Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/952/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213502
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414213502.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej

a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: K. H., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. D. XX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom
Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Petra
Rybára, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o
zaplatenie sumy 772,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom zo dňa 06. 05. 2015 č. k. 5C/196/2014 - 69, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 772,- Eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,05 %, počítaný od 20. 10. 2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Druhou výrokovou vetou okresný súd určil, že zmluvná podmienka uvedená
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k Zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania
č. XXXXXXXXX dňa 05. 11. 2010 v bode 16.: "Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto

zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná", je neprijateľná.
Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 302,85 Eur. Súd prvej inštancie v
odôvodnení uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorú považoval
za spotrebiteľskú z dôvodov, ktoré vysvetlil na strane 9 napadnutého rozsudku, tým sa zároveň súd
prvej inštancie vysporiadal aj so vznesenou námietkou miestnej príslušnosti. Ďalej súd prvej inštancie
po vykonanom dokazovaní zistil, že predmetná zmluva o úvere, aj keď spĺňa podmienku písomnej formy,
neobsahuje obligatórne náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať. Konkrétne

neobsahuje dobu trvania zmluvy ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, neobsahuje
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, priemernú hodnotu ročnej
percentuálnej miery nákladov. Preto v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. úver považoval za
bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na zistenie, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 800,- Eur,
žalobca zaplatil spolu na poskytnutom úvere sumu 1.572,- Eur, je rozdiel v tejto sume, teda uplatnenú
sumu 772,- Eur potrebné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej. Súd žalobe ako
dôvodnej vyhovel. Zároveň posúdil aj námietku premlčania, ktorú vzniesla žalovaná tak, že žaloba bola

podaná včas, pretože neuplynula ani objektívna premlčacia doba, ktorá je trojročná, ani subjektívna
dvojročná premlčacia doba. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 142
ods. 1 O. s. p., úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 302,85 Eur.2. Proti rozsudku okresného súdu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Tvrdí,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle §
205 ods. 2 písm. b/ O. s. p., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. a že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p. Rázne odmieta,
že by Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX bola zmluvou spotrebiteľskou a odmieta aj skutočnosť, že
dohoda o voľbe Obchodného zákonníka je neprijateľná. Súdna prax zhodne určila použitie Obchodného
zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere aj

v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere. Je teda nepochybné,
že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom (§ 261
ods. 3 písm. d/). Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe,
teda Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym
predpisom. Obchodný zákonníka aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje,
ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom, ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka,

preto je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, nie je relevantné, či
ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny
obchodný záväzkový vzťah. Z ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že ustanovenia
Občianskeho zákonníka (najmä o spotrebiteľské zmluvy) nie sú pre obchodné záväzkové vzťahy
vylúčené. Žalovaná v zmysle toho nesúhlasí s názorom súdu, že predmetné dojednanie je v neprospech

spotrebiteľa. Dohoda o voľbe Obchodného zákonníka nie je neprijateľnou podmienkou, a pokiaľ by aj
odvolací súd mal za to, že žalobca je spotrebiteľ, toto dojednanie nijakým spôsobom nezhoršuje jeho
postavenie a v konečnom dôsledku sa na tieto vzťahy aj tak budú aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou s
odkazom na citáciu ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch (č.

129/2010 Z. z.), konštatuje, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé, akými úvahami
sa súd riadil a aké ustanovenia právnych predpisov na daný skutkový stav aplikoval. Žalovaná sa
domnieva,žezozmluvyoúverenenastalaanijednazforiembezdôvodnéhoobohatenia,ktorústanovuje
zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, zmluva nebola nikdy právoplatne
vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový

prospech získala žalovaná z poctivých zdrojov. Zmluvu o úvere nemožno posudzovať ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nemusela obsahovať údaj
RPMN. Žalobca si úver vzal za účelom zamestnania, bol teda vyňatý z pod pozitívneho vymedzenia
pojmu spotrebiteľ. Zároveň žalovaná napadla aj výrok o náhrade trov konania, toto rozhodnutie považuje
za predčasné a navyše nesprávne, keď zásada úspešnosti môže prejsť na druhu stranu sporu, pretože

ešte nie je právoplatne rozhodnuté. Navrhuje zmenu napadnutého rozsudku tak, že nároky žalobcu budú
zamietnuté, eventuálne aby bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania. K posúdeniu zmluvy o úvere trvá na tom, že

ide o vzťah spotrebiteľský, teda sa na ňu vzťahujú ustanovenia § 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Právne predpisy na ochranu spotrebiteľa je nevyhnutné aplikovať vždy vtedy, ak ide o zmluvný
vzťah uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zo strany žalovanej, podľa ktorej sa majú strany
úverovej zmluvy spravovať Obchodným zákonníkom, ide o za obchádzanie zákona v snahe vyhnúť
sa posudzovaniu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. V danom

prípade ide jednoznačne o spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom, ako spotrebiteľom a žalovanou,
ako dodávateľkou. Preto predmetná zmluva mala obsahovať obligatórne náležitosti zmluvy o úvere
so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti v prípade absencie týchto náležitostí. V tomto smere
poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 02. 06. 2013 sp. zn. II. ÚS
329/2013 - 15, v zmysle ktorého vzhľadom na špecifickosť právneho úkonu (úverovej zmluvy uzavretej

