Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. september 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/384/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7808207977
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7808207977.5

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.
Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne T. U., B.. XX.X.XXXX, X. P. O., Ľ. L.
XXXX/XX (právna nástupkyňa pôvodného žalobcu H. U., B.. XX.X.XXXX, naposledy bytom P. Š.H., Z. J.
XX.X.XXXX), proti žalovanej Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Rožňava, so sídlom v Rožňave, Nám.
baníkov 20, IČO: 00 179 108, o zaplatenie 3.803,03 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/151/2008-290 zo dňa 4. decembra 2014

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) uznesením označeným v záhlaví
zaviazal pôvodného žalobcu (H. U.) uhradiť žalovanej trovy konania v sume 2.117 € do troch dní od
právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodol tak potom, čo právoplatným rozsudkom zo dňa 22.1.2010 č.k. 9C/151/2008-111 zaviazal
žalovanú zaplatiť pôvodnému žalobcovi 1.238,10 € a právoplatným rozsudkom zo dňa 14.10.2011 č.k.
9C/151/2008-230 sumu 1.015,06 €, pričom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o vylúčenom nároku
pôvodného žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania rozhodol v konaní sp. zn. 9C/16/2012 tak, že
podanie pôvodného žalobcu v časti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania odmietol a toto uznesenie

č.k. 9C/16/2012-18 zo dňa 28.9.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.5.2014.

3. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania a
vychádzajúc z celkového úspechu žalovanej v konaní v rozsahu 70 % priznal jej náhradu trov konania
vo výške 2.117 €.

4. Súd rozhodoval dňa 4.12.2014 a pri doručovaní uznesenia pôvodnému žalobcovi H. U.Ö. zistil, že
tento zomrel a následne z dedičského konania po ňom zistil, že k jeho úmrtiu došlo dňa 30.8.2014 a
dedičstvo nadobudla T. U. v celosti s tým, že ustupujúcim dedičom výplatu neposkytuje, preto doručil
napadnuté uznesenie tejto dedičke.

5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie právna nástupkyňa pôvodného žalobcu

T. U. (v záhlaví už označená ako žalobkyňa titulom právneho nástupníctva po pôvodnom žalobcovi), a
to z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhla zmeniť napadnuté uznesenie tak, že
súd náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi neprizná. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že
napadnuté uznesenie bolo vydané v decembri 2014, t.j. niekoľko mesiacov po smrti žalobcu, a teda súd
pochybil, ak konal so žalobcom niekoľko mesiacov po jeho smrti ako s účastníkom konania, hoci v tom
čase už nemohol nadobúdať práva a mať povinnosti. Okrem toho argumentovala, že žalovaná si mala

svoje pohľadávky prihlásiť do prebiehajúceho dedičského konania, pričom v súčasnosti už tak nemôže
urobiť, lebo dedičské konanie je skončené a keďže sa objavil iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstvesa nevykoná. Poukázala tiež na skutočnosť, že predmetné pasívum - náhrada trov konania priznaná
napadnutým uznesením - v čase smrti žalobcu H. U. ešte ako pasívum neexistovalo, nemohla ho teda
ani ako dedička prevziať a byť zaviazaná jeho úhradou. Navrhla v súlade s ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

nepriznať náhradu trov konania vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa - pôvodný žalobca v
priebehu konania zomrel a jeho dedičia nemali ani len tušenie o tomto spore. Za tejto situácie považuje
za nespravodlivé aplikovať pri rozhodovaní o náhrade trov konania ust. § 142 ods. 2 O.s.p..

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Poukázala na to, že v čase prebiehajúceho dedičského konania, ktoré bolo ukončené v novembri
2014, nemohla si prihlásiť svoju pohľadávku, keďže nárok na náhradu trov konania jej bol priznaný
až uznesením Okresného súdu Rožňava zo dňa 4.12.2014. Aj keď žalobca svojou smrťou stratil
procesnú spôsobilosť, po právoplatnom skončení dedičského konania vstupujú na jeho stranu jeho
právni nástupcovia - dedičia. Súd teda po smrti žalobcu mal v konaní pokračovať s jeho dedičmi a pokiaľ
v uznesení nesprávne označil účastníka konania - pôvodného žalobcu namiesto jeho dedičov, jedná

sa len o zrejmú nesprávnosť, ktorú môže súd kedykoľvek opraviť. Z týchto dôvodov navrhla potvrdiť
napadnuté uznesenie.

7. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené žalobkyni dňa 27.5.2015.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 370 a § 380 CSP a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné
zrušiť v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

9. Súd prvej inštancie konal s niekým, kto zomrel v priebehu konania (pôvodný žalobca H. U.) a rozhodol
tak o náhrade trov konania vo vzťahu k zomrelej strane sporu. Týmto postupom znemožnil právnej
nástupkyni pôvodného žalobcu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že tým
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, lebo týmto postupom jej bola odňatá možnosť konať

pred súdom.

10. Z obsahu spisu je zrejmé, že Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6Co/8/2013-283 zo dňa 8.
júla 2013 zrušil uznesenie Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/191/2008-270 zo dňa 19.11.2012, ktorým
bol pôvodný žalobca H. U. zaviazaný uhradiť žalovanej trovy konania v sume 2.117 € a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Súd prvej inštancie opätovne rozhodol uznesením č.k. 9C/151/2008-290 zo dňa 4.12.2014 tak, že
zaviazal pôvodného žalobcu H. U.Ö. uhradiť žalovanej trovy konania v sume 2,117 €, hoci v tom čase
žalobca H. U. už nemal procesnú subjektivitu, keďže zomrel dňa 30.8.2014.

12. Z osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným súdom Dunajská Streda sp. zn. 13D/105/2014 zo
dňa 10.11.2014 vyplynulo, že dedičstvo po žalobcovi nadobudla T. U., B.. XX.X.XXXX v celosti s tým, že
ustupujúcim dedičom výplatu neposkytuje, nakoľko ju ani nežiadali a čistá hodnota dedičstva poručiteľa
bola určená sumou 2.466,74 €. Toto osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2014.

13. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dňa 4.12.2014 pôvodný
žalobca H. U. už nemal procesnú subjektivitu a keďže v tom čase už bolo skončené dedičské konanie,
bolo povinnosťou súdu v zmysle ust. § 107 ods. 3 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu ďalej konať
s touto dedičkou.

14. Postup, aký zvolil súd prvej inštancie, t.j., že doručil uznesenie tejto dedičke, by prichádzal do úvahy
iba v tom prípade, že k úmrtiu žalobcu by došlo po vydaní rozhodnutia súdu, o aký prípad však v
prejednávanej veci nešlo.

15. Podľa ust. § 107 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu, ak účastník stratí spôsobilosť
byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či
má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.16. V zmysle ust. § 107 ods. 3 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu konanie súd preruší najmä
vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi

účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o
ktorú v konaní ide, a to len čo skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní
pokračovalo skôr.

17. Súd prvej inštancie postupoval v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením, v dôsledku

čoho nekonal s právnou nástupkyňou žalobcu a napadnutým uznesením rozhodol o trovách konania
vo vzťahu medzi pôvodným žalobcom, ktorý stratil procesnú spôsobilosť a ktorému teda nebolo možné
ukladať žiadne povinnosti ani priznávať žiadne práva a žalovanou. Týmto nesprávnym procesným
postupom znemožnil právnej nástupkyni žalobcu konať pred súdom, t.j. uplatňovať jej patriace procesné
práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, z ktorých dôvodov odvolací
súdvzmysleust.§389ods.1písm.b/CSPvspojenísust.§470ods.1CSPzrušilnapadnutéuznesenie

a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

18. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude postupovať v zmysle Civilného sporového poriadku, účinného od
1.7.2016, ktorý upravuje procesnú subjektivitu strán sporu v ust. § 61 a postup súdu v prípade straty tejto
procesnej subjektivity v ust. § 62 a nasl., a teda rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu medzi právnou

nástupkyňou pôvodného žalobcu a žalovanou. V zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodne iba o
nároku na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti vyššie uvedeného rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

P o u č en i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).