Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/230/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616203451
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1616203451.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: AURIS REAL INVEST s.r.o., so sídlom Trnavská
cesta 34, Bratislava, IČO: 43 963 200, zastúpeného ANDELOVÁ & Co., s.r.o., so sídlom Seberíniho
l, Bratislava, IČO: 47 506 946, proti odporcom: 1/ X. U., nar. X.X.XXXX, L. XXX/XX, T., 2/ Q. L., nar.
X.XX.XXXX, U. XXX, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Malacky zo dňa 2. mája 2016 č.k. 4C 76/2016- 23 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa domáhal uložiť odporcom 1/ a 2/ zákaz „vykonávať, pokračovať v akýchkoľvek

zásahoch do práva navrhovateľa ako stavebníka v podobe akýchkoľvek zásahov, terénnych úprav alebo
vykonávania, pokračovania, stavebnej činnosti na pozemku parcely registra "S." č. XXXX/XX, druh
pozemku: ostatné plochy o výmere XXX m2 zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie T. N., obec: U., okres T., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej“. Vychádzal z
odôvodnenia návrhu navrhovateľa, že odporcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to
pozemku parcely registra "S." č. XXXX/XX, druh pozemku Ostatné plochy o výmere XXX m2 zapísaného

na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. N., obec U., okres T., evidovaného Okresným
úradom T., katastrálnym odborom, každý v X/X k celku, nehnuteľnosť nadobudli od predchádzajúcich
vlastníkov, a to L.. I. V., rod. W., T. XXXXX/XX, XXX XX X., nar. XX.XX.XXXX s manželom
L.. G. V., G.. V., T. XXXXX/XX, XXX XX X., nar. XX.XX.XXXX, na základe Rozhodnutia Okresného
úradu T., katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva z titulu kúpnej zmluvy, ktorá
nadobudla právne účinky vkladu dňa 17.03.2016 pod číslom P.- XXXX/XX. Uviedol, že odporcovia

začali uskutočňovať na nehnuteľnosti stavbu bez stavebného povolenia. Na nehnuteľnosť bolo síce dňa
13.1.2009 vydané Rozhodnutie Mesta U., č. j.: U.-XXXXX/XX-XX/Šm, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.02.2009, ktorého predmetom bolo povolenie stavby "Dva rodinné domy" na pozemku parc. č.
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX H. XXXX/XX pre k. ú. T. N.., práva zo Stavebného rozhodnutia však
na odporcu 1/ a 2/ neprešli. Stavebné rozhodnutie bolo vydané v prospech neho ako stavebníka a
bol v čase vydania Stavebného rozhodnutia zároveň vlastníkom nehnuteľnosti. Právni predchodcovia

odporcov nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, ktorej účinky vkladu
nastali dňa 10.2.2016 pod číslom P.-XXX/XX a v zmysle § 70 stavebného zákona sa stali právnymi
nástupcami predchádzajúceho vlastníka nehnuteľnosti ako stavebníka. Dňa 19.2.2016 došlo medzi I.
V. H. G. V. ako prevádzajúcimi a navrhovateľom ako nadobúdateľom k uzatvoreniu Zmluvy o prevode
práv stavebníka, predmetom ktorej bol prevod všetkých práv a povinností stavebníkov vyplývajúcich zo
stavebnéhorozhodnutiavrozsahupovoleniavýstavbyrodinnéhodomunapozemkuparc. č.XXXX/XX

