Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2016

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6Er/605/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615204002
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Toporová
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4615204002.1

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4,
811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: M. T., nar. XX.X.XXXX, T. XXXX/XX, XXX 01
Topoľčany, o vymoženie sumy 6.384,01 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing.
Jána Gaspera, PhD., Exekútorský úrad Kálmana Mikszátha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod č. Ex
7194/2015, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 14.04.2015 doručenú tunajšiemu súdu dňa 28.04.2015 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s., Bratislava sp. zn. IAC03144506 zo dňa 06.03.2009 (ďalej

len rozhodcovský rozsudok), pre vymoženie sumy 6384,01 eur s príslušenstvom.

Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Oprávnený môže podať u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne

nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 EP). Rozhodnutie, na základe ktorého
oprávnený žiada exekúciu vykonať je exekučným titulom. Medzi exekučné tituly patria aj rozhodcovské
rozsudky vydané v rozhodcovskom konaní podľa ZoRK. Súdny exekútor, u ktorého oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie, je povinný požiadať o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd,
ktorý je povinný preskúmať súlad tejto žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so
zákonom a o žiadosti rozhodnúť (udeliť exekútorovi poverenie resp. jeho žiadosť zamietnuť - ak zistí

rozpor so zákonom).

Z ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK účinného do 31.12.2014, vyplýva, že súd je povinný aj bez
návrhu rozhodnúť o zastavení exekúcie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky vyplývajúce z
ustanovenia § 45 ods. 1 ZoRK účinného do 31.12.2014. Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania účinky ako právoplatný

rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Účinky právoplatného rozsudku v Občianskom súdnom poriadku nie
sú upravené, teória však rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti - tzv. formálne a tzv. materiálne.
Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi
opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny)
účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto
právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei

iudicatae),oktoromnemožnoznovakonaťaktorýjezáväznýmedziúčastníkmiavočivšetkýmorgánom.
Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie je, napadnuteľnériadnymi opravnými prostriedkami, z materiálnej právoplatnosti existujú výnimky. Jednou z nich je aj
materiálna právoplatnosť rozhodcovských rozsudkov. Prejavom takejto výnimky je aj ustanovenie § 45
ZoRK, ktoré v sebe zakotvuje prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu,

ktorý rozhoduje vo veci výkonu rozhodnutia. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu odmietnuť
exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád
v tomto ustanovení uvedenú. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť
na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním viazaný v zmysle
§ 159 Občianskeho súdneho poriadku, môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie

uvedené v § 57 EP, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Z rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tejto exekučnej veci vyplýva, že žalobca
Poštovábanka-oprávnenýažalovaný-povinnýuzavrelizmluvuoúvereč.7699426512dňa22.06.2012.

Súčasťou úverovej zmluvy boli obchodné podmienky pre úver a všeobecné obchodné podmienky, v
ktorých bola dojednaná rozhodcovská doložka.

Súd preto výzvami zo dňa 18.05.2015 a zo dňa 24.11.2015 požiadal oprávneného o predloženie
písomností, ktoré boli základom pre vydanie rozhodcovského rozsudku a to zmluvy o úvere a

všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v ktorých bola dojednaná rozhodcovská doložka.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
(§ 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov)

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b)
alebo c).( § 45 ods. 2 o rozhodcovskom konaní)

Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
( § 41 ods. 1 a ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku)

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
( § 44 ods. 2 Exekučného poriadku )

Možnosť preskúmania nemožnosti, nedovolenosti a nemravnosti plnenia priznaného rozhodcovským

rozsudkom súd vzhľadom na vyššie uvedené považuje za osobitnú podmienku exekučného konania, v
ktorom je vykonávaný rozhodcovský rozsudok. Bez splnenia tejto podmienky je vylúčený postup podľa
citovaného ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, preto súd nemôže vo veci konať.

Pre posúdenie práve materiálnej stránky exekučného titulu súd sa musel oboznámiť s listinami, o ktoré

sa opiera exekučný titul a to hlavne: so zmluvou o úvere, a všeobecnými obchodnými podmienkami.

Dňa 16.02.2010 uzavreli účastníci zmluvu o úvere č. 7699426512, ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky. Podľa bodu 3 ods. 5 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvekspory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou
uvedenou v čl. 10.,II. časti VOP. Podľa bodu 10.2.2 VOP sa zmluvné strany zmluvy o úvere dohodli
na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych

vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových
obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy a to v nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase
začatia rozhodcovského konania,

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej

forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.( § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov(ďalej len ako "zákon o spotrebiteľských úveroch")

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.( § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch)

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.( § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008)

Podľaods.2cit.ust.,ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,

ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné
podmienky individuálne dohodnuté. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. (§ 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka)

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María
Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého
vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to,
že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať

nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32

tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil

otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Súdny dvor už v rade prípadov (napríklad vo veci C-240/98 až C-244/98 Océano Group Editorial
a Salvat Editores, vo veci C-168/05 Mostaza Cláro, vec C-243/08 Pannon GSM a vec C-40/08Asturcom Telekomunicaciones), uzavrel, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS vychádza
z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie

k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol
ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán, čl. 6
ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako to
vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú
zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi

nimi môže znovu zaviesť rovnosť. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany, ktorú chce smernica č. 93/13/
EHS dosiahnuť, Súdny dvor viackrát zdôraznil že tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom,
resp. dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym vonkajším zásahom. Vo svetle týchto zásad
Súdny dvor stanovil, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky.
Smernica č. 93/13/EHS sa má teda vykladať v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkonprávoplatnéhorozhodcovskéhorozsudkujepovinnýajbeznávrhuposúdiťneprimeranosťsankcie

obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej medzi poskytovateľom úveru a spotrebiteľom. Ak súd
rozhodne, že sankcia predstavuje nekalú zmluvnú podmienku, je jeho povinnosťou zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol touto podmienkou viazaný.

