilný domov. Aj keď navrhla otcovi, aby chodil za deťmi
každý utorok a štvrtok, spočiatku sa v týchto dňoch s deťmi nestretával. Tieto stretnutia začal realizovať
2 týždne pred prvým pojednávaním, takže v období od marca 2014 do júla 2014 sa s deťmi nestretával.

Od júla 2014 sa s nimi stretával asi 1-krát do týždňa. Aj keď mu dala nejaké možnosti na stretnutie sa s
deťmi, tieto nemal záujem využiť. Zároveň potvrdila, že je medzi ňou a otcom maloletých detí problém v
komunikácii, pričom otec chce komunikovať iba prostredníctvom SMS správ. V závere konania navrhla,
aby boli deti zverené do jej osobnej starostlivosti do rozvodu manželstva, a aby bol upravený styk otca
s maloletými deťmi tak, že sa nimi bude stretávať každý nepárny víkend alebo každý párny víkend

od piatka do nedele, ďalší týždeň od utorka do stredy, a tiež by sa s nimi mohol stretnúť aj v štvrtok
popoludní.

Otec býva sám v byte, kde predtým bývali spolu s matkou a maloletými deťmi, za ktorý platí od 140
do 236 Eur mesačne. Do tohto bytu odchádza s deťmi počas víkendov, keďže ide o pôvodné bývanie,

kde bývali rodičia spolu s deťmi. V prípade striedavej osobnej starostlivosti otec uviedol, že by mohol
bývať s deťmi aj v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov, pričom ide o N. rodinný dom,
kde na prízemí je samostatná bytová jednotka. Na terase je záhradná hojdačka, detský stolík a stoličky,
kde sa deti môžu hrať. V podkroví domu je spálňa starých rodičov a pri dome je priestranná záhrada s
jazierkom, ktorá je upravená a kde deti majú trampolínu, detský záhradný domček a množstvo hračiek.

Domácnosť vykazuje známky vyššieho štandardu. V tejto domácnosti svojich rodičov sa otec zdržiava
počas pracovného týždňa, kedy trávil dve popoludnia s deťmi, v utorky a vo štvrtky.

Od 1.2.2016 je otec zamestnaný vo firme J. I..W..V.., kde jeho priemerný čistý mesačný príjem v mesiaci
február bol vo výške XXX,XX Eur. Predtým bol zamestnaný vo firme H. - X. O..I.., J. do 10.12.2015. U

tohto zamestnávateľa sa rozhodol sám okamžite zrušiť pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy
v zákonom určenej lehote. U tohto zamestnávateľa bol v období od januára 2015 do augusta 2015
jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške XXX,XX Eur a od júla 2015 do novembra 2015 vo výške
XXX,XX Eur. Následne od 11.12.2015 sa zaevidoval na úrade práce a poberal dávku v nezamestnanosti
v období od decembra 2015 do januára 2016 v celkovej sume X XXX,XX Eur, to je XXX,XX Eur

mesačne. Z dôvodu opätovného zamestnania sa bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie
dňa 1.2.2016. V období, keď otcovi nebola vyplácaná mzda, výdavky uhrádzal z finančných rezerv,
keďže v minulosti bol jeho príjem vyšší. Po dôjdení finančných rezerv hradil svoje potreby a výdavky
maloletých detí z finančných prostriedkov, ktoré mal požičané od svojich rodičov.

V súčasnej dobe otec externe študuje druhý rok z dôvodu, že chce vykonávať U. Č.X.. Ide o 9 turnusov,
pričom polovicu má už za sebou, tieto turnusy sú 1-krát za 3 mesiace po 3 dni.Otec v priebehu celého konania žiadal, aby maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov z dôvodu, že má záujem zabezpečovať starostlivosť deťom rovnako ako ich matka.
Uviedol, že je ochotný sa za tým účelom presťahovať aj do N., aby sa čo najjednoduchšie striedavá

osobná starostlivosť realizovala. Podľa jeho názoru sa práve v tomto veku formuje osobnosť u detí a rola
otca je pre nich veľmi dôležitá. V priebehu konania založil do spisu podrobný rozpis stretnutí s maloletými
deťmi, pričom uviedol, že k 18.1.2016 uplynulo 322 dní odkedy sa matka s deťmi odsťahovala a za
toto obdobie mal možnosť venovať sa deťom celkovo 66 dní. Zároveň založil do spisu podrobný výpis
výdavkov jednak na stravu, na rodinu, ako aj iné výdavky, v čom boli zahrnuté aj všetky výdavky, ktoré

uhradil maloletým deťom.

