Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/270/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713205983
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2713205983.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného
splnomocnencom : Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti odporkyni: V. R., (predtým H.) nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX R., štátne občianstvo
SR, o zaplatenie 206,34 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporkyni súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresný súd Skalica dňa 22.8.2013 návrh, ktorým navrhol zaviazať rozsudkom

odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 206,34 eur a úrok z omeškania vo výške 1,60 eur a
ročný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 206,34 eur od 21.11.2010 do zaplatenia a trovy
konania.

Navrhovateľ návrh zdôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s.
so sídlom Bratislave (ďalej „právny predchodca navrhovateľa“ alebo „pôvodný veriteľ„) na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 15.12.2011 (ďalej len „zmluva o postúpení

pohľadávok“) a ďalej tvrdil, že jeho právny predchodca uzavrel s odporkyňou dňa 13.12.2005 Zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej v skratke VOP) a na základe ktorej
právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni peňažné prostriedky, ich výšku v návrhu neuviedol.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných
povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach.
Navrhovateľ uviedol, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky náležitosti zmluve o úvere podľa §

497 - § 507 Obchodného zákonníka, zmluva o úvere je absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka a preto sa právne vzťahy zo zmluvy o úvere, uzavretej pred 1.1.2008 spravujú
obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Ďalej poukázal na
znenie §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka platného do 31.12.2007, týkajúcich sa spotrebiteľských
zmlúv a neprijateľných podmienok, vzťahujúcich sa iba na určité typy zmlúv - kúpnu zmluvu, zmluvu
o dielo a na iné zmluvy, upravené v 8. časti OZ a to výlučnú úpravu zmluvy o úvere v Obchodnom
zákonníku a zákone o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z., a v dôsledku toho sa na

účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť z prechodného ustanovenia § 879f ods. 3 OZ.
Uviedol, že novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008
a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 (§ 879j OZ a vyvodil, že na
zmluvu o úvere, uzavretú pre 1.1.2008 v spotrebiteľskej zmluve o úvere, kde bol dlžníkom spotrebiteľnie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred týmto dňom posudzovať podľa § 52 až § 54 OZ a je
potrebné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. (lex specialis), ak v ňom práva a povinnosti nie sú upravené,
treba aplikovať Obchodný zákonník, aj keď odporkyňa nie je podnikateľkou. V návrhu je uvedené,

že pohľadávku ku dňu jej postúpenia bola 3.154,11-eur, z toho istina 2399,35-eur, z riadneho úroku
218,38 eur, úroku z omeškania 536,38 eur a ostatného príslušenstva 0,-eur, takto pohľadávku deklaroval
postupca. Sumu 536,28 eur navrhovateľ neuplatnil v konaní. Úver bol poskytnutý vo výške 2987,45 eur,
splácaný mal byť v 68,78 eur mesačných splátkach k 20. dňu v mesiaci a navrhovateľ požadoval na
priznanie v konaní 3 splátky za dobu od 20.9.2010 do 20.11.2010 a za ne požadoval celkom priznať

206,34 eur. Zvyšné splátky neuplatnil, k návrhu, týkajúcom sa úroku z omeškania poukázal na § 517
ods. 2 OZ a ohľadom výšky na nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. ako dvojnásobok základnej úrokovej
sadzby NBS, s účinnosťou do 31.12.2008, od 1.1.2009 na výšku určenú o 8 percentuálnych bodov
vyššiu ako základnú sadzbu ECB. Suma 206,34 eur je rozdielom medzi neuhradenými splátkami úveru
a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky. Úrok z omeškania 1,60 eur uplatnil
vo výške 9 % ročne vždy dvakrát zo sumy 68,78 eur od 21.9.2010 do 20.11.2010 vo výške 1,04 eur, od

21.10.2010 do 20.11.2010 vo výške 0,52 eur a zo sumy 206,34 eur od 21.11.2010 do zaplatenia.

Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu. Súd požadoval po
navrhovateľovi bližšie uviesť, v akej výške boli odporkyni poskytnuté finančné prostriedky, či z nich
bol bankou strhnutý poplatok za poskytnutie pôžičky, koľko splátok a v akej výške odporkyňa zaplatila

do dňa postúpenia pohľadávky a koľko splátok a v akých dátumoch odporkyňa uhradila po postúpení
pohľadávky, ako boli tieto splátky započítané, a kedy sa odporkyňa dostala prvýkrát do omeškania.
Súd žiadal ozrejmiť, prečo si navrhovateľ uplatňuje zaplatenie troch posledných splátok, ďalej z čoho
pozostáva istina 206,34 eur, najmä či zahŕňa aj úroky z úveru a v akej časti, úrok z omeškania, zmluvnú
pokutu, prípadne či odporkyni boli účtované iné poplatky, sankcie a pod. započítané na istinu, a ak

áno bližšie sa žiadalo špecifikovať, podľa akých ustanovení zmluvy alebo úverových podmienok a
akým spôsobom boli jednotlivé úroky, poplatky alebo zmluvné pokuty vypočítané z akej sumy a za
aké obdobie, uviesť akým spôsobom a kedy došlo k zosplatneniu záväzku (vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti) a navrhovateľ bol vyzvaný prostredníctvom svojho splnomocnenca na preukázanie týchto
skutočností doložiť listinné dôkazy, z ktorých bude mať súd preukázanú dlžnú sumu a z čoho táto suma

pozostáva - výpisy z účtu odporkyne, prehľad splátok, cenník poplatkov atď. V tomto zmysle súd žiadal
definovať každú položku istiny, úroku, poplatkov a sankčných poplatkov v platobnej histórii odporkyne.

