Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Gazdačková
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/139/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708208138
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5708208138.15
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Emil Krajčík
s.r.o. so sídlom v Senici, Dlhá 1424/47, IČO: 36246204, právne zastúpeného Mgr. Milanom Sadloňom,
advokátom so sídlom v Senici, V.P.Tótha 30, proti žalovaným v rade 1/ S. Z., H.. X.X.XXXX, C. Z., Z. X, v
konaní o zaplatenie 4.020,12 eur, a žalovanej v rade 2/ B. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. S. X/XX, Z., v konaní o
zaplatenie 5.238,20 eur s príslušenstvom, obe žalované zastúpené právnou zástupkyňou Advokátskou
kanceláriou JUDr. Silvia Tatarková s.r.o., so sídlom v Martine, E.B.Lukáča 2, takto
r o z h o d o l :
Žalovaná v rade 1/ S. Z., je žalobcovi povinná zaplatiť 4.020,12 eur (121.110,-Sk) do 3 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná v rade 2/ B. Š. je žalobcovi povinná zaplatiť 5.238,20 eur (157.806,-Sk) do 3 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.7.2008 sa žalobca proti pôvodne žalovanej v rade 1/
domáhal zaplatenia sumy 121.110,-Sk (4.020,12 eur) titulom náhrady škody spôsobenej schodkom na
hodnotách, zverených na vyúčtovanie.
V žalobe žalobca uviedol, že žalovaná v rade 1/ pracovala u žalobcu ako predavačka - pokladníčka,
poverená zastupovaním vedúcej predajne 101 Drogérie v MO811 Martin na základe pracovnej
zmluvy, uzatvorenej 4.4.2006. Dňa 21.5.2006 so žalobcom uzavrela tiež dohodu o spoločnej hmotnej
zodpovednosti na zverené hodnoty podľa stavu, zisteného fyzickou inventúrou zo dňa 21.5.2006.
Fyzickou inventúrou, vykonanou na pracovisku žalovanej v dňoch 26.až 27.5.2007 bolo zistené manko
vo výške 375.762,-Sk, ktoré bolo znížené o normomanko v sume 50.648,59 Sk a zostatok v sume
325.114,-Sk bol rozpočítaný podľa Zákonníka práce na všetkých spoločne hmotne zodpovedných
zamestnancov, pričom na žalovanú v rade 1/ ako na zástupkyňu pripadla suma 121.110,-Sk. Túto
škodu, ktorú žiadal žalobca ako zamestnávateľ od žalovanej v rade 1/ nahradiť, oznámil zamestnávateľ
žalovanej v rade 1/ listom zo 7.6.2006. Žalovaná sa k vzniku škody a jej výške vyjadrila v tom smere,
že nie je preukázané z akej evidencie sa pri inventúre vychádzalo a že požaduje, aby sa inventúra
opakovala, a aby sa vychádzalo z prvotných podkladov. Následne bola k náhrade škody vyzvaná ešte
listom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 6.2.2008, avšak listom svojho právneho zástupcu tento nárok
spochybnila. V dôsledku tejto skutočnosti bol žaloba nútený obrátiť sa žalobou na súd.
V priebehu konania žalobca podal na Okresný súd Martin žalobu proti žalovanej v rade 2/, ktorá bola
doručená 10.9.2008 a ktorou sa proti žalovanej v rade 2/ domáhal zaplatenia sumy 157.806,-Sk -
5.238,20 € z rovnakého dôvodu, ako voči žalovanej v rade 1/ s tým, že žalovaná v rade 2/ pracovala v
rovnakej prevádzke a predajni v rovnakom čase, ako vedúca predmetnej predajne a aj ona 21.5.2006
uzavrela dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Aj žalovaná v rade 2/ z podobných dôvodov akožalovaná v rade 1/ odmietla žalobcovi zistenú škodu, zistenú inventúrou z 26.až 27.5.2007 nahradiť a
preto aj voči žalovanej v rade 2/ bol žalobca nútený obrátiť sa žalobou na súd . Konanie sa viedlo pod
sp.zn. XC XXX/XXXX.
Uznesením Okresného súdu Martin sp.zn. XXC/XXX/XXXX z 22.1.2009 súd obe veci spojil v zmysle §
112 ods.1 O.s.p. na spoločné konanie s tým, že spojené konanie sa vedie pod sp.zn. XXC XXX/XXXX.
V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
Žalované v rade 1/ a 2/ od podania žaloby až do vyhlásenia rozsudku spochybňovali výsledky
inventarizácie a výšku schodku a žalobu žiadali zamietnuť.
Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 29.3.2009 žalovaná v rade 1/ potvrdila, že pracovala u žalobcu
ako predavačka pokladníčka, tiež poverená zastupovaním vedúcej predajne v prevádzke žalobcu,
uvedenej v žalobe, ktorá bola umiestnená v Martinskom Priore a podpísala aj dohodu o hmotnej
zodpovednosti z 21.5.2006. V tento deň bola aj urobená fyzická inventúra tovaru, ktorý bol umiestnený
v predajni. K tomuto dňu pracovalo v kolektíve danej prevádzky 5 zamestnancov. Inventúry 21.5.2006
sa zúčastnila tak ona, ako aj vedúca predajne, žalovaná v rade 2/, ďalšie kolegyne, ktoré mali uzavreté
dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti a ešte pracovníci z vedenia podniku. K inventúre, ktorá bola
vykonaná v prevádzke ku dňu uzavretia dohody o hmotnej zodpovednosti žalovaná v rade 1/ uviedla, že
táto vyšla s účtovným prebytkom. Na predajni sa zistilo totiž viac tovaru, ako bolo účtovne evidovaného.
Tovar, ktorý bol fyzicky v predajni bol zaevidovaný aj počítači na tzv. skladových kartách, ktoré sa viedli
pre jednotlivé druhy tovarov, ale aj podľa jednotlivých dodávateľov. Ak do predajne dochádzal v priebehu
roka ďalší tovar, jeho evidencia závisela podľa toho, či dochádzal z centrálneho skladu v Senici, kde sa
nachádzalo centrum firmy, alebo prišiel priamo od dodávateľa. Ak do predajne doobjednávali tovar zo
Senice, do počítača bol nahadzovaný operátorkou z centra firmy. Pri takejto dodávke ona s vedúcou
len potvrdzovala, či sedí cena dodaného tovaru so sprievodnými dokladmi, ktoré k nemu dostali, a či
tiež sedí počet kusov. Pokiaľ došiel tovar od externých dodávateľov, kontrolovali jeho množstvo, cenu
podľa dodacích listov, ktoré nahadzovali do počítača priamo ony, teda pracovníčky predajne a príjem
tovaru potvrdili na dodacích listoch. Originál dodacieho listu potom zasielali na firmu, kópiu dodacieho
listu si nechávali na pokladni. Dodaný tovar sa tiež nahadzoval do skladových kariet v počítači a túto
administratívnu činnosť urobila buď ona, alebo vedúca predajne. V priebehu roka od uzavretia dohody
o hmotnej zodpovednosti až do inventúry do predajne nastúpili ďalšie pracovníčky N. F., Z. C. a Z. M.,
u ktorých nevedela povedať, ale predpokladala, že aj oni mali uzavretú dohodu o spoločnej hmotnej
zodpovednosti. Tá sa totiž podľa jej vedomostí uzatvárala s každým novo nastupujúcim zamestnancom.
Pri nástupe týchto kolegýň sa ale už inventúra nerobila, pretože o vykonanie inventúry nikto nepožiadal.
Pri inventúre, ktorou bol zistený schodok v máji 2007 bola ona a vedúca predajne, kolegyňa F., a
kolegyňa Š. za podnik Z. Z. B. Z. A.. Skutočnosť, že za rok práce v predajni vzniklo tak rozsiahle manko
pripisovala jednak chybe pri zisťovaní fyzického stavu tovaru, ktorý sa mal na predajni nachádzať, ale
možno aj krádežiam zákazníkov, pretože v predajni bol drobný tovar, veľmi vysokej hodnoty, vyložený v
rôznych regáloch. Na tento nedostatok upozorňovali Z. A., ktorá bola manažérkou zamestnávateľa a to v
tejsúvislosti,žetentodrobnýtovarbybolovhodnejšiepredávaťzapultom,abybolzákazníkovipodávaný
a nie, aby mal k nemu bežný prístup, pretože sa stalo, že v predajni párkrát prichytili zlodejov. Inventúra
v máji 2007, ktorú vykonávala inventarizačná komisia sa vykonávala tým spôsobom, že skenermi, do
ktorých sa nahadzoval kód tovaru, bol zistený presný počet tovaru z každého druhu, ktorý sa na predajni
nachádzal jednotlivo. Tieto skenery boli potom odovzdané inventúrnikovi, ktorý ich spojil s počítačom,
kde prebehol prenos dát zo skeneru do počítača a vyšiel fyzický stav tovaru. Pri predaji tovaru po
nahodení kódu predávaného tovaru v elektronickej pokladni sa predaný tovar mal odpočítať zo skladovej
karty zásob. Pohyb tovaru na predajni, jeho dodávanie aj predaj boli totiž evidované cez elektronickú
pokladňu a počítačovú sieť, teda elektronicky. Žalovaná v rade 1/ však poukázala na skutočnosť, že
v deň, keď sa robila inventúra v máji 2007 sa skenery dosť kazili a v predchádzajúcom období sa im
opakovane kazili aj elektronické pokladne. K zápisu o vykonaní kontrolnej inventúry 26.až 27.5.2007 (čl.
15) sa žalovaná v rade 1/ vyjadriť nevedela.
Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu sa kontrolná inventúra robí kvôli zisteniu, či riadna
inventúra, kde sa globálne spočítava celý tovar na predajni, bola urobená správne. Preto pri kontrolnej
inventúre zodpovedné pracovníčky majú možnosť vybrať 100 druhov tovaru, ktorý sa opätovne preráta avýsledok sa porovná s výsledkami celkovej inventúry. Ak sa rozdiely nezistia, má sa za to, že pravidelná
a riadna inventúra bola vykonaná správne, teda inventúra, pri ktorej sa spočítal všetok tovar na predajni.
V súvislosti s prípadnými upozorneniami na nedostatky súvisiace s ochranou zvereného tovaru,
žalovaná v rade 1/ uviedla, že pani A., manažérku podniku zamestnávateľa upozorňovala na nedostatky
v umiestnení drobného tovaru, ktorý bol ľahko dostupný prípadným zlodejom. Riešilo sa to potom tak,
že tento tovar bol zabezpečený uzamykacími zámkami, avšak z pohľadu žalovanej v rade 1/ to nebolo
dostatočne chránené pretože sa dal odtrhnúť. Potom , čo žalovaná v rade 1/ uzavrela dohodu o hmotnej
zodpovednosti v máji roku 2006 až do inventúry v máji 2007 od nej neodstúpila a to ani potom, čo jej
pripomienky ohľadne uskladnenia drobného tovaru neboli akceptované. Tieto pripomienky však pani A.
prednášala ústne. Žalovaná v rade 1/ spomenula tiež, že v priebehu inventarizačného obdobia sa často
kazili elektronické pokladne, resp. mrzli počítače v predajni a tieto poruchy v počítačovej sieti museli
hlásiť firme Etrin, ktorá spravovala počítačový systém žalobcu. Ku skladovým kartám mala žalovaná v
rade 1/ prístup a kedykoľvek podľa nich mohla kontrolovať účtovný a fyzický stav konkrétneho druhu
tovaru na pokladni. Z výpovede žalovanej v rade 1/ vyplynulo, že počas prevádzkových hodín na predajni
vošiel do kancelárie predajne neznámy páchateľ, ktorý odtiaľ odcudzil peniaze a doklady. Kancelária
sa nachádzala v priestoroch predajne a bola oddelená priečkou a zaťahovacími dverami. Táto udalosť
bola oznámená polícii aj vedeniu firmy. V súvislosti s touto udalosťou ale žalujúcemu zamestnávateľovi
nenavrhli vykonanie inventúry, aby sa zistilo, či nezmizlo niečo aj z pokladne.
Žalovaná v rade 2/ B. Š. potvrdila, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4.4.2006 pracovala u žalobcu
ako vedúca spomínanej predajne a 21.5.2006 uzavrela dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti.
V období medzi obidvoma inventúrami , teda inventúrou z mája roku 2006 a z mája roku 2007 v
kolektíve predajne pracovali aj ďalšie pracovníčky a to F., C. B. M.. Pri ich nástupe do zamestnania
neboli vykonané inventúry z toho dôvodu, že to nepovažovali (pracovníčky) za potrebné. Inventúra z
mája 2006, ale aj z mája 2007 sa robila tak, ako jej priebeh opísala žalovaná v rade 1/ a v medziobdobí
medzi týmito dvoma inventúrami pri nástupe ďalších pracovníčok do kolektívu hmotne zodpovedných
pracovníkov sa ďalšie inventúry neurobili, pretože žalovaná v rade 1/ ani žalovaná v rade 2/ o ich
vykonanie nepožiadali. Po vykonaní inventúry v máji 2007 mali síce prístup k počítaču, ale nemohli
presne zistiť, či boli správne prenesené dáta zo skenerov do počítačovej evidencie tovaru. K prvej
inventúre, urobenej pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti námietky nemala. Aj táto bola robená
rovnakýmspôsobom,akoinventúra,ktoroubolzistenýschodok.Akovedúcapredajnemohlakedykoľvek
zistiť stav tovaru podľa účtovného stavu na skladovej karte a prepočítaním tovaru v sklade a predajni.