podľa Obchodného zákonníka), ktorým sa tento záväzok zakladá a ktorý má znaky „spotrebiteľskej
zmluvy“ (t. j. zmluvy typového charakteru, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých neurčitých prípadoch, pri
uzatváraní ktorej je obvyklé, že spotrebiteľ nemôže obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť,
pozn.), bolo potrebné tento záväzkovo-právny vzťah posudzovať aj podľa špeciálnej právnej úpravy
(lex specialis) spotrebiteľského práva, ktorá je obsiahnutá v Zákone o ochrane spotrebiteľa a tiež

v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetnú úverovú zmluvu je teda potrebné radiť medzi
spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Pretože v nej absentovali obligatórne náležitosti, je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
spotrebiteľského úveru. Žalovaná ma tak nárok iba na vrátenie ňou poskytnutej istiny úveru 800,- Eura keďže žalobca uhradil sumu 1.572,- Eur, došlo v rozsahu 772,- Eur k bezdôvodnému obohateniu na
strane žalovanej.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej
len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379
a § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, a tento v zmysle §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po
preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovanou dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre svoje rozhodnutie, keď vykonané dôkazy

vyhodnotil v súlade s vtedy platným ustanovením § 132 O. s. p. a odôvodnil ho v súlade s § 157 ods.
2 O. s. p., pričom tieto dôvody zodpovedajú ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozsudku súdu
prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na tieto dôvody. Súd prvej inštancie správne
vyhodnotil zmluvu o úvere uzavretú medzi žalobcom a žalovanou dňa 05. 11. 2010, ako spotrebiteľský
právny vzťah. Žalobca je v zmluve označený ako dlžník rodným číslom a číslom občianskeho preukazu.

Zaškrtnutie políčka, že úver využije na účely povolania, nie je dôkazom o tom, že by žalobca v tomto
prípade vystupoval ako podnikateľ a že by nemal požívať ochranu ako spotrebiteľ. Na pojednávaní pred
súdom prvej inštancie vysvetlil žalobca túto skutočnosť takým spôsobom, že zmluvu s ním spisovala p.
K. N., ktorá mu nevysvetlila, prečo zaškrtla políčko povolanie. Povedala, že „je to jedno a že to nevadí“.
Podľa žalobcu ju informoval o tom, že už je dôchodca, 11 rokov je na invalidnom dôchodku, nepracuje,

len občas si privyrába brigádnicky. Odvolací súd uvádza, že účel vyznačovaný buď ako zamestnanie,
alebo ako povolanie sa objavuje v mnohých zmluvách, ktoré uzatvárala žalovaná so svojimi dlžníkmi
so zámerom vyhnúť sa uzatváranej zmluve z hľadiska použitia právnych predpisov vzťahujúcich sa
na spotrebiteľské právne vzťahy. Aj podľa názoru odvolacieho súdu správne posudzoval okresný súd
daný právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou z hľadiska Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch. Vzhľadom na uvedené je správny aj záver o tom, že predmetnú zmluvu treba považovať za
bezúročnú a bezpoplatkovú v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/, b/ Zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, pretože neobsahovala obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 tohto
zákona.

6. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v druhej výrokovej vete určil, že zmluvná
podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k Zmluve o úvere, uzavretej
medzi účastníkmi konania č. XXXXXXXXX dňa 05. 11. 2010 v bode 16.: "Zmluvné strany sa dohodli
v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako

nepomenovaná", je neprijateľná, odvolací súd považuje aj tento výrok za vecne správny, zodpovedajúci
zistenému skutkovému stavu a relevantnej právnej úprave. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie
§ 153 ods. 4 O. s. p. (obdobne ustanovenie § 298 ods. 2 CSP), v zmysle ktorého, ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu

takejto podmienku alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v
spotrebiteľskej zmluve. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že dojednanie o voľbe
Obchodnéhozákonníka,takakobolovyjadrenévbod16.zmluvy,jeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou

a je v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka neplatná z dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie, naviac
má odvolací súd za to, že takéto dojednanie svojím obsahom možno považovať aj za obchádzanie
zákona (konkrétne Zákona o spotrebiteľských úveroch).

7. Vzhľadom na prv uvedené odvolací súd považuje názor okresného súdu, ktorý posúdil nárok žalobcu

ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, za správny. Nemožno sa preto stotožniť s odvolacou
námietkou žalovanej, že takéto plnenie nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie. Okresný súd
vec správne právne posúdil a na zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce právne predpisy. Tiež
nemožno súhlasiť s námietkou žalovanej, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej posudzovalzmluvu o úvere ako spotrebiteľskú, je nedostatočne odôvodnený a k tomu odvolací súd odkazuje na
odôvodnenie rozsudku okresného súdu najmä na strane 9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a náležite odôvodnený potvrdil,

odvolanie žalovanej nepovažoval za dôvodné.

8. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech. V súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP
priznal krajský súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške trov rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

9. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).