K jeho pravidelným mesačným platbám okrem platieb za byt, v ktorom v súčasnej dobe býva, sú aj
platby za mobilný telefón, internet a pevnú linku v sume okolo 22 Eur mesačne. Okrem toho si platí
tretí dôchodkový pilier po 16,60 Eur mesačne. Obedy v práci si hradil v sume okolo 70 Eur mesačne,
sporenie pre obe maloleté deti v sume 21,41 Eur mesačne každému, pričom ide o daňový bonus, ktorý

sa rozhodli s matkou, že budú ukladať deťom ako sporenie.

Maloletý O. a maloletý J. navštevujú materskú školu, kde matka platí školné a stravné každému po
45 Eur mesačne. V septembri 2015 na základe potvrdenia materskej školy uhradila matka 15 Eur -
mesačný poplatok Č.C. K., 26 Eur - mesačný poplatok za stravu, 10 Eur - ročný poplatok za divadlá,

10,60 Eur darovací poplatok za nákup pomôcok od 1.9. do 31.12.2015 a 1,40 Eur poistenie dieťaťa na
školský rok 2015/2016, pričom ide o platby na jedno dieťa. Celkové výdavky na 2 deti činia 126 Eur. Obe
maloleté deti majú zdravotné problémy, navštevujú kožnú ambulanciu, imunoalergologickú ambulanciu
a ortopedickú ambulanciu. Matka pravidelne zakupuje deťom lieky, O. zakupuje sirup za 7 Eur mesačne,
v prípade, že má laryngitídu, je potrebné mu zakúpiť aj spreje. Obe deti majú atopický ekzém, pričom

za krémy matka dopláca 20 Eur mesačne obom deťom, keďže obaja navštevujú aj kožnú ambulanciu.

Obe maloleté deti navštevujú logopedickú ambulanciu a maloletý O. tiež nosí ortopedické vložky. Okrem
toho má matka výdavky na zakúpenie kníh a hier pre deti spolu v sume okolo 20 Eur mesačne, tiež
výdavky na drogériu pre deti okolo 35 Eur mesačne.

Otec na výživu maloletých detí prispieva pravidelne od marca 2015 do apríla 2016 sumou 50 Eur
mesačne každému, čím takto za toto obdobie každému z nich prispel sumou 700 Eur. Okrem toho
podrobným spôsobom súdu preukázal prehľad ošatenia, rôznych darčekov, ako aj poplatkov na
voľnočasové aktivity spolu s deťmi, ktoré každý mesiac vyčíslil.

V rozvodom konaní bol pribratý do konania súdny znalec za účelom zistenia, či je po rozvode manželstva
vhodná striedavá osobná starostlivosť u maloletých detí. Znalkyňa N.. Ľ.W. Z. odpovedala na
súdom položené otázky, ktoré sú zhrnuté v závere znaleckého posudku č. 1/2016 zo dňa 12.1.2016.

Znalkyňa popísala vzájomný vzťah maloletých detí a matky ako pozitívny, deti sú na matku citovo
naviazané, majú ju radi. Matka sa zatiaľ najvýraznejším spôsobom podieľa na ich výchove, keďže
je s deťmi najviac v kontakte. Vzájomný citový vzťah medzi maloletými deťmi a otcom je tiež
pozitívny, táto citová väzba k otcovi je takmer rovnako silná ako k osobe matky. Deti majú s otcom
zabezpečený pravidelný styk po rozchode rodičov, na stretnutia s ním sa tešia, s otcom sa dobre cítia

a obmedzenie kontaktu s ním by nebolo na prospech maloletých detí. Zároveň znalkyňa konštatovala,
že nezistila žiadne negatívne ovplyvňovanie maloletého O. alebo maloletého J. niektorým z rodičov,
obe deti majú dlhodobo pozitívny vzťah k obom rodičom. Na otázku, aké sú osobnostné predpoklady
rodičov pre výchovu maloletých detí, znalkyňa odpovedala, že u matky nebola zistená psychopatológia
osobnosti, netrpí poruchou osobnosti, ktorá by bola komplikáciou pri výchove maloletých detí. Neboli

u nej zistené ani zvýšené neurotické tendencie ani zvýšená senzitivita osobnosti. Má primerane
rozvinuté rodičovské kompetencie pre výchovu maloletých detí. Ani otec v interview nespochybňoval jej
výchovné kompetencie a rodičovskú starostlivosť. Matka je aj naďalej schopná vykonávať bežnú rutinnú
starostlivosť o maloleté deti, je zodpovedná, starostlivá matka, ktorá má k deťom dobrý vzťah. Snaží sa
pozitívnym spôsobom formovať osobnostný vývin maloletých detí.