H. XXXX/XX k.ú. T. N.. z I. V. H. G. V. na navrhovateľa. Napriek tomu, že I. V. U. G. V. previedli vlastnícke
právo k nehnuteľnosti na odporcov ako kupujúcich, spolu s vlastníckym právom na odporcov nepreviedliv zmysle § 70 stavebného zákona aj práva zo stavebného rozhodnutia, a to z dôvodu, že v čase
realizácie prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti už nimi nedisponovali. S ohľadom na uvedené
odporcoviarealizácioustavbypodľastavebnéhorozhodnutia,kuktorémunemajúpodľa neho žiadne

práva, zasahujú do jeho práv ako stavebníka zo stavebného rozhodnutia, nakoľko jediným subjektom
oprávnenýmzostavebnéhorozhodnutiajenavrhovateľako stavebník.Podľajehonázoruzodôvodnenia
návrhu a predložených listinných dôkazov vyplýva záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť
poskytnutá predbežná ochrana. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľ odôvodnil
tým, že odporcovia bez akéhokoľvek právneho titulu začali realizáciou stavby rodinného domu na

nehnuteľnosti vykonávať výlučné práva navrhovateľa ako stavebníka, ktorému z dôvodu pokračujúcich
stavebných prác každým dňom vzniká škoda (už začatím realizácie stavby rodinného domu z titulu,
že ju realizujú podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ku ktorej nemajú žiadne
práva). S poukazom na tieto skutočnosti jednoznačne existuje potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov vyplývajúca v prvom rade z potreby zachovania stavu veci existujúceho v čase uplatnenia
práva do skončenia konania vo veci a práve z tohto dôvodu je preto potrebné výkon stavebných prác

na nehnuteľnosti zastaviť.

Uviedol, že vo veci samej sa navrhovateľ mieni domáhať uloženia zákazu realizovať stavbu rodinného
domu na pozemku parcely registra "S." č. XXXX/XX pre katastrálne územie T. N.. podľa Rozhodnutia
Mesta U., č.j.: U. XXXXX/XX-XX/ŠT., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2009, zdržania sa

zásahov do práv navrhovateľa ako stavebníka vyplývajúcich z Rozhodnutia Mesta U., č. j.: U.-XXXXX/
XX-XX/Šm, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2009 a odstránenia všetkých neoprávnene
vykonaných stavieb a iných úprav. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods.
1 písm. f/ O.s.p., § 54, § 58 ods. 2, § 70 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon).

Konštatoval, že predbežné opatrenie umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný
okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických
a právnických osôb. Plní predovšetkým zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť
konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby sa navrhovateľ mohol nerušene domáhať svojho práva.

Nariadenie predbežného opatrenia však predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby
neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Navrhovateľ dostatočne v danom štádiu
konania nepreukázal základné podmienky pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia. Z
obsahu spisu nemal súd za osvedčenú pravdepodobnosť nároku, ktorému by mal poskytnúť ochranu
a neosvedčil existenciu neoprávneného zásahu zo strany odporcov. Pri rozhodovaní o návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie podľa § 120 a nasl. O. s. p., ale len
skúma, či je osvedčený nárok, k ochrane ktorého predbežné opatrenie smeruje a či je predbežné
opatrenie nevyhnutné pre jeho ochranu, t. j. či je osvedčená aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy
pomerov účastníkov.

Uviedol, že pozemok parcela registra "S." č. XXXX/XX, k.ú. T. N.. je však práve vo vlastníctve odporcov.
Občiansky zákonník ako aj Ústava SR garantuje nedotknuteľnosť vlastníctva (§ 1 Občianskeho
zákonníka). Vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie vecné právo, ktoré predstavuje právo vlastníka
vec držať, užívať a disponovať ňou, obmedzenie vlastníckeho práva je možné len na základe
zákona. Podstatou vlastníctva je neobmedzená moc vlastníka nad vecou, ktorú vlastní. Ďalej uviedol,

že stavebné povolenie je individuálnym správnym aktom. Verejnoprávne oprávnenia vyplývajúce z
individuálnych správnych aktov sú v zásade neprevoditeľnym súkromnoprávnym úkonom. Bol toho
názoru, že aj z publikovaných právnych stanovísk vyplýva, že stavebné povolenie je správny akt in rem.
Práva alebo povinnosti, ktoré z takéhoto rozhodnutia vyplývajú, sú prenositeľné na inú osobu spolu s
vecou, na ktorú sa vzťahujú. (T., Y..: Všeobecné správne právo. Eurokódex rok vydania 2007, Žilina, s.

