Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716202399
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3716202399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinkovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. G., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko
Púchov, dieťa rodičov Z. A., bytom F. pod Z., K. XX, t.č. S., X. mieru XXXX/XX a Z. G., bytom S., H.
slobody XXXX/XX, zastúpeného JUDr. M. E., advokátkou so sídlom S. C., T. XX/XX, o úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo
dňa 07. apríla 2016, č.k. 4P/19/2016-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o určení výživného na mal.
Z. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril mal. Z. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude

maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal.
Z. výživným vo výške 160,-eur mesačne od 01.04.2016, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Z vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že rodičia mal. Z. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý
je v starostlivosti matky, navštevuje materskú školu, za ktorú matka platí poplatok vo výške 50 eur
mesačne. Býva často chorý, matka mu zakupuje rôzne vitamíny, za ktoré spolu s liekmi podľa jej

vyjadrenia dopláca mesačne cca 50 eur. Matka do 04.01.2016 bola na materskej dovolenke a
poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur. Od 03.02.2016 je evidovaná ako uchádzačka o
zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Pracuje zároveň na základe dohody o pracovnej činnosti
s priemerným mesačným zárobkom 277,16 Eur netto. Spolu s mal. Z. a terajším priateľom býva v
prenajatomdvojizbovombyte,zabývanieplatímesačne350eur.Podľajejvyjadrenianákladyzabývanie
platí jej priateľ. Okrem mal. Z. iné vyživovacie povinnosti nemá. Otec pracuje v spoločnosti L. Z. R. R.
s.r.o., S. s priemerným mesačným zárobkom 1 070 Eur netto, z jeho príjmu sú mu vykonávané zrážky na

základežiadostizospoločnostiS.,L.aS.vovýškecca500eurmesačne.Navýživumaloletéhoprispieva
výživným vo výške 160 eur mesačne, maloletému platí poistku so sporením vo výške 29,30 eur, nad
rámec výživného kupuje dieťaťu ošatenie, čiastočne prispieva na lieky, a to v decembri 2015 sumou
27,78 eur a v mesiaci marec 2016 sumou 5,11 eur, dieťaťu kúpil vložky do topánok za sumu 3,49 eur.
Býva v trojizbovom byte u svojich rodičov, na bývanie prispieva nepravidelne sumou 100 eur mesačne.
Okrem mal. Z. inú vyživovaciu povinnosť nemá. S maloletým Z. sa stretáva podľa dohody s matkou

niekoľkokrát za mesiac. Prihliadnuc na osobné a majetkové pomery oboch rodičov ako aj stanovisko
opatrovníka, kedy súd nezistil nedostatky matky v starostlivosti matky o dieťa, zveril mal. Z. do osobnej
starostlivosti matky a otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške 160 eur mesačne od 01.04.2016. Ovýške výživného súd rozhodol s prihliadnutím na osobné, majetkové a zárobkové pomery otca ako aj
na odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Súd dospel k záveru, že výživné vo výške 160 eur mesačne od
01.04.2016 je vzhľadom na možnosti a schopnosti otca ako povinného a na odôvodnené potreby mal.

primerané a to aj s prihliadnutím na zdravotný stav dieťaťa a rozsah styku otca s dieťaťom. Keďže matka
sa domáhala určenia výživného vo výške 200 eur mesačne a súd vyhovel jej návrhu len od výšky 160
Eur mesačne, vo zvyšku návrh matky zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 36 ods. 1,
§ 62 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti o určení výživného na mal. Z. podala v zákonnej
lehote odvolanie matka. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil a určil výživné na mal. Z.
vo výške 200 eur mesačne. Vyslovila názor, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil odôvodnené
potreby maloletého, ako i zárobkové, majetkové a osobné pomery matky a otca. Poukázala, že má
zvýšené náklady súvisiace so zdravotným stavom dieťaťa, keď maloletý Z. trpí zvýšenou chorobnosťou