Takéto kontroly si občas robila a niekedy zistila, že v predajni zmizli drahé krémy, ktoré boli umiestnené
v regáloch pri pokladni, preto vykonala opatrenia smerujúce k náprave a to tak, že v pokladni umiestni
len pár kusov z jednotlivých druhov a zvyšok držali v kancelárií, aby sa to nekradlo, a aby o tom mali
prehľad. Manažérka podniku p.A., ktorá prišla do predajne na kontrolu však im tvrdila, že to nevyzerá
dobre a že majú vyložiť všetok tovar. Smeny prebiehali tak, že v predajni boli vždy dve predavačky zo
stáleho stavu a brigádnička, v čase od 9,30 hod. do 16,30 hod. bolo v predajni päť pracovníčok v stálom
stave, a pracovníčka na skrátený úväzok, teda v priebehu najväčšej prevádzky bolo na predajni vždy
päť stálych pracovníčok. Ona, keďže musela vykonávať aj prácu v súvislosti s administratívou, nemohla
vždy pôsobiť na predajni a sledovať zákazníkov. Jedna pracovníčka obvykle bola v pokladni, druhá robila
nejakú robotu, tretia obsluhovala vzadu. Predajňa nebola opatrená kamerovým systémom, boli v nej
umiestnené dve veľké zrkadlá, ktoré mali odrážať nejaký stav v časti predajne a iné zabezpečenie tam
nebolo. Potrebu pultového predaja drobných kozmetických výrobkov signalizovala manažérke pani A.
už v čase, keď sa predajňa otvárala, čo bolo v apríli 2006, neskôr nie. Predajňa nebola zabezpečené
nejakým elektronickým systémom kontroly prípadného odcudzenia tovaru. Jej samej sa raz podarilo
prichytiť zlodejov. Neskôr už nedostatky v práci, ktoré by bránili riadne sa starať o tovar písomne
na podnik neoznamovala a od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpila. K protokolu o vykonaní
kontrolnej inventúry uviedla, že si nemyslí, že počas tejto kontrolnej inventúry bolo vybraných sto
druhov výrobkov, inventúrnik totiž po tom, čo nahodil stavy zo skenerov do systému elektronickej
evidencie tovaru na predajni a potom, čo sa porovnávajú účtovné stavy zo skladových kariet so stavmi
napočítaných výrobkov, im oznámil, aby sa prišli pozrieť, že mu vyskakujú nejaké chýbajúce kusy z
tohto výrobku. Vtedy sa pracovníčky šli skutočne pozrieť na tento typ tovaru a aj pri prepočítaní tohto
tovaru zistili, že z tovaru chýba rovnaký počet tovaru, ako bolo zistené prvýkrát v riadnej inventúre.
InventúrnikombolpánZ.apodľajejnázoruceláinventúra,ktorousazistilschodok,začaladivne,pretože
inventúrnik prišiel so skenermi, ktoré nemal nabité, rozdal ich pracovníčkam, ktoré ich chvíľu dobíjali
a potom s nimi pracovali. Tvrdil im, že ak budú svietiť na nich kontrolné svetlá, musia ich dať znovanabiť. Potom tie skenery pozbieral, niečo stiahol z počítača v predajni a oni sa zhruba až o týždeň
dozvedeli výsledok inventúry od pani A.. Potom, čo bola táto inventúra vykonaná, mala v elektronickej
evidencii zmenený stav zásob na skladových kartách, pretože sa tam preniesli dáta, zistené inventúrou
a v podstate stav na skladových kartách sa zmenil podľa výsledkov inventúry. Účtovný stav, evidovaný v
počítači pred inventúrou, teda pred zmenou sa zrejme archivoval v podniku a preto archívne dokumenty
o stave zásob, jeho pohybe a predaji sú k dispozícií v sídle podniku, ona k ním však prístup nemala.
Nevedela vysvetliť, ako mohlo vzniknúť tak vysoké manko, pretože sa snažila dôsledne viesť evidenciu
o všetkom tovare a preto ju výška manka prekvapovala.
Ku krádeži vecí z kancelárie uviedla, že k nej došlo počas prevádzkovej doby, bol jej odcudzený firemný
mobilný telefón, doklady a peniaze keď bola nútená opustiť predajňu a ísť vykonať nejakú prácu do
skladu, vtedy na predajni zostali dve pracovníčky. Po návrate zistila, že jej chýbajú osobné dokumenty
a celú záležitosť oznámila pani A., manažérke z podniku. Páchateľa krádeže polícia nezistila.
Mimo výsluchu žalovaných súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, čítaním listín, pripojených do
súdneho spisu, najmä pracovných zmlúv účastníčok konania a ich kolegýň, mzdových listov, listinných
dôkazov, preukazujúcich vykonanie inventúry v máji 2006 a v dňoch 26.až 27.5.2007, oboznámením sa s
podstatnýmobsahomspisuORPZMartinČVS:ORP-660/OEK-Mt-2007akoajvýsluchomustanoveného
znalca a čítaním jeho znaleckého posudku.
Svedkyňa Z. A., zamestnankyňa žalobcu v pozícií retail-manažér uviedla, že do svojej pracovnej pozície
nastúpila v roku 2006 a k jej úlohám patrilo zriaďovanie nových prevádzok, výber personálu, personálne
opatrenia so zamestnancami a riešenie rôznych problémov jednotlivých prevádzok. Prevádzka v
Obchodnom dome Prior v Martine bola zriadená v priebehu apríla 2006 a v tomto období bolo do
pracovnéhopomeruprijímanéajžalované.Keďsazriaďovalaprevádzka,bolivytlačenéinventárnehárky
tovaru, ktorý bol umiestnený do predajne, žalované tento tovar prevzali a podpísali inventarizačné, resp.
preberacie hárky tovaru. Východiskovou inventúrou bola inventúra z 21.5.2006, keď bol fyzicky zistený
stav zásob, ktoré boli na predajňu dodané s tým, že ostatné zamestnankyne ak boli prijímané neskôr
podpísali, že súhlasia s takýmto východiskovým stavom zásob. Po inventúre 21.5.2006 bola urobená
ďalšia inventúra až 26.5-27.5.2007. So zamestnancami, ktorí nastupovali v priebehu tohto obdobia
osobitné inventúry robené neboli. V priebehu inventarizačného obdobia dodávky tovaru do predajne boli
napojené počítačom on line systém na centrálu v Senici, a ak došiel nejaký tovar, v predajni vedúce
predajne mali možnosť si ho počítačom objednať v centrále. Podľa ich objednávky bol tovar naložený
na paletu, bol vystavený dodací list a tovar bol takto dodaný priamo do prevádzky. Vedúce predajne
mali možnosť podľa dodacieho listu kontrolovať množstvo dodaného tovaru. Ak by náhodou množstvo
dodaného tovaru, alebo druh dodaného tovaru nesedel s dodacím listom, okamžite to mohli hlásiť do
strediska v Senici, kde bol dodací list pri nedodaní tovaru odťažený. Dôkazom o prevzatí tovaru bol
podpísaný dodací list. Pri predaji tovaru sa zákazníkom vytláča pokladničný bloček. Každý tovar má svoj
interný kód a keďže pokladňa je robená elektronicky, tak automaticky pri predaji každého druhu, alebo
každej položky tovaru sa práve táto položka odpočítava zo skladovej karty v elektronickom systéme
žalobcu. Na konci predajného dňa sa robí uzávierka pokladne, kde sa vytlačí stav pokladne a tento sa
pripájadopokladničnejknihystým,žehotovosťsaodvádzadobanky.Tovarnebolchránenýelektronicky
tým spôsobom, že by prípadný zlodej vyvolal zvukový signál pri odchode z predajne. Predajňa bola
uzatvárateľná a zabezpečená kódovacím systémom, to znamená, že po uzavretí predajne v prípade
vniknutia by sa spustil alarm. Svedkyňa poprela, resp. si nespomínala, že by v priebehu obdobia mája
2006 až do mája 2007 zamestnankyne prevádzky nejakým spôsobom signalizovali nedostatky v ich
pracovných podmienkach pokiaľ ide o možnosť ochrany zvereného tovaru. Nespomínala si ani na to,
že by niektoré z pracovníčok predmetnej predajne boli upozorňovali, alebo by sa dožadovali pultového
predaja drobnej dekoratívnej kozmetiky. Pri zriadení prevádzky totiž pulty do nej neumiestňovali.
Dekoratívna kozmetika bola umiestnená v osobitnej časti predajne v dekoratívnych stojanoch, niektorá
bola umiestnená aj v predajných policiach s tým, že vždy zamestnankyne upozorňovala, aby sa v tejto
časti predajne zdržiavala jedna zamestnankyňa, ktorá tento tovar bude sledovať a ho strážiť. O inventúre
z 26.5. -27.5.2007 boli upovedomené zamestnankyne, ktoré v tomto období boli pracovníčkami žalobcu,
ale jednak aj tie, ktoré v tomto období pracovali, avšak ich pracovný pomer ku dňu vykonania inventúry
bol ukončený. Inventúra začala tým, že zamestnankyne si predpripravili inventúru tým spôsobom, že
fyzickyspočítalijednotlivémnožstvátovaruakukaždémudruhunalepilištítokspočtomkusov.Ona,teda
svedkyňa A.Á. spolu s pánom Z. a v prítomnosti týchto zamestnankýň pomocou špeciálneho prístroja
skenovali každý jeden kus tovaru podľa jeho kódu s tým, že tento prístroj dokázal elektronicky zachytiťkaždú jednu položku, ktorá sa automatiky v elektronickom systéme začala porovnávať s množstvom
tovaru na skladových kartách. Údaje sa priamo odosielali do centrály v Senici, kde sa porovnávalo
fyzicky zistené množstvo s účtovným množstvom na skladových kartách a okamžite inventarizačná
komisia dostávala aj výstupy, kde sú rozdiely v počte fyzicky zistených kusov oproti kusom, ktoré mali byť
evidované. Rozdiely dostali vo forme rozdielových listov. Rozdielové listy svedkyňa odovzdala vedúcej
predajne, ktorá potom jednotlivé rozdielové listy pridelila svojím podriadeným podľa toho, ktorú časť
predajne, resp. aký tovar mali na starosti títo zamestnanci a títo zamestnanci mali opätovne možnosť
spočítať jednotlivé kusy tovaru a zistiť, či je prípadný rozdiel. Každá jedna pracovníčka potom do
rozdielového listu opäť vyznačila skutočný stav daného druhu tovaru a opatrila to svojim podpisom
(rozdielové listy sa nachádzali v písomnom fascikli ružovej farby, ktorý do spisu pripojil žalobca a
bol označený ako Inv.811 Martin 26-27.5.2007 1/2). Ďalej svedkyňa uviedla, že vo zväzku, ktorý bol
označený ako Inv.811 Martin 26-27.5.2007 2/2 sa nachádza skutočný stav zásob, zistený inventúrou.
Svedkyňa poprela, že by si spomínala na to, že ju zamestnankyne predmetnej prevádzky niekedy
upozornili na to, že nemajú možnosť tovar ustrážiť. Tiež neodstúpili od dohody o hmotnej zodpovednosti.
Po krádeži , ktorá sa vyskytla v roku 2007, keď došlo k odcudzeniu niektorých osobných vecí a
služobného telefónu zamestnankyniam, žalované však ani iné zamestnankyne nepožadovali vykonanie
inventúry v súvislosti s touto krádežou. V prípade drobných krádeží, ktoré sa podľa spomienok svedkyne
vyskytli v prevádzke jeden alebo dvakrát boli zamestnanci inštruovaní tak, aby zavolali Mestskú políciu,
prípadne, aby sa so zákazníkom porozprávali a ak tovar vyložil mohli sa rozísť v dobrom. Ak by bolo
hodnoverne zistené, že niekto tovar ukradol, bola možnosť „odťažiť sa“ od takéhoto tovaru. Toto však
svedkyni nikdy signalizované nebolo. Podľa vyjadrenia svedkyne dnes v danej prevádzke sa nachádza
nový personál, ktorému dobre vychádzajú inventúry a nevyskytlo sa v prevádzke už tak rozsiahle manko,
ako práve v období, ktoré bolo uvedené v žalobe. Potvrdila, že páchateľ, ktorý vykonal krádež osobných
predmetov v kancelárii v roku 2007 musel do nej vojsť cez predajňu, čo bolo zrejme preto, že mu to
bolo pracovníčkami umožnené, a že zrejme v predajni nebol zamestnanec, ktorý by ho bol odsledoval.
Uviedla tiež, že po ukončení pracovného pomeru so žalovanými zamestnávateľ dostal informácie od
majiteľov okolitých predajní, že žalované si neplnili riadne svoje povinnosti, často fajčili na terase a
predajňu strážil len jeden jediný pracovník. Za takýchto okolností potom nebolo možné tovar ustrážiť.
Problém tzv. zamŕzajúcej kasy bol riešený s firmou Etrim, ktorá spravovala elektronické pokladne aj
elektronický systém žalobcu a dnes už sa nevyskytuje. K námietkam žalovaných ohľadne ochrany
drobných kozmetických výrobkov svedkyňa uviedla, že pánske holenie bolo umiestnené v špeciálnych
obaloch s uzamykateľným zámkom a na stojanoch, ktoré sa nachádzali v mieste, kde sa vchádzalo do
kancelárie. Navyše ona sama dala pokyn, aby sa tam zdržiaval jeden pracovník, ktorý to mal strážiť.
