Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010266
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115010266.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa XX.XX.XXXX v A. takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu A. sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu A. sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol obžalovaný V. podľa §
285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora pre prečin nebezpečného
vyhrážaniapodľa§360ods.1,2písm.b/Tr.zákona,ktoréhosamaldopustiťtak,ževpresnenezistenom
čase v dňoch XX-XX.XX.XXXX v Z. na ul. A. č. X v byte, kde býval spoločne s M. Z., tomuto sa
bezdôvodne vyhrážal usmrtením, ťažkou ujmou na zdraví s tým, že mu vyreže srdce z hrude a bude ho
jesť pred ním, kým on pred ním bude skapíňať, pričom mu takto chcel zabrániť, aby podal na políciu

oznámenie pre podozrenie z priestupku, ktorého sa mal dopustiť vo vzťahu k M. Z. v presne nezistenom
čase dňa XX.XX.XXXX, pričom týmto konaním u M. Z. vzbudil dôvodnú obavu o jeho zdravie a život,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol vyhlásený v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora,

podal odvolanie prokurátor dňa XX.XX.XXXX.

V dodatočne predložených dôvodoch odvolania prokurátor po citácii výroku napadnutého rozsudku
a časti jeho odôvodnenia vyslovil, že s týmto sa nie je možné stotožniť. Napriek jednoznačnej
dôkaznej situácii v prípravnom konaní a následne na hlavnom pojednávaní opierajúc sa o výsluch
poškodeného korunného svedka M. Z., súd nesprávne právne vyhodnotil jednoznačný skutkový stav

vyplývajúci z predloženého vyšetrovacieho spisu a vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Obhajobu obvineného P. M. považuje za účelovú a tendenčnú. Výpoveď poškodeného J. Z. považuje
za dôveryhodnú. Z. obžalovaného popieraním spáchaného skutku
bolo jednoznačne sa vyviniť zo spáchania trestnej činnosti. Podľa tvrdení obžalovaného, poškodený ho
sexuálne obťažoval a keď nevyhovel jeho požiadavkám, tak na neho podal trestné oznámenie. Nebol
zistený poznatok, aby obžalovaný nezákonné konanie zo strany poškodeného J. Z. oznámil orgánom

činným v trestnom konaní. Obžalovaný P. M. sa dostal do rozporu so zákonom X-krát, naposledy
bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Z. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v A. sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX za trestný čin podľa § 247
ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní XX rokov so zaradením
do I. D., z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený dňa XX.XX.XXXX so skúšobnou dobou na X
roky. Obvinený popierajúc spáchanie skutku konal v úmysle vyhnúť sa ďalšiemu trestu odňatia slobody,

ktorý mu za dokázania uvedeného skutku hrozil. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd
dostatočne neprehodnotil preukázané dôkazy prípravného konania, ako aj hlavného pojednávania a prirozhodovaní o vine obžalovaného rozhodol predčasne a nezákonne. Preto navrhol, aby krajský súd
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil tomuto súdu vec na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora vyslovil, že sa
stotožňuje so závermi okresného súdu v tom, že jediný dôkaz, na ktorom bola postavená obžaloba,
t. j. výpoveď poškodeného, bola značne rozporuplná a skreslená a nemôže byť dostatočná na to,
aby bol v takýchto pochybnostiach uznaný za vinného. Hoci obžaloba uviedla vo svojom odvolaní,
že konajúci súd nesprávne právne vyhodnotil jednoznačný skutkový stav vyplývajúci z prípravného

konania a z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, neuviedla žiadny dôvod, pre ktorý by
zistený skutkový stav mal byť nesprávne vyhodnotený. Obžaloba poukazovala pritom na dôveryhodnú
výpoveď poškodeného Z., avšak sa nevysporiadala s jeho odlišnými a protirečivými tvrdeniami, na ktoré
poukazoval v záverečnej reči. Poškodený nielen v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní
menil svoju výpoveď a nedokázal ani raz popísať údajný skutok rovnako ako pri predchádzajúcom opise
tohto skutku a nedokázal rovnako popísať ani skutkové okolnosti nasledujúce po údajnom spáchaní

