Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/83/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010874
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115010874.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom 18.
februára 2016 v Prešove takto,

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Ing. Z. A., nar. XX.X.XXXX I. G., trvale bytom K., Č. Č.. XX

je vinný, že

11.12.2014 v čase o 16.10 hod. v Prešove, viedol po ulici Mukačevskej v smere od ulice Volgogradskej

osobné motorové vozidlo značky Subaru Forester, EVČ: K.-XXXFB, v rozpore s § 4 ods. 1 písm. c/
Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a to tým, že nevenoval vedeniu vozidla plnú pozornosť a
zrazil chodkyňu F.. S. Š.F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá prechádzala v opitosti cez vozovku mimo priechod
pre chodcov z ľavej strany v smere jazdy vozidla, v rozpore s § 53 ods. 3 Zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke, v dôsledku čoho chodkyňa utrpela reznú ranu v temenno záhlavnej oblasti

uprostred, zlomeninu záhlavnej kosti, krvný výron pod tvrdú a medzi mäkké mozgové pleny v čelovo
temennej oblasti obojstranne, pomliaždenie mozgu v spánkovej a čelovej oblasti vpravo, zakrvácanie
pravého zvukovodu, zlomeninu tela druhého driekového stavca, zlomeninu krížovej kosti obojstranne,
zlomeninu horného ramena ľavej lonovej kosti, reznú ranu na zadnej ploche pravej ruky, kožné odreniny
a krvnú podliatinu nad vonkajším ľavým lakťovým výbežkom s dobou liečenia a práceneschopnosťou
6-7 mesiacov,

teda

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

čím spáchal

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest
vo výške 400 (štyristo) Eur.Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov
na dobu 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadok odkazuje poškodenú - F.. S. Š., nar. X. X. XXXX, trvale bytom
S. XX, K., s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 16.7.2015 obžalobu na F.. Z. A. pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku .

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.12.2015 obžalovaný vyhlásil, že je vo vzťahu ku skutku, ktorý

je mu v obžalobe kladený za vinu, nevinný.

Na základe vyššie uvedeného súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne
poškodenej F.. S. Š., znalca S.. S. H., F.. Z. N., ako i prečítaním ďalších listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že toho dňa sa vracal domov na ul. Čapajevovu
zo škôlky na ul. Bajkalskej v Prešove v čase špičky po 16:00 hod. Zastal s vozidlom na ul. Volgogradskej
a dával prednosť protiidúcim autám a následne odbočil doľava a išiel opatrne a po 50 - 100 m spomalil
pri prvom priechode pre chodcov, či mu niekto nevybehne a keď si to skontroloval tak pridal a následne si
pohľadom skontroloval druhý prechod, ku ktorému prichádzali pomaly dve autá oproti, ktoré boli v kolóne

a pomaly sa presúvali, a tak si obžalovaný, skôr kontroloval pravú stranu cesty, či mu niekto nevojde,
lebo sa mu veľmi nedalo pozerať do ľavej strany, do svetiel áut. Pred obžalovaným nešlo žiadne auto a
s protiidúcimi autami sa míňal na prechode a poškodenú, nereflektovala na jeho vozidlo a prechádzala
zľava doprava, a ktorá mala oblečenú sivočiernu bundu a sivočierne nohavice, zbadal v čase keď bol na
konci prechodu zhruba v úrovni 2,5 - 3 metre od prechodu, následne chodkyňu zachytil ľavou stranou,

keďže poškodená bola ďaleko od krajnice, a to 1-2 metra od stredovej čiary, ale presne to určiť nevedel.
Pred prechodom povolil nohu z plynu, keďže videl prechádzať oproti spomenuté dve autá, pričom na
prechodemoholísť30-35km/h.Obžalovanýuviedol,žebrzdilprednárazom,aleautoešte„dobrzďovalo“
ešte nejakých 6-7 metrov za prechodom. Následne z auta vystúpil a zavolal pomoc, nikomu už potom
nevolal. Záchranka zobrala pani preč, medzi tým prišli policajti na miesto nehody, ale čakalo sa na

dopravných policajtov. V tom čase si privolala na pomoc svojho advokáta. Na inom mieste výpovede
uviedol, že na prvom prechode stál a tak nemohol mať veľkú rýchlosť, max. 35 km/h, pričom vzdialenosť
medzi prvým a druhým prechodom je 150 m. Obžalovaný uviedol, že má 25 rokov vodičskú prax a
1.250.000 najazdených km a za tento čas mal 24 priestupkov za rýchlosť a nemal ani jednu nehodu za
tie roky. Zároveň vypovedal, že keď bol väčšou polovicou svojho auta na prechode, tak ho minulo druhé

auto svojimi zadnými svetlami, pričom chodkyňa prechádzala až po týchto dvoch autách.
Svedkyňa poškodená F.. S. Š. vypovedala, že v ten deň bola v meste na trhoch, kde stretla nejakých
známych a tam vypila 2-3 x pol decáky na trhoch, nepamätala si, či mala aj víno, keďže to bolo dávno,
možno vypila 1 poldeci a dve vínka. Na trhoch bola dve hodinky, domov sa vracala autobusovým spojom
a následne šla ešte do potravín, pričom si nepamätala čo presne kupovala (nejaké ozdobné tašky,