Svedok Z. Z. v rokoch 2006, 2007 pracoval u žalobcu ako referent a do jeho pracovnej náplne spadalo
zriaďovanie predajní, robenie inventúr a podobne. Zúčastnil sa jednak inventúry, vykonanej v máji 2006,
ktorá bola urobená tesne po zriadení prevádzky, ale aj inventúry v máji 2007, ktorou bol zistený veľký
schodok. Potvrdil, že počas týchto inventúr každý jeden kus tovaru sa nahral cez svoj kód na špeciálny
prístroj, ktorý bol použitý k zisteniu fyzického stavu tovaru tak v predajni, ako aj na sklade, a údaje z tohto
prístroja sa zasielali do servera počítača v centrále žalobcu, aby sa porovnali zistené údaje s údajmi v
skladových kartách. K tomu bol vytvorený špeciálny počítačový program, ktorý spracoval nahraté údaje
a porovnával ich s údajmi , evidovanými v účtovníctve. Potom bol vytlačený rozdiel v stave tovaru, teda
zoznam chýbajúceho tovaru, ktorý bol poskytnutý personálu na odkontrolovanie so stavom na predajni.
Tieto rozdielové hárky mali k dispozícií pracovníci predajne, aby opätovne prepočítali tovar, z ktorého
malo chýbať a zistili, či nedošlo k nejakému omylu (k rozdielovým hárkom Inv.811 Martin 26.-27.5.2007
1/2 žalované uviedli, že na jednotlivých hárkoch príslušného zväzku sa nachádzajú ich podpisy).
Kolegyňa oboch žalovaných svedkyňa X. Š. potvrdila, že od mája 2006 bola zamestnancom žalobcu
a dohodu o hmotnej zodpovednosti podpísala v deň, keď bola robená inventúra. Od vykonania tejto
východiskovej inventúry do inventúry v roku 2007 sa v predajni nerobila žiadna iná inventúra. V
predajni sa sem-tam podarilo prichytiť nejakých drobných zlodejov. Od týchto bolo žiadané, aby sa
veci vrátili. Niekedy v predajni našli tovar, uložený ako keby nachystaný pre budúceho zlodeja, ale
ešte neodcudzený. O nejakej veľkej krádeži v predajni v tomto období vedomosť nemala. Podľa jej
názoru predajňa nebola dostatočne zabezpečená proti krádežiam, lebo v nej bolo málo personálu.
Jedna predavačka mohla byť na pokladni, vedúca alebo zástupkyňa mohli robiť papiere v kancelárií
a potom bola na predajni už len jedna predavačka, ktorá musela odsledovať celú situáciu. Niekedy
prišla väčšia skupina zákazníkov - Rómov, z ktorých jeden upútal jej pozornosť, chcel skúšať pánske
voňavky a druhý sa snažil za chrbtom predavačky niečo ukradnúť, keď ona obsluhovala prvého. Natúto skutočnosť upozorňovali zamestnankyne vedúcu predajne a vyslovila názor, že vedúca určite niečo
také signalizovala aj manažérke. Svedkom ale takýchto upozornení nebola. Potvrdila, že aj voči nej bol
uplatnený nárok na náhradu škody približne vo výške niečo cez 9000,-Sk, ktorý už zaplatila. Urobila tak
na základe právoplatného rozhodnutia súdu, voči ktorému nepodala opravný prostriedok. K obsadeniu
predajne zamestnancami uviedla, že ráno do predajne prichádzala vedúca, alebo jej zástupkyňa a dve
predavačky, tri zamestnankyne takto pracovali približne do 10,00 hod. až 10,30 hod., keď nastupovala
ďalšia zmena, s ktorou sa zamestnanci rannej zmeny prekrývali. Vtedy ich bolo na predajni päť a neskôr
chodila ešte jedna zamestnankyňa približne na štyri hodiny a keď skončila ranná zmena, čo bolo okolo
16,00 hod., až do záverečnej, ktorá bola o 18,00 hod. v predajni pracovali tri predavačky. V piatok bola
záverečná o 19,00 hod. a v sobotu o 13,00 hod. Svedkyňa potvrdila, že počas inventarizačného obdobia
zistili, že im zmizlo niekoľko drahých krémov, vtedy urobili opatrenia také, že na polici ponechávali tri
kusy a ostatné schovali. Manažérka z podniku ich však žiadala, aby vyložili na police všetok tovar, lebo
inak vyzerajú police poloprázdne a teda nevyzerajú dobre. Tovar museli vždy umiestňovať do predných
radov v policiach, aj keď ho nebolo dostatok. Podľa jej názoru bola predajňa zle riešená, pretože nebolo
vidieť do jej zadnej časti. Tiež potvrdila, že sa pokladne často kazili, poruchy museli riešiť telefonicky s
centrálou. V takom prípade šli blokovať na druhú pokladňu v predajni.
Aj svedkyňa N. F., ktorá nastúpila do pracovného pomeru v septembri 2006 bola spolupracovníčkou
žalovaných a zamestnankyňou žalobcu podľa jej výpovede bola až do konca roku 2007. Tiež mala
uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti, avšak pri jej uzatváraní sa inventúra nerobila. Ona sa preto
zúčastnila len inventúry v máji 2007, ktorou bolo zistené veľké manko. Počas jej pôsobenia v predajni
nezistili nejakú väčšiu alebo rozsiahlu krádež na predajni, ale zistili miznutie vecí, keď napríklad našli
prázdne škatuľky od tovaru, ktorý bol zo škatuliek povyberaný. Na toto upozorňovali jednak vedúcu
predajne ale aj manažérku s tým, že prázdne krabice si odkladali do jedného koša na preukázanie
svojich tvrdení. Zamestnankyne stále tvrdili, že predajňa nie je riadne zabezpečená, pretože niekedy
nastala situácia, keď na predajni mohli zostať len dve pracovníčky, napríklad, keď jedna z troch musela
ísť do skladu ukladať tovar, druhá zase na rampu preberať dovezený tovar. Najväčším problémom bolo
ustrážiť sektor vzadu, kde bola kozmetika, líčidlá, zamestnankyne to chceli umiestniť do prednej časti
predajne, ale nič sa na umiestnení tovaru nezmenilo. Ona osobne pri drobných krádežiach neprichytila
nikoho a písomne nikdy nežiadala vykonanie opatrení na lepšie zabezpečenie predajne. Potvrdila, že
na predajni sa často kazili elektronické pokladne.
Svedkyňa Z. D., pracovala ako predavačka v prevádzke žalobcu v Martinskom Priore od mája 2006
približne jeden rok. Kritickú inventúru, pri ktorej bolo zistené obrovské manko už nestihla, pretože v tom
období jej už pracovný pomer u žalobcu bol ukončený. Z toho dôvodu sa nevedela vyjadriť k jej priebehu.
Voči nej žalobca tiež uplatnil nárok na náhradu škody z tohto manka, ktorú požadoval v sume okolo
10.000,-Sk a ona tento dlh voči nemu nakoniec uhradila. Počas jej pôsobenia v prevádzke nedošlo k
nejakému veľkému vlámaniu do predajne ale boli prichytení rôzni drobní zlodeji. Napríklad jej sa stalo,
že opakovane prichytila Rómov, ktorí tam chodili kradnúť. Vtedy bola predajňa okamžite uzavretá, bola
privolaná vedúca a aj polícia. Spočiatku tieto drobné krádeže neustriehli. Ona osobne nedostatky v
pracovných podmienkach, ktoré by mali slúžiť k lepšej ochrane tovaru nikdy nesignalizovala vyššie. O
vhodných opatreniach sa bavila s kolegyňami len medzi sebou.
Svedkyňa T. A. rovnako pracovala u žalobcu od 20.5.2006 do 19.5.2007 ako predavačka pokladníčka. V
deň keď sa robila jej nástupná inventúra, podpísala aj dohodu o hmotnej zodpovednosti. V tomto období
v roku 2006 ešte predajňa nebola celkom zariadená. Inventúry v máji 2007, ktorou sa zistilo manko sa
už nezúčastnila. Bola o jej výsledkoch informovaná písomne a zamestnávateľ jej oznámil vypočítaný
podiel na schodku vo výške 9740,-Sk. So svojou zodpovednosťou nesúhlasila, čo zamestnávateľovi aj
oznámila ale vzhľadom na skutočnosť, že už nechcela mať problémy s touto záležitosťou, dlh zaplatila.
Podľa jej názoru celé manko mohlo byť spôsobené aj tým, že sa v predajni veľmi kazili pokladne
v priemere raz do týždňa, raz za dva týždne, niekedy vyhadzovali položky, ktoré na predajni vôbec
nemali. Preto mala pochybnosti o tom, či tak vysoké manko mohlo vzniknúť na predajni za jeden rok.
O krádeži vecí z kancelárie vedela, po upozornení, že kancelária nie je riadne zabezpečená dostala od
manažérky odpoveď, aby si osobné veci odkladala v šatni. O existencií takýchto šatní však svedkyňa
nemala vedomosť. Tovar bol doplnený na predajňu vždy vo štvrtok v dopoludňajších hodinách s tým, že
vtedy bolo nariadené, aby všetky predavačky boli na predajni. Vtedy ich bolo na predajni šesť. Vedúca
so zástupkyňou išli preberať tovar na rampu a v predajni zostali štyri zamestnankyne , z toho dve
predavačky boli v pokladni a dve dávali pozor. Niekedy vedúca so zástupkyňou zavolali zo skladu, či napredajni nechýba nejaký tovar s tým, že si môžu pre tento tovar prísť . Vtedy ho vedúca s jej zástupkyňou
zo skladu na prvom poschodí Prioru spustili výťahom dolu na prízemie a dve predavačky šli prevziať
tento tovar vozíkom. V takom prípade boli na predajni len dve predavačky. Jej osobne sa nestalo, že
pri drobnej krádeži prichytila nejakého zlodeja. Mala vedomosť o tom, že manažérka bola informovaná
o žiadosti na presun stojanov s pánskymi žiletkami zo zadnej časti predajne k pokladniam a o žiadosti,
aby dekoratívna kozmetika bola predávaná pultovým predajom, čo bolo ale zamietnuté. Mala vedomosť
o tom, že bol žiadaný kamerový systém a údajne bolo odpovedané, že s tým nesúhlasí riaditeľka Priora.
O týchto opatreniach vedela od vedúcej, teda od žalovanej v rade 2/.
Svedok P.. B. X. bol v čase výsluchu (pojednávanie dňa 1.10.2010) finančným riaditeľom žalobcu
a v tejto funkcii pracoval aj v máji 2007. Uviedol, že firma žalobcu prevádzkuje asi 150 drogérií po
celom Slovensku a má prijaté vnútorné predpisy, ktoré sú v súlade so Zákonom o účtovníctve akým
spôsobom žalobca vykonáva inventarizáciu zásob. Žalobca má stanovenú inventarizačnú komisiu, ktorá
v danej predajni v Martinskom Priori v máji 2007 štandardne vykonala inventarizáciu zásob v zmysle
Zákona o účtovníctve. Firma má stanovené aj tzv. normomanko, ktoré sa stanovuje ako priemer mánk
zistených za isté obdobie, spravidla je to obdobie jedného roka vo všetkých predajniach a toto bolo
odsúhlasené vo výške 0,4% z obratu danej predajne k predchádzajúcemu kalendárnemu roku. V danej
predajni v roku 2007 bolo zistené manko približne v rozsahu 375.000,-Sk a to bolo manko tak vysoké,
s akým sa dovtedy žalobca v jeho predajniach nikdy nestretol. V dôsledku tejto skutočnosti po poučení
advokáta žalobca podal aj trestné oznámenie na políciu, či náhodou v tejto predajni nemohlo dôjsť k
trestnému činu sprenevery zo strany zamestnancov. Políciou bol poučený, aby dôsledne skontroloval
účtovnú dokumentáciu, aby zo strany žalobcu nedošlo k nejakému pochybeniu, alebo krivému obvineniu
zamestnancov. To bol dôvod, pre ktorý žalobca dal aj spracovať znalecký posudok P.. Z. E., ktorý bol
predložený polícií v trestnom konaní. Znalcovi bola poskytnutá dokumentácia, a znalec po oboznámení
sa s ňou vypracoval posudok. Znalcovi boli dané k dispozícií všetky dokumenty, ktoré svedčili o
pohybe tovaru a finančných prostriedkov v danej predajni. Predovšetkým mal k dispozícií inventarizačné
zápisnice a dostal aj dokumentáciu, svedčiacu o pohybe peňažných prostriedkov a zásob na predajni
od predchádzajúcej inventúry do spomínanej inventúry v máji 2007, teda príjemky tovaru, faktúry,
dodacie listy, doklady preukazujúce tržbu, tzv. registračné uzávierky z registračnej pokladne, doklady,
preukazujúce vratky tovaru na sklad do Senice a opačne, tzv. presuvky, teda doklady, ktoré svedčili o
presúvaní tovaru na iné predajne na území Slovenskej republiky. Po zasadnutí inventarizačnej komisie
potom žalobca zosobňoval vzniknutú škodu pracovníkom a dával podpisovať aj dohody o uznaní dlhu.
Ceny tovaru, uvádzané v zápisniciach a vyčíslenie škody vychádza z cien nákupných, to znamená, že
cenysúbezmaržeabezDPHaobjemovotovar,ktorýchýbalbymožnozaplniljednovozidloznačkyAvia.