Aktuálne obdobný záver prijal Súdny dvor EÚ dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10 Pohotovosť, s.r.o.

proti Iveta Korčkovská, kde uzavrel, že Smernica Rady 93/13/EHS ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý
rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti
spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere so
spotrebiteľom, ak tento súd má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom
stave a podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže uvedený súd vykonať takéto posúdenie v rámci

obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, exekučný súd je oprávnený i povinný, a to už v štádiu
rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ex offo - z úradnej
povinnosti skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a ak túto otázku vyrieši kladne, je s
použitím § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2014 povinný žiadosť zamietnuť. Súd
poukazuje i na skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný podľa zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní účinného do 31.12.2014.

Všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách upravuje ustanovenie § 53
OZ, pričom sa vzťahuje na tie podmienky, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré
sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie sankcionuje absolútnou
neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ). Táto ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv (v aplikačnej
praxi súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva). Sú to zmluvy uzatvárané

na základe predbežne vypracovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a
používa ho v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy (s výnimkou
niektorých konkrétnych dojednaní týkajúcich sa iba konkrétneho spotrebiteľa) nemení. Spotrebiteľ má
v skutočnosti iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na právnický jazyk, ich rozsah a formu, akou sú písané,

nemá možnosť si ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ochrana sa vzťahuje na všetky zmluvné
podmienky formulované pre množstvo zmlúv, ktoré poskytuje jedna zmluvná strana druhej zmluvnej
strane pri uzatvorení zmluvy. Nezáleží na tom, či ustanovenia tvoria navonok osobitnú súčasť zmluvy
alebočisúprijatédosamostatnejlistinyzmluvy,akýrozsahmajú,akosúspísanéaakúformumázmluva.

Zmyslom a cieľom právnej úpravy absolútnej neplatnosti neprijateľných podmienok je dosiahnuť, aby
dodávatelianeprijateľnépodmienkyvzmluváchnepoužívali,neuplatňovaliztakýchtopodmienokplnenia
na súde, resp. neprijímali z nich plnenia od spotrebiteľov. Tento cieľ sa napĺňa aj v exekučnom konaní,
pretoženároky,ktoréajkeďbolipriznanéexekučnýmtitulom,alevychádzajúzneprijateľnýchpodmienok
obchádzajúcich právne normy spotrebiteľského práva, nemožno vymáhať v rámci exekúcie, pretože

takýto výkon práva by bol v rozpore s dobrými mravmi.

Dobré mravy sú zákonu neodporujúce mimoprávne spoločenské normy správania sa akceptované v
danom čase v rámci určitej spoločenskej skupiny, ktoré zodpovedajú požiadavke spravodlivého, tedavyváženéhousporiadaniavzájomnýchprávapovinnostíúčastníkovspoločenskýchvzťahov,ktorétakéto
normy správania upravujú. V zmysle § 4 ods. 5. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa
za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými

tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Táto zákonná definícia je vytvorená na účely ochrany
spotrebiteľa, ako je však zrejmé z jej znenia, zodpovedá aj všeobecnému chápaniu dobrých mravov

resp. konania proti nim.

Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky.
Nakoľko medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, bola rozhodcovská doložka (vyplývajúca
z obchodných podmienok) podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej (nekalej) podmienky (dojednania, požiadavky) spotrebiteľskej zmluvy, t. j. bolo posúdené,

či rozhodcovská doložka začlenená medzi podmienky štandardnej (formulárovej) zmluvy, teda v rámci
oprávneným vopred pripravených zmluvných dojednaní, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy a nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka). Význam rozhodcovskej doložky je pritom v porovnaní s

ostatnými zmluvnými podmienkami osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. V prípade rozhodovania v rozhodcovskom konaní totiž nejde o výkon
verejnej moci, ale o rozhodovanie súkromnou osobou, ktorej zmluvné strany delegovali právomoc
rozhodnúť ich spor.

Podľa názoru súdu rozhodcovský súd nedostatočne skúmal z hľadiska noriem ochrany spotrebiteľa
rozhodcovskú doložku, na základe ktorej založil svoju príslušnosť. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že táto
je uzatvorená na vopred pripravenom tlačive „zmluva o úvere“, do ktorého sú vpísané údaje o povinnom,
druhu a výške poistenia, ďalej na tlačive „Všeobecných obchodných podmienok“. Povinný nemal

možnosť meniť obsah týchto dokumentov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej
zmluvy. Rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných podmienok oprávneného, preto ju nemožno
považovať za individuálne dohodnutú. Súd bol tak toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
pričom táto nebola individuálne dojednaná, napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spočíva predovšetkým v skutočnosti, že je výlučne na
oprávnenom, koho určí ako rozhodcu, či rozhodcovský súd, pričom sa bráni povinnému, aby svoje práva
bránil pred všeobecným súdom. Súd dospel teda k názoru, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul je neprijateľnou a absolútnou neplatnou a výkon práv a povinností z takejto

doložky odporuje zákonom a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemal
legitimitu a je nevykonateľný.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, pričom o
pripustení zmeny účastníka konania súd nerozhodoval, nakoľko žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá.

Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o zastavení a trovách exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolaniejepotrebnépodaťvpočtetrochrovnopisov,akpotrebnýpočetrovnopisovúčastníknepredloží,

súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 ).