skutku. V ďalšom poukázal na správanie sa poškodeného po údajnom spáchaní skutku, ku ktorému
vypovedal dňa XX.XX.XXXX, že po incidente s ním naďalej býval, pili kávu, sledovali TV, hrali žolíky
na balkóne, čo svedčí proti tomu, že by sa skutok stal. Túto skutočnosť nemenej potvrdzuje aj fakt,
že poškodený podal naňho trestné oznámenie až osem - desať dní potom, čo sa údajne skutok mal
stať, pričom podanie trestného oznámenia taktiež odôvodňoval rôzne. Podľa jeho názoru motívom

poškodeného na podanie trestného oznámenia mohlo byť čokoľvek z toho, čo poškodený uvádzal, ale
mohlo to byť aj to, že nenaplnil jeho sexuálne či priateľské očakávania, teda motívom poškodeného
moholbyťajaktpomstyzanesplnenétúžbyaočakávaniaalebojehosprávanie,avšakvžiadnomprípade
to nebol strach poškodeného o svoje zdravie alebo život. Samotná skutočnosť, či podal alebo nepodal
vo veci sexuálneho obťažovania zo strany poškodeného na neho trestné oznámenie, nemôže byť

žiadnym dôkazom toho, či sa skutku nebezpečného vyhrážania dopustil alebo nie. Okrem toho poukázal
aj na objektívnu stránku prečinu nebezpečného vyhrážania, teda, že vyhrážka musí byť prednesená
takým spôsobom, že môže vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia. Nejde o nebezpečnú vyhrážku, ak
je vyhrážka povedaná takým spôsobom, že je nepravdepodobné, že ju vyhrážajúca sa osoba naplní,
pretože intenzita vyhrážky je slabá, resp. nie je myslená úplne vážne. Ak by sa teda skutok stal, je

potom otázne, nakoľko by bola prednesená vyhrážka skutočne nebezpečná, keď poškodený osem až
desať dní čakal, aby skutok oznámil polícii, nikomu nič nepovedal, nikomu sa nezveril a nepožiadal o
pomoc. V tejto súvislosti v ďalšom poukázal na znalecké závery z odboru psychológie, na podklade
ktorých podľa jeho názoru poškodený nemal predpoklady k tomu, aby prípadný skutok vôbec správne
vnímal a nie to aj správne vyhodnotil. Nemal žiadny dôvod a úmysel spáchať trestný čin, pretože

už nechce byť odsúdený, keďže výkon trestu uňho vzbudzuje rešpekt. Samotná skutočnosť, že už
bol trestaný, nemôže automaticky znamenať, že sa dopustil aj ďalších trestných činov, z ktorých ho
môže hocikto obviniť. Preto aj tento dôvod odvolania považuje za zjavne neopodstatnený a nezákonný.
Na základe uvedeného považuje odvolanie prokurátora za nedostatočné a zjavne neodôvodnené,
nijako nevyvracajúce pochybné tvrdenia poškodeného a nedostatok dôkazov, a preto navrhol odvolanie

zamietnuť ako nedôvodné.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania prokurátorom ako osobou na to oprávnenou
krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc
pritom i na chyby nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371, a zistil že odvolanie
nie je dôvodné.

V rámci posudzovania zákonnosti postupu konania odvolací súd nezistil podstatné chyby konania,

ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku. Obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku
kladenému mu za vinu, ako aj k vykonaným dôkazom, mal možnosť navrhovať vykonanie dôkazov a
predniesť argumenty vo svoj prospech v rámci záverečnej reči a posledného slova, pritom počas konania
bol zastúpený obhajcom. Odvolací súd porušenie jeho práva na obhajobu nezistil.

O dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní podľa pravidiel stanovených procesným
predpisom, konajúci súd mohol opierať svoje skutkové zistenia a tieto mohli tvoriť podklad jeho
rozhodnutia.Na základe výsledkov vykonaného dokazovania konajúci súd vyvodil záver, že obžalovaného, ktorý
popiera spáchanie žalovaného skutku, usvedčuje z trestnej činnosti iba poškodený M. Z., ktorý však
menil svoje výpovede v podstatných častiach skutkového deja, pričom tieto rozpory sa nepodarilo

odstrániť. Keďže išlo o závažné rozpory, konajúci súd nemohol postaviť odsudzujúci rozsudok na
takomto dôkaze. Okrem toho podľa názoru konajúceho súdu znaleckým dokazovaním bolo preukázané
i to, že poškodený J. Z. má tendencie konfabulovať, čo bolo ďalším dôvodom, prečo nemohol výpoveď
poškodeného J. Z. považovať za vierohodnú.