Osobnostné predpoklady otca pre výchovu detí sú tiež veľmi dobré. Deti má úprimne rád, záleží mu
na ich ďalšom vývine. Vie sa empaticky na deti naladiť, snaží sa im uľahčiť situáciu po rozchode
s manželkou. Podobne ako matka aj otec sa vie zhostiť rutinných domácich prác a každodennejstarostlivosti o deti. Jeho povahové nedostatky, ktoré prispeli aj k rozpadu manželstva nie sú vo vzťahu
k maloletým deťom prejavované (skryté manipulatívne tendencie, ktoré vnímala matka maloletých). Na
otázku, či odporúča znalkyňa zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, táto

uviedla, že vzhľadom na nízky vek maloletých detí odporúča, aby sa zatiaľ striedavá starostlivosť u
detí nerealizovala, ale bola odporúčaná až neskôr. Deti toho času potrebujú mať vytvorený výraznejší
pocit domova a citového ukotvenia, spojený s jedným výchovným prostredím (slúži to na získanie
pocitu osobnostnej vyrovnanosti a stability v ich ďalšom vývine, prechádzaniu možných emočných
porúch osobnosti; deti majú t.č. istý chaos v tom, s ktorým rodičom budú, táto zmätenosť a neistota

sa v nich môže časom javiť ako osobnostná črta). Ďalej uviedla, že deti potrebujú dlhšiu dobu na
adaptáciu na novú situáciu v rodine, ako aj na plné stabilizovanie ich emocionality v tejto situácii. Ďalej
uviedla, že jednou z podmienok realizácie striedavej starostlivosti u detí je zohľadnenie ich spontánnej
prirodzenej túžby po rovnocennej striedavej starostlivosti oboch rodičov. S deťmi ani jeden z rodičov
nehovoril na túto tému bližšie a deti sú v takom veku, že si neuvedomujú, čo táto striedavá starostlivosť
v praxi obnáša. Zároveň striedavú osobnú starostlivosť neodporúčala z dôvodu, že ohľadom takejto

starostlivosti je nutná komunikácia medzi rodičmi a dohoda ohľadom zabezpečovania potrieb maloletých
detí. Prekážkou je v tomto prípade nejestvujúca verbálna komunikácia medzi rodičmi, ktorá bola aj
podstatným problémom pri konfliktoch medzi rodičmi. Odporúčala, aby obe maloleté deti boli zverené
do osobnej starostlivosti matky. Styk detí s otcom však navrhuje ponechať v rozšírenej forme, tak ako
doposiaľ.

Ohľadom úpravy styku otca s maloletými deťmi, znalkyňa ako najvhodnejšiu formu z psychologického
hľadiska považuje stretávanie sa každý druhý víkend od piatku 16.00 hod. do nedele 19.00 hod., počas
pracovného týždňa v utorok a štvrtok s tým, že otec deti vyberie zo škôlky a ráno ich odnesie do škôlky.
Tiež odporučila upraviť styk otca s deťmi počas letných prázdnin tak, aby otec mal deti nepretržite 2

týždne z mesiaca júl a týždeň z mesiaca august. Vianočné sviatky a Veľkonočné sviatky odporúčala
upraviť striedavým spôsobom, pričom styk počas Vianočných sviatkov navrhla upraviť od 25.12. od 9.00
hod. do 30.12. do 18.00 hod.. K otázke súdu, nech uvedie iné podstatné skutočnosti, aké boli zistené
v priebehu vyšetrenia, a ktoré môžu byť významné pre predmet konania, znalkyňa uviedla, že takáto
úprava styku by mala fungovať minimálne rok od vynesenia rozsudku. Z vývinového hľadiska aktuálne

treba u detí klásť viac dôraz na stabilitu a citovú ukotvenosť v jednom výchovnom prostredí.