K spôsobu zabezpečenia predajne uviedol, že žalobca má generálnu dohodu s desiatimi obchodnými
domami Prior na území SR a má zabezpečené štandardné podmienky, aké boli dohodnutý s týmto
druhom obchodného domu a aké vyžadovala od žalobcu poisťovňa, kde je tovar poistený s tým, že tovar
je umiestnený na predajni, počet zamestnancov predajne stanovuje generálny riaditeľ a štandardom
je zabezpečiť zmenu tak, aby jedna pracovníčka mohla byť na pokladni a dve v predajni s tým, že
obsluhujú zákazníkov a dávajú na tovar pozor. Pokiaľ ide o zabezpečenie prevádzky, tá je zabezpečená
signalizáciou, ktorá funguje na PIN-kód a je napojená na policajný pult, to znamená že akonáhle by po
uzatvorení prevádzky došlo k neoprávnenému vniknutiu do prevádzky dôjde na miesto polícia. Znalosť
PIN-kódu je len u vedúcej a jej zástupkyne, ktoré sa pri otváraní a zatváraní prevádzky striedajú. Svedok
uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o písomnom upozornení zo strany žalovaných, ktoré by sa sťažovali
na nedostatočné zabezpečenie prevádzky. Martinská prevádzka, rovnako ako žiadna z iných prevádzok
žalobcu nie je zabezpečená kamerovým systémom, alebo SBS, je teda len na zamestnancoch, aby
tovar strážili. Svedok poprel, že by žalovaným, ktorým umožnil v priebehu konania nahliadnuť do svojej
účtovnej dokumentácie v svojom sídle, nepredložil všetky doklady, ktoré súvisia s pohybom tovaru na
predajni, všetky dokumenty podľa jeho výpovede sú archivované, žalovanými podpísané a môžu do nich
kedykoľvek nahliadnuť.
Z listín, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu súd zistil, že žalovaná uzavrela so žalobcom pracovnú
zmluvu dňa 4.4.2006 čl. 5-10, jej súčasťou bol mzdový dekrét aj pracovná náplň žalovanej a vyplynulo
z nej, že u žalobcu pracovala ako predavačka pokladníčka, poverená zastupovaním vedúcej predajne
s nástupom práce od 4.4.2006, ktorým dňom medzi účastníkmi zmluvy vznikol pracovný pomer. Ten bol
uzavretý na dobu určitú do 3.4.2007 s trojmesačnou skúšobnou dobou.Dodatkom č.2 k tejto pracovnej zmluve sa účastníci zmluvy dohodli, že pracovný pomer žalovanej sa
mení na dobu neurčitú (čl.11).
Dňa 21.5.2006 žalobca ako zamestnávateľ so žalovanou uzavrel dohodu o spoločnej hmotnej
zodpovednosti, z ktorej vyplynulo, že zamestnanec, teda žalovaná v rade 1/ bola zaradená dňa
21.5.2006 do funkcie predavačky - pokladníčky s poverením zastupovania vedúcej predajne do
kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov a to B. Š., X.O. Š., T. A. B. Z. D.. S touto
funkciou je spojená spoločná hmotná zodpovednosť za zverené hodnoty, ceniny, peňažné prostriedky,
palety, tovar a zásoby materiálu, ktoré zamestnanec vrámci pracovného kolektívu na tomto pracovisku
prevezme na základe inventarizačnej zápisnice zo dňa 21.5.2006 ako aj hodnoty, ktoré prevezme
počas výkonu svojej funkcie kedykoľvek neskôr. Touto dohodou zamestnanec preberá zodpovednosť
za schodok, ktorý sa zistí inventarizáciou, a porovnávaním s účtovným stavom tovaru v sklade, na
jeho pracovisku, v kolektíve hmotne zodpovedných pracovníkov. Svojej zodpovednosti sa zamestnanec
zbaví, ak preukáže, že schodok nezavinil. Z tejto dohody vyplynulo, že členovia pracovného kolektívu
sú pri nástupe nového zamestnanca oprávnení požiadať o vykonanie inventarizácie. Tiež z nej
vyplynulo, že zamestnanec sa zaväzuje pri výkone svojej funkcie postupovať v súlade s platnými
predpismi a podľa pokynov a nariadení v spoločnosti aj oprávnených pracovníkov. Zamestnanec sa
zaväzuje urobiť všetky opatrenia, aby nevznikali škody na zverenom majetku, aby zistené nedostatky,
ktoré by mu znemožňovali riadny výkon jeho funkcie, spojenej s hmotnou zodpovednosťou oznámiť
okamžite písomne, preukázateľne svojmu nadriadenému, ktorý je povinný bez meškania upozorniť na
tieto nedostatky písomne zamestnávateľa. Zamestnávateľ sa dohodou zaviazal vytvoriť a dodržiavať
také pracovné podmienky, ktoré by zamestnancovi umožňovali riadne vykonávať funkciu, spojenú
so spoločnou hmotnou zodpovednosťou a odstrániť nedostatky, na ktoré bol zo strany hmotne
zodpovedných zamestnancov upozornený ihneď, alebo v čo možnom najkratšom časovom období.
Podobnú pracovnú zmluvu mala uzavretú so žalobcom aj žalovaná v rade 2/. Rovnako ako žalovaná v
rade 1/ ju podpísala dňa 4.4.2006 a dohodnutá funkcia pre žalovaná bola na prácu vedúcej predajne
s nástupom od 4.4.2006. Pracovný pomer bol pôvodne uzavretý na dobu určitú do 3.4.2007 , avšak
dodatkom č.2 k pracovnej zmluve bol zmenený na dobu neurčitú odo dňa 4.4.2007. Rovnako ako
žalovaná v rade 1/ aj žalovaná v rade 2/ uzavrela dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti dňa
21.5.2006, ktorej obsah bol zhodný s obsahom dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti, ktorú
uzavrela žalovaná v rade 1/ a je citovaný vyššie. Aj v tejto dohode, vzťahujúcej sa k žalovanej v rade
2/ bolo konštatované, že zamestnanec je zaradený dňom 21.5.2006 na funkciu vedúcej predajne do
kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov X. Š., S. Z., T. A., Z. D..
Nepochybne bolo zistené, že pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti bola v dňoch 20.5.2006
až 21.5.2006 na prevádzke vykonaná inventúra, o čom svedčia inventarizačné zápisnice, pripojené v
ružovom fascikli s označením 811 Martin 20.-21.5.2006, kde sa v tzv. zozname, označenom ako náklady
inventúry podľa štruktúry nachádza presný zoznam tovaru, fyzicky zisteného k tomuto dňu na predajni,
pričom inventarizačné hárky sú podpísané nie len oboma žalovanými, ale ich ďalšími kolegyňami Š.,
U., A. B. D.X..
Z pracovných zmlúv ďalších spolupracovníčok žalovaných súd zistil, že X. Š., bola spolupracovníčkou
oboch žalovaných na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4.5.2006 a od 4.5.2006, N. F. bola
spolupracovníčkou žalovaných na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.9.2006 a od 11.9.2006, T.
A. bola spolupracovníčkou žalovaných v danom období od 20.5.2006 na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 20.5.2006, Z. D. bola rovnako ich spolupracovníčkou v danej prevádzke od 20.5.2006 na
základe pracovnej zmluvy z 20.5.2006, Z. C.Š. bola ich spolupracovníčkou na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 7.8.2006 a od 7.8.2006. Spolupracovníčkou žalovaných bola v inventarizačnom období na
základe dohody o vykonaní práce aj Michaela Dzúriková, ktorej pracovno-právny vzťah bol obmedzený
vykonaním pracovnej úlohy v dňoch 11.12.2006 až 24.12.2006.
O skutočnosti, že u žalobcu na prevádzke v Martine, kde pracovali žalované sa k 26.-27.5.2007 vykonala
riadna inventarizácia tovaru a zásob a peňažných prostriedkov svedčia ďalšie doklady, ktoré žalobca
pripojil do súdneho spisu.
Ružový zväzok označený ako Inv. 811 Martin 2/2 je zoznam označený ako tzv. náklady inventúry, ktorý
zachytáva fyzické množstvo tovaru, zistené na predajni počas inventúry v týchto dňoch.Zväzok označený rovnako ako 1/2 už zachytáva výpis rozdielov v stave zásob a je podpísaný mimo
iného obidvoma žalovanými v každom hárku. Tento zoznam zachytáva už položkovite tie druhy tovarov,
u ktorých bol zistený rozdiel medzi stavom účtovným a stavom fyzickým. Je zrejmé, že na jednotlivých
hárkoch sa nachádzajú rôzne podpisy, vždy však podpisy oboch žalovaných s tým, že podľa tohto
zoznamu je zrejmé, že zamestnankyne mali možnosť odkontrolovať a znova prepočítať sporné položky,
o čom svedčia aj rukou písané poznámky v jednotlivých hárkoch.
Tvz. Kontrolný zoznam zásob, uvádzaný už v žltom fascikli Inv. 811 Martin potom obsahuje celkovo
zistené rozdiely hodnotovo aj položkovite v celkovej výške 378.848,40 Sk. Výška tohto schodku je potom
zrejmá aj zo zápisu o vykonaní inventarizácie (čl.14 v spise 10C 139/2008 a čl. 18 v spise 5C 169/2008).
Je zrejmé, že vzhľadom na zistenie sporných položiek bola robená aj kontrolná inventúra, o ktorej svedčí
zápis, pripojený do oboch spisov (čl. 15 v spise 10C 139/2008 a čl. 19 v pôvodnom spise 5C 169/2008).
Z obsahu zápisu o vykonaní kontrolnej inventarizácie zásob vyplýva, že 26.-27.5.2007 bola v
prevádzke 811 v Martine v Martinskom Priore vykonaná kontrolná inventúra náhodne vybraných 100
položiek tovaru, na ktorej sa zúčastnili hmotne zodpovedne pracovníčky. Pri kontrolnej inventúre na
náhodne vybraných 100 položkách tovaru bolo zistené, že fyzická inventúra bola vykonaná správne a
nekonštatuje sa v tomto zápise, že by pri inventúre neboli zarátané niektoré výrobky. Z tohto zápisu
vyplýva,žekontrolnúinventúruvykonalainventarizačnákomisiavzloženíZ.Z.B.Z.A.akolektívhmotne
zodpovedných pracovníčok B. Š., S. Z., X. Š., N. F. B. Z. Š.. Zápis obsahuje podpisy všetky označených
osôb.
Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ SR v Martine, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Martin
ČVSA: ORP-660/OEK-MT-2007 bolo zistené, že žalobca listom zo dňa 4.7.2007 na Okresnú
prokuratúru v Senici nad Myjavou, kde jeho oznámenie došlo 9.7.2007 podal trestné oznámenie o
skutočnostiach, nasvedčujúcich spáchanie trestného činu sprenevery v súvislosti s fyzickou inventúrou
zásob obchodného tovaru, vykonanou v predajni č.811 v Martine - inventúra v dňoch 26.-27.5.2007, kde
bol zistený rozdiel medzi účtovným a fyzickým stavom zásob vo výške 378.848,40 Sk.
Ako súd zistil z uznesenia pripojeného v tomto spise na čl. 347-352 vyšetrovateľ policajného zboru
uznesením zo dňa 11.6.2008 trestné stíhanie pre prečin sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.2 písm.a/
Tr.zák. prerušil, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti, oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej
osobe.
V tomto spise je pripojený aj znalecký posudok, vypracovaný P.. Z. E., súdnym znalcom v odbore
ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo č.2/2008, ktorého objednávateľom bol
práve žalobca. Ako súd zistil z tohto posudku, na strane 36 znalec udáva podklady pre vypracovanie
znaleckého posudku, a je z neho zrejmé, že znalec mal k dispozícií okrem iného skladovú evidenciu
medzi predajňou 811 Martin a centrálnym skladom v Senici v skúmanom období, došlo faktúry od
externých dodávateľov a faktúry príjmu, doklady o presune skladových zásob z predajne v Martine na
iné predajne, doklady o presune skladových zásob na predajne z iných predajní, doklady o skladových
pohyboch v období od 1.5.2006 do 31.5.2007 po mesiacoch, rozbor jednotlivých pohybov na predajni
v období od 21.5.2006 do 25.5.2007, zápis o vykonaní inventarizácie zásob, kontrolnú inventúru,
zápis o vykonaní inventarizácie zásob a kontrolný zoznam zásob, skladovú uzávierku skladu od
mája 2006 do mája 2007 po mesiacoch, tlač o pohybe zásob od mája 2006 do mája 2007, interné
doklady od mája 2006 do mája 2007, výpis z konsolidovaných zásob z 22.5.2006 a výpis z hodnoty
konsolidovaných zásob z 28.5.2007 rovnako ako vyhlásenie spoločnosti U+Sluno s.r.o. Bratislava z
23.5.2008. Zo znaleckého posudku je potom zrejmé a to najmä z bodu 4 a nasledujúcich samotnej
časti II.posudok, že skladový systém bol vedený na inom softvére, ako účtovná evidencia spoločnosti.