So závermi konajúceho súdu sa stotožnil aj odvolací súd.

Vo vzťahu k ustáleniu skutkových zistení je potrebné v stručnosti uviesť, že obžaloba naozaj opierala
svoje skutkové závery iba o výpoveď poškodeného Z., ktorý bol v prípravnom konaní vypočutý dvakrát
a dvakrát bol konfrontovaný s obžalovaným. Už v týchto výpovediach došlo k rozdielnym tvrdeniam
zo strany poškodeného, najmä v čase spáchania skutku a popisu priebehu skutkového deja, keď pri

výsluchu dňa XX.XX.XXXX tvrdil, že dňa XX.XX.XXXX po opýtaní sa, čo je s peniazmi (XX,- eur, ktoré
boli založené v knihe a chýbali mu), a keď mu nepovie pravdu, tak pôjde na políciu celú vec oznámiť,
mu v opitom
stave obžalovaný povedal, aby sa neopovážil ísť na políciu vec oznamovať, lebo pôjdu z bytu obaja a
súčasne sa mu vyhrážal „vyrežem ti tvoje srdce z hrude, pred tebou ho budem jesť a ty budeš pomaly

skapínať“. Pri výsluchu dňa XX.XX.XXXX poškodený Z. tvrdil, že k vyhrážkam došlo po tom, čo prišli
domovzpohostinnýchzariadení,kdehopozvalobžalovaný,atopohádke,keďmuvytýkal,žesazaneho
nebude hanbiť, že jeho poznajú v Z. ako seriózneho človeka a jeho (obžalovaného) nechcú obsluhovať,
a tiež i to, že ho v jednom podniku chceli okradnúť F. a on (obžalovaný) ho nechal samotného. Počas
hádky sa rozplakal, kľakol si na zem, kedy ho obžalovaný začal škrtiť oboma rukami a následne sa mu

aj vyhrážal už vyššie uvedeným spôsobom. Na hlavnom pojednávaní poškodený v podstate zotrval na
tom, že po prevzatí dôchodku pozval obžalovaného na privítanú a k vyhrážkam došlo po návrate domov,
po tom, čo si pred neho kľakol, povedal mu, aby bol jeho kamarátom a ruky mal na jeho kolenách.

Správne uzavrel konajúci súd, že tieto výpovede poškodeného Z. neumožňujú jednoznačne a bez

rozumných pochybností ustáliť priebeh skutkového deja. Tento záver konajúceho súdu umocňuje
aj znalecké dokazovanie z odboru psychológie, z ktorého okrem iného vyplynulo i to, že pamäťové
schopnosti poškodeného sú znížené do výrazného pásma podpriemeru, sú u neho prítomné
kvalitatívne poruchy pamäte, týkajúce sa najmä skreslenia obsahu pamäti, čo súvisí so zníženými
intelektovýmischopnosťamidopásmazjavnéhopodpriemeruvdôsledkuorganickýchzmiencentrálneho

nervového systému mozgu. Okrem toho schopnosť poškodeného správne vnímať je znížená dôsledkom
interfunkčne podmienených emócii a tiež aj pod vplyvom požitého alkoholu. Zistená znížená schopnosť
správne vnímať a znížená schopnosť pamäťových funkcií u poškodeného má podstatný vplyv na ním
reprodukované prežité udalostí, v dôsledku čoho je potrebné jeho výpovede hodnotiť zvlášť opatrne.
Pritom nemožno opomenúť ani fakt, že poškodený, pokiaľ si nevie spomenúť na prežité udalosti, tieto

nahrádza konfabulovaným materiálom. Inak povedané, ak si poškodený nespomenie na časť prežitej
udalosti, túto v dôsledku poruchy pamäte nahradí vymyslenou udalosťou. Konfabulácia totiž znamená
rozprávanie výmyslov, chorobnú obrazotvornosť.