173). Uvedený právny názor vyplýva aj z § 70 zákona č. 50/1976 Zb. Občiansky zákonník v § 120 ods. 2
výslovne uvádza, že stavby nie sú súčasťou pozemku. Preto podľa aktuálneho právneho stavu je podľa
neho možné, aby vlastníkom pozemku a stavby, ktorá je na ňom zriadená, boli rozdielne osoby. Právo
stavby je osobitným vecným právom stavebníka mať stavbu na pozemku iného vlastníka.

Súd prvého stupňa konštatoval, že slovenský právny poriadok v súčasnosti umožňuje kolíziu tvrdeného
práva navrhovateľa vyplývajúceho zo stavebného povolenia a práva odporcov z titulu vlastníctva
pozemku,naktoromsamástavbapodľastavebnéhopovoleniarealizovať,ktorákolíziabudepredmetomskúmania a dokazovania vo veci samej, nakoľko presahuje rámec konania o nariadení predbežného
opatrenia.

Vyslovil názor, že v prejednávanej veci je nutné túto kolíziu predbežne do rozhodnutia v merite rozhodnúť
v prospech odporcov ako vlastníkov pozemku, ktorí jediní majú ako vlastníci právo s vecou nakladať,
teda aj rozhodovať, či na ich pozemku môže alebo nemôže realizovať stavbu tretia osoba, ktorej
už nesvedčí vlastnícke právo k pozemku, ktorým disponovala v čase vydania stavebného povolenia.
Tvrdené oprávnenie navrhovateľa vyplývajúce z individuálneho správneho aktu nemôže podľa neho bez

právneho dôvodu nielenže „presahovať“ vecné právo odporcov ako vlastníkov, ani zasahovať do práva a
oprávnených záujmov odporcov ako vlastníkov pozemku, ku ktorému patrí aj právo zriadiť si na svojom
pozemku stavbu. Mal za to, že nie je preto možné uložiť odporcom všeobecný zákaz „akýchkoľvek
terénnych úprav alebo vykonávania, pokračovania, stavebnej činnosti“, s ohľadom na neadekvátnosť
takéhoto obmedzenia, ktoré nie je odôvodnené právnym postavením navrhovateľa ako stavebníka,
ktorý však nemá k pozemku na ktorom sa má realizovať stavba, žiadny právny vzťah.

Navrhovateľ podľa súdu prvého stupňa napokon ani neosvedčil existenciu neoprávneného zásahu
odporcov do jeho práva ako stavebníka, neosvedčil, že odporcovia realizujú na pozemku stavbu práve
na základe vydaného Rozhodnutia Mesta U., č. j.: U.-XXXXX/XX-XX/Šm zo dňa 13.01.2009 (stavebné
povolenie na stavbu „Dva rodinné domy" na pozemku parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX H.

XXXX/XX pre k. ú. T. N..) resp. práve podľa projektovej dokumentácie schválenej stavebným úradom
v stavebnom konaní. Bol toho názoru, že pokiaľ by aj akúkoľvek stavbu odporcovia realizovali bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, ako tvrdí navrhovateľ, táto skutočnosť by bola predmetom
šetrenia orgánov štátneho stavebného dohľadu, pričom zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach účastníkov stavebného konania stavebnému úradu, ktorým je obec a súd nemá právomoc

o zastavení stavby konať a rozhodnúť. Navrhovateľ sa preto musí primárne obrátiť na príslušný stavebný
úrad.

