Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/239/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212206
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114212206.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.
LýdieGálisovejaJUDr.SoneVackovejvprávnejvecižalobcu:CDConsultings.r.o.,sosídlomPolitických
vězňů1272/21,NovéMěsto,Praha1,Českárepublika,IČO:26429705,zastúpený:FridrichPaľko,s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
proti žalovanej: A., bytom E. č. XX, o plnení zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Nitra zo dňa 20. januára 2016 č.k. 10C/80/2014-91, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
p o t v r d z u j e .

Y. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorú podal formou tlačiva podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o zaplatenie

zmenkovej sumy 877,50 eura s príslušenstvom. Konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19%
denne zo sumy 917,01 eura od 04. 06. 2011 do 24. 10. 2014, zo sumy 767,01 eura od 25. 10. 2011
do 10. 02. 2014, zo sumy 717,01 eura od 11. 02. 2014 do 10. 03. 2014 a zo sumy 667,01 eura od 11.
03. 2014 do zaplatenia zastavil. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal s odkazom na ustanovenie
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov,
účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“) s odôvodnením, že mu žiadne trovy nevznikli. Rozhodnutie

vo veci samej odôvodnil podľa ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy o úvere (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 53 ods.
1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 54 ods. 1, § 39, § 3 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 6
zákona číslo 129/2010 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o spotrebiteľských úveroch“), § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov o ochrane
spotrebiteľa a čl. I § 48 ods. 1, § 75, § 11 ods. 1, § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a
šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“). Na základe vykonaného

dokazovaniaprvostupňovýsúdzistil, žedňa 20.12.2010uzatvorilaspoločnosťPOHOTOVOSŤ,
s.r.o., so žalovanou Zmluvu o úvere č. 404200758 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe
ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 350 eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť požičanú sumu
zvýšenú o poplatok 346 eur, spolu 396 eur v 12 mesačných splátkach po 58 eur počnúc dňom 08. 05.
2009. Žalovaná vystavila dňa 20. 12. 2010 v E. zmenku na zmenkovú sumu 917,01 eura s tým, že na ňu
zaplatí pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., zmenkovú sumu 917 eur a zmenkový úrok 0,25%

denne od dátumu začiatku úročenia: 04. júna 2011. Zmenka bola splatná pri predložení s doložkami
"bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na zmenke je uvedený údaj - číslo
zmluvy 404200758. Práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.,prevedené rubopisom na navrhovateľa. Oboznámením sa s obsahom exekučného spisu Okresného
súdu Nitra sp.zn. 14Er/1257/2012 zistil, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako oprávnený, vymáhal
pohľadávku z úverovej zmluvy a predloženej zmenky na základe exekučného titulu rozhodcovského

rozsudku. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá.

2. Zamietnutie žaloby žalobcu súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku odôvodnil jednak porušením
zákonných povinností pri vyplňovaní zmenky, poukazujúc na ustanovenie § 4 ods. 6 zákona číslo
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka

na zabezpečenie nároku veriteľa zo zmluvy o úvere, ktorého výška bola 350 eur a teda maximálna
zmenková suma mohla byť 455 eur, pričom zmenka bola vyplnená na sumu 917,01 eura, teda v
rozpore s týmto ustanovením. Taktiež konštatoval rozpor s dobrými mravmi nie len obsahu zmluvy, ale
i jej účelu, vzhľadom na neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so
všetkouadministratívou,čímtietodojednaniaspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán, preto sú neplatné. Skutočnosť, že úverová zmluva s a prieči dobrým mravom, z ktorého

dôvodu je neplatná, zakladá i neplatnosť vystavenej zmenky, ktorou sa zabezpečuje hlavný záväzkový
vzťah.PoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRzodňa06.05.2008sp.zn.4Obo/161/2007.Okrem
konštatovania neplatnosti tak úverovej zmluvy, ako aj vystavenej zmenky, aplikujúc ustanovenie § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa, vyhodnotil nárok žalobcu ako premlčaný dôvodiac, že žalovanej boli
finančné prostriedky titulom úveru vyplatené v deň uzavretia zmluvy, ktorú súd vyhodnotil ako neplatnú,

t.j. dňa 20. 12. 2010 a teda žalobca alebo jeho právny predchodca si svoje právo mohli prvý krát na súde
uplatniť žalobou dňa 21. 12. 2010, žaloba však bola podaná až dňa 17. 04. 2014, t.j. po uplynutí troch
rokov a teda žalovaná suma je premlčaná, na čo súd prihliadol zo zákona, z ktorého dôvodu nemohol
žalobcovi priznať ani právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z tejto úverovej zmluvy. Žalovanej
náhradu trov konania nepriznal, pretože jej v konaní žiadne nevznikli (142 ods. 1 OSP).

