Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/174/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613202227
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3613202227.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ 264 29 705, právne
zastúpenéhoadvokátskoukanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova4,81109Bratislava,
proti žalovanému S. C., bytom J. XXX/XX, D., o zaplatenie zmenkového úroku s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 3Cb/62/2013-95
zo dňa 01. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým zamietol žalobu o

zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo sumy 383,18 eur od 22.08.2009 do zaplatenia
a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku súd prvého
stupňa žalobu o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 383,18 eur od
22.08.2009 do zaplatenia zamietol a v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo
sumy 383,18 eur od 22.08.2009 do zaplatenia, konanie zastavil,

o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Súd prvého
stupňa rozhodol vo veci opätovne, keď Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením č. k.
16Cob/285/2014-80 zo dňa 25.08.2015 rozsudok súdu prvého stupňa
č.k.3Cb/62/2013-43zodňa31.03.2014,ktorýmzaviazalžalovanúkpovinnostizaplatiťžalobcovi383,18
eur, 6%- ný ročný úrok zo zmenkovej sumy 383,18 eur od 28.12.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu
vo výške 1/3 % zmenkovej sumy 1,28 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (tento výrok nebol
napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2014), vo zvyšku uplatneného zmenkového

úroku 0,25 % denne zo sumy 383,18 eur návrh zamietol a o náhrade trov rozhodol tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na ich náhradu; v napadnutej časti rozsudok zrušil a vec vrátil tomuto súdu na
ďalšie konanie. Súd prvého stupňa viazaný názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. vec opätovne
prejednal a vo veci rozhodol.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si uplatnil zaplatenie pohľadávky na tlačive podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo

veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). Súd prvého stupňa vyzval žalovanú na odpoveď
kžalobe.Navýzvusúduprvéhostupňažalovanýnereagoval.Pokonštatovaní,žesajednáocezhraničný
spor, súd prvého stupňa pri určovaní rozhodného práva, ktorým sa spor má riešiť, dospel k záveru, že
bez ohľadu na to, či bude spor považovať za spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, kedy je potrebnéaplikovať čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rím I), alebo výlučne za spor zo zmenky, kedy sa rozhodné právo určí podľa § 10
ods. 1, 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, daný právny vzťah

sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko zmenka bola vystavená v Slovenskej
republike, platobné miesto a sídlo pôvodného remitenta bolo
v Slovenskej republike. Cudzí prvok sa do právneho vzťahu dostal až indosamentom, čo však nemôže
zmeniť uplatňované rozhodné právo.

3. Súd prvého stupňa sa zaoberal námietkou žalobcu, že konanie malo byť písomné a vo veci nemalo
byť nariadené pojednávanie a ustálil, že spôsob a rozsah vykonávania dôkazov určuje výlučne súd (čl.
9 Nariadenia) a vzhľadom na charakter sporu bolo najvhodnejšie
a najspravodlivejšie vykonanie dôkazov na pojednávaní, kde majú účastníci možnosť sa vyjadriť k
dôkazom a reagovať na vyjadrenie druhej strany. Podľa čl. 19 Nariadenia sa konanie riadi procesným
právom slovenským, preto nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie uznesením.

4. Súd prvého stupňa vec prejednal v takom rozsahu v akom nebolo právoplatne rozhodnuté a po
zadováženízmluvyoúvereavšeobecnýchpodmienokposkytnutiaúverutietooboznámilnapojednávaní
dňa 1.03.2016, keď v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a
jeho právneho zástupcu a zároveň poučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Ďalej v rozhodnutí uviedol, že súd

nepostupuje podľa procesných pravidiel Nariadenia, ale aplikuje vnútroštátne právo. Poukázal na ust. §
120 O.s.p. podľa ktorého súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli ako aj na čl. 9 ods. 1 a
čl. 19 Nariadenia s tým, že toto Nariadenie neobsahuje žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov
a nevylučuje skúmanie spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania, a to
aj v prípade, ak je žalovaná nečinná. Cieľom Nariadenia nie je v žiadnom prípade vylúčiť v konaniach

s nízkou hodnotou sporu ochranu spotrebiteľa.

5. Súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie, účastníkov konania riadne na pojednávanie
predvolal. Právny zástupca predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 18.11.2015 a žalovaný dňa
19.11.2015. Svoju neúčasť žalobca a právny zástupca žalobcu ospravedlnili

a nežiadali z dôležitého dôvodu odročiť pojednávanie. Súd rozhodol na základe predložených aj
súdom pripojených listinných dôkazov, keď dňa 01.03.2016 na pojednávaní z listinných dôkazov súd
prvého stupňa zistil, že dňa 17.12.2008 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. so žalovaným na
predtlačenom formulári zmluvu o úvere (spotrebiteľská zmluva), podľa ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver. V tejto zmluve žalovaný potvrdil podpisom prevzatie peňažnej hotovosti. V bode 17 všeobecných

podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorú vystavil žalovaný na
zabezpečenie svojho peňažného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s tým, že v zmenke nebola
vyplnená zmenková suma a dátum začatia úročenia zmenkovej sumy. Na zmenke sa nachádza kolónka
"číslo zmluvy" vyplnená číslom. Práva vyplývajúce z tejto zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. prevedené rubopisom na žalobcu.

6. Za aplikácie § 3 ods. 1, § 39, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/, l/, Obč. zák., § 4 ods. 6, § 7 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čl. I. § 5 ods. 1, čl. I. § 11 ods. 1, čl. I.
§ 17 ods. 1, 2, čl, I. § 34 ods. 1, čl. I. § 48 ods. 1, čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového
a šekového súd prvého stupňa dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka bola vystavená žalovaným
ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere v súlade s bodom 17 všeobecných podmienok ako

blankozmenka. Zmenková suma a dátum úročenia zmenovej sumy bol do zmenky doplnený dodatočne.
Predmetom konania bol nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej žalovaným
pôvodnevoformeblankozmenkynazabezpečenienárokovspoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.zozmluvy
o úvere.

7.Súdprvéhostupňaboltohonázoru,žeprávona vyplnenieblankozmenkynemohlovzniknúťzdôvodu,
že dohoda o vyplnení zmenky (ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah
a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté) je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a z toho dôvodu je neplatná. V danom prípade súd prvého stupňa považoval dojednanie
dohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho

zákonníka, pretože ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať
sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku.
Takýto zmenkový úrok považoval súd za taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvého
stupňa pritom vychádzal z toho, že z povahy zmenky, ktorá je zmenkou zabezpečovacou, zmenkovýúrok má mať funkciu sankcie a má rovnakú funkciu ako zákonný úrok z omeškania, ktorý bol v čase
úročenia zmenky vo výške 9 % ročne. Dohodnutý úrok 10 - násobne prevyšoval zákonný úrok z
omeškania. Takto dohodnutý zmenkový úrok (takmer 100 % ročne) podľa názoru súdu prvého stupňa

bol dojednaný neplatne, pre rozpor s dobrými mravmi a pre rozpor s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zák. a na absolútnu neplatnosť, súd prihliada ex offo. Takéto dojednanie je neplatné v celom rozsahu,
preto nebolo možné priznať žalobcovi znížený zmenkový úrok 0,06 % denne. Takisto sa jedná o
neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka, nakoľko prijatím zmenky ako
zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa

(napr. v súvislosti s čl. I § 10, § 17 zákona č. 191/1950 Zb.). V časti o zaplatenie zmenkového úroku vo
výške 0,19 % denne zo sumy 383,18 eur od 22.08.2009 do zaplatenia súd konanie zastavil, pretože v
tejto časti vzal žalobca žalobu späť a žalovaný nevyjadril svoj nesúhlas. Preto súd mal za to, že súhlasí.
Súd ustálil, že žalovaný nenamietal kauzálne skutočnosti týkajúce sa vystavenia zmenky, ale poukázal
na čl. I. § 17 ods. 2 ZZŠ a zmenku vykonanú zák. č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo toto ustanovenie s
účinnosťou od 23.12.2015 doplnené a preto vykonal dokazovanie aj oboznámením zmluvy o úvere a

všeobecných obchodných podmienok a ex offo prihliadol na skutočnosti vyplývajúce zo záväzkového
vzťahu.

8. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak,
že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu z dôvodu, že žalobca bol úspešný len čiastočne a

žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.

9. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. b/ O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§

205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). V odvolaní
uviedol, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním a rozhodnutím k porušeniu práva
Európskej únie, a to čl. 5 Nariadenia, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo všetkých svojich
častiach a je priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Žalovaný nedoručil súdu žiadnu odpoveď

v súlade s čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi.
Žalobca ani žalovaný dokazovanie v tomto rozsahu nenavrhli. Súd prvého stupňa vykonal nikým
nenavrhnuté dokazovanie bez účasti účastníkov konania a tak svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných
dôkazov, dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a najmä, neumožnil účastníkom konania vyjadriť

sa k vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie. Podľa § 120 O.s.p. je dokazovanie
v sporovom konaní ovládané prejednávacou zásadou, súd vychádza len zo skutočností tvrdených
účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich
nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom
č. 191/1950 Zb. Žalovaný voči forme a obsahu zmenky nenamietal. Podľa názoru žalobcu neexistovala

žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo
veci. V danej veci súd prvého stupňa mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej
fázy konania (koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia)
a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba

vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť
námietkyvočizmenke,akvšaktakneurobil,musiabyťakékoľvekinénámietkyodmietnuté,atozdôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to,
aby postupom podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak
súdučinil,ideoporušenieprincípukontradiktórnostisúdnehokonaniaarovnostiúčastníkovkonania ako

súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany
nedovolával, pohľadávku žalobcu nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd sám iniciatívne
rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovanú dostatočný podklad
pre zamietnutie návrhu. Takéto správanie súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný

zásahdoprávanaspravodlivýsúdnyprocesgarantovanépodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky
a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ideo zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju
spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Súd prvého stupňa
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone

č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu, predovšetkým § 17 zák.
č. 191/1950 Zb., z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v
sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd. Súd porušil poučovaciu
povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých

dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť. V
odvolaní žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.10.2008,
sp.zn. 5Obo 3/2008, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.08.2002, sp.zn. 25Cdo
1839/2000, rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.02.2014 sp. zn. 13C/88/2013, rozsudok
OS Revúca zo dňa 06.03.2014 sp. zn. 3C/8153/2013, rozsudok OS Martin zo dňa 11.02.2014 sp. zn.
8C/198/2013 a rozsudok OS Nitra zo dňa 03.02.2010 sp. zn. 5Co/16/2010. Navrhol, aby odvolací súd

rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná právo
na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.

10. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

11. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
C.s.p.), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

12. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380
ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd
rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem.

13. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy
vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 C.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny
právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch a zákona zmenkového a šekového a žalobu v napadnutej časti zamietol a
účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo

odôvodnil
v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 C.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré
v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

16. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namietal, že súd prvej inštancie vykonal nikým
nenavrhnuté dokazovanie, svojvoľne rozšíril rozsah dokazovania,
a najmä neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu (koncentračná zásada
v zmysle čl. 5 Nariadenia). Poukázal na to, že súd samotný nie je legitimizovaný vznášať za žalovanú
námietky voči zmenke, pretože tým porušil princíp kontradiktórnosti konania a rovnosti strán sporu ako

súčasti práva na spravodlivý proces.

17. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1
nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničnýchsporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto
cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať

vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia
by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri
rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa
vykonávajú dôkazy.

18. Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2 Nariadenia, ktorým sa súdu ukladá aj
povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií
o procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme
zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.
Povinnosť informovať strany o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti od vnútroštátnych

postupov plniť rôznym spôsobom. Dá sa jej vyhovieť napríklad ústne počas súdneho procesu alebo
prostredníctvom elektronickej komunikácie, ako je elektronická pošta alebo telekonferencia, prípadne
inými spôsobmi, ktoré sú povolené v zmysle vnútroštátneho práva.

19. Jedna zo zásadných odvolacích námietok žalobcu spočívala v tom, že žalovaná sa

v konaní žiadnej obrany nedovolávala, námietky voči zmenke nevzniesla, a preto mal súd prvej
inštancie vo veci rozhodnúť vyhovujúcim rozhodnutím. Tento názor je však nesprávny. Článok 4
Nariadenia upravuje zjednodušený, a v zásade písomný spôsob vedenia konania
s nízkou hodnotou sporu a môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícii iné dôkazné prostriedky
než v ňom uvedené, a nemá v zásade možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr.

so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo však cieľom Nariadenia obmedziť
sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie veci, ale umožniť im využívanie
technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a
najmenej zaťažujúcim spôsobom ( čl. 9 ods. 3 Nariadenia). Z článkov 8 a 9 Nariadenia jednoznačne
vyplýva, že aj v konaniach s nízkou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonať potrebné

dokazovanie a napr. aj nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Aj napriek
zjednodušenej forme tohto druhu konania považoval odvolací súd postup súdu prvej inštancie za
správny, pričom súd prvej inštancie rešpektoval ustálenú judikatúru Súdneho dvora, v zmysle ktorej
je súd povinný ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Aj
keď súčasné procesné predpisy vo všeobecnosti prenechávajú do značnej miery smerovanie konania

v dispozícii strany sporu (zvyšujúci sa dôraz na dispozitívnosť a kontradiktórnosť
konania), nemožno pripustiť, aby sa súdy (sudcovia) dostali do postavenia, aby len automaticky vytvárali
exekučné tituly vychádzajúce iba z formálnych náležitostí podkladov rozhodnutia. Takýto prístup by bol
v rozpore so s § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z., v ktorom je zakotvené právo aj povinnosť sudcov
byť pri výkone svojej funkcie nezávislý, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladať

podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhodovať nestranne a spravodlivo. Preto, v akokoľvek
formalizovanom procesnom postupe musí súd dbať, aby neprestal byť orgánom ochrany práv. Ani
náležitý procesný postup tak nemôže viesť k vydaniu rozhodnutia, ktoré by učinilo vykonateľným nárok
založený na takých excesoch, ako je zjavná absolútna neplatnosť právneho úkonu, zneužitie práva,
šikanózny výkon práva a podobne. To neznamená, že by zodpovednosť za výsledok sporu nemala

byť zásadne na strane sporu a ani to, že by súd mal nahrádzať jeho pasivitu. Je však potrebné
vnímať hranicu, po ktorú môže byť nepriaznivý výsledok sporu odôvodniteľný prístupom účastníka
k uplatneniu jeho práv v konaní, ale za ktorou je súd povinný zamedziť tomu, aby svojou autoritou
aproboval nežiaduce použitie práva. Práve takéto postavenie súdu je nevyhnutným atribútom právneho
štátu a spravidla je vyjadrené v procesných ustanoveniach predpisov stanovujúcich ich základné

princípy vychádzajúce z hodnotových základov spoločnosti. V prípade Nariadenia je to jednoduchý
odkaz na spravodlivosť ako vodiaci princíp, na ktorý priamo odkazuje v bode 1 preambuly. Nebolo by
možné považovať za spravodlivé také rozhodnutie, ktoré by súd vydal napriek závažným principiálnym
pochybnostiam o dôvodnosti uplatneného nároku iba preto, že bol dodržaný procesný postup, ktorý sám
o sebe dovoľuje uplatnenému nároku vyhovieť. Vzhľadom na to bol súd prvej inštancie aj v procese

podľa Nariadenia oprávnený rozhodnúť inak ako vyhovením návrhu, a bol oprávnený aj na vykonanie
dôkazov, ktoré strany sporu nenavrhli, pretože boli nevyhnutné pre také rozhodnutie vo veci, ktoré
zabránilo aprobovaniu zjavne neprimeraného použitia zmenky.20. Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia zmenkovej sumy s príslušenstvom,

zaplatenia zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje
za potrebné alebo ak to navrhnú strany sporu, príp. niektorá z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia
ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi
slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6,

7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi Civilným sporovým poriadkom.
Nariadením pojednávania súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom.