Navrhovateľ odpovedal na výzvu súdu podaním zo dňa 30.4.2014 tak, istina 2.399,35 eur pozostáva
z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Odporkyňa čerpala peňažné prostriedky

celkom vo výške 2987,45 eur (90.000,- Sk), z poskytnutého úveru uhradila 2.204,34 eur, na istinu bolo
započítaných 2174,25 eur, na úrok z omeškania 30,09 eur, poplatky za správu účtu a za upomienky
sú v celkovej výške 155,65 eur, zmluvné úroky sú v celkovej výške 1430,50 eur. Ku dňu 31.12.2005
bola výška úrokovej sadzby 11,75 % , ku dňu 31.1.2006 sa zmenila na 11,60 % a počítaná bola zo
zaúčtovania poplatku s kapitalizáciou Istina tak predstavuje súčet položiek bezhotovostné čerpanie

úveru + zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou + zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou mínus
bezhotovostná splátka úveru obyvateľov mínus bezhotovostná splátka úveru mínus splátka úveru z
predplatku. Pre výpočet úroku vo výške 218,38 eur navrhovateľ uviedol, že bola použitá výška úrokovej
sadzby 12,65 %. V jednotlivých obdobiach z výšky neuhradenej istiny 2.399,35 eur. Výška úroku z
omeškania v podaní uvedená nebola. V podaní je uvedené, pôvodný veriteľ neodstúpil od zmluvy,

splatnosť úveru nastala automaticky dňom konečnej splatnosti úveru dňa 20.10.2010.

Účastníci a splnomocnenec na pojednávanie predvolaní neboli, nakoľko vo veci išlo o drobný spor a súd
rozsudok za splnenie podmienok verejne vyhlásil bez ich prítomnosti

Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.

Odporkyňa sa k veci napriek výzve na vyjadrenie nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.12.2005,

Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.8.2002, Dohodou o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25.6.2012, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011,
Zmluvou o postúpení pohľadávok XXXX/XXXX/CE zo dňa 15.12.2011 a k nej patriacou prílohou č. 1,Pokusom o zmier zo dňa 6.8.2013 adresovaným odporkyni, výzvou súdu, odpoveďou na výzvu súdu,
doplnením návrhu , výpisom z účtu odporkyne a zistil tento skutkový stav veci:

Z uvedenej Zmluvy o splátkovom úvere súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa, veriteľ Slovenská
sporiteľňa a.s. a odporkyňa postavení dlžníka podpísali zmluvu o splátkovom úvere, ktorej predmetom
bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume a mene a za podmienok dohodnutých
v zmluve. Podľa čl. II bod 1 a 2 sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver po splnení podmienok
uvedených v zmluve pripísaním finančných prostriedkov na účet dlžníka uvedený v zmluve a dlžník

vyjadril povinnosť za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky, poplatky
dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky podľa Sadzobníka a náklady spojené s úverom a dodržiavať
dohodnuté podmienky. Podľa zmluvy o úvere bola výška úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal poskytnúť
dlžníkovi 2987.75 eur (90 000 Sk), úver bol špecifikovaný ako spotrebný - bez účelu, úroková sadzba
uvedená v zmluve bola 11,60 % premenlivá, s poplatkom za poskytnutie úveru 1800,- Sk (59,75 eur),
poplatok za správu úveru 1,66 eur (50 Sk) mesačne, výška mesačnej splátky 68, 78 eur (2072,- Sk),

periodicita splátok mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 20.12.2006, konečná splatnosť
úveru 20.11.2010 a splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca. Všetky údaje a náležitosti
uvedené v Základných podmienkach Zmluvy sú podľa zmluvy o úvere platné ku dňu uzatvorenia zmluvy
a ich zmeny sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.8.2002. V článku III. bode
2 dlžník vyjadruje súhlas, aby banka vykonávala inkaso z inkasného účtu vo výške splátok a v periodicite

splátok podľa zmluvy, a to i v prípade ich zmien. V článku IV. je uvedená ročná percentuálna miera
nákladov vo výške 6,62 %. Článok V. bod 2 je vyhlásením dlžníka, podľa ktorého sa oboznámil s VOP
veriteľa účinnými od 1.8.2002, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Z čl. V. bodu 3 vyplýva, že
všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP,
ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto poradí.

