Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200072
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8614200072.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8,
Bratislava proti odporkyni Mgr. L. C., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, B., o návrhu odporkyne na obnovu
konania s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Svidník zo dňa
9.9.2014, č. k. 4C/2/2014-31 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde
Svidník pod sp. zn. 6Ro/70/2010 a zároveň nariadil odklad vykonateľnosti platobného rozkazu
Okresného súdu Svidník zo dňa 4.5.2010, sp. zn. 6Ro/70/2010.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že sa stotožnil s podaným návrhom

odporkyne, keď mal za preukázanú oprávnenosť návrhu na obnovu konania vo veci Okresného
súdu Svidník, sp. zn. 6Ro/70/2010, kde v tejto veci bolo rozhodnuté platobným rozkazom zo dňa
4.5.2010, ktorým súd uložil odporkyni zaplatiť na neuhradených službách sumu 272,25 Eur a na
zmluvnej pokute sumu 896,24 Eura. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 29.5.2010. Uviedol,
že odporkyňa ako navrhovateľka obnovy konania sa o dôvode obnovy konania dozvedela koncom
mesiaca október 2013 a návrh na obnovu konania tak podala v subjektívnej trojmesačnej lehote dňa

9.1.2014. Zároveň odporkyňa poukázala na to, že obnovy konania sa domáha podľa § 228 ods. 1
písm. a/, b/, e/ O.s.p.. Súd prvého stupňa má za podstatné a rozhodujúce, že odporkyňou napádaná
zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Rovnaká
zmluvná pokuta bola ako neprijateľná judikovaná napr. rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn.
6Co/113/2010, či rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica z 29.5.2013. Vzhľadom k uvedeným
právoplatnýmrozsudkombolnavrhovateľvzmysle§53aods.1OZpovinnýzdržaťsapoužívanianekalej

podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Citované právoplatné
rozsudky predstavujú pre navrhovateľa zákonnú prekážku uplatňovať nárok z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a zároveň zákonnú prekážku pre súd priznať navrhovateľovi plnenie z takejto absolútne
neplatnej zákonnej podmienky. O nároku navrhovateľa súd nemohol rozhodovať platobným rozkazom,
pretože takýto postup bol v rozpore s § 172 ods. 9 O.s.p.. V skrátenom konaní súd nevykonal súdnu
kontrolu neprijateľných podmienok, neprihliadol na neprijateľnú klauzulu, ktorá už bola judikovaná

ako neprijateľná zmluvná podmienka v iných súdnych rozhodnutiach. Je teda možno v obnovenom
konaní dosiahnuť pre odporkyňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa tak ustálil, že v
predmetnej veci sú dané dôvody obnovy konania, pretože súdna kontrola štandardných formulovaných
zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, pričom je podstatné a rozhodujúce,
že odporkyňou napadaná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá
poškodiť spotrebiteľa, pričom je evidentné, že k citovaným právoplatným rozsudkom bol navrhovateľ

povinný zdržať sa používania nekalej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. O nároku navrhovateľa nebolo možné rozhodnúť platobným rozkazom. Poukázal tiež nato, že Súdny dvor Európskej únie v doktrinálnej veci C-240/98 až C-244/98 judikoval, že účel čl. 6
Smernice Rady 93/13/EHS, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli
pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý

charakter týchto podmienok. Odporkyňou napadnutý platobný rozkaz je v priamom rozpore s citovanými
rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, podľa súdu prvého stupňa tak sú splnené podmienky pre povolenie
obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/, b/, e/ O.s.p., vyhovel preto podanému návrhu a zároveň
podľa § 233 O.s.p. odložil vykonateľnosť napadnutého platobného rozkazu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý poukazuje na
to, že podľa jeho názoru v danom prípade neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania,
a preto požiadal zmeniť uznesenie súdu prvého stupňa tak, aby návrh bol zamietnutý. Uvádza,
že súd prvého stupňa sa v rámci skúmania včasnosti podania návrhu vôbec nezaoberal otázkou
dodržania objektívnej lehoty, keď zdôrazňuje, že návrh na obnovu konania podala odporkyňa po uplynutí
trojročnej objektívnej lehoty. V zmysle § 230 ods. 2 O.s.p., pritom po 3 rokoch od právoplatnosti