Inventúra na predajni sa vykonávala skenovaním čiarových kódov na predávanom tovare a následným
spočítaním počtu kusov, nachádzajúcich sa na predajni. Následne 100 náhodných tovar, s najväčším
zisteným rozdielom vykonané kontrolné prepočítanie. Kontrolné prepočítanie vykonávajú iní členovia
inventarizačnej komisie. Po každej inventúre tovaru, nachádzajúceho sa na predajni sa fyzicky zistený
stav zásob na predajni zosúladí s účtovným stavom, evidovaným v centrále v Senici. Zo znaleckého
posudku bolo potom zrejmé, že znalec odkontroloval dodané účtovné doklady s reportom skladových
pohybov za obdobie od 21.5.2006 (keď sa konala východisková inventúra pri uzavretí dohôd o hmotnej
zodpovednosti so žalovanými) do 27.5.2007 a to doklady, ktoré sa týkali presunu tovaru z centrálnehoskladu zo Senice do predajne 811 v Martine a skúmal, či počet kusov v zostave seznam balení je totožný
s počtom kusov v zostave faktúra príjmu, či je faktúra príjmu podpísaná a opečiatkovaná predajňou 811
v Martine a či uvedená suma na faktúre príjmu je totožná s reportom skladových pohybov. Skúmaním
týchto dokladov zistil znalec niektoré nedostatky, ako napríklad chýbajúce pečiatky a podpisy, avšak
zistil, že vo všetkých dokladoch suma na faktúre príjmu je totožná so sumou na reporte skladových
pohybov. Nepodpísanie dokladov v predchádzajúcom odstavci nemá vplyv na výsledok skúmania.
Všetky ostatné údaje na sezname balení i faktúry príjmu sú podpísané predajňou 811 Martin. Podľa
vyjadrenia softwarovej firmy U+sluno SK s.r.o. nie je možné v skladovom systéme bez vyhotovenia
objednávky tovaru vedúcou predajne prijať tovar na maloobchodnú predajňu. Z uvedených skutočností
znalec usúdil, že tovar, uvedený na faktúre príjmu v období od 21.5.2006 do 27.5.2007 bol i fyzicky
dodaný na predajňu 811 Martin. V druhom kroku znalec skúmal systém a rozbor jednotlivých pohybov
medzi maloobchodnou predajňou 811 v Martine a externými dodávateľmi a odkontroloval účtovné
doklady skladových pohybov za obdobie od 21.5.2006 do 27.5.2007, týkajúce sa dodania tovaru od
externých dodávateľov u tovaru, ktorý si objednávala vedúca predajne sama. Pričom skúmal, či suma
na faktúre príjmu je totožná so sumou v reporte skladových pohybov a či faktúra príjmu je podpísaná,
opečiatkovaná predajňou v Martine. Skúmaním zistil, že v niektorých prípadoch sú opečiatkované
ako dodávateľská faktúra tak i faktúra príjmov, v niektorých prípadoch len jedna z nich a v niektorých
prípadoch nie je podpísaná ani dodávateľská faktúra ani faktúra príjmov. Znalec potom uviedol súpis
týchto dokladov, a uviedol, že k objednaniu, fyzickému prevzatiu tovaru a zaevidovaniu na sklad faktúra
príjmu dochádza na predajni č.811 v Martin. I keď hore uvedené doklady nie sú podpísané, neznamená
to, že tovar nebol fyzicky dodaný, pretože príjem tohto tovaru si robí predajňa sama, následne sa všetky
faktúry príjmu zaevidujú automaticky v reporte skladových pohybov. Potvrdenú faktúru príjmu vedúca
pošle na centrálu do Senice, kde sa s faktúrou od externého dodávateľa porovná. V prípade, že je
rozdiel v kusoch, opravu, zvýšenie stavu zásob, vykoná vedúca predajne, vystavením faktúry príjmov
príjmu na zistený rozdiel kusov. Ak ide o opravu zníženia stavu zásob, túto vykoná centrála v Senici a
vedúca si predtlačí faktúru príjmu a založí na predajni. Opravenú faktúru príjmu vytlačia aj v Senici a
priložia ju k faktúre od externého dodávateľa. V prípade, že je rozdiel v cene, opravu vykoná centrála
v Senici a opravenú faktúru vytlačia a priloží k faktúre od externého dodávateľa. Tento úkon nemá
dopad na inventarizované množstvo tovaru. V treťom kroku znalec skúmal vrátený tovar dodávateľovi
za obdobie od 21.5.2006 do 27.5.2007, na ktorý bola vystavená mínusová faktúra príjmu, alebo kredit
voucher. Tieto doklady sa vyhotovujú na predajni a ponižujú stav zásob v kusoch aj v korunách.
Následne po zaslaní faktúry príjmu na centrálu v Senici tu pracovníci odkontrolujú faktúru príjmu s
došlým dobropisom. Znalec uviedol len súpis tých dokladov, kde chýbal podpis a pečiatka predajne 811
Martin na dodávateľskej faktúre i faktúre príjmov a uviedol, že vratku exeternému dodávateľovi robí iba
vedúca predajne a to na skutočné množstvo tovaru, ktoré dodávateľovi vrátila. Potvrdenú vratku spolu
s potvrdeným reklamačným listom pošle vedúca na centrálu do Senice, kde dochádza k odsúhlaseniu
vratky s dobropisom. Údaje na všetkých skúmaných dokladoch sú zhodné so skladovou evidenciou. Ako
nie rozhodujúcu skutočnosť hodnotil v predchádzajúcom období deväť nepodpísaných a dva chýbajúce
doklady, nakoľko uvedený krok robí iba vedúca predajne a následne robí kontrolu centrála v Senici. V
štvrtom kroku znalec skúmal vrátený tovar na centrálny sklad v Senici. Odkontroloval účtovné doklady
s reportom skladových pohybov za obdobie od 21.5.2006 do 27.5.2007, týkajúce sa vrátenia tovaru
na centrálny sklad v Senici z predajne 811 v Martine, pričom skúmal, či suma na vratke je totožná
so sumou v reporte skladových pohybov a či je vratka podpísaná a opečiatkovaná predajňou 811 v
Martine. Tieto doklady znižujú stav zásob v kusoch a v cene tovaru. Skúmaním dokladov zistil, že všetky
vratky sú opečiatkované a podpísané predajňou 811 v Martine a sumy tovarov sú zhodné so skladovou
evidenciou. V piatom kroku znalec skúmal presun tovaru z predajne 811 v Martine na inú predajňu
v danom období od 21.5.2006 do 27.5.2007. Tento presun vykonáva príslušný regionálny manažér,
ktorý urobí presun údajov v počítači aj fyzickým prevezením tovaru na predajňu prijatia. Na predajni
prijatia vedúca presúvaný tovar fyzicky prevezme a v počítači potvrdí príjem. Znalec odkontroloval
všetky doklady k daným presunom z predajní, kde bol presúvaný tovar príjmaný a zistil, že všetky
doklady sú podpísané regionálnym manažérom p. Janíkovou a sú zhodné so skladovou evidenciou.
Tieto doklady znižujú stav zásob na predajni 811 v Martine. Každý takýto presun tovaru je robený
v spolupráci regionálneho manažéra, vedúcej predajne 811 Martin a vedúcej predajne, na ktorú bol
tovar presúvaný. Bez vedomia vedúcej predajne nie je možné presun vykonať. V štvrtom kroku znalec
skúmal presun tovaru na predajňu 811 v Martine z inej predajne v danom období od 21.5.2006 do
27.5.2007. Tento presun vykonáva príslušný regionálny manažér, ktorý urobí presun výdajom v počítači,
aj fyzickým prevezením tovaru z inej predajne na predajňu 811 v Martine. Na predajni prijatia, teda na
predajni 811 v Martine vedúca presúvaný tovar fyzicky prevezme a v počítači potvrdí presun. Znalecodkontroloval všetky doklady k daným presunom dodané z predajní, odkiaľ bol tovar presúvaný a
zistil, že niektoré doklady sú podpísané regionálnym manažérom p.Janíkovou a niektoré sú podpísané,
opečiatkované predajňou, z ktorej bol tovar presúvaný. Až na dva chýbajúce doklady sú všetky ostatné
zhodné so skladovou evidenciou. Na kontrolu mu neboli dodané doklady 755190 zo dňa 2.6.2006
na sumu 1930,02 Sk a 783974 zo dňa 26.9.2006 na sumu 1239,84 Sk. Tieto doklady zvyšujú stav
zásob na predajni 811 v Martine. Každý takýto presun tovaru je robený v spolupráci regionálneho
manažéra, vedúcej predajne 811 Martin a vedúcej predajne, z ktorej bol tovar presunutý. Napriek tomu,
že neboli odkontrolované dva chýbajúce doklady, znalec sa rozhodol nebrať toto do úvahy, nakoľko
vedúca predajne alebo jej zástupkyňa museli potvrdiť prevzatie tohto tovaru na sklad fyzicky i dokladovo.
Znalec v priloženej tabuľke uviedol stav zásob ku koncu jednotlivých mesiacov podľa jednotlivých druhov
pohybu a kumulatívne stav zásob k 25.5.2007 a vyčíslil inventarizačný rozdiel vo výške 375.757,98 Sk.
Nakoniec konštatoval, že žalobca Emil Krajčík s.r.o. vyčíslil správne rozdiel v stave zásob pred a po
inventúre v sume 375.762,-Sk. Rozdiel 4,02 Sk je spôsobený zaokrúhľovaním. Skúmaním dodaných
účtovných dokladov od žalobcu za obdobie od 21.5.2006 do 27.5.2007 zistil, že účtovná skladová
evidencia spoločnosti je vedená správne, úplne preukázateľne a zrozumiteľne v súlade so Zákonom o
účtovníctve.Stavzásobnapredajni811kudňu26.-27.6.2007bolpodľaúčtovnejevidencie2.596.555,92
Sk a podľa doloženej fyzickej inventúry, vykonanej v dňoch 26.-27.5.2007 bol stav zásob, zistených na
predajni 2.220.797,94 Sk. Tým vznikol rozdiel medzi fyzickým a účtovným stavom vo výške 375.757,98
Sk.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalované opakovane spochybňovali výšku schodku, zisteného žalobcom
pri inventarizácií, uvedenej v žalobe, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a poveril znaleckou
úlohou P.. Z. E., ktorej uložil, aby po oboznámení sa spisom a účtovnou dokumentáciou žalobcu zistila,
či a v akej výške existoval schodok podľa inventúry zo dňa 26.-27.5.2007 v prevádzke žalobcu.
Znalkyňa vypracovala znalecký posudok č.8/2012, v ktorom uviedla, že mimo účtovných dokladov,
pripojených už v spise sa oboznámila s usmernením č.1/2005, vydaným žalobcom k inventarizácií
zásob tovaru na maloobchodných prevádzkach. V tomto usmernení boli popísané povinné úkony pred
započatím fyzickej inventúry počas priebehu fyzickej inventúry a po vykonaní fyzickej inventúry. V
pôvodnom znaleckom posudku konštatovala, že znalkyni neboli známe všetky dokumenty, ktoré by
preukazovali, že boli splnené náležitosti, uvedené v danom usmernení č.1/2005, napríklad, že by
bola splnená povinnosť zabezpečiť uzatvorenie všetkých pohybov zásob a vytlačiť stav zásob pred
inventúrou a zabezpečiť povinnosti, týkajúce sa referentiek pre objednávky, operátorky a referentky
odbytu a administrátora, zabezpečiť stabilizáciu a uzatvorenie celého systému. Posúdením dokladov,
ktoré predložil žalobca a ktorými deklaruje výsledok inventúry a manko v sume 378.848,40 Sk je
zrejmé, že v žiadnom z týchto podkladov nie je doložená účtovná hodnota stavu zásob v Slovenských
korunách. Pritom podľa prílohy č.2 usmernenia 1/2005 bolo povinnosťou administrátora pred započatím
fyzickej inventúry zásob vytlačiť stav zásob pred inventúrou. Konštatoval, že hodnota stavu zásob
zistená fyzickou inventúrou je uvedená v ružovom šanóne, ako celkový súčet čistých nákladov v sume
1.265.351,35 Sk, pričom z hodnoty tovaru, evidovanej v účtovníctve by po odpočítaní hodnoty tovaru,
zistenej inventúrou v sume 1.265.351,35 Sk mal vísť výsledok rozdiel 378.848,40Sk. V predložených
podkladoch nikde nie je prevedený výpočet inventarizačného rozdielu, ako rozdiel sumy majetku,
evidovanej v účtovníctve a sumy majetku, zistenej inventúrou v skutočnosti. Zaoberala sa aj znaleckým
posudkom 2/2008, vypracovaným P.. Z. N. a konštatovala, že v žiadnych pokladoch k vypracovaniu
znaleckého posudku a podkladoch pre vyčíslenie inventúrneho rozdielu v tomto znaleckom posudku
nie je uvedená hodnota účtovného stavu zásob pred vykonaním inventúry. Z uvedeného vyplýva, že
ak spoločnosť Emil Krajčík s.r.o. si dal vypracovať znalecký posudok, a ako podklad pre stanovenie
hodnoty zásob, evidovanej v účtovníctve znalec počítal túto hodnotu z podkladov, vystavených po
vykonaní inventúry, spoločnosť žalobcu v čase vykonania inventúry nemala vedomosť o účtovnom
stave zásob na prevádzke 811 v Martine. Mať vedomosť o účtovnom stave inventarizovaného majetku
pred vykonaním inventúry, zastabilizovať tento stav počas priebehu inventúry a výsledok inventarizácie
vyčísliť na základe účtovného stavu, zisteného bezprostredne pred započatím inventúry, je základný a
zákonný predpoklad k vyčísleniu výsledku inventarizácie. Zo znaleckého posudku č.2/2008 a podkladov
pre vypracovanie tohto znaleckého posudku je možné konštatovať, že v týchto účtovných dokladoch
nikde nie je uvedený účtovný stav zásob ku dňu vykonania inventúry. V rôznych účtovných dokladoch
sú uvedené rôzne stavy majetku, zistené fyzickou inventúrou a to suma 1.265.351,35 Sk a suma
2.220.797,94Sk.Vpredloženýchpodkladochnavrhovateľanikdeniejeurčené,zakýchsúmnavrhovateľ
vyčíslil deklarované manko a nikde nie je prevedený výpočet vzniku manka ako rozdielu sumy nižšiehostavu majetku, zisteného inventúrou, oproti sume vyššieho stavu majetku, evidovaného v účtovníctve,
čo je jediný a základný predpoklad k vyčísleniu inventarizačného rozdielu. Z uvedených dôvodov
je možné konštatovať, že žalobca predloženými dokladmi dostatočne nepreukazuje, že výsledkom
vykonanej inventarizácie je manko v ním konštatovanej sume. Z toho dôvodu konštatovala v znaleckom
posudku, že na základe podkladov, predložených k zodpovedaniu otázky, zadanej v uznesení, je možné
konštatovať, že z týchto dokladov nie je možné určiť, či a v akej výške existovalo manko z vykonanej
inventarizácie zásob v dňoch 26.-27.5.2007 žalobcovi. V závere znaleckého posudku potom znalkyňa
konštatovala, že zodpovedať na otázku súdu, či a v akej výške existoval schodok v daných dňoch v
prevádzke žalobcu by bolo možné len na základe tej skutočnosti, ak by znalec vykonal predmetnú
inventúru osobne. Pritom znalec pri vykonaní predmetnej inventúry nebol prítomný. Poukázala pritom
na už vyššie uvedené, že v rôznych účtovných dokladoch sú uvedené rôzne stavy majetku, zistené
fyzickou inventúrou.