Z predloženého prehľadu výdavkov otca na maloleté deti súd za podstatný príspevok z jeho strany na
ich výživu považoval kúpu ošatenia a obuvi, ktorú otec vyčíslil každý mesiac od doby, kedy s matkou
nebol v spoločnej domácnosti. Ďalšie voľnočasové aktivity, kúpu hračiek, kníh a iných potrieb pre deti

súd nepovažoval za podstatný príspevok na výživu maloletých detí zo strany otca. Rovnako za takýto
príspevok nepovažoval ani sporenie deťom, keďže sa otec vyjadril, že na sporenie bol použitý daňový
bonus po dohode s matkou, ktorý v rozhodnom období poberal otec. Z uvedeného výpisu výdavkov súd
u maloletého O. zohľadnil kúpu oblečenia a obuvi v mesiaci marec 2015 v sume 7,14 Eur, v mesiaci apríl
2015 v sume 11,75 Eur, v mesiaci júl 2015 v sume 4 Eurá, v mesiaci august 2015 v sume 30

Eur, v mesiaci september 2015 v sume 13,50 Eur, v mesiaci október 2015 v sume 42,94 Eur, v mesiaci
november 2015 v sume 13,95 Eur, v mesiaci december 2015 v sume 12,50 Eur a v mesiaci január 2016
v sume 35 Eur. Celkovo takto prispel v období od marca 2015 do januára 2016 otec na výživu maloletého
O. sumou 170,78 Eur formou kúpy oblečenia a obuvi. U maloletého J. súd zohľadnil príspevok otca na
kúpu oblečenia a obuvi v mesiaci marec v sume 3,95 Eur, v mesiaci apríl 2015 v sume 11,75 Eur, v

mesiaci júl 2015 v sume 4 Eurá, v mesiaci august 2015 v sume 30 Eur, v mesiaci september 2015 v
sume 13,50 Eur, v mesiaci október 2015 v sume 49,44 Eur, v mesiaci november 2015 v sume 13,47
Eur, v mesiaci december 2015 v sume 12,50 Eur a v mesiaci január 2016 v sume 35 Eur. Celkovo súd
zohľadnil príspevok na maloletého J. zo strany otca v sume 173,61 Eur.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže

upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletého O. a
maloletého J. nežijú v spoločnej domácnosti od 23.2.2015, z tejto sa odsťahovala matka spolu s
maloletými deťmi. Na Okresný súd J. X. bol podaný návrh na rozvod manželstva, ktorý je vedený pod sp.

zn. 21P 81/2015 a doposiaľ nebolo toto konanie právoplatne ukončené, nakoľko v konaní bolo nariedené
znalecké dokazovanie znalkyňou z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých.

Z dôvodu, že matka odišla zo spoločnej domácnosti, začala zabezpečovať sama starostlivosť maloletým
deťom, podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom do rozvodu manželstva.

V priebehu konania otec trval na zverení oboch maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, nakoľko podľa jeho názoru majú obaja predpoklady zabezpečovať starostlivosť svojim deťom.
Za tým účelom bol ochotný presťahovať sa do N., kde bývajú jeho rodičia v rodinnom dome a kde sa aj
v súčasnej dobe už s deťmi stretáva, resp. trávi s nimi čas. Podľa jeho názoru je rola otca pri výchove
detí veľmi dôležitá aj vzhľadom na vek, v ktorom teraz deti sú.

Keďže v konaní o rozvod manželstva už bol pribratý znalec na posúdenie, či je pre maloleté deti
vhodná striedavá osobná starostlivosť, súd vychádzal pri rozhodovaní komu zverí maloleté deti do
starostlivosti jednak zo záverov tohto znaleckého posudku, ktorý mal súd k dispozícii, a ktorý bol
založený matkou do spisu, ako aj z celkovej situácie, v ktorej sa v súčasnej dobe maloleté deti a ich

rodičia nachádzajú. Zároveň prihliadol na vek maloletých detí, ako aj skutočnosť, že komunikácia medzi
rodičmi je veľmi obtiažna, po odchode matky zo spoločnej domácnosti komunikujú rodičia veľmi málo
a najmä prostredníctvom SMS správ, keďže otec odmieta ústnu komunikáciu s matkou. V priebehu
konania matka umožnila otcovi stretnúť sa s maloletými deťmi aj počas pracovného týždňa, rovnako
počas víkendov, odmietala striedavú osobnú starostlivosť s odôvodnením, že je potrebné vytvoriť deťom

stabilné rodinné prostredie, na čo apelovala aj znalkyňa v záveroch svojho znaleckého posudku, kde
uviedla, že z vývinového hľadiska aktuálne treba u detí klásť viac dôraz na stabilitu a citovú ukotvenosť
v jednom výchovnom prostredí.