Čl. V bod 4 obsahuje ustanovenie, z ktorého vyplýva, že strany zvolili za právny predpis, ktorým sa majú
riadiť ich právne vzťahy zo zmluvy o úvere Obchodný zákonník, s odkazom na ustanovenie § 262 tohto
právneho predpisu. Pod bodom 5 čl. V. je uvedené, že úverová zmluva nadobúda platnosť a účinnosť
dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami. Súd v zmluve o úvere nenašiel, žeby v nej boli
dohodnuté podmienky pri neplnení zo zmluvy o úvere.

Všeobecné obchodné podmienky boli súdu doručené v znení všetkých dodatkov ako ich úplné znenie,
účinné od 1.8.2002 v znení Dodatku č. 1 účinného od 1.1.2003, Dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003
a v znení Dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004. U žiadneho z ustanovení takto menených VOP nie je
uvedené, ktorým dodatkom sa menilo a ako, či bolo napríklad vypustené alebo do VOP vložené to

ktoré ustanovenie a v ktorom čase a keďže dodatkov je celkom 3 bez poznania obsahu toho ktorého
dodatku nemožno zistiť, ako boli vo VOP upravené práva a povinnosti banky (SLSP a.s.) a odporkyne či
obsahovali v čase od vzniku zmluvy o úvere ustanovenia o spôsobe zániku zmluvy a ďalšie náležitosti,
ktoré boli ustanovené ako náležitosti zmluvy o úvere podľa zákona č. 281/2001 Z z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v znení neskorších predpisov. Na podporu záveru, že dôkaz (VOP) predložené navrhovateľom
nie sú spôsobilým dôkazom k veci účastníkov, súd uvádza, že podľa článku II bod 4 zmluvy o úvere VOP
doručené navrhovateľom neobsahujú žiadne písmeno s), podľa ktorého bodu sa mali strany dohodnúť,
že bod 7.6.1. VOP sa o toto písmeno dopĺňa a znie vo význame, že dlžník nesplní povinnosti uvedené
v čl. III bod. 11. zmluvy.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011 právny predchodca navrhovateľa oznámil
odporkyni, že postupuje pohľadávku vo výške 3 154,11 eur vyplývajúcu zo spotrebného úveru č.
XXXXXXXXX na navrhovateľa. Od okamihu doručenia oznámenia mala odporkyňa uhrádzať uvedenú
pohľadávku postupníkovi. Doručenka k oznámeniu pripojená nebola.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 15.12.2011 a k nej patriacou prílohou
č. 1 má súd preukázané, že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil na postupníka, ktorým je
navrhovateľ v tomto konaní pohľadávku voči odporcovi v tomto konaní, a to v sume 3 154,11 eur
pozostávajúcej z istiny 2 399,35 eur, z úrokov 218,38 eur, z úrokov z omeškania 536,38 eur. Tým mal

súd preukázané, že aktívna legitimácia v konaní svedčí navrhovateľovi, ktorý sa stal novým veriteľom
odporcu 1 nadobudnutím pohľadávky proti odporcovi zo zmluvy o splátkovom úvere.Z pokusu o zmier zo dňa 6.8.2013 súd zistil, že odporkyňa bola vyzvaná na zaplatenie celého záväzku
do 13.8.2013 v sume 3 509,08 eur, z toho neuhradený úver predstavuje 2 399,35 eur, zmluvný/
zákonný úrok 354,97 eur, riadny úrok 218,38 eur, úrok z omeškania 341,20 eur, zmluvný úrok 1 vo výške

195,18 eur.

Z Výpisu z účtu odporkyne súd zistil, že najprv je vykázané dňa 13.12.2005 odporkyni zaúčtovanie
1800,-Sk poplatku, 13.2.2005 v tejto výške bezhotovostná splátka úveru, 13.12.2005 odúčtovanie
pohľadávky - tohto poplatku a za tým 13.12.2005 bezhotovostné čerpanie úveru. Odporkyňa do dňa

postúpenia pohľadávky zaplatila veriteľovi celkovo sumu 2204,34 eur. Z výpisu súd ďalej zistil, že
odporkyni boli účtované úroky, úroky z omeškania, ďalej poplatky za správu úveru a za upomienky
spolu vo výške 155,65 eur, pričom zo splátok zaplatených odporkyňou boli najskôr časti započítavané
na najprv na poplatky, úroky z omeškania a úroky, nie na istinu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou o úvere sa

zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv
na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy veriteľ môže
svoju pohľadávku veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona o zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve

sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžuodchýliťodtohtozákonavneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanemôževopredvzdaťsvojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 30.6.2006 (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“) medzi účastníkmi, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o

spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ

nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby

veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky

poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.Podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi zmluva o spotrebiteľskom úvere
podľa ods. (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
podľa ods. (2) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

podľa ods. (3) zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
podľa ods. (4) pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základ
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