vírusového tipu, odkedy začal navštevovať škôlku. Chorý je takmer každé dva týždne, pričom ide o
ochorenie, ktorého liečba je založená na užívaní takmer výlučne voľno-predajných liekov, vitamínov,
sirupov, čajov a podobne. Mesačne minie na takéto lieky cca 50 eur, každý mesiac zakupuje sirup na
imunitu,ktorýstojí15eur,kupujevitamínyvtabletkovejpodobeasamozrejmeovocieazeleninu.Poprela
tvrdenia otca uvádzané v konaní pred súdom prvého stupňa, že prispieva nad rámec sumy 160 eur

mesačne, keď skutočnosť je taká, že žiadnym iným spôsobom neprispieva na výživu syna, nič iné mu
nekupuje, ani oblečenie, ani obuv, ani neprispieva na jeho zdravotnú starostlivosť. Zvýšená chorobnosť
syna spôsobuje, že je s ním často doma na OČR, čo sa prejavuje na jej mesačnej mzde, keď za mesiac
február a marec mala v čistom iba 128,69 eur. Okrem toho, že syn býva často chorí, trpí tiež kožnými
problémami, a to ekzémom, ktorého liečba si vyžaduje špeciálny krém a špeciálny olej. Zdôraznila,

že príjem otca je oproti jej príjmu nepomerne vyšší, pričom treba zobrať do úvahy, že otec nemá inú
vyživovaciu povinnosť, býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, nemá teda žiadne výdavky na bývanie,
stravu mu hradí zamestnávateľ alebo zabezpečujú rodičia. Ďalej uviedla, že otec nevie hospodáriť s
finančnými prostriedkami, tieto míňa pre svoju osobnú spotrebu nerozvážne a nezodpovedne. Pokiaľ
ide o jeho zrážky zo mzdy, ide všetko o splátky nebankovým inštitúciám a preto tieto výdavky nemožno

považovať za nevyhnutné a súd by na ne nemal vôbec prihliadať. Otec je závislý od podávania stávok a
je schopný minút celú svoju mesačnú mzdu na stávkovanie v stávkovej kancelárii. Vyslovila názor, že v
schopnostiach a možnostiach otca je platiť výživné na mal. Z. vo výške 200 eur mesačne s prihliadnutím
na jej finančnú záťaž v súvislosti s jeho zdravotným stavom a taktiež berúc do úvahy jej nízky príjem.

3. Otec dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že jej tvrdenia v odvolaní sa
nezakladajú na pravde a sú snahou matky jeho ako otca poškodiť. Poukázal na to, že v konaní pred
súdom prvej inštancie preukázal, ako často si brával syna, ktorého mu matka bez problémov dávala
a z týchto dokladov bolo zrejmé, že z 30-tich dní v mesiaci mával chlapca 10 - 14 dní, teda akoby
mali dieťa v striedavej starostlivosti, dieťaťu všetko zabezpečoval počnúc stravou, lekármi, ošatením a

nikdy od matky žiadne výživné nepožadoval. Keď matka ho v decembri 2015 požiadala, aby jej prispel
polovičkou na posteľ pre syna, bez akéhokoľvek predloženia dokladu jej polovicu na toto dal. Pokiaľ
matka poukazuje na to, že syn je chorý takmer každé dva týždne, je to spôsobené tým, že chlapca dá do
škôlky ešte nevyliečeného a choroba sa mu po krátkom čase vráti. Pokiaľ máva syna u seba, snaží sa ho
odovzdať matke tak, aby nebol chorý, prípadne zabezpečuje jeho starostlivosť aj v čase, keď ho matka