rozhodnutia možno návrh podať len v zákone taxatívne vymenovaných prípadoch. Má za to, že
platobný rozkaz vydaný v konaní sp. zn. 6Ro/70/2010 nie je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora
Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. V čase vydania platobného
rozkazu 4.5.2010 neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie, ktoré by bolo spôsobilé privodiť pre
odporkyňu priaznivejšie rozhodnutie. Rozhodnutia súdov, ktorými bola zmluvná podmienka v dodatku

navrhovateľa vyhlásená za neprijateľnú boli vydané až po vydaní napadnutého platobného rozkazu.
Súd pri rozhodovaní o veci nie je viazaný právnym názorom vysloveným v inom rozhodnutí okresného
či krajského súdu, preto rozdielny právny názor nemôže byť dôvodom pre povolenie obnovy konania.
Dôvodom prípustnosti obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. nie je len vecná nesprávnosť
rozhodnutia, z čoho môžeme vyvodiť, že ani v prípade ak by obnovou napadnuté rozhodnutie spočívalo

na odlišnom spôsobe posúdenia právnych otázok oproti iným v tom čase už existujúcim rozhodnutiam
všeobecných súdov v podobných prípadoch, samo o sebe to dôvod neprípustnosti obnovy konania
nezakladá. Poukázal v tejto súvislosti aj na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu Prešov
sp. zn. 5Co/88/2014. Ďalej má navrhovateľ za to, že nedošlo k naplneniu procesnej prípustnosti obnovy
konania podľa § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p.. Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev

alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev zakladá dôvod prípustnosti obnovy konania len vtedy,
keď sa týka rovnakej veci ako obnovou napadnuté rozhodnutie alebo ak odlišne, hoc vo veci inej rieši
otázku majúci na spôsob právneho posúdenia veci v pôvodnom konaní dosah. Odporkyňou uvedené
rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev sa však ani netýkali sporovej veci účastníkov a
vo svojom obsahu sa ani len marginálne nezaoberali otázkou prijateľnosti zmluvných pokút dojednaných

navrhovateľom so spotrebiteľmi.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p.,
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia, nakoľko toto
nie je preskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď zároveň súd prvého stupňa sa nezaoberal všetkými
právne významnými okolnosťami potrebnými pre správne rozhodnutie v predmetnej veci.

Podľa § 228 ods. 1 O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,

ak:
a/ sú tu skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c/ bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d/ Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a za vážne dôsledky tohto porušenia neboli odstránené primeraným finančným
zadosťučinením,

e/ je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,
f/ možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.Podľa § 230 ods. 1, 2 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote 3 mesiacov od toho času,
keď ten kto obnovu navrhuje sa dozvedel o dôvode obnovy alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Po 3 rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného:
a/ v § 228 ods. 1 písm. a/, v prípade že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b/ § 228 ods. 1 písm. a/ alebo b/, ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v

pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c/ § 228 ods. 1 písm. c/,
d/ § 228 ods. 1 písm. d/,
e/ § 228 ods. 1 písm. e/.

Podľa § 234 ods. 1, 3 O.s.p., návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu

konania povolí.

Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.

Obnova konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení je mimoriadny opravný prostriedok,

ktorým možno napadnúť právoplatný rozsudok prvostupňového alebo odvolacieho súdu. Návrhom na
obnovu konania možno napadnúť aj uznesenia, ktorými bol schválený zmier a platobný rozkaz, ako aj
rozhodnutia vydané v konaní o dedičstve s výnimkou takých rozhodnutí, ktorých zrušenie alebo zmenu
možno dosiahnuť inak (§ 231 O.s.p.).