podľa ods. (5) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.
(účinné od 1.1.2009), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 264/2004
Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z. spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že

sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje, ods. 2 na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52
až 60 Občianskeho zákonníka), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Rozhodujúcou právnou otázkou v prejednávanej veci bolo to, či právny vzťah založený zmluvou o úvere

podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi je obchodno-právny alebo
občiansko-právny. K právnej kvalifikácii navrhovateľa, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi sa
riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22.
09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009, podľa ktorého účastníci konania nie sú povinní právny nárok právne
kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu, musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré

umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd zastáva názor,
že navrhovateľom tvrdené skutočnosti nemožno výlučne podriadiť pod hypotézu právnej normy § 497
a nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka, aj keď je zmluva o úvere absolútnym obchodom.
Súd dospel k záveru, že na právny vzťah založený zmluvou o úvere treba aplikovať aj ustanovenie zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi a nejedná sa o obchodno-právny vzťah,
ale ide medzi účastníkmi o občiansko-právny vzťah. Z úvodných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. je
zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými

subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania spotrebiteľmi. Spotrebiteľský
charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že právny predchodca
navrhovateľa je bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky založenou ako akciová
spoločnosť, ktorá po a) prijíma vklady a po b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen

a) a b) udelené bankové povolenie, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie
úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby
odporkyňa požadovala poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3 OZ, alebo žeby konala
ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Súd preto aplikoval na vzťah účastníkov konania aj predpisy občianskoprávne,
najmä Občiansky zákonník, nakoľko dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že medzi právnym

predchodcom navrhovateľa a odporkyňou vznikla zmluva o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského
úveru a celý právny vzťah posudzoval aj podľa zákona č. 258/2001 Z. z v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy.

K záveru o občianskoprávnom vzťahu súd vedie aj skutočnosť, že zákon č. 258/2001 Z.z. k v odkaze pod

čiarou pod 9) k § 5 zákona, týkajúceho sa odstúpenia od zmluvy veriteľom odkazoval na ustanovenie §
48 Občianskeho zákonníka, teda na predpis upravujúci občianskoprávne vzťahy a nie na ustanovenie
§ 344 Obchodného zákonníka, týkajúce sa odstúpenia od zmluvy a po oboznámení sa s obsahom
predmetnej zmluvy súd hodnotí sporný vzťah ako vzťah z úveru ako absolútneho obchodu so záverom,
že uvedená zmluva je úverovou zmluvou a spotrebiteľskou zmluvou, a to bez ohľadu na to, že účastníci

prejavili vôľu, aby sa ich právny vzťah a práva a povinnosti z neho vzniknuté spravoval ustanoveniami
Obchodného zákonníka, na ktorý odkazujú v ustanoveniach zmluvy. Zo žiadneho ustanovenia zákona
nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských
zmlúv, tu súd poukazuje na ustanovenie § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
v znení zákona č. 264/2004 Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami

sú zmluvy uzavreté aj podľa Obchodného zákonníka Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj
absolútne obchody. Súd má za to, že navrhovateľom v zmluve prejavená vôľa, uplatňovať na vzťah
účastníkov inštitúty obchodného práva namiesto inštitútov upravených v kódexe o občianskych právach
nie je pre spotrebiteľa prijateľné. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ súd vykladá tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva (existuje právna úprava napríklad odstúpenia od zmluvy

podľa Obchodného zákonníka aj podľa Občianskeho zákonníka, sú vo svojich účinkoch rozdielne, ďalej
právna úprava premlčania je obsiahnutá tak v Občianskom zákonníku ako aj v Obchodnom zákonníku,
atď.) sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou
konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo.
Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd poukazuje na zmysel a cieľ tejto smernice, ktorou je
ochrana spotrebiteľa, premietnuté do ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu
postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (§ 54 ods. 1 OZ). Zo zmluvy je zrejmé,
že ju uzatváral navrhovateľ, ktorý je bankou a je podnikateľom, inak podľa § 52 ods. 2 zákona č.
150/2004 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretie zmluvy o úvere) dodávateľom, osobou,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, poskytovala služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti a ako vyplýva
zo zmluvy a z označenia odporkyne, táto pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, úver požadovala ako fyzická osoba,
nepodnikateľ na súkromné účely a mala postavenie spotrebiteľa.

Z uvedeného súd vyvodil, že pri účele uzatvorenia zmluvy s právnym predchodcom navrhovateľa
bola odporkyňa spotrebiteľom, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, úver požadovala ako fyzická osoba,
nepodnikateľ na súkromné účely. Pri závere o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere a v rámci

tohto právneho vzťahu uzavretej zmluvy o úvere súd vychádzal aj z dôvodovej správy k zákonu č.
150/2004 Z.z. podľa ktorej: „Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú
zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia
s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhustanovuje obsah týchto zmlúv, a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva veľmi často
predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v
návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť.“

Zákonodarca zákonom č. 150/2004 Z.z. sledoval dosiahnuť cieľ ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc
zo zámerov Európskej únie o ochrane spotrebiteľa kodifikovanej v Smernici Rady č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je v uvedenom zákone vyjadrené v § 879e ods.
3 a 4. Podľa požiadaviek vyššie uvedenej smernice spočíva ochrana spotrebiteľa najmä v neplatnosti
individuálne nedohodnutých zmluvných ustanovení, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiachmedzidodávateľomaspotrebiteľom,atovneprospechspotrebiteľa.Ochranaspotrebiteľa
do vnútroštátneho práva bola premietnutá okrem zákona o ochrane spotrebiteľa aj do ustanovení § 53
ods. 3 a 4 zákona č. 150/2004 Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy.

Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci
C-243/08 - Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho súdneho dvora

vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd oprávnený skúmať
zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo.

V prejednávanej veci za zistenia, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, typovú
(adhéznu), predtlačenú na formulári, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a

opakovane uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s veľkým počtom spotrebiteľov s tým, že
dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy uzavretej s odporkyňou-
spotrebiteľom a vo formulárovej zmluve stanovil aj podmienky jej realizácie a odporkyňa ako fyzická
osoba - spotrebiteľ nemala možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemohla vyjednávať a mohla
predložený návrh navrhovateľom na uzavretie zmluvy o úvere buď prijať alebo neprijať a zmluvu

neuzavrieť, súd skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 3 a 4 OZ.

V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS už súd v
predchádzajúcejčastirozhodnutiauviedol,žesazaoberalotázkou,čispotrebiteľskázmluva,neobsahuje
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku. Súd poukazuje na ustanovenie §
52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech
strany - spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa č.l. 3 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS zmluvná

podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

Neprijateľné podmienky zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v

spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ nemá
pri podpise zmluvy možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa
predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť
pochopiť ich obsah. Zmluvu uzatvára spotrebiteľ na základe predbežne formulovaného zmluvného
formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči
predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že
spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby
mohol ovplyvniť ich obsah. Pre ochranu spotrebiteľa je preto v článku 6 Smernice premietnutý záväzok

pre členské štáty EÚ, ktorý od nich vyžaduje že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce,
tiež podľa článku 7 Smernice stanoviť vo vnútorných právnych poriadkoch a zabezpečiť primerané
a účinné prostriedky, ktoré majú zabrániť súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo a na dodávateľov, ak podľa čl. 3 Smernice,
spôsobujú zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú nekalé, ak napriek požiadavke

dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa, čo je
premietnuté do ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi pôvodným
veriteľom a odporcom v nadväznosti na čl. 6 ods. 1 Smernice tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvnýchstrán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") pod následkom ich neplatnosti
podľa § 53 ods. 5 OZ. Pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 Smernice ten ustanovuje, aby bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia čl. 7, že nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru

alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy,
v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ ( napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo
veci C-243/08 - Pannon GSM Zrt.proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho súdneho
dvora vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd oprávnený

skúmať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, aby sa dosiahla faktická rovnosť
zásahom vonkajším zásahom. V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady
č. 93/13/ EHS a judikatúrou súdneho dvora EÚ sa súd zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva,
konkrétne zmluva zo dňa 13.12.2005 neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporkyne (spotrebiteľky), teda či neobsahuje
podľa Smernice nekalú podmienku, inak podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka "neprijateľnú

podmienku", teda či sú alebo nie sú jednotlivé ustanovenia zmluvy individuálne vyjednanými zmluvnými
podmienkami. Skúmaniu zmluvných podmienok súdom nebráni ani fakt, že navrhovateľ je novým
veriteľom odporcov, pretože ani postúpením pohľadávky na navrhovateľa zmluva o úvere spotrebiteľský
charakter nestráca, nový veriteľ iba stráca voči spotrebiteľovi postavenie dodávateľa.

Súd je toho názoru, že je neprijateľnou podmienka daná dodávateľom do čl. II. bod 3. zmluvy o úvere,
podľa ktorej dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase v stanovenom čase platiť úroky,
poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté
podmienky a bod 4. zmluvy, podľa ktorého sa splatné úroky a splatné poplatky dňom ich splatnosti,
uvedenej v Základných podmienkach zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Úroky sú splatné

v posledný deň kalendárneho mesiaca, u poplatku za vedenie účtu vo výške 50,- Sk mesačne splatnosť
v zmluve uvedená nie je. Zmluvná podmienka ako taká dáva možnosť dodávateľovi na konci mesiaca
úročiť spolu s istinou aj poplatky a náklady spojené s úverom. Ide o podmienku neurčitú, nie je jasné
aké poplatky a náklady spojené s úverom má spotrebiteľ platiť. Súd považuje zmluvnú podmienku,
podľa ktorej sa zaväzoval spotrebiteľ zaplatiť aj náklady veriteľa spojené s úverom za individuálne

nevyjednanúazaneplatnú,pretoževcelejzmluvenietzmienkyotom,čosazanákladyveriteľapovažuje
a nezdôvodnil to ani navrhovateľ. Nie je tak zrejmé, za čo má spotrebiteľ plniť. Právny úkon je v tejto
časti nezrozumiteľný, neurčitý a preto podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný. Tieto poplatky ani náklady nie sú v
zmluve presne špecifikované a tu vzniká dodávateľovi priestor účtovať spotrebiteľovi akékoľvek poplatky
a náklady, čo aj dodávateľ vykonal a čo pôsobí v neprospech spotrebiteľa. Zákon o spotrebiteľských

úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e) ale je nevyhnutné, aby sa ním
platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi, ktoré je v jeho záujme. Dodávateľ by pritom nemal podľa § 4 ods.
5 zák. č. 258/2001 Z.z. požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Vedením úverového účtu si
banka realizovala svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí úverov klientom. Účet si banka vedie vo svoj
prospech a nie v prospech dlžníka, banka teda dlžníkovi neposkytuje vedením úverového účtu žiadnu

odplatnúslužbuvprospechdlžníka.Súdmázato,ženavrhovateľovinepatríanipoplatokzavedenieúčtu
uvedený v zmluve o úvere (výška poplatku 50,- Sk mesačne, pričom podľa výpisu z účtu sa jeho výška
zvyšovalazrejmepodľaSadzobníka,ktorýneboldoložený), pretožeakoužsúduviedol,predpokladása,
že za poplatok sa poskytne nejaká odplatná služba alebo protiplnenie, o ktorých bol povinný navrhovateľ
podľa § 120 ods. 1 O.s.p. do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania preukázať, že protiplnenie

veriteľ aj poskytol a ak tak navrhovateľ neurobil, považoval súd podmienku za individuálne s odporcom
nevyjednanú, neprijateľnú a pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ a § 53 ods. 4 OZ za neplatnú.
Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v
plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39
Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu

a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Dlžníka neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu
povinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho úkonu nemožno ani veriteľovi priznať plnenie
na poplatku za vedenie úverového účtu. Z rovnakých dôvodov súd posúdil ako neprijateľnú podmienku
aj podmienku v článku III bod 1 zmluvy o tom, že pohľadávku tvorí istina, úroky, úroky z omeškania,
všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom. Z dôvodu neplatnosti právneho úkonu týkajúceho

sa akýchkoľvek poplatkov, za ktoré neobdržal odporca žiadnu službu či plnenie, súd navrhovateľovi
plnenie rozsudkom nepriznal, keď je podľa ustanovení zrejmé, že v splátke 68,78 eur je aj poplatok.Na predošlú neprijateľnú podmienku nadväzuje ďalšia neprijateľná podmienka týkajúca sa úroku z
úveru, kde podľa ustanovenia článku IV. bod 1. zmluvy o úvere, veriteľ úročí úver úrokovou sadzbou,
dohodnutou v základných podmienkach zmluvy a teda podľa čl. I. úrokovou sadzbou vo výške 11,60 %

ročne a podmienka uvedená v článku III. bod. veta druhá, kde sa nachádza údajný súhlas dlžníka, že z
došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania,
úroky a istinu, a to v tomto poradí určenom bankou vo formulárovej zmluve. Pri úvere ide o odloženú
platbu za poskytnutie peňažných prostriedkov, za ktorých poskytnutie patrí veriteľovi úrok, ktorý je cenou
poskytnutých peňazí. Dlžník je si vedomý záväzku poskytnuté finančné prostriedky vrátiť veriteľovi a

zaplatiť za poskytnuté finančné prostriedky úrok. Dlžník tak dôvodne predpokladá, že sa mu bude
znižovať pri splátkach najprv výška istiny, potom úrok, pretože od výšky istiny závisí aj výška úroku a
pokiaľ banka nezúčtovala platby odporcu najskôr na istinu a potom na zmluvný úrok, ale zo splátky
zúčtovala najprv poplatky a náklady súvisiace s úverom, potom úroky z omeškania, a až následne úrok
a istinu súd konštatuje, že banka konala v rozpore so záujmom spotrebiteľa ak banka zúčtovala časť
plnení odporkyne na údajné sankcie - poplatky a náklady súvisiace s úverom účtovala, vyšší poplatok

vo výške 60,- Sk a vyšší úrok 12,65 % účtovala odporkyni aj v rozpore s § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001
Z.z., kedy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.