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť
a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Namietal prekvapivosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď
v prejednávanej veci došlo z jeho strany k porušeniu práva EU, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5 a
7 Nariadenia, keď súd nariadil pojednávanie, na ktoré neboli splnené podmienky. Podľa Nariadenia

je pojednávanie možno nariadiť iba vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kde nebude
možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na základe listinných alebo iných dôkazov.
Navyše žalovaná nedoručila súdu žalobnú odpoveď, preto súd mal bez pojednávania rozhodnúť o
pohľadávke žalobcu. Uviedol, že súd prvého stupňa mu svojím postupom odňal možnosť konať pred
súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, čo predstavuje
odňatie možnosti konať pred súdom, lebo odporkyňa uplatnený nárok nepoprela, a je tu aj rozpor
s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že účastníci nenavrhli dokazovanie
úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie je podľa
§ 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. Predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,

preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva.
Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporkyne neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvého stupňa mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Odporkyňa mohla na základe čl. 5 ods.
3 a 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak neurobila, akékoľvek iné námietky

musia byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Namietal,
že prvostupňový súd nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdil žiadny z
účastníkov konania, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,
ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal na
rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na tom, že je

majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu.
Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie
§ 17 Zmenkového a šekového zákona odporkyňa nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Prvostupňový
súd porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po

indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom irelevantný. Nie je mu
známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Ďalej namietal, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla
byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna úprava spotrebiteľských úverov
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahuk aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych
zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nesúhlasil s názorom súdu, že sú závislé na
úverovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto

konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Na
podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov, a to Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 21. 11. 2013, č.k. 43CoZm/10/2013, Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13. 06. 2014
č.k. 4CoZm/3/2014.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

5.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobkyne podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených
v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preto
napadnutý rozsudok vo veci samej, ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na tieto ďalej iba poukazuje.

6. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.
V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej
inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.

7. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa navrhovateľ domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je
navrhovateľ ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa, pričom
indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od

vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.

8. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania, spočívajúcu v nariadení pojednávania a teda v porušení
článkov Nariadenia, ďalej prekvapivom rozhodnutí súdu prvej inštancie, čo považoval za vadu konania,
majúcu za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Odvolací súd preto, predtým, ako preskúmal

rozhodnutie súdu prvej inštancie, skúmal, či konanie zaťažil vadou konania namietanou žalobcom. Z
obsahuspisuvyplýva,žesúdprvejinštancienariadilvdanejvecipojednávanienadeň20.01.2016,ktoré
žalobca prevzal dňa 06. 11. 2015, pričom svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil podaním,
doručeným súdu dňa 19. 01. 2016, v ktorom namietal nariadenie pojednávania. Na pojednávaní sa
zúčastnila žalovaná, ktorá poprela nárok žalobcu tvrdením, že dlžnú sumu zaplatila. Súd prvej inštancie

na tomto pojednávaní konštatoval premlčanie nároku žalobcu. Žalobca tým, že sa pojednávania
nezúčastnil, sám sa pripravil o možnosť vyjadrenia sa pred súdom prvej inštancie, okrem toho sa v
ospravedlnení vyjadril iba k nariadeniu pojednávania. Okrem toho súd prvej inštancie aj v dôvodoch
svojho písomného rozhodnutia, konštatoval svoj postup a postup žalobcu, preto námietka žalobcu
o prekvapivom rozhodnutí, je nepravdivá a tým účelová. Odvolací súd nezistil žiadne vady konania,

pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na ďalšie, obdobné hromadne podané žaloby žalobcom,
v ktorých už žalobca pred týmto rozhodnutím obdržal rozhodnutie súdu prvej inštancie, v ktorej bolo
konštatované, že ide o spotrebiteľský vzťah, v rámci ktorého bola posudzovaná aj úverová zmluva a tedanemohla byť odňatá možnosť žalobcovi konať pred súdom z dôvodu prekvapivosti rozhodnutia, keďže
si musel byť vedomý skutočnosti, že súdy posudzujú predmetné žaloby aj z hľadiska spotrebiteľskej
ochrany práva.

9. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 20. 01. 2016. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod
číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo
dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:
2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,

či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo

publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom
stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným
postupomplnilnajvyššísúdzákonomstanovenúpovinnosťdbaťojednotnývýkladajednotnépoužívanie
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch
a sudcoch). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004

Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo
rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.
ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch
kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad najvyššieho
súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú

vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu
má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi
jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel
medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,
ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom

najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované
rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho
súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň
zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí
viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec

prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od
názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“
názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie. Zákon č. 191/1950 Sb. a OSP reagovali na prijaté
rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon
č. 191/1950 Sb. v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je

žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo
k predošlým majiteľom vždy. V konaní v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej
povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný
zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. Tento zákon v čl.
I. zmenil a doplnil OSP v § 79 o odseky 3, 4, § 114 ods. 2 OSP, v ktorých upravil náležitosti návrhu
na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankciu za nesplnenie povinnosti spočívajúcejv posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie žalovaného o možnosti uplatňovania
námietok.