Voči tomuto znaleckému posudku sa zásadným spôsobom ohradil žalobca svojím vyjadrením zo
dňa 16.7.2012, na súd došlým 24.7.2012 (čl. 296), kde uviedol, že pokiaľ znalkyňa spochybňuje
hodnovernosť výstupov zo skladovej evidencie žalobcu z dôvodu neúplného označenia inventúrneho
súpisu a inventúrneho zápisu tak súpis nie je označený z toho dôvodu, že je tlačený zo skladovej
softveru, ktorý toto označenie neumožňuje. Napriek tejto skutočnosti sa súpisy dajú identifikovať
ako predajňa spoločnosti Emil Krajčík s.r.o. 811 v Martine. Pokiaľ znalkyňa konštatuje na strane 15
znaleckého posudku, že inventúrneho súpisu nie je známy rozdiel v množstve a cene a to zostava výpis
rozdíl ve stavu zásob tak uvedená zostava nepredstavuje inventúrny súpis. Ide o kontrolné tlačivo, ktoré
sa vytlačí v momente, keď sú nahraté skutočné stavy do počítača a spustí sa prvotné spracovanie
a porovnanie údajov. V uvedenom tlačive je dôležitý názov tovaru, jeho kód, množstvo tovaru na
skladovej karte a množstvo tovaru skutočné. Skrátka PC v danej smernici nepredstavuje predajnú
cenu, ale skratku pre počítač. Na základe vytlačenej zostavy hmotne zodpovední zamestnanci ešte raz
skontrolujú napočítané fyzické stavy pri položkách, kde vznikli rozdiely. Uvedené rozdiely vyznačia v
danej zostave. Kontrolu všetkých strán zostavy výpis rozdielu v stave zásob potvrdenia podpisom na
každej strane danej zostavy. Na základe vyznačených opráv referenti nahrajú do systém dohľadané
rozdiely a až potom sa inventúra definitívne uzatvorí. Nakoľko uvedená zostava je len kontrolným
tlačivom pre porovnanie kusov jednotlivých tovarových položiek, neobsahuje žiadne sumarizačné údaje.
Pokiaľ sa zaoberala znalkyňa na strane 15 znaleckého posudku zostavou s názvom Náklady inventúry
podľa štruktúry, znalkyňa mylne vyhodnotila podklady v podobe inventúrneho súpisu tým, že z kontextu
podkladov vybrala len jednu zostavu z troch v sume 1.265.315,34 Sk. Každá inventúra, uskutočnená
v spoločnosti žalobcu sa skladá z čiastkových inventúr. Čiastkové inventúry vznikajú z toho dôvodu,
že daná zostava má obmedzený počet záznamov. Sumár jednotlivých čiastkových inventúr predstavuje
celkovú inventúru. Uvedená zostava slúži na vyjadrenie fyzickej inventúry v kusoch, nakoľko pracuje s
teoretickou nákupnou cenou a tá nemá presnú vypovedaciu schopnosť. Inventúra zo dňa 26.-27.5.2007
sa skladá z troch čiastkových inventúr 1692, 1693 a 1700, čo je vidno aj v zostave kontrolný zoznam
zásob na strane 1., pričom spolu stav zásob v týchto troch zostavách označenej ako náklady inventúry
podľa štruktúry je 2.220.149,09 Sk. Skutočný stav zásob po inventúre je 2.220.797,94Sk. Rozdiel 648,85
Sk je vysvetlený vo vyjadrení softverovej spoločnosti príloha č. 1. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
hodnota 1.265.351,35 Sk, ktorá je viackrát v znaleckom posudku spomenutá ako hodnota stavu zásob
predstavuje iba jednu časť stavu zásob. Pokiaľ znalkyňa vyčítala nedodržanie usmernenia 1/2005 a
skutočnosť, že nebol účtovne zdokumentovaný stav zásob pred inventúrou, žalobca uviedol, že podľa
usmernenia 1/2005 bol I.a/2 retail manažér oznámil administrátorovi uzatvorenie všetkých pohybov
a dal pokyn na vytvorenie zostavy stavu zásob pred inventúrou. Administrátor túto zostavu uložil na
médium,zostavamá198.stránažalobcajumôžekedykoľvekdaťkdispozíciíznalkyni.Žalobcapoukázal
na skutočnosť, že skladový systém žalobcu vzhľadom na veľký počet maloobchodných predajní a k
skúmanému obdobiu v počte 112 je veľmi zložitý, no zároveň podrobne prepracovaný a pravidelne
kontrolovaný. Spoločnosť žalobcu v roku 2007 vykonala spolu 140 inventúr na maloobchodných
predajniach po celom Slovensku. Žalobca má za to, že znalkyňa nevyužila všetky možnosti komunikácie
s našou spoločnosťou pre správne pochopenie nášho skladového systému a jeho prenosu do účtovnej
evidencie, čo prispelo k tomu, že vo svoíjom znaleckom posudku vychádzala z neúplných informácií.
Vzhľadom na tieto námietky k znaleckému posudku súd na pojednávaní dňa 19.12.2012 znalkyňu
vypočul.Pri svojom výsluchu na tomto pojednávaní znalkyňa sprvu zotrvávala na tvrdeniach, uvedených v
písomnom znaleckom posudku, konštatovala však, že na základe vyjadrenia žalobcu k znaleckému
posudku bola nahliadnuť do spisu a aj do podkladov, ktoré boli v spise pripojené ešte pred podaním
znaleckého posudku a záverom skonštatovala, že v ružovom zakladači s názvom Inv.811 2/2 s
názvom Náklady inventúry podľa štruktúry sa skutočne nachádzajú štyri počítačové zostavy, kde súčet
týchto hodnôt je 2.220.149,09 Sk, čím korigovala údaje v znaleckom posudku. Táto zostava teda
predstavuje inventúrny súpis, ktorý je súčtom čiastkových zostáv, konštatovala tiež, že je opatrované
troma nečitateľnými podpismi.
Tento nedostatok však bol odstránený výpoveďou žalovanej v rade 1/, ktorá potvrdila, že na jednotlivých
listoch spomínaných zostáv, uvedených v predmetnom fascikli sa nachádza jej podpis aj podpis pani Š..
Pri svojom výsluchu znalkyňa však na otázku samosudkyne uviedla, že potom, čo jej zo strany žalobcu
bol predložený doklad a to usmernenie 1/2005 k inventarizácií, už od žalobcu nežiadala zabezpečiť
tlač stavu zásob pred inventarizáciou. Rovnako v inventúrnom zväzku 2/2 Inv.811 nekontrolovala údaje
stranu po strane a tak nezistila, že obsahuje vlastne štyri čiastkové počítačové zostavy, v dôsledku čoho
vo svojom znaleckom posudku poskytla nesprávny údaj. Uviedla, že za predpokladu, že jej žalobca
poskytne údaje o stave zásob tesne pred započatím inventarizácie, ako konštatoval vo svojom vyjadrení,
bude vedieť sa vyjadriť aj k výške manka.
Následne po doplnení potrebných dokladov žalobcom, znalkyňa spracovala dodatok č.1 k znaleckému
posudku č.8/2012, ktorý sa podstatne líšil od pôvodne podaného znaleckého posudku. Konštatovala,
že k znaleckému skúmaniu jej boli predložené dva doklady, deklarujúce stav zásob, evidovaných v
účtovníctve a to doklady, označené ako príloha 4,7 a 9 deklarujúce účtovný stav zásob pred vykonaním
fyzickej inventúry nazvané výpis z hodnoty konsolidovaných zásob, ktorý bol predložený bez podpisu
a s rôznymi podpismi zo dňa 26.5.2007 o 17,30 hod. v sume 2.536.559,94 Sk, teda bol vystavený
počas priebehu fyzických inventúr a ďalej doklad, príloha č.5 Stav zásob pred inventúrou ako stav zásob
účtovníctva k 30.4.2007 v sume 2.615.958,39 Sk a pohyb zásob od 1.5.2007 do 25.5.2007 v rôznych
položkách, ktorých súčet je spolu mínus 19.399,85Sk a bol vytlačený 8.1.2013. Spolu je stav zásob
podľa tejto zostavy v sume 2.596.558,54 Sk. Z predložených dokladov je možné stanoviť tieto hodnoty.
Deklarovaný stav zásob pred vykonaním inventúry - účtovný stav podľa výpisu hodnoty konsolidovaných
zásob zo dňa 26.5.2007 o 17,31 hod. v sume 2.596.559,94 Sk a účtovný stav zásob zo dňa 8.1.2013
k 30.4.2007 a pohyby zásob k 1.5.2007 až 25.5.2007 v sume 2.596.558,54 Sk. Rozdiel medzi týmito
sumami je 1,40 Sk. Deklarovaný stav zásob, zistený vykonaním fyzickej inventúry predstavoval spolu
hodnotu 2.220.409,09 Sk. Výpis z hodnoty konsolidovaných zásob zo dňa 28.5.2007 predstavoval sumu
2.220.007,94 Sk. Rozdiel vo výške 648,85 Sk je zdôvodnený vyjadrujúcou sa softverovou organizáciou,
spravujúcou softverový systém žalobcu a za smerodajný údaj označená hodnota 2.220.797,94 Sk.
Rozdiel hodnoty zásob pred vykonaním inventúry a hodnoty zásob zistenej fyzickou inventúrou potom
predstavuje inventarizačný rozdiel v sume 375.762,-Sk. Po znížení o normomanko vo výške 50.648,59
Sk je potrebné zaplatiť 325.113,41 Sk.
Je teda zrejmé, že v tomto dodatku k znaleckému posudku sa znalkyňa po doplnení potrebných údajov
o stave zásob tesne pred začatím inventarizácie žalobcom, o ktoré pred podaním pôvodného posudku
nežiadala, dostala k výške schodku, ktorý v žalobe deklaroval žalobca a ktorý vyplynul aj zo znaleckého
posudku obstaraného samotným žalobcom pre potreby trestného konania.
Vzhľadom na výsledky takto doplneného znaleckého dokazovania žalované potom pred pojednávaním
dňa 2.5.2013 navrhli doplniť dokazovanie pripojením spisu Okresného súdu Martin sp.zn. XC XXX/
XXXX. Uvádzali, že v tomto konaní, vedenom pred Okresným súdom Martin sa žalobca proti
iným pracovníkom domáhal tiež náhrady škody, vzniknutej schodkom na hodnotách zverených na
vyúčtovanie a v konaní nebol úspešný, pretože bolo preukázané, že žalobca zo svojej centrály v Senici
mohol zasahovať do počítačovej evidencie stavu zásob.
Žalujúca strana na to reagovala poukazom, že spor sa týkal úplne iného pracovníka, ktorý vykonával
ambulantný predaj, nepatril do pracovného kolektívu, v ktorom pracovali žalovaného a ambulantný
predaj podliehal úplne inej evidencii a spôsobu evidovania ako bol evidovaný stav a pohyb zásob na
predajni, kde pracovali žalovaného. Preto považuje oba prípady za neporovnateľné. Poukázal tiež na
skutočnosť, že pokiaľ znalkyňa konštatovala, že jej predložené tlačené zostavy zo softverového systémužalobcu boli datované, alebo vytlačené v januári 2013, tak uviedol, že účtovná zostava, alebo systém
pre spracovanie skladového hospodárstva softver gold neumožňoval dodatočné a spätné vytvorenie
účtovnýchzostáv,tietoúčtovnézostavybolivytvorenénazačiatkuinventúry(pokiaľšlootlačstavuzásob
pred začatím inventúry), avšak pre potrebu znalkyne boli tlačené až v období, keď jej boli predkladané.