Pokiaľsatýkaúrokuzomeškania,ktorýsícenavrhovateľneuplatnilnazaplatenie,súd totopríslušenstvo

pohľadávky nemohol preskúmať, pretože súdu nebolo oznámené, v akej percentuálnej výške, z akých
omeškaných súm, ani za aké obdobie bol úrok z omeškania vypočítaný v suma 536,38-eur, pretože
navrhovateľ ani na výzvu súdu údaje nedoplnil a súd preto nemohol zistiť, či je alebo nie je odporkyni
započítaná čiastka v súlade s občianskoprávnymi predpismi, konkrétne podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a k nemu vykonávaciemu právnemu predpisu nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Výška

úroku z omeškania účtovaná odporkyni nevyplýva zo žiadneho z listinných dôkazov, nachádzajúcich sa
v spise, pričom ale ovplyvňovala podľa výpisu z účtu odporkyne výšku úhrady na istine a úroku v jej
neprospech ako dlžníka, pretože pôvodný veriteľ z došlých splátok odpočítaval najprv úrok z omeškania
ako svoju istinu, tiež poplatky až potom úroky a istinu a v konečnom dôsledku podľa zmluvy o úvere
dlžník tak potom súhlasí so zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho

dlh sa neznižuje, ale narastá, pretože pôvodný veriteľ odporkyne si najprv vykoná podľa zmluvy a
podľa výpisu z účtu aj vykonal najprv inkaso z účtu na úrokoch z omeškania za oneskorené splácanie
pohľadávky z úveru.
Ďalšou neprijateľnou podmienkou je čl. III bod 2., ktorý dáva právomoc banke vykonávať inkaso z
účtu spotrebiteľa a to vo výške a v termíne splátok podľa základných podmienok zmluvy a banke

ďalej umožňuje zmeniť výšku splátky, na základe údajného súhlasu dlžníka s inkasom tak, aby
dohodnutá lehota splatnosti úveru bola dodržaná, a to v prípade, ak dôjde k zmene výšky poplatkov,
prípadne k akejkoľvek skutočnosti, najmä omeškaniu so splácaním pohľadávky z úveru a s tým
spojených poplatkov, ktorá má za následok predĺženie splatnosti úveru, dlžník potom súhlasí so zmenou
inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá, pretože

banka si najprv vykoná podľa zmluvy a podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso z účtu na
poplatkoch, nákladoch úveru a úrokoch z omeškania za oneskorené splácanie pohľadávky z úveru.
Táto podmienka dáva veriteľovi možnosť, aby bez toho, že dlžník pozná konkrétny obsah zmeny svojho
záväzku pristúpil veriteľ k jednostrannej zmene dohodnutých podmienok a k navýšeniu dlhu spotrebiteľa
a spotrebiteľ sa nemusí o zmene ani dozvedieť. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje písomnú formu bez dodržania ktorej je zmluva
neplatná. Súd mal v konaní preukázané, že Zmluva o úvere bola uzavretá v písomnej forme a považoval
preto zmluvnú podmienku uvedenú v časti III bod 2 za neplatnú nielen z dôvodu, že spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, je ekonomicky výhodný iba pre
dodávateľa, ktorý si takto istí, že v prípade nevymožiteľnosti pohľadávky nepríde o poplatky, úrok z

omeškania, o úrok a nevýhodný je pre spotrebiteľa, jeho dlh sa neznižuje, ale aj za neplatnú podľa § 40
ods. 2 OZ, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne a v konaní
nebol súdu predložený žiadny dôkaz o písomnej zmene písomne uzavretej zmluvy s obsahom, z ktorého
by vyplývalo, že účastníci zmluvy sa dohodli na zmene tak, ako je to uvedené v podmienke, nedostatok
písomnej formy o zmene zmluvy robí zmluvnú podmienku neplatnou. Spotrebiteľ nemôže mať záujem

na uhradení najprv poplatkov, nákladov banke a úroku z omeškania, a až potom úrokov a istiny. Veriteľ
stanovuje v zmluve poplatok za vedenie účtu a odpočítava od splátky uhradenej odporkyňou poplatok
za vedenie účtu, aj napriek tomu, že odporkyni žiadne finančné prostriedky ale ani služby v zmysle §
4 ods. 4 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch neposkytuje. Okrem uvedeného zdôvodnenia súdmá za to, že v časti podmienky z čl. IV bod 4, ktorú vyjadril dodávateľ slovne „ak dôjde k zmene výšky
poplatkov, prípadne k akejkoľvek skutočnosti“ je právny úkon v tejto časti z hľadiska ustanovenia § 37
ods. 1 OZ neurčitý a nezrozumiteľný a preto neplatný, pretože podľa § 34 nevyjadruje prejav vôle,

k vzniku, zmene alebo zániku akých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú, smeruje.

Takisto podmienka v článku III bod 6 je neprijateľnou, keď podmieňuje predčasné splatenie úveru
súhlasom veriteľa, keď vylučuje, aby dlžník splatil svoj dlh skôr, než ako mu určil veriteľ. Takýto

postup považuje súd v neprospech dlžníka, v ktorého záujme je čo najskôr splatiť istinu úveru a v
rozpore s ustanovením § 566 Občianskeho zákonníka, v znení platnom do 31.12.2007, kedy veriteľ
je povinný prijať aj čiastočné plnenie ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky, pričom pre
spotrebiteľa je výhodnejšie, ak sa plnenie započítava najprv na istinu. Touto podmienkou veriteľ sa
odchýlil od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, keď podľa tejto podmienky
sa na predčasné splnenie vyžaduje súhlas veriteľa a splnenie podmienok určených veriteľom.