Súd prvého stupňa z uvedených dôvodov dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil dostatočne
právo, ktorému má súd poskytnúť predbežnú ochranu ani existenciu neoprávneného zásahu, ktorý by

odôvodňoval uloženie zákazu vykonávať, pokračovať v akýchkoľvek zásahoch, terénnych úprav alebo
vykonávania, pokračovania, stavebnej činnosti na pozemku v ich vlastníctve, preto návrh navrhovateľa
zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, že návrh na predbežné opatrenie

bol podaný pred začatím konania vo veci samej, avšak úspešným odporcom žiadne trovy konania
nevznikli, preto im ich náhradu voči navrhovateľovi nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť a

priznať mu náhradu trov konania dôvodiac tým, že aj napriek tomu, že súd prvého stupňa mal správne
v rámci konania za preukázané, že dochádza k stretu jeho práva zo stavebného povolenia a práva
odporcov z titulu vlastníctva pozemku, pričom túto kolíziu práv je potrebné skúmať, sa bez akéhokoľvek
logickéhoodôvodneniasohľadomnavyslovený právnyzáverpriklonilnastranuodporcovakovlastníkov
pozemku. Uviedol, že súdna judikatúra dospela k záveru, že spojenie ,,dočasná úprava pomerov medzi

účastníkmi“ je potrebné vyložiť tak, že podeň možno zahrnúť aj dočasné obmedzenie disponovania
s majetkom, a to z dôvodu, že by bol výkon rozhodnutia ohrozený (Ústavný súd ČR I. ÚS 31/97).
Považoval za zrejmé, že inštitút predbežného opatrenia sa uplatní najčastejšie na spory týkajúce sa
vlastníckeho práva, pričom pod pojem „dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi“ je podľa neho
potrebné zahrnúť aj dočasné obmedzenie disponovania s majetkom. Považoval tak právny názor súdu

prvého stupňa, že je potrebné prikloniť sa na stranu odporcov ako vlastníkov pozemku aj napriek tomu,
že kolízia práv navrhovateľa a odporcov je jednoznačne zrejmá, za nesprávny a žiadnym relevantným
spôsobom za neodôvodnený. Mal za to, že neobstojí všeobecná argumentácia súdu prvého stupňa, že
vlastnícke právo je najúplnejšie aj najširšie vecné právo, ktoré predstavuje právo vlastníka vec držať,
užívať a disponovať s ňou, pričom obmedzenie vlastníckeho práva je možné len na základe zákona,

a taktiež ani argumentácia, že podstatou vlastníctva je neobmedzená moc vlastníka nad vecou, ktorú
vlastní, pričom odporcovia sú ako jedinní oprávnení rozhodovať, či na ich pozemku môže alebo nemôže
realizovať stavbu tretia osoba, a to z dôvodu, že na základe Zmluvy o prevode práv stavebníka zo
dňa 19.2.2016 získal právo, resp. oprávnenie od predchádzajúcich vlastníkov pozemku na realizáciustavby podľa právoplatného stavebného povolenia na pozemku. Uviedol, že odporcovia ako právni
nástupcovia predchádzajúcich vlastníkov pozemku, vstúpili do všetkých práv a povinností vyplývajúcich
im z nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku, a teda stali sa povinnými rešpektovať jeho oprávnenie

realizovať stavbu podľa právoplatného stavebného povolenia na ich pozemku, ktoré nadobudol od
predchádzajúcich vlastníkov pozemku. Bol toho názoru, že argumentácia súdu prvého stupňa, že
odporcovia sú ako jedinní oprávnení rozhodovať, či na ich pozemku môže alebo nemôže realizovať
stavbu tretia osoba, by znamenalo, že zmenou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej prevodom
vlastníckeho práva boli vo vzťahu k nehnuteľnosti dohodnuté, a teda aj napríklad vzťahy nájomné a

pod. čo považuje za absolútne v rozpore s platnými právnymi predpismi SR. K záveru súdu prvého
stupňa,ženeosvedčilexistenciuneoprávnenéhozásahu odporcovdojehopráva akostavebníka,ateda
neosvedčil, že odporcovia realizujú na pozemku stavbu na základe vydaného Rozhodnutia Mesto U. č.j.
U.-XXXXX/XX-XX/Šm zo dňa 13.1.2009, resp. podľa projektovej dokumentácie schválenej stavebným
úradom v stavebnom konaní uviedol, že uvedená skutočnosť jednoznačne vyplýva zo záverov ohliadky
zo dňa 18.4.2016, ktorú vykonávalo Mesto U. ako miestne a vecne príslušný stavebný úrad I. stupňa.