Na návrh žalovaných sa súd oboznámil s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin
sp.zn. XC XXX/XXXX, v ktorom konaní žalobca viedol konanie o nárok na náhradu škody, vzniknutej
schodkom na hodnotách zverených na vyúčtovanie vo výške 430.578,-Sk proti žalovanému bývalému
zamestnancovi S. Z. a to za schodok, ktorý bol zistený fyzickou inventúrou v dňoch 3.-4.3.2003.
Rozsudkom, vyhláseným na pojednávaní dňa 10.3.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.2.2012 bola
žaloba žalobcu zamietnutá a to z toho dôvodu, že nebola preukázaná existencia škody vo forme schodku
nazverenýchhodnotách,určenýchnaobehaleboobratatotižžalobcomnebolodostatočnepreukázané,
akéhodnoty,ktorépodľatvrdeniažalobcutvorianímuvádzanémanko,tvoriapredmetdohodyohmotnej
zodpovednosti. To znamená, že žalobca nepreukázal prevzatie tovaru zamestnancom, ktorý bol povinný
vyúčtovať. Tento záver súdu potvrdzuje aj skutočnosť, že so systémom sions, z ktorého údajov sa pri
vykonávaní inventúry vychádzalo, bolo možné manipulovať inými osobami, ako odporcom a to bez
jeho vedomia. Súd sa v tejto otázke stotožnil s tvrdením odporcu a nemohol vzhľadom na existujúce
nedostatky žalobcu v systéme práce a v pracovných podmienkach priznať jeho nároky voči žalovanému.
Aj súd dospel po oboznámení sa s týmto spisom k presvedčeniu, že prípady žalovaných a sporné
konanie, na ktoré poukazovali nie je možné porovnávať, pretože žalujúca obchodná spoločnosť
využíva pre spracovanie skladového hospodárstva softvér gold spoločnosti U+Sluno a pre spracovanie
účtovníctva softvér Vemu spoločnosti Etrim Piešťany. Informácie zo skladového systému do účtovníctva
sú zasielané pomocou Interface, skladový systém pracuje na tri desatinné miesta, účtovný na dve
desatinné miesta. Preto údaje zo skladového systému sú zaokrúhlené na dve desatinné miesta a
zasielané do účtovníctva. Z uvedeného dôvodu vznikol rozdiel 1,40 Sk medzi stavom zásob v jednej
zostave Gold a v druhej zostave z Vemu, čo je z pohľadu výšky stavu zásob rozdiel zanedbateľný.
Žalované potom ešte v podaní zo dňa 6.6.2013 sa vyjadrovali k doplnenému znaleckému posudku,
ktoréhozáveryspochybňovali.Vprvejinventúre,ktorábolauskutočnená21.5.2006abolavýchodisková
inventúra, uskutočnená v deň, keď žalované podpísali dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti ,
uviedli, že žalované sa nikdy nedozvedeli výsledok inventarizácie po zverení tovaru do dispozície ako
predavačiek na predajni. Tovar bol navezený, existovali záznamy a v čase výkonu prvej inventarizácie v
dňoch 21.5.2006, ktoré žalované podpisovali bolo zistené, že chýba niekoľko kusov istého druhu tovaru,
ktorý sa pri dohľadaní našiel. Keďže nepoznajú závery prvej inventarizácie, konanej dňa 21.5.2006 a
následne nevedia s akými vstupmi začínala inventúra k 26.-27.5.2007, keďže žalované nemali možnosť
prekontrolovať nahodené vstupy do počítača, je konštatované manko pochybné. Opätovne poukázali
na tzv. zamŕzanie pokladní, konštatovali tiež, že podľa ich vedomostí vo firme bola uskutočnená v
medziobdobí medzi májom 2006 a májom 2007 ďalšia inventúra. Vykonaným dokazovaním sa však táto
skutočnosť nepreukázala.
Ešte pred pojednávaním, ktoré sa konalo 29.5.2013 do spisu pripojili stanovisko k záveru znaleckého
posudku č.2/2008 P.. E. a k znaleckému posudku č.8/2012 P.. E., ktoré vypracoval P.. Ľ. E., daňový
poradca so sídlom v Turčianskych Tepliciach (čl. 481-483). Dotyčný konštatoval vo svojom vyjadrení
nasledovné skutočnosti a totiž, že pre účely zistenia skutkového stavu zásob za určité obdobie je
nevyhnutné poznať a mať dokladovaný stav zásob na začiatku tohto obdobia a rozsah prírastkov a
úbytkov zásob za toto obdobie. Z vyššie uvedených znaleckých posudkov nie je dostatočne preukazne
zdokumentovaný stav zásob na začiatku posudzovaného obdobia k 20.5.2006, kedy žalované boli
menované do funkcií, pričom v tomto prípade stav zásob na začiatku účtovného obdobia nie je doložený
písomnosťou, preukazujúcou prevzatie zverených zásob v rámci dohody o hmotnej zodpovednosti.
Vyčítal, že v znaleckom posudku č.2/2008, ktorý bol vypracovaný P.. E., predložené zostavy s názvom
Výpis z hodnoty konsolidovaných zásob zo dňa 22.5.2006 neobsahuje všetky náležitosti podľa Zákona o
účtovníctve ako názov účtovnej jednotky, jej sídlo, deň začatia inventúry, deň, ku ktorému bola inventúra
vykonaná, deň skončenia inventúry a meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovedných
osôb. Znalecký posudok 8/2012 a jeho dodatok, vypracovaný P.. E. neobsahuje posúdenie začiatočného
stavu zásob predajní 101 Drogérie k 20.5.2006 a tento znalecký posudok vôbec neskúma skladové
pohyby a účtovnú evidenciu za celé obdobie do inventúry ku dňu 25.5.2007. Na základe tohto doporučil
vykonať nový kontrolný znalecký posudok, ktorý by sa zoberal otázkami a to posúdenie stavu zásobk 20.5.2006 v predmetnej predajni vo väzbe na vykonanú inventarizáciu k tomuto dátumu a vo väzbe
na písomnosti, preukazujúce prevzatie zberných zásob v rámci dohody o hmotnej zodpovednosti
zamestnanca a položkovité posúdenie jednotlivých prírastkov a úbytkov zásob v danej predajni v období
od 20.5.2006 do 25.5.2007.
S takýmto dôkazným návrhom pokiaľ šlo o nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania sa súd už
vôbec nestotožnil. Predovšetkým mal súd nepochybne preukázané, že v deň, keď žalované uzavreli
dohody o hmotnej zodpovednosti s nimi bola vykonaná inventarizácia počiatočného stavu zásob na
začiatku tohto obdobia o čom svedčí dokumentácia, pripojená do spisu žalobcom v ružovom fascikli 811
Martin 20.-21.5.2006, ktorá obsahuje zápis o vykonaní inventarizácie zásob, kontrolný zoznam zásob
ale aj tzv. zostavu náklady inventúry podľa štruktúry, ktorá obsahuje fyzický stav tovaru, nachádzajúci
sa k 21.5.2006 na predajni, teda v čase, keď žalované uzatvárali dohodu o hmotnej zodpovednosti.
Táto zostava obsahuje podpisy všetkých spoločne hmotne zodpovedných pracovníčok, včetne podpisov
žalovaných, to znamená zachytáva skutočný stav zásob k 21.5.2006 v predajni a ako vyplynulo z
posudku P.. E. nepochybne bola výstupom pre ďalšie znalecké skúmanie. Ako súd konštatoval vyššie, z
posudku P.. E., ktorý síce nebol podávaný v občiansko-právnom konaní, vyplynulo pre súd nepochybne,
že tento znalec vychádzal z inventúry k 21.5.2006 a následne porovnával všetky pohyby zásob v danom
období až do 25.5.2007. Pritom konštatoval, že nezistil rozdiely v súvislosti s presunmi a pri kontrole
pohybu tovaru a zásob s účtovnou dokumentáciou žalobcu pokiaľ ide o stav zásob pred vykonaním
inventúry 26.-27.5.2007. Je zrejmé, že práve P.. E. skúmal aj jednotlivé účtovné doklady, faktúry,
skladovú dokumentáciu, dodacie listy, a vysledoval celý pohyb tovaru za sledované obdobie. Iný postup
zvolila pre podanie svojho znaleckého posudku P.. E., ktorá sa zaoberala len žalobcom evidovaným
účtovným stavom zásob k 25.5.2007 a ten porovnávala s fyzicky zisteným stavom zásob na predajni
počas inventúry k 26.-27.5.2007. Obaja znalci aj keď je zrejmé, že každý z nich zvolil inú metodiku,
dospeli k rovnakým výsledkom, pokiaľ ide o výšku schodku na hodnotách, zverených na vyúčtovanie a to
P.. E., keď konštatoval výšku schodku 375.762,-Sk a P.. E., ktorá konštatovala výšku schodku 375.762,-
Sk.
Z pohľadu súdu sa dokonca javí byť metodika P.. E. pre súd ešte hodnovernejšia a to vzhľadom
na skutočnosť, že znalec jednotlivo sledoval v inventarizačnom období od mája 2006 do mája 2007
pohyb tovaru na predajni medzi centrálou v Senici, inými predajňami žalobcu a priamymi dodávateľmi v
jednotlivých dňoch a to aj jednotlivých mesiacoch, o čom svedčí aj tabuľka, pripojená v jeho znaleckom
posudku.
K námietkam žalovaných, či zistenia, alebo konštatovanie tak vysokého schodku v májovej inventúre
v roku 2007 nemohlo byť spôsobené opakovaným zamŕzaním pokladní počas práce, nesprávnym
prenosom dát z čítačky tovaru pri inventúre do centrály v Senici a podobne sa vyjadrila aj firma Etrin
s.r.o. so sídlom v Piešťanoch, spravujúca softvér žalobcu (čl.263-264), kde uviedla, že z predajne 811
Martine nemajú evidovaný žiaden z týchto problémov vo svojich záznamoch nazvaných ako centrálna
evidencia požiadaviek. Pokiaľ šlo o zamŕzanie pokladníc počas práce, všeobecne platí pri nahlásení
problému, že firma okamžite preveruje stav pokladní. Ak sa z akéhokoľvek dôvodu (výpadok prúdu,
porucha HW) vyskytne problém pri tlači bločkov a zlyhá komunikácia programu z FE, firma skontroluje
stav výdaju vygenerovaného pri tlači a zápisov do FT opisoch pások. Na základe zistených informácií
nedokončená transakcia je korektne ukončená tak, aby výsledok bol konzistentný, t.j. stav výdajov a
predajov, zapísaných do FT rovnaký. K námietke, že čítačky tovaru pri inventúre neboli dostatočne
nabité a počas sčítavania tovaru sa vybíjali firma uviedla, že nezáleží na stave nabitia zariadenia na
vykonávanie inventúr. Tieto pokiaľ majú dostatočnú kapacitu batéria zadávané údaje zapisujú do svojej
pamäte. Pokiaľ kapacita nabitia batérie poklesne pod kritickú úroveň, zariadenie sa vypne. Po dobití sa
v práci pokračuje od posledného záznamu, ktorý bol do pamäte zapísaný pred vypnutím. K námietke, že
počas prenosu dát inventúry bol v Senici výpadok elektrickej energie, uviedli, že mechanizmus prenosu
dát z predajne do centrály je rezistentný voči zlyhaniu komunikácie z ľubovoľného dôvodu, pracuje tak,
že systémy nadviažu spojenie a následne začne odosielanie dát. Ak sa z nejakého dôvodu spojenie
preruší, prenos sa opakuje až dovtedy, pokiaľ sa celý prenos neukončí korektne. K námietke blokovania
tovaru s načítaním čiarového kódu a k zobrazeniu iného druhu tovaru v pokladni, ako bol skutočne
predávaný tovar, firma uviedla, že prešetrovali na inej prevádzke prípad, kedy sa im zdalo, že nablokovali
iný tovar, ako pôvodne chceli. Pomocou rozširovaného logovania predavačkou vykonaných operácií na
pokladni zistili príčinu tohto prípadu. Pokladníčka nablokuje artikel, resp. zosníma čiarový kód artikla a
program automaticky prednastaví počet kusov na jedna. Keď chce zmeniť počet kusov stlačí 1x šípkuhore, aby sa dostala do políčka počet kusov a mohla zadať požadovaný počet kusov, keď však šípku
hore nestlačí, je v políčku pre zadanie interného kódu a ak vtedy zadá napríklad počet kusov 2, čím dá
programu pokyn na vyhľadanie tovaru začínajúceho s číslom 2 a po zobrazení zoznamu vyberie prvý
artikel v zozname, pretože dvakrát po sebe stlačí enter. Z uvedeného výsledku šetrenia je zrejmé, že
takýto problém môže byť spôsobený nesprávnou obsluhou programu. Pri dôslednejšej a pozornejšej
obsluhe by sa podobné prípady nemali opakovať.