21. Odvolací súd v konaní nezistil, že pred súdom prvej inštancie došlo k vadám v postupe
súdu podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania. Podľa čl.
5 ods. 2, 3 Nariadenia vyzval súd žalovaného tlačivom C na odpoveď, na ktoré žalovaný reagoval

tak, že pohľadávku neakceptuje a namietol premlčanie. Po zadovážení zmluvy o úvere a všeobecných
podmienok poskytnutia úveru súd prvej inštancie tieto listiny oboznámil na pojednávaní dňa 1.3.2016
spolu s poučením podľa § 120 O.s.p. Účastníkov konania riadne a včas oboznámil s termínom
pojednávania. Právny zást. žalobcu písomnosť prevzal dňa 18.11.2015, žalovaný dňa 19.11.2015. Na
pojednávaní poskytol poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Pripojením listín bez návrhu strán sporu,

vykonal súd prvej inštancie skutkové zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o
uplatnenom nároku a následne vo veci rozhodol.

22. Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca mal objektívnu možnosť vyjadriť
sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom vrátane tých, ktoré súd prvej inštancie pripojil do spisu bez

návrhu strán sporu. Súd prvej inštancie mal možnosť vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli
strany sporu, za účelom zistenia skutkového stavu, zvlášť za situácie aká v tomto spore nastala. Išlo o
prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní. Tento postup je výnimočný, ale je možné ho
využiť vtedy, keď je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd prvej
inštancie mal zo žalobcom predloženej vlastnej zmenky preukázané, že pôvodným majiteľom zmenky

bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., na rad ktorej vystavil dňa 17.12.2008 žalovaný zmenku, na líci
ktorej sa nachádza číslo zmluvy 3601562. Práve tieto skutočnosti boli podkladom pre postup súdu prvej
inštancie, pretože vznikli pochybnosti, či zmenka vystavená žalovaným má alebo nemá zabezpečovací
charakter, či zabezpečovala alebo nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, prípadne i zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

23. V prospech správnosti takéhoto postupu súdu prvej inštancie svedčí aj to, že bol
v súlade s následným stanoviskom spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodného kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015, podľa ktorého, v prípade, ak z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či

neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má uplatnený nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky
spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu
platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

24. Úlohou súdov členských štátov Európskej únie (ďalej len "vnútroštátny súd") je uplatňovať popri
vnútroštátnom práve aj právo Spoločenstva (komunitárne právo), ktoré sa musí v členských štátoch
Európskej únie uplatňovať jednotne. Právo Spoločenstva má tú zvláštnosť, že mení právomoci
vnútroštátneho súdu v jeho vzťahu k zákonom.

25. Rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len "Súdny dvor") vo veci Simmeathal
II (29.03.1978, 106/77) pomenoval úlohu vnútroštátneho súdu: "Každý vnútroštátny súd je v medziach
svojej právomoci povinný v úplnosti používať komunitárne právo a chrániť práva, ktoré z tohto právneho
systému vznikajú jednotlivcom". Podľa názoru Súdneho dvora by účinnosť komunitárneho práva bola
"oslabená", keby vnútroštátnym súdom bolo bránené záväzne používať komunitárne právo v súlade

s rozhodnutím, či ustálenou judikatúrou Súdneho dvora. V tomto kontexte je potom možné považovať
vnútroštátny súd za "všeobecný komunitárny súd", ktorý plní dvojitú úlohu; úlohu súdu členského štátu
a súdu Spoločenstva.26. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho práva, a najmä ustanovení právnej úpravy osobitne
prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne právo v čo najširšom
možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej smernice, aby dosiahol výsledok stanovený touto

smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom ZES (Zmluva o založení Európskeho
spoločenstva).

27. Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zabezpečovaciu zmenku, nemožno posudzovať práva a
povinnosti zo zmenky oddelene od základného záväzkového vzťahu v danom prípade od úverovej

zmluvy. Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej
kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech
spotrebiteľa. V zmysle článku 6 smernice 93/13/EHS, súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím sa má zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný
nekalou podmienkou. Zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v článku 7 uvedenej smernice, pretože
takéto skúmaniemôže mať odradzujúciúčinok smerujúcikukončeniu používanianekalýchpodmienok

v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo dodávateľov.

28. Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho výklad v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto
preskúmanie prostredníctvom zmenky, išlo by o pozbavenie užitočného účinku smernice 93/13/EHS
(effet utilé). Z hľadiska práva Európskej únie platí pre členské štáty povinnosť prijať všetky potrebné

opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou.

29. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva
Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o
spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu.

Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka
vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok
zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach
podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaná postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor vo viacerých rozsudkoch
týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon

GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo
a (C-618/10, Banco Espa?ol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať
a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné
procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/150 Zb.

nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie,
ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie
bola vystavený zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovanej len
"vydá rozsudok", nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť. Odvolací súd je toho názoru, že v danom
prípade súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je

spotrebiteľskázmluvaačitátozmluvaneobsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky.Pripojenímzmluvyo
úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd prvej inštancie neporušil koncentračnú zásadu a
tým,žestranámsporuzaslalpripojenélistiny,sobsahomktorýchsaoboznámilatietoposúdilakodôkazy
na zistenie skutkového stavu, neporušil ani princíp kontradiktórnosti súdneho procesu ani rovnosť strán
sporu.

30. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal na to, že
spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti
dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu môže súd odstrániť ex offo zbavením
účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. Océano Gruppo editoriale spojené prípady C-240

až C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady
C-240 až C-244/98). Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť.
Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu
posudzovanej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými

zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolnosti prípadu a iných; čl.4 ods.1 smernice). Súdny dvor stanovil
jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne, ako
vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10
POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50,51).31. Proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov Súdneho dvora a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových

právnych sporoch je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy, ktorú
zmenka zabezpečuje.

32. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko tisíc zmeniek indosamentom od spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o., si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide o zmenkových dlžníkov ako

spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a ktorých
postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54
ods.1). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere.

33. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s hmotným právom, keď
riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky a dospel
k záveru o absolútnej neplatnosti dojednania zmenkového úroku podľa § 39 Obč. zákonníka. Žalobcovi
zo zmenky nevzniklo právo na zaplatenie zmenkového úroku, pretože ide o výkon práva, ktorý nepožíva
právnu ochranu ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

34. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti výroku
o náhrade trov konania vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery
úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovanej. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu
meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Keďže žalovaná si pred súdom prvej inštancie náhradu trov
konania neuplatnila a tieto jej ani nevznikli, súd prvej inštancie žalovanej náhradu trov konania správne

nepriznal. A žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný, preto mu náhrada trov konania nepatrí.

35. Žalovaný písomným podaním oznámil, že na jeho osobu bol vyhlásený konkurz Okresným súdom
Trenčín sp. zn. 40K/20/2014. Odvolací súd konštatuje, že konkurz na majetok úpadcu Juraj Škorňák,
nar. 26.08.1968 sa dňom 15.06.2016 zrušil po splnení konečného rozvrhu výťažku. Uznesenie o zrušení

konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 119/2016 dňa 21.06.2016.

36.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštancieakovecnesprávnepodľa
§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p. účinného od 01.07.2016 v napadnutej časti potvrdil.

37. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. Keďže úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd náhradu
trov odvolacieho konania žalovanej nepriznal.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393

ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).