Uviedol, že zo záverov ohliadky konkrétne vyplýva, že odporcovia ako stavebníci začali s výstavbou
dvojdomu na vlastnom pozemku a v súlade s Rozhodnutím Mesta U. č.j. U.-XXXXX/XX-XX/ŠT. zo dňa
13.1.2009, a teda v súlade s projektovou dokumentáciou schválenou stavebným úradom v stavebnom
konaní, ktorú si nechal vypracovať on. Navrhovateľ súčasne predložil Záver ohliadky stavebného úradu
zo dňa 18.4.2016. Považoval za nepochybné vzhľadom na ním predložené dôkazy a ním uvedené

skutočnosti nariadenie predbežného opatrenia ako nevyhnutnej úpravy pomerov účastníkov konania.

Odporcovia odvolací návrh nepodali.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.

bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je vecne správne.

Konanie o nariadení predbežného opatrenia a konanie vo veci samej sú dvoma samostatnými
konaniami, ktoré od seba nie sú navzájom závislé v tom zmysle, že by na vydanie rozhodnutia vo

veci samej bolo potrebné najprv nariadiť predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie je samostatným
právnym prostriedkom ochrany ohrozených či porušených práv účastníkov, ktorý má dočasný charakter
a je možné ho nariadiť tak pre dobu pred začatím konania vo veci samej (§ 74 ods. 1 O.s.p.), ako i pre
dobu od podania žaloby vo veci samej až do právoplatného skončenia veci (§ 102 ods. 1 O.s.p.), ak
je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia

bol ohrozený.

Subjekt domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j.
potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu a ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia,
dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne

hroziacej ujmy. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností dôležitých pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa
posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava
(§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario,

§ 75 ods. 7 O.s.p.). sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle
a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu. Predbežné opatrenie je totiž inštitútom,
ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie konania vo veci samej,
pretože sa javí buď danou hrozba, že konečné rozhodnutie, ktorým sa konanie skončí, nebude už mať
pre vyriešený hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi materiálny význam (napr. pre insolventnosť alebo

zánik povinného subjektu). Predbežné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok
dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej,
účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom konania, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného
rozhodovania vo veci samej.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 75 ods. 2 O.s.p. má okrem náležitostí návrhu
podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti návrhu, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravypomerov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Je tiež nevyhnutné, aby navrhovateľovi svedčila vecná legitimácia, konkrétne aktívna legitimácia,
na podanie návrhu. Už v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí navrhovateľ

predložiť také dôkazy, a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo
veci samej. Navrhovateľ má tak dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný
dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností
odôvodňujúcich navrhované predbežné opatrenie, musí tiež preukázať existenciu hroziacej ujmy. Na
preukázanie svojich tvrdení musí k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia doložiť aj dôkazy.

Navrhovateľ sa svojim návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhal uloženia zákazu
odporcom 1/ a 2/ vykonávať, pokračovať v akýchkoľvek zásahoch do jeho práva ako stavebníka v
podobe akýchkoľvek zásahov, terénnych úprav alebo vykonávania, pokračovania stavebnej činnosti na
pozemku parcely registra „S.“ č. XXXX/XX druh pozemku: ostatné plochy o výmere XXX m2 zapísaného
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. N.., obec: U., okres T., a to až do právoplatného

rozhodnutia vo veci samej“ s tým, že vo veci samej sa chce domáhať uloženia odporcom 1/ a 2/
zákazu realizovať stavbu rodinného domu na pozemku parcely registra „S.“ č. XXXX/XX pre katastrálne
územie T. N.. podľa Rozhodnutia Mesta U., č.j.:U. XXXXX/XX-XX/Šm, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.2.2009, zdržania sa zásahov do práv navrhovateľa ako stavebníka vyplývajúcich z Rozhodnutia
Mesta U., č.j.: U.-XXXXX/XX-XX/Šm, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2009 a odstránenia