Maloleté deti sú v útlom veku, obe navštevujú materskú školu, sú citovo naviazané na matku, avšak

nemajú problém tráviť čas aj so svojím otcom, rovnako šťastne sa cítia aj pri ňom, dokáže im vytvoriť
program, výlety a nie je vylúčené, že by v budúcnosti nemohol v rovnakej miere prevziať starostlivosť
aj on o obe maloleté deti ako matka.

Súd sa v súčasnom období stotožňuje so závermi znaleckého posudku, kde znalkyňa jednoznačne

neodporučila deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti najmä kvôli nízkemu veku maloletých detí,
ktoré potrebujú v tomto veku mať výraznejší pocit domova a citového ukotvenia. Rovnako potrebujú
dlhšiu dobu na adaptáciu sa na novú situáciu v rodine, keďže ich rodičia sa rozvádzajú, potrebujú
byť emocionálne stabilizované. Okrem toho poukázala na zlú komunikáciu medzi rodičmi, ktorá je
základným predpokladom pre striedavú osobnú starostlivosť, pričom v súčasnej dobe nejestvuje

verbálna komunikácia medzi rodičmi a ktorá je problémom aj pri konfliktoch medzi rodičmi.

Keďže s konaním o úpravu práv a povinnosti prebieha zároveň aj konanie o rozvod manželstva, kde
po podaní znaleckého posudku ešte nebol vytýčený termín pojednávania, považoval súd za vhodné v
súčasnej dobe zastabilizovať a ukotviť maloleté deti na jedno výchovné prostredie, ktoré sa v súčasnom

období javí vhodnejšie u matky, keďže sú deti malé a sú na matku citovo naviazané. Okrem toho sú deti
vo veku, kedy nedokážu posúdiť čo znamená striedavá osobná starostlivosť, prioritné pre nich je to, aby
sa stretávali, resp. mali zabezpečený styk s oboma svojimi rodičmi, aby sa vžili s novou situáciou, kedy
rodičia už nebývajú v spoločnej domácnosti a je dôležité pomôcť im prekonať túto záťažovú situáciu
najmä tým, že rodičia sa naučia spolu komunikovať a budú sa snažiť obaja uľahčiť rozpad rodiny obom

svojim deťom. V súčasnom období považoval súd za najvhodnejšie zveriť maloleté deti do osobnej
starostlivosti matky s tým, že je potrebné v širšej miere upraviť stretnutia otca s maloletými deťmi, čo
však nevylučuje, že v budúcnosti, eventuálne už aj v rámci rozvodového konania môže byť rozhodnuté
o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Je dôležité, aby rodičia začali spolu
komunikovať, aby sa dohodli na stretnutiach a pobytoch detí u otca v čo najširšej miere tak, aby si aj deti

mohli vyskúšať, či je pre nich, resp. nie je pre nich zaťažujúce, že budú v rovnakej miere v starostlivosti
otca, aj v starostlivosti matky.Vzhľadom na vyššie uvedené súd zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým,
že rozhodnutie ohľadom zverenia detí do jej starostlivosti bude platiť do právoplatného rozhodnutia
ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom v rozvodovom konaní.

Zároveň zamietol návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené s poukazom na možnosť takejto úpravy v staršom veku
oboch maloletých detí.

Keďže súd zveril maloleté deti do starostlivosti matky s tým, že neboli zistené žiadne nedostatky v tejto
starostlivosti, zároveň rozhodol o výške výživného, ktorým je povinný otec prispieť na výživu svojich detí.
U matky zohľadnil najmä jej osobnú starostlivosť o deti, pri ktorej nie sú dôležité iba materiálne a finančné
výdaje, ale ide aj o také výdaje, ktoré nie je možné ohodnotiť, napríklad varenie jedla, pranie prádla,
čas trávený nakupovaním, ale tiež ide napríklad o neohodnotiteľné prvky ako je morálne pôsobenie na
deti, ich výchova, čas strávený s deťmi, kedy napríklad nemôže rodič, ktorému boli deti zverené do

starostlivosti zvyšovať si svoj príjem inou prácou. Rodič, s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti takto
plní všetky potreby svojho dieťaťa aj svojou prácou, ktorá je v podstate bezplatná a ktorú druhý rodič
nemusí vykonávať.