10. Odvolací súd, riadiac sa judikátom R 93/2015, by preto v zásade nemusel vysvetľovať, prečo tento
judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry, musí
náležitevysvetliť,prečosaneriadijudikátom).Napriektomuvšakviazanýrozsahomadôvodmiodvolania
(§212ods.1OSP),kjednotlivýmodvolacímdôvodomžalobcu,spočívajúcimpredovšetkýmvzdôraznení
platnosti príslušnej zmenky a nepripustení akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a

vykonania dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho argumentáciou spochybňujúcou
postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na
spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania, najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho
pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Z
článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Nariadenie

nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať
procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalostí
určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých
mravov. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov, ako základný procesný predpis platný
na území Slovenskej republiky do 30. 06. 2016, dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, kde v

tretej vete odseku 1 umožňuje súdu výnimočne vykonať aj iné, než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je
ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku
s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvňovaná povahou použitého procesného nástroja.
Skúmanie prípadne absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo nie je nariadením
vylúčená. Prvostupňový súd preto správne vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 120 OSP,

správne v súlade s ustanovením § 132 OSP vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a vyhodnotil
skutkový stav, na ktorý aplikoval správne ustanovenia zákona v správnej interpretácii. Napriek tomu,
že dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný poriadok - Civilný sporový poriadok, v
zmysle prechodných ustanovení odvolací súd postup súdu prvej inštancie posudzoval podľa ustanovení
doterajších, t.j. podľa Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na neplatnosti
zmluvy o úvere pre hrubé narušenie rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to najmä v
ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch a následne na premlčaní nároku žalobcu, keď zmluvu
vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon a jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
bol uplatnený po uplynutí premlčacej trojročnej lehoty. Zo zmluvy, ako absolútne neplatného právneho

úkonu, nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca v dôvodoch odvolania
neuviedol k právnemu posúdeniu veci nič, argumentoval len tým, že prvostupňový súd nemohol založiť
svoj názor na skúmaní tohto právneho úkonu, ktorého nebol účastníkom konania a mal rozhodovať
len na základe ním predloženej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené, prijaté stanovisko NS SR v
judikáte R 93/2015, odvolací súd považuje tento odvolací dôvod za bezpredmetný. K zamietnutiu žaloby

z dôvodu premlčania nároku žalobcu, sa žalobca vôbec v podanom odvolaní nezmienil. Žalobca v danej
veci podal všeobecné odvolanie, aké podáva v iných, obdobných veciach, prejednávaných na súdoch v
Slovenskej republike, pričom dané odvolanie vôbec nešpecifikoval na predmetnú vec. Keďže odvolací
súd je v zmysle ustanovenia § 379 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, žalobca nenamietal v
podanom odvolaní premlčanie jeho nároku, odvolací súd aj z tohto dôvodu napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil a ďalej sa argumentáciou súdu prvej inštancie, týkajúcej sa
premlčania nároku žalobcu, nezaoberal, keďže toto nebolo odvolacím dôvodom a teda aj predmetom
odvolania.

11. Súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu o vyplnení blankozmenky ako neplatnú dohodu, pretože

pôvodnému remitentovi vôbec nevzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Pôvodný remitent nemal
práva a povinnosti zo zmenky, preto ich nemohol indosamentom previesť na navrhovateľa. Žalobca v
odvolaní poukázal na zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý pripúšťal vystavenie zmenky. Uviedol,
že limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia a
bolo pripustené vypĺňať ich dodatočne po ich vystavení. V tejto časti odcitoval celý rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43 CoZm 10/2013 z 21.11.2013, na záveroch ktorého založil svoje
tvrdenie a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4 CoZm 3/2014 z 13.06.2014. Odvolací súd
poznamenáva, že uvedené rozhodnutia nie sú záväzné, vyjadrujú názor dvoch senátov obchodných
kolégií odvolacích súdov, nesúladných s judikátom R 93/2015. Žalobca okrem citácii týchto rozhodnutí,neuviedol žiadne okolnosti ozrejmujúce, v čom nesúhlasí s rozhodnutím prvostupňového súdu. Iba z
obsahu predložených rozhodnutí odvolací súd vyvodil, že podľa jeho názoru, prvostupňový súd bol
oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo

zákona do nej uviesť. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd vyporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch.

12. V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada,
podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú
povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli

záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená,
že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je
spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj
v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31. 12. 2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo

zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od
01. 01. 2011 do 30. 04. 2014. S účinnosťou od 01. 05. 2014 je táto ochrana zabezpečená v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje

žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých
okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Na
podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný
zmenkový záväzok.

13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a

§ 262 ods. 1 CSP, úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).