O nesprávnom opise udalostí poškodeným svedčí aj to, že poškodený uviedol viacero verzií dôvodov

podávania trestného oznámenia. Pri prvom výsluchu poškodený uvádzal, že má veľký strach o svoj život
azdravie,privýsluchudňaXX.XX.XXXXtvrdil,žedôvodompodaniatrestnéhooznámeniapoasiXdňoch
bol strach a čakal, že sa obžalovaný spamätá, chcel mu pomôcť, pričom na hlavnom pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX zmenil dôvod podania trestného oznámenia, ktorým bolo to, aby sa obžalovaný vyjadril
ku krádeži XX,- eur, nebol ochotný s ním ďalej bývať, čakal, že sa ospravedlní, ako aj to, že sa bál,

kedy príde a ako príde, či nebude upratovať zvratky, či obžalovaný nenechá pustený plyn alebo otvorenú
chladničku. Dňa XX.XX.XXXX v konaní pred súdom poškodený Z. tvrdil, že trestné oznámenie podával
preto, lebo dúfal, že sa toto divadlo skončí.

Za daných zistení plynúcich z výsledkov vykonaného dokazovania nemožno súhlasiť s názorom

odvolateľa, že výpoveď poškodeného je dôveryhodná, ktorý žiadnym spôsobom neodôvodnil. Z
dôkaznej situácie podľa názoru odvolacieho súdu plynie opak, pretože výpovede poškodeného nie sú
kompatibilné v rozhodných skutočnostiach, ktoré majú byť podkladom pre ustálenie skutku, t. j. v čase,v spôsobe vykonania činu, či motívu konania obžalovaného, ako aj v okolnostiach predchádzajúcich
samotnému činu, pričom
hodnovernosť výpovede poškodeného je rozhodným spôsobom spochybňovaná aj iným dôkazom a to

závermi znaleckého dokazovania z odboru psychológie spočívajúcich v zisteniach ohľadne kognitívnych
funkcií poškodeného, ktoré sú výrazne znížené.

Otakýtodôkaz,ktorýmábyťjedinýmusvedčujúcimdôkazom,potomnemožnoopieraťskutkovézistenia,
keďže z neho plynú výrazné pochybností o priebehu skutkového deja, motívu obžalovaného spáchať

taký čin, ako aj o následkoch činu. S. obžalovaného musí byť preukázaná bez rozumných pochybností,
čo v danom prípade z dôkaznej situácie nemožno vyvodiť, keďže obžaloba disponuje iba jediným
priamym i to spochybniteľným dôkazom. Na veci nič nemení ani fakt, že poškodený zotrval na obsahu
vyhrážky pri každom svojom výsluchu, keďže existujú reálne zistenia o chorobnej obrazotvornosti
poškodeného.

So zreteľom na uvedené zistenia odvolací súd vyhodnotenie dokazovania konajúcim súdom považoval
za logické, ktoré vychádza z výsledkov vykonaného dokazovania, a jeho závery o nedokázaní
rozhodných skutočností zakladajúcich znaky trestného činu za vecne správne.

Odvolateľom namietané hodnotenie dôkazov podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodné, nielen

s poukázaním na vyššie rozvedené zistenia, ale aj na to, že samotná skutočnosť spočívajúca v
predchádzajúcom odsúdení obžalovaného nemôže zakladať jeho motív konania, a už vôbec nie vinu
zo spáchania trestného činu.

Odvolateľ sa v dôvodoch odvolania zaoberal iba hodnotením dôkazov vo všeobecnej rovine a

nenavrhol vykonanie ďalších dostupných dôkazov, ktoré by mohli objasniť skutkové okolnosti, preto jeho
záver, že konajúci súd rozhodol predčasne, nemožno považovať za správny a zákonu zodpovedajúci.
Vzhľadom k tomu, že odvolateľ iba formálne posudzuje postup konajúceho súdu pri hodnotení
dôkazov, keďže nepoukazuje na chyby, ktorých sa dopustil pri tomto postupe, napr. na nelogickosť
záverov vyhodnoteného dokazovania, na opomenutie niektorých zistených okolností v rámci hodnotenia

dokazovania, jeho odvolanie bolo posúdené ako nedôvodné a postupom podľa § 319 Tr. poriadku
zamietnuté.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd nevyhovel odvolaniu prokurátora.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.