Nové dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je nimi možné preukázať právne
spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý podáva návrh na obnovu konania
priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ktoré napriek tomu, že v čase pôvodného konania objektívne
existovali, bez svojej viny nemohol použiť pretože o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska
nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Nemožnosť použiť dôkaz bez svojej

viny v pôvodnom konaní nie je mienená len na možnosť označiť dôkaz, ale aj na nemožnosť ho predložiť
účastníkom konania z dôvodu prekážok objektívneho charakteru.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn.
6Ro/70/2010 bol dňa 4.5.2010 vydaný platobný rozkaz č. k. 6Ro/70/2010-34, ktorým súd uložil

odporkyni, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu navrhovateľovi zaplatila sumu 1.168,49 Eur
s príslušenstvom, ako aj trovy konania vo výške 70,- Eur alebo aby v tej istej lehote podala odpor na
súde. Tento platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 29.5.2010. Navrhovateľova pohľadávka voči
odporkyni ku dňu podania návrhu na začatie konania pozostávala z neuhradených služieb vo výške
272,25 Eur a z nároku na doplatenie zmluvnej pokuty vo výške 896,24 Eur, čo tvorilo celkovú sumu

1.168,49 Eur priznanú právoplatným platobným rozkazom.

Odporkyňa v priebehu konania zdôrazňuje, že návrh na obnovu konania podáva v zmysle § 228 ods.
1 písm. a/, b/, e/ O.s.p..

Možnosť podať návrh na obnovu konania je časovo obmedzená, pričom zákon stanovuje na podanie
návrhu jednak subjektívnu, ako aj objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu
konania trvá 3 mesiace. Začiatok tejto lehoty plynie od času, keď sa ten kto obnovu navrhuje dozvedel
o dôvode obnovy (pri dôvodoch obnovy podľa § 228 ods. 1 písm. a/, c/) alebo keď mohol dôvod obnovy
uplatniť (pri dôvode obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. b/, d/). Objektívna lehota na podanie

návrhunaobnovukonaniatrvá3rokyazačínaplynúťodokamihu,kedyobnovounapadnutérozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť. Výnimku v tejto súvislosti určuje už citované ust. § 230 ods. 2 O.s.p..

Navrhovateľ v priebehu celého konania namietal tú okolnosť, že odporkyňa podala návrh na obnovu
konania po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty stanovenej citovaným § 230 O.s.p.. Ako sa s touto

okolnosťou vyporiadal prvostupňový súd z preskúmavaného rozhodnutia dostatočne zistiteľné nie je.
Súd prvého stupňa v tejto súvislosti zdôraznil len to, že návrh odporkyne bol podaný v subjektívnej
trojmesačnej lehote a v ďalšom poukazuje na dôvody, pre ktoré odporkyňa žiadala povoliť obnovu
predchádzajúceho konania a ktoré sú uvedené v § 228 ods. 1 písm. a/. b/ e/ O.s.p..Je potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvého stupňa musí
obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v

odôvodnení rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale aj s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu prvého stupňa pri vydávaní rozhodnutia.

Tieto požiadavky však odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa dostatočným spôsobom
nespĺňa, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné, čo je vždy dôvodom pre zrušenie veci v
zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia sa odníma
účastníkovi možnosť konať pred súdom za situácie, že nie je transparentne jasné na čom je založené
rozhodnutie súdu.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa sa dôsledne vyporiadať s námietkami
navrhovateľa pokiaľ ide o namietané uplynutie objektívnej trojročnej lehoty na podanie návrhu na obnovu
konania. Súd prvého stupňa tiež uvedie a zdôvodní, pre ktoré konkrétne zákonné dôvody môže byť
návrh odporkyne opodstatnený, keď zároveň musí byť zrejmá priama súvislosť iných rozhodnutí súdov

a priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre odporkyňu, ktorá je navrhovateľkou v tomto konaní. Súd prvého
stupňa tak v ďalšom konaní o veci opätovne rozhodne s tým, že rozhodnutie je potrebné náležite
odôvodniť tak, aby toto zodpovedalo zásadám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.