Podobne sa vyjadrila firma U+Sluno (čl. 265),ktorá podala vyhlásenie o vykonaní archivácie dát v
systéme Gold, kde uviedla, že archivácia je vykonávaná na základe požiadavok zákazníka. Archivácia
slúžia pre odmazanie dát z ostrých tabuliek systému a prevádza sa za účelom zrýchlenia práce systému,
uvoľnenia miesta v systéme ak nie je žiaduce, aby staré dáta ohrozovali prevádzku systému a pre
prehľadnosť dát aplikácia. Archivácia predajov prebehla nasledovne. Štandardne sú predaje zapísané
ako nový riadok do tabuľky vždy pre jeden deň údaj o počte predaných kusov a ďalšie údaje, archivácia
pre rok 2006 bola uskutočnená tak, že údaje o počte predaných kusov bol zoskupený do jediného
záznamu za položku a stredisko. Údaje o cene neboli archivované. Po zoskupení záznamov boli všetky
denné predaje položky z tabuľky vymazané.
Pokiaľ žalované tvrdili, že v súvislosti s nedostatkami v pracovných podmienkach sa obrátili na
Inšpektorát práce v Žiline, je nutné konštatovať, že tak urobili už po vykonaní inventarizácie v máji
2007, čo vyplýva z oznámenia o vybavení podnetu - listu Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 9.8.2007
(čl. 109). Z podnetu žalovaných je zrejmé, že sa sťažovali predovšetkým na rozsah pracovného času,
ale oznamujú aj výsledky inventúry, ktorá sa uskutočnila 26.-27.5.2007, kde uvádzajú, že výsledky
inventúry sa dozvedeli po dvoch dňoch a jej výsledok ich šokoval (čl.107-108). Vyslovili podozrenie, že
problém nevznikol v dôsledku chyby zamestnancov, ale chybou, vzniknutou v centrále v Senici. Systém
je zavedený cez internet a tým pádom do ich počítača na predajni má prístup ktokoľvek, kto vie a môže
do neho zasahovať, konkrétne aj do skladových kariet. Inšpektorát práce ich v súvislosti so spomínanou
inventúrou odkázal na konanie pred súdom.
Nároky žalobcu súd posudzoval podľa ustanovení § 182 a nasledujúcich Zákonníka práce
(zák.č.311/2001 Z.z.).
Podľa § 182 ods.1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hodnoty, ceniny, tovar, zásoby materiálu, alebo iné hodnoty
určené na obeh, alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne aj dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Podľa § 182 ods.2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak
je neplatná.
Podľa § 182 ods.3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Podľa § 182 ods.4 Zákonníka práce, ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov
so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný
zamestnanec, alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov
od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, je zamestnávateľ povinný nedostatky odstrániť bez
zbytočného odkladu.
Podľa § 183 ods.1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti,
môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá, alebo ak
zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca potom čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni
nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.
Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko
zaradený iný zamestnanec, alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí
oznámiť zamestnávateľovi písomne.Podľa § 183 ods.2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia
pracovného pomeru, alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
Podľa § 184 ods.1 Zákonníka práce, inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej
zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho
preložení a pri skončení pracovného pomeru.
Podľa § 184 ods.2 Zákonníka práce na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou
zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so
všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami po a/ pri skončení všetkých týchto dohôd, b/ pri
preradení na inú prácu, alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, c/ pri zmene
vo funkcii vedúceho, alebo jeho zástupcu, d/ na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných
zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e/ pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej
zodpovednosti.
Podľa § 184 ods.3 Zákonníka práce, ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého
pracovný pomer sa skončil, alebo ktorý bol preradený na inú prácu, alebo iné pracovisko alebo bol
preložený, zároveň nepožiadal o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok, zistený
najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.
Podľa § 184 ods.4 Zákonníka práce ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú
zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie,
zodpovedá ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil za prípadný schodok zistený najbližšou
inventarizáciou.
Podľa § 189 ods.1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok, alebo za stratu
predmetov je povinný nahradiť schodok, alebo stratu v plnej sume.
Podľa § 189 ods.2 Zákonníka práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivých
zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich
vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.
Podľa § 189 ods.3 Zákonníka práce, podiel náhrady určenej podľa ods.2 nesmie u jednotlivých
zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému
mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok
je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
Podľa § 189 ods.4 Zákonníka práce, ak sa zistí, že schodok, alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne
zodpovednýchzamestnancov,uhradíschodoktentozamestnanecpodľamierysvojhozavinenia.Zvyšnú
časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovedný zamestnanci podielmi, určenými podľa ods.2,3.
Osobitosťou zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec
povinný vyúčtovať okrem iných špecifických charakteristík narozdiel od všeobecnej zodpovednosti
zamestnanca je, že pri tejto zodpovednosti sa vychádza z prezumcie viny zamestnanca a uhrádza sa
celá skutočná škoda. Zavinenie zamestnanca nie je zamestnávateľ povinný dokazovať. Zamestnávateľ
preukazuje len platné uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách,
ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt, zverených mu zamestnávateľom.
Zavinenie zamestnanca sa prezumuje.
Súd dospel k presvedčeniu, že žalobca ako zamestnávateľ v konaní vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti preukázal, že v čase vzniku schodku jednak trval pracovný pomer oboch žalovaných
a jednak tieto žalované mali uzavretú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, ktorá existovala
ku dňu vzniku schodku. Navyše žalobca preukázal, že obe žalované uzavreli dohodu o spoločnej
hmotnej zodpovednosti spolu s ďalšími kolegyňami dňa 21.5.2006, ku ktorému dňu bola vykonaná na
prevádzke inventúra, čo preukazovali inventarizačné zápisnice pripojené v ružovom fascikli s označením
811 Martin 20.-21.5.2006, ktorá obsahuje presný zoznam tovaru fyzicky zisteného k tomuto dňu na
predajni a inventarizačné hárky sú podpísané nie len žalovanými ale aj ich ďalšími kolegyňami (viď
konštatovanie súdu vyššie). Podľa presvedčenia súdu žalobca preukázal, že ku dňu vykonania inventúryz 26.-27.5.2007 trval pracovný pomer a zaviazanosť žalovaných na základe uzavretých dohôd o hmotnej
zodpovednosti a touto inventúrou bol zistený schodok vo výške a po odpočítaní normomanka vo výške
50.648,59 Sk je nutné uhradiť zostatok po zaokrúhlení v sume 325.114,-Sk. Ako súd konštatoval vyššie,
výšku manka žalobca nesporne preukázal jednak do spisu pripojenými listinami, ale jednak aj znaleckým
posudkom,ktorýsanachádzalvovyšetrovacomspiseajednakznaleckýmposudkom,ktorýpodalznalec
ustanovený v konaní. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by tento schodok resp. na zistení
takéhoto schodku sa podieľala porucha elektronického systému, alebo nedokonalosť elektronického
systému, ktorým sa viedlo účtovníctvo a skladová evidencia žalobcu, prípadne nejakými poruchami
prístrojov, ktoré boli používané pri inventúre. Tvrdenia žalovaných o týchto skutočnostiach, ktoré sa
podľa ich názoru mali podieľať na schodku, zostali len v rovine tvrdení.
Podľa presvedčenia súdu žalované v konaní nepreukázali, že by bol schodok vznikol celkom alebo
sčasti bez ich zavinenia. Žalované argumentovali predovšetkým skutočnosťou, že mali nedostatky v
pracovných podmienkach, ktoré im bránili riadne strážiť zverený tovar na predajni a že tieto nedostatky
signalizovali žalobcovi ako svojmu zamestnávateľovi. V konaní však žalované neprodukovali dôkaz, že
by v zmysle dojednaní v dohode o hmotnej zodpovednosti a v súlade so zákonom boli žalobcu na tieto
nedostatky písomne upozornili , navyše je nutné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu, že žalované v
predajni mali zverený tovar riadne strážiť a to aj napriek tomu, že podľa ich názoru nebol celkom správne
a bezpečne uložený. Je však nutné podotknúť, že počas najväčšej prevádzky predajne, v čase, keď
bola prítomná ranná i popoludňajšia zmena bolo na pracovisku 5 pracovníčok. Tri pracovníčky pracovali
len prvé dve hodiny po otvorení predajne a dve hodiny do skončenia smeny. Ak argumentovali tým,
že často na predajni mohli zostať len dve alebo tri pracovníčky, pretože ostatné museli ísť vykladať,
nakladať alebo preberať tovar, bolo záležitosťou žalovaných, z ktorých jedna bola vedúcou predajne a
druhá jej zástupkyňou, aby organizovali prácu na pracovisku tak, aby dokázali s počtom zamestnancov,
ktorý mali, zabezpečiť nie len prevzatie tovaru, jeho uloženie, ale aj jeho ostrahu. Žalované v konaní
neprodukovali dôkaz, z ktorého by bolo nepochybné, že schodok vznikol bez ich zavinenia, teda že
ho zavinila iná osoba. Zhodne síce vypovedali o drobných krádežiach tovaru, avšak tieto nemali ani
zdokumentované, ani k nim neprodukovali žiadne dôkazy (mimo krádeže osobných vecí z kancelárie).
Navyše je nutné podotknúť, že schodok bol zistený v ďaleko vyššej sume, než bola suma, ktorá bola
daná k úhrade hmotne zodpovedným zamestnancom cca o 50.000,-Sk, čo je hodnota, ktorá celkom
dobre v priebehu ročného inventarizačného obdobia takéto drobné krádeže pokrývať mohla. Je totiž
nepredstaviteľné,abyvpriebehurokadošloktakýmdrobnýmkrádežiam,priktorýchbyzmizolzpredajne
tovar dosahujúci takmer sumu 400.000,-Sk, čo podľa vyjadrenia jedného zo zamestnancov žalobcu,
ktorý bol vypočutý ako svedok mohol predstavovať náklad pre nákladné auto. A ak je vznik schodku
takéhoto rozsahu následkom krádeží v predajni, tak potom podľa presvedčenia súdu takéto krádeže sú
výsledkom toho, že žalované a ich kolegyne nevenovali dostatočnú pozornosť plneniu svojich povinností
a stráženiu tovaru. Preto súd dospel k presvedčeniu, že žalované v rade 1/ a 2/ sa ani celkom ani sčasti
svojej zodpovednosti za vzniknutý schodok podľa súdu presvedčivo zistený v máji 2007 nezbavili.
Pri výpočte podielu žalovaných v rade 1/ a 2/ s porovnaním s ich kolegyňami žalobca podľa presvedčenia
súdu dôsledne postupoval z ustanovenia v zmysle ustanovenia § 189 Zákonníka práce a podiel
jednotlivých zamestnancov na úhrade schodku prehľadne naznačuje aj tabuľka pripojená do súdneho
spisu ale aj do vyšetrovacieho spisu. V celom inventarizačnom období žalobca žalované v rade 1/ a
2/ zamestnával. Mimo nich v tomto období boli zamestnancami aj X. Š., N. F., T. A., Z. D., Z. C., B. Z.
M.. Tieto zamestnankyne mali aj uzavreté dohody o hmotnej zodpovednosti (viď vyšetrovací spis). U
žalovanej v rade 1/ zistený priemerný mesačný zárobok pred zistením schodku za prvý štvrťrok roku
2008 vo výške 13.232,-Sk, u žalovanej v rade 2/ vo výške 10.155,-Sk, X. Š. dosahovala priemerný
zárobok 9.322,-Sk, N. F. 4.552,-Sk, T. A. 9.497,-Sk, Z. D. 9.167,-Sk, Z. C. 4.560,-Sk B. Z. M. 9.100,-
Sk. Výška priemerného zárobku vyplýva i mzdových listov týchto pracovníčok, pripojených do súdneho
spisu. Tabuľka, pripojená v súdnom spise a tiež vo vyšetrovacom spise potom vyjadruje percentuálny
podiel týchto zárobkov do 100% s tým, že mimo žalovaných podiel ostatných zamestnankýň u žalobcu,
v danom inventarizačnom období na schodku (v závislosti od pomerov ich zárobkov) prevyšoval jeden
priemerný plat. Preto žalobca správne postupoval, ak mimo žalovaných uplatnil voči ich kolegyniam
nárok na náhradu schodku podľa tabuľky vo výške ich priemerného mesačného zárobku a zvyšok v
požadovaných sumách uplatnil voči obom žalovaným. Žalovanej v rade 1/ tak vznikla povinnosť uhradiť
schodok vo výške 121.110,-Sk a žalovanej v rade 2/ vo výške 157.806,-Sk. N. F. sa na schodku mala
podieľať sumou 4.522,-Sk, X. Š. sumou 9.322,-Sk, T. A. sumou 9497,-Sk, Z. D. sumou 9.167,-Sk, Z. C.sumou 4.560,-Sk a Z. M. sumou 9.100,-Sk. Súčet týchto súm potom predstavoval schodok predpísaný
k úhrade, teda 325.114,-Sk.
Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
dôvodná a preto obe žalované titulom zodpovednosti za škodu, ktorá žalobcovi vznikla schodkom na
hodnotách zverených na vyúčtovanie zaviazal k zaplateniu sumy - žalovanú v rade 1/ 4.020,12 eur, čo
v prepočte predstavuje 121.110,-Sk a žalovanú v rade 2/ ako vedúcu predajne k zaplatenie 5.238,20 €,
čo v prepočte predstavuje sumu 157.806,-Sk.
Vzhľadom na výšku povinnosti, ktorú súd uložil žalovaným, použil súd ustanovenie § 167 ods.1 O.s.p.
a obom žalovaným určil dlhšiu lehotu na plnenie a to lehotu troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Keďže podľa názoru súdu išlo o zložitejší spor, v ktorom vznikli pomerne rozsiahle trovy konania a to aj
štátu, súd využil ustanovenie § 151 ods.3 O.s.p. a rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.