všetkých neoprávnene vykonaných stavieb a iných úprav. K svojmu návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia navrhovateľ doložil výpis z LV č. XXXX katastra nehnuteľností zo dňa 15.4.2016, podľa ktorého
spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/XX sú odporcovia 1/ a 2/v. , rozhodnutie Mesta U. zo dňa
13.1.2009 č.k.: U.-XXXXX/XX-XX/Šm, výpis z LV č. XXXX z katastra nehnuteľností zo dňa 23.2.2016,
podľaktoréhovlastníkmiparc.č.XXXX/XXboliG.V.L.aI.V..L..vX/X,zmluvuoprevodeprávstavebníka

zo dňa 19.2.2016.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že neboli splnené podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia, keď navrhovateľ neosvedčil dostatočne danosť svojho nároku a ani zásah do
jeho práva, a to ani po doplnení navrhovateľom v odvolacom konaní listinným dôkazom -Záver ohliadky

vykonanej Mestom U. zo dňa 18.4.2016, z ktorého vyplýva, že stavebné práce zrealizované do ohliadky
bez ohľadu na osobu stavebníka, nie sú v rozpore s vydaným stavebným povolením a stavebný úrad
nenašiel dôvod na to, aby boli stavebné práce zastavené. V predmetnej veci ide o vyriešenie otázok,
ktoré ako súd prvého stupňa správne uviedol, presahujú rámec konania o nariadenie predbežného
opatrenia. A pokiaľ navrhovateľ uvádza, že mu vzniká škoda, ktorej by sa nariadením predbežného

opatrenia mohlo zabrániť, nie je vylúčené, že škoda by mohla vznikať aj odporcom, čo však v takomto
konaní bez vykonávania dokazovania nie je možné ustáliť.

Občiansky zákonník v § 120 ods. 2 výslovne uvádza, že stavby nie sú súčasťou pozemku. V predmetnej
veci má ísť podľa navrhovateľa o rozpor medzi jeho právom stavebníka a vlastníckym právom k

pozemku, prináležiacemu odporcom1/ a 2/. Obsah zmluvy o prevode vlastníctva pozemku uzavretej
medzi jej predchádzajúcimi vlastníkmi L.. G. V. H. L.. I. V., nie je známy, teda či touto tiež nedošlo aj
k prevodu práv stavebníka, čo sa zvyčajne pri takomto prevode uskutočňuje, nakoľko navrhovateľ túto
spolu s ním predloženými listinnými dôkazmi nedoložil.

Z rozhodnutia Mesta U. zo dňa 13.1.2009 č.k.: U.-XXXXX/XX-XX/Šm vyplýva, že ním bola povolená
stavba: ,,Dva rodinné domy“ na pozemku parc.č. XXXX/XX,XXXX/XX, XXXX/XX H. XXXX/XX k.ú. T.Á.
N., ul. Š., stavebníkovi -spoločnosti parc. č. AURIS REAL INVEST, s.r.o. Albrechtova 1, Bratislava, IČO:
43 963 200, podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní. Zmluvou o prevode práv
stavebníka zo dňa 19.2.2016 L.. G. V. ako prevádzajúci 1/ a L.. I. V. ako prevádzajúca 2/ previedli

podľa čl. I tejto zmluvy práva a povinnosti stavebníkov z vyššie uvedeného rozhodnutia Mesta U. zo
dňa 13.1.2009 č.k.: U.-XXXXX/XX-XX/Š. na AURIS REAL INVEST s.r.o. ako nadobúdateľa. Pritom
z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že práve táto spoločnosť bola označená ako stavebník, ktorému
bola povolená stavba. Podľa doloženého LV č. XXXX katastra nehnuteľností zo dňa 15.4.2016, sú ako
spoluvlastníci pozemku parc. č. XXXX/XX vedení odporcovia 1/ a 2/ a podľa LV č. XXXX z katastra