chce dať už do škôlky a syna doliečuje doma. Vitamíny, sirupy a čase, ako aj lieky na imunitu kupuje
tiež. Po vynesení rozsudku matka výrazne obmedzila jeho stretávanie so synom a syna počas 30-tich
dní mal v priemere necelých 8 dní v mesiaci. K tvrdeniam matky, že nevie hospodáriť, čoho dôkazom
sú jeho pôžičky v nebankovkách uviedol, tieto si zobral kvôli tomu, aby zakúpil skrine, posteľ , vymenil
plastové okná v rodinnom dome rodičov matky dieťaťa. Matka zabudla uviesť, že nebýva u svojich

rodičov, ale so svojím priateľom v prenajatom byte, za ktorých údajne platia cca 300 eur, no pokiaľ by
sa on chcel tiež osamostatniť, nemá na prenájom. Poprel tvrdenia matky, že dieťaťu neprispieva nad
rámec výživného, keď v apríli 2016 mu kúpil pyžamo, detské nohavice, šortky, ponožky, detské gumáky,
v decembri 2015 tričko, tepláky, v apríli 2016 chlapčenskú čiapku, vychádzkovú obuv, doplácal za lieky a
krémy v lekárni. O týchto nákupoch môže predložiť dôkazy, iné doklady nemá z dôvodu, že matka nikdy

nerozporovala, že mimo výživného prispieva na dieťa aj inak. Vzhľadom na odôvodnené potreby syna
považuje výživné vo výške 160 eur za nielen primerané, ale aj nadštandardné vzhľadom na vek dieťaťa.4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka s mal. Z. a priateľom
bývajú v prenajatom byte, priemerný mesačný zárobok matky predstavuje sumu približne 300 eur, priateľ
matky zarobí priemerne mesačne 550 eur. Otec prispieva na výživu mal. Z. mesačne po 160 eur, o syna

sa zaujíma. Poukázal na to, že pri určovaní vyživovacej povinnosti je potrebné prihliadať aj na výdavky,
ktoré matke vznikajú so zabezpečovaním potrieb mal. detí. Uspokojovanie komplexných potrieb dieťaťa
majú povinnosť finančne zabezpečiť ich rodičia, a to i podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Doporučil, aby výživné na mal. Z. bolo určené s prihliadnutím na jeho potreby a na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov.

5. Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že tvrdenia otca vo vyjadrení sú
klamstvá, ktoré mu poradila jeho právnička. Dni, ktoré predložil na súde, že vtedy bol mal. Z. u neho
si sám napísal otec, s čím nesúhlasila, lebo si nepamätá, kedy presne bol syn u neho, avšak určite to
nebolotoľkodní,akouviedol.EštepredpojednávanímsasotcommaloletéhoZ.dohodli,žesihonebudú
striedať napríklad po dvoch dňoch, ale aspoň s týždenným odstupom s prihliadnutím na psychický stav
mal. Z. a jeho chorobnosť. Vzhľadom na to, že mal. Z. chodil od otca uplakaný, radila sa s detskou

lekárkou, ktorá odporučila nestriedať maloletého tak často, ale s odstupom týždňa. Pokiaľ je mal. Z. u
otca, vždy mu zbalí všetky lieky, vitamíny, ošatenie. Doklady, ktoré uviedol otec v písomnom vyjadrení
nepovažovala za dôveryhodné, keďže oblečenie nikdy nevidela. Dôvodom rozchodu s otcom bolo, že
otec bol závislý na podávaní stávok v stávkovej kancelárii a mal neuveriteľné množstvo pôžičiek v
nebankovkách. Zdôraznila, že mal. Z. je oveľa viac doma ako v škôlke, za mesiac máj bol v škôlke iba

jeden deň, čo sa odráža na jej mesačnom príjme.