Okrem osobnej starostlivosti u detí pri určovaní výšky výživného zohľadnil súd aj vek detí, ich

odôvodnené potreby, ktoré matka podrobným spôsobom súdu vyčíslila, podložila potvrdeniami ohľadom
týchto výdavkov, predložila súdu bločky o zakúpených veciach deťom, ako aj lekárske správy
poukazujúce na ich nepriaznivý zdravotný stav.

Zároveň súd vychádzal aj z možností a schopností oboch rodičov, prihliadol na ich príjem, ktorý u

otca čiastočne poklesol jeho novým zamestnaním vo firme J. I..W..V.. na sumu XXX,XX Eur mesačne,
avšak ide o príjem za mesiac február, to je obdobie, kedy otec nastúpil do nového zamestnania,
pričom predchádzajúci pracovný pomer sa rozhodol sám ukončiť z dôvodu nevyplatenia mzdy. Napriek
takémuto nižšiemu príjmu a nevyplácanej mzdy u predchádzajúceho zamestnávateľa otec v priebehu
konania preukázal, že dokáže zabezpečiť výdavky a potreby detí aj v nadštandardnej miere najmä

tým, že berie deti na rôzne výlety, pobyty mimo miesta bydliska, navštevuje s nimi kúpaliská a snaží
sa v plnej miere im vyplniť čas, ktorý trávia spolu s ním. V priebehu konania otec preukázal, že určité
obdobie bol nezamestnaný, poberal iba dávku v nezamestnanosti, avšak finančne vykrýval túto stratu
úsporami, ktoré mal, resp. pôžičkou od svojich rodičov. Keďže predchádzajúci pracovný pomere otec
ukončil sám, je predpoklad, že sa zamestnal u zamestnávateľa, ktorý mu poskytne rovnaký, resp. vyšší

príjem a keďže otec žiada zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti, súd predpokladá, že dokáže
zabezpečiť polovičnou sumou výdavky, ktoré matka v priebehu konania preukázala. Okrem toho otec
externe študuje, ide o platené štúdium, s čím má zvýšené výdavky na školné a cestovné, pričom takýto
výdavok nemôže byť na úkor vyživovacej povinnosti k deťom.

Aj keď matka žiadala určiť výživné na každé dieťa v sume 200 Eur mesačne, vzhľadom na príjem
otca, ktorý mal súd preukázaný, považoval takéto výživné za neprimerane vysoké a vzhľadom na vek
a potreby detí, ich zdravotné problémy a s tým spojené výdavky za lieky považoval súd za primerané
výživné na každé dieťa v sume 100 Eur mesačne. V podstate takýmito finančnými prostriedkami otec
doposiaľ deťom prispieval, keďže im pravidelne každému platil výživné v sume 50 Eur mesačne a

zároveň im zakupoval oblečenie, obuv, stravu a mal výdavky spojené s ich voľnočasovými aktivitami a
inými výdavkami.

Súd určil výživné počnúc dňom podania návrhu na súd, to je od 26.2.2015, kedy rodičia už nežili v
spoločnej domácnosti a kedy otec nedostatočne prispieval na ich výživu, pričom zohľadnil kúpu ošatenia

a obuvi v rozhodnom období, ktorú súdu riadne preukázal. Takto súd odpočítal na výživu maloletého
O. sumu 170,78 Eur a na výživu maloletého J. sumu 173,61 Eur, ktoré presne súd vypočítal a popísal
v zistenom skutkovom stave. Čo sa týka voľnočasových aktivít, súd nezohľadňoval výdavky na tieto
aktivity, nakoľko nebolo možné si ich overiť, rovnako tieto výdavky nezohľadňuje ani na strane matky,
ktorá ich ani nevyčísľovala a je vysoký predpoklad, že aj ona sa snaží s deťmi navštíviť rôzne platené

detské ihriská, rovnako im zakupuje hračky a knihy. Tieto výdavky súd považoval za výdavok na trávenie
času otca s maloletými deťmi, ktoré mohol, ale nemusel vynaložiť.Takto vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 26.2.2015 do 30.4.2016 pre maloletého O. vo výške
539,93 Eur a pre maloletého J. vo výške 537,10 Eur, ktoré povolil otcovi splatiť v splátkach po 50 Eur
mesačne spolu s bežným výživným na každé dieťa pod stratou výhody splátok, v súlade s ustanovením

§ 160 ods. 1, 2 O.s.p..