nehnuteľností zo dňa 23.2.2016, vlastníkmi parc.č. XXXX/XX boli G. V. L.. sa I. V. L.. v X/X. Nie je
zrejmé čo viedlo navrhovateľa AURIS REAL INVEST, s.r.o., ktorej spoločníčkou je L.. I. V. a konateľom
L.. G. V.S. k prevodom. Títo nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy,
zavkladovanej dňa 10.12.2016 pod č. P. XXX/XX a ako sami uviedli z titulu nadobudnutia vlastníckehopáva k nehnuteľnosti sa v zmysle § 70 stavebného zákona stali právnymi nástupcami predchádzajúceho
vlastníka (ich spoločnosti AURIS REAL INVEST, s.r.o.) ako stavebníka vstúpili do práv a povinností
stavebníka vyplývajúceho zo stavebného povolenia. Nie je zrejmé, prečo takto na odporcov 1/ a 2/, na

ktorých mali previesť len vlastnícke práva k nehnuteľnosti, nepreviedli aj práva stavebníka a či prípadne
nedošlo k nejakej inej zmluve alebo dohode medzi navrhovateľom (ktorého spoločníčkou je L.. I. V. a
konateľom L.. G. V.) a odporcami 1/ a 2/, ktoré skutočnosti a zámer takýchto prevodov možno vyvodiť len
z dokazovania vo veci samej. Takýto stav uvádzaný navrhovateľom a ním označený ako zásah odporcov
1/ a 2/ vyvolal vyššie uvedenými prevodmi práve navrhovateľ, resp. L.. I. V., jeho spoločníčka. a L.. G.

V., jeho konateľ.
Treba si tiež uvedomiť, že stavebné povolenie je individuálnym správnym aktom. Verejnoprávne
oprávnenia vyplývajúce z individuálnych správnych aktov sú v zásade neprevoditeľné. Práva alebo
povinnosti, ktoré, z takéhoto rozhodnutia vyplývajú sú "prenositeľné na inú osobu spolu s vecou, na ktorú
sa vzťahujú." Táto "prenositeľnosť" si však vyžaduje konkrétne zákonné ustanovenie. "Skutečnost, že
správní akt zavazuje i nástupce, musí být v zásadě vždy výslovne vyjádřena v zákoně" (Hendrych, D.

a kol: Správní právo. Obecní část. 6. vydání. Praha: C.H. Beck 2006. s.197). Takéto výslovné zákonné
ustanovenie nachádzame v § 70 stavebného zákona, podľa ktorého "Stavebné povolenie a rozhodnutie
o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania." (resp. § 40 ods.
4 stavebného zákona vo vzťahu k územnému rozhodnutiu). V zmysle vyššie citovaných teoretických
názorov toto právne nástupníctvo by sa malo týkať len právneho nástupníctva vo vzťahu k veci (napr.

pri prevode vlastníctva k pozemku alebo rozostavenej stavbe). Nemalo by ísť o právne nástupníctvo v
zmysle súkromnoprávnej dohody o prevode práv podľa § 524 a nasl. OZ. Stavebný úrad v stavebnom
konaní chráni aj dôležitý záujem, ktorý sa nachádza na hranici medzi verejným a súkromným právom.
Ide o kontrolu práva stavebníka stavať na danom pozemku. Podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona
musí stavebník v konaní preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo má k nemu iné právo v zmysle

§ 139 ods. 1 stavebného zákona. Do istej miery ide samozrejme o súkromný záujem, ktorý chránia aj
ustanovenia súkromného práva (§ 126, § 135 OZ a iné). Všetky vyššie uvedené otázky môže byť riešené
len vykonaným dokazovaním vo veci samej, čo by bolo nad rámec konania o nariadenie predbežného
opatrenia.

Odvolacísúdzvyššieuvedenýchdôvodovnapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňaakovecnesprávne
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a
odporcom 1/ a 2/, úspešným v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko

im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.