K zamietajúcemu výroku rozhodnutia vo veci samej súd zdôvodňuje, že vykonaným dokazovaním súd
zistil, že návrh nebol podaný dôvodne. Z listinných dôkazov, (najmä zmluvy o úvere, výpisu z účtu
odporkyne) súd vyvodil ten skutkový stav, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporkyne dňa
13.12.2005 zmluvu o splátkovom úvere. Predmetnou zmluvou sa banka zaviazala odporkyni poskytnúť

úver vo výške 2987,45 eur (90.000 Sk) s konečnou splatnosťou úveru do 20.11.2010 a odporkyňa sa
zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úroky, pričom výška mesačnej splátky bola
68,78 eur. Súd mal za preukázanú existenciu úverovej zmluvy, pričom súd dospel k záveru, že právny
vzťah medzi účastníkmi sa spravuje ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho
zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Z formy

a obsahu Zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že sa jedná o tzv.
„formulárovú“ zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa (bankou) a odporkyňou,
ktorej predtlač formulára mala banka už pripravenú a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa
odporkyne, pričom odporkyňa obsah zmluvy nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a teda „dohoda“ v
rámcizmluvnejvoľnostistránboladanádozmluvyoúverenapredtlači,vyhotovenejbankouaodporkyňa

mala síce možnosť sa pred podpísaním zmluvy s ňou oboznámiť, ale nemohla podmienky zmluvy
individuálne vyjednať. Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001
Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia v písomnej forme a obsahujúcej niektoré náležitosti podľa
ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. sumu, úroky, počet a termíny splátok istiny, meno a adresu

spotrebiteľa, RPMN.

Skutočná výška úveru nekorešponduje skutočne poskytnutej čiastke úveru, pretože bol z nej podľa
výpisu z účtu odporkyne odpočítaný poplatok za poskytnutie úveru 1800,- Sk, a to podľa výpisu z účtu
odporkyne, ide podľa vyznačenia o prijatie bezhotovostnej splátky, teda treba vyvodiť, že odporkyňa

podľa Zmluvy o splátkovom úvere prijala dňa 13.12.2005 peňažné prostriedky ako spotrebiteľský úver
iba v sume 88.200,- Sk , vo výške v prepočte 2.927,79 eur. Súd z výpisu z účtu odporkyne zistil,
že odporkyňa bezhotovostnými splátkami do dňa postúpenia pohľadávky uhradila veriteľovi sumu
2761,56 eur a nie sumu (2.204,34 eur), ktorú tvrdil navrhovateľ v jeho podaní, týkajúcom sa doplnenia
návrhu. Súd má takto za preukázané, že odporkyňa zo skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov

uhradila pôvodnému veriteľovi celkom 2761,56 eur, iné k plneniu zo zmluvy o úvere zo strany odporkyne
preukázané nebolo.

Súd ďalej z úverovej zmluvy vyvodil, že medzi účastníkmi vznikla zmluva o úvere podľa ustanovenia § 2
ZoSÚ, ktorou sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom, pričom sa jednalo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na vo forme odloženej platby.
Z právneho záväzkového vzťahu, ktorý vznikol pôvodným veriteľom a odporkyňou z platne uzavretej
zmluvy podľa § 488 OZ vzniká právo na plnenie - pohľadávka od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť
splniť záväzok. Súd poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch aj

pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať súd dospel k záver, že
odporkyňa skutočne čerpala uver iba do výšky 2.927,79 eur, uhradila 2761,56 eur a ak uhradila aj
poplatky za upomienky a od 31.8.2006 jej bol podľa výpisu z účtu účtovaný poplatok za správu úveru vovýške 60,- Sk, neuvedený v zmluve, ktorý v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch preto nemožno
priznať, poplatky za upomienky nepatria, odhliadnuc od toho, že uhradila aj úroky z omeškania vo
výške 543,- eur, považoval súd dlh odporkyne za splnený a navrhovateľovi nepriznal požadované

peňažné plnenie. Návrh bolo potrebné zamietnuť aj preto, že v konaní nebolo zo strany navrhovateľa
preukázané, čo presne tvoria splátky 68,78 eur. Z nej časť podľa znenia zmluvy o úvere tvorí zrejme
poplatok 60,- Sk ( 1,99 eur), o ktorom nebolo preukázané, že bol individuálne vyjednaný, koľko zo splátky
patrí na úrokoch, keďže časť bola odporkyňou uhradená a v akej percentuálnej výške sú v splátke, keďže
bola dohodnutá premenlivá výška.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník
vo veci plný úspech, priznáva sa mu plná náhrada trov konania. Odporkyňa síce mala v konaní plný
procesný úspech, avšak náhradu trov konania si neuplatnila, zo spisu jej žiadne nevyplývajú a preto súd
rozhodol, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).