V súlade so znaleckým posudkom, na základe vyjadrenia matky maloletých detí, ale najmä z dôvodu
zabezpečenia zdravého fyzického, aj psychického vývinu oboch maloletých detí považoval súd za
dôvodné upraviť ich styk s otcom v čo najširšom rozsahu, keďže medzi nimi už v súčasnej dobe existuje

silná citová väzba, otec sa snaží vytvárať deťom program a pri ich stretnutiach sa im venuje v čo
najširšom rozsahu. Pri úprave styku súd zohľadnil aj prebiehajúce rozvodové konanie, pričom úprava
styku v širokom rozsahu pred rozvodom manželstva môže rodičom pomôcť vyskúšať si, ako deti budú
reagovať na presné pravidlá ich preberania a odovzdávania medzi rodičmi navzájom a či trávenie času
u rodičov takmer v rovnakej dĺžke nenaruší ich pocit osobnostnej vyrovnanosti a stability v ich ďalšom
vývine.

Aj keď v priebehu konania matka predložila návrh na úpravu styku otca s maloletými deťmi, takýto návrh
súdpovažovalzanedostatočný,pretoupravilichstykpočasbežnéhoškolskéhorokakaždýpárnyvíkend
od piatka od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod., ako aj počas pracovných dní od utorka od 16.00 hod.
do stredy do 16.00 hod. a každý nepárny týždeň od utorka od 16.00 hod. do štvrtka do 19.00 hod..

Následne súd upravil styk počas letných prázdnin, pričom otec sa s maloletými deťmi bude stretávať
každý rok v presne vymedzených termínoch dva týždne v mesiaci júl a dva týždne v mesiaci august,
striedavo s matkou po týždňoch, s čím súhlasil vo svojej výpovedi.

Počas zimných prázdnin upravil súd styk otca s maloletými deťmi tak, že sa s nimi bude stretávať každý

párny rok od 25.12. od 9.00 hod. do 29.12. do 18.00 hod. a následne každý nepárny rok od 30.12. od
9.00 hod. do 3.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod..

Počas Veľkonočných sviatkov budú maloleté deti s otcom tráviť každý párny rok od Zeleného štvrtka
od 16.00 hod. do Veľkonočnej bielej soboty do 19.00 hod., následne každý nepárny rok od Veľkonočnej

nedele od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod..

Uvedená úprava styku podľa názoru súdu je v záujme maloletých detí, bola upravená v čo najširšom
rozsahu tak, aby mohli tráviť so svojim otcom čas aj počas bežného pracovného týždňa, keďže
ešte nechodia do školy a nepotrebujú sa pripravovať na vyučovanie. Zároveň si otec môže vyskúšať

starostlivosť o ne nielen počas víkendov a sviatkov.

Keďže maloleté deti ešte nie sú školopovinné, majú X a takmer X roky, je dôležitý pre ich zdravý vývin
pokoj v rodine, istota, stabilita a pocit, že ich obaja rodičia ľúbia. V prípade akejkoľvek zmeny pomerov
u rodičov alebo u maloletých, je možné vychádzať zo vzájomnej dohody rodičov ohľadom stretávania

sa otca s nimi tak, aby to bolo v ich prospech. V prípade, ak sa rodičia na takejto zmene nedohodnú,
môže byť podaný opätovný návrh na zmenu úpravy styku.

V závere súd apeluje na oboch rodičov, aby svojim správaním prispeli k pokojnej atmosfére pri
odovzdávaní a preberaní maloletých detí, aby sa naučili spolu komunikovať o ich potrebách, túžbach

a nezaťahovali medzi ne pocity svojho vlastného alebo partnerovho zlyhania. Otec je povinný maloleté
deti preberať v mieste bydliska matky a tam aj deti matke následne odovzdať, pokiaľ nebude medzi nimi
iná súhlasná dohoda.

Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť, najmä po psychickej stránke, aby sa

deti na svojho otca tešili, aby s ním plnohodnotne prežili strávený čas a aby ich toto stretnutie s otcom
obohatilo a zaručilo ich zdravý vývin po všetkých stránkach.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré bolo
možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.