6. Otec mal. dieťaťa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že matka riadne pracuje na plný
úväzok a jej príjem je cca 420 eur. Má vedomosť o tom, že si začínajú spoločne stavať rodinný dom a
preto je vylúčené, že príjem matky nedovoľuje finančne sa starať o maloletého Z.. Uviedol, že vylučuje

akúkoľvek závislosť na hazardných hrách, dieťa si neustále bráva ako najčastejšie sa mu dá. Stará sa
o dieťa počas chorôb, navštevuje s ním lekárov a dieťa je u neho skoro v pomere 1-ice z času, ktorý
trávi aj s matkou.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výroku o určení

výživného na mal. Z.) podľa § 65 až § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní matkou

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie
ohľadne určenia výživného na mal. Z.. Z daného titulu si odvolací súd v tejto časti osvojil aj dôvody
napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. Na
zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam matky dodáva nasledovné:
9. Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným
potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiach, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a
pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný
bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu,

prípadne či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

10. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 35 C.m.p.) a pri posudzovaní osobných, zárobkových a
majetkových pomerov matky a otca mal. dieťaťa postupoval v zmysle hore uvedených zákonných

ustanovení Zákona o rodine. Súdom prvého stupňa zistené osobné, zárobkové a majetkové pomery
otca ako osoby povinnej a oprávnené potreby mal. Z. ako osoby oprávnenej sú dostatočným podkladom
pre záver, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné v takej výške, ako určil súd prvej
inštancie. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že maloletý Z. pochádza z
mimomanželského vzťahu svojich rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti viac ako dva roky. Od

odchodu otca zo spoločnej domácnosti prispieva na výživu mal. Z. sumou 160 eur mesačne, s dieťaťom
sa pravidelne stretáva, bráva si ho do svojej domácnosti, má s ním dobrý vzťah. Mal. Z. od septembra
2015 navštevuje materskú škôlku, kde mesačne matka platí poplatok vo výške 50 eur. Mal. Z. býva
často chorý, mesačne zakupuje matka rôzne vitamíny, dopláca za lieky 50 eur. Matka spolu s mal. Z. aterajším priateľom býva v prenajatom 2-izbovom byte, za bývanie platí priateľ matky nájomné vo výške
350 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa bola matka evidovaná ako uchádzačka o
zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, zároveň

pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti so zárobkom 277,16 eur. Otec mal. Z. dosahuje
priemerný mesačný zárobok 1070 eur, býva v 3-izbovom byte svojich rodičov, na bývanie prispieva
sumou 100 eur mesačne. Obaja rodičia okrem mal. Z. ďalšie iné vyživovacie povinnosti nemajú. Z
výpovede matky, ako aj otca pred súdom prvej inštancie vyplýva, že otec sa s mal. Z. stretáva podľa
dohody s matkou niekoľkokrát za mesiac, z predložených záznamov o stretávaní s maloletým v mesiaci

marec 2016 vyplýva, že sa s dieťaťom stretol 14 krát, pričom dieťa u neho niekoľkokrát prespalo. Podľa
tvrdení otca v čase, keď je dieťa u neho, pravidelne dieťaťu zabezpečuje okrem stravy oblečenie a
potrebné lieky, vitamíny a iné výživové doplnky. Na základe takto zisteného skutočného stavu veci sa
odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v schopnostiach a možnostiach otca ako
povinného je platiť výživné na mal. Z. v sume 160 eur mesačne, pričom takto určená výška výživného
zodpovedá aj odôvodneným potrebám mal. Z., ktorý v januári 2013 dosiahol tri roky. Matkou požadované

výživné v sume 200 eur mesačne odvolací súd neakceptoval s prihliadnutím na útly vek dieťaťa a rozsah
styku otca s dieťaťom. Za tohto stavu bol odvolací súd toho názoru, že námietky matky uvádzané v
odvolaní proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o určení výživného na mal. Z. sú neopodstatnené.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o určení

výživného zo strany otca na mal. Z. podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. Ide o mimosporové
konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý
z účastníkov si teda znáša sám trovy, ktoré v konaní platil. Odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by v

danom prípade odôvodňovali priznanie trov konania podľa § 55 C.m.p., ktoré ustanovenie predstavuje
výnimku.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).