sladkosti, nebola si istá, ale asi aj šampanské na Silvestra, v taške toho nebolo veľa, nakupovala v
potravinách v CBA hneď pri ceste, pričom CBA je na tej istej strane ako výstup z autobusu). V čase
nehody bolo 16.10 hod., keďže sa jej pri nehode rozbili hodinky. Rovno z potravín šla k prechodu pre
chodcov, aby sa dostala na druhú stranu. Premávka nebola nejaká hustá a z ľavej strany prichádzalo
jedno auto, kde zastala na chodníku a čakala, či to auto ju pustí. Auto spomaľovalo, bolo evidentné že

chce zastaviť, a aj jej zastavilo a tak sa pustila cez cestu po prechode a na viac si nepamätala. V čase
zrážky bola na prechode, nebol dôvod opustiť prechod. Nebol dôvod, aby zišla z prechodu, aj keď býva
tak, že musí ísť po prechode doľava, ešte dva bloky. Bolo decembrové počasie, bolo sucho. Cez cestu
chodievala vždy zrýchleným krokom, problémy s chôdzou som nemala žiadne. Mala oblečené modré
rifle, skôr tmavšie ako svetlejšie a bordovú prešívanú vetrovku.Pár rokov brala denne ráno Lexaurin a v čase skutku v tomto období brala aj liek Coaxil a to jeden ráno
denne, pričom liek jej doporučila psychiatrička na potlačenie chuti na alkohol a chcela s tým niečo robiť,
aj v zamestnaní raz nafúkala, a to pol roka pred maródkou.

V konaní vypovedal i S.. S. H., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo
vypovedal, že poškodená utrpela reznú ranu v temeno záhlavnej oblasti uprostred, zlomeninu záhlavnej
kosti, krvný výron pod tvrdú a medzi mäkké mozgové blany, čelovo temennej oblasti obojstranne,

pomliaždenie mozgu v spánkovej a čelovej oblasti vpravo, zakrvácanie pravého zvukovodu, zlomeninu
tela II. driekového stavca, zlomeninu krížovej kosti obojstranne, zlomeninu horného ramená ľavej kosti,
reznú ranu na zadnej ploche pravej ruky, kožné odreniny a krvnú podliatinu nad vonkajším ľavým
lakťovým výbežkom, pričom uvedené poranenia boli spôsobené tupými a tupo hranatými predmetmi o
užšej i širšej kontaktnej ploche, miestami ostrých okrajov, ktoré pôsobili na uvedené oblasti strednou až
veľkou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri zrazení menovanej

ako chodkyne prechádzajúcej zľava doprava v smere jazdy osobného motorového vozidla, jeho prednou
časťou, s následným odhodením jej tela a dopadom na vozovku. v prípade zlomenín záhlavnej kosti ide
o poranenie stredne ťažké, ktoré si vyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu spojenú s hospitalizáciou v
nemocnici, pokojom na lôžku, telesným šetrením, užívaním liekov proti bolesti a proti infekcii, pričom k
úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 38-40 dní. V prípade krvného výronu pod tvrdú a medzi mäkké

mozgové pleny v čelovo obojstranne, pomliaždenie mozgu v spánkovej a čelovej oblasti vpravo ide o
poranenia ťažké, ktoré si vyžadujú špecifickú chirurgickú liečbu spojenú s hospitalizáciou v nemocnici,
pokojom na lôžku, telesné šetrenie, užívanie liekov proti bolesti na urýchlenie vstrebávania, proti infekcii,
pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 8-10 týždňov. V prípade zakrvácania pravého
zvukovoduideoporaneniestredneťažkéktorésivyžaduje,špecifickúORLliečbuspojenúsodstránením

krvácania, užívaním liekov proti bolesti, krvácaniu, infekcii a na zlepšenie hojenia, pričom k úplnému
vyhojeniu spravidla dochádza za 18-20 dní. V prípade zlomeniny tela II. driekového stavca, zlomeninu
krížovej kosti obojstranne ide o poranenie ťažké, ktoré si vyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu spojenú
s naložením korzetu, telesné šetrenie, pokoj na lôžku, chôdzu za pomocí barly, pričom k úplnému
vyhojeniu spravidla dochádza za 6-7 mesiacov. V prípade zlomeniny horného ramena ľavej lonovej

kosti ide o poranenie ťažké ktoré si vyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu spojenú s hospitalizáciou v
nemocnici, telesným šetrením, chôdzu za pomoci opory, užívanie liekov proti bolesti, pričom k úplnému
vyhojeniu spravidla dochádza za 8-10 týždňov. V prípade reznej rany v temeno záhlavnej oblasti
uprostred, reznej rany na zadnej ploche pravej ruky, ide o poranenie ľahké, ktoré si vyžadujú špecifickú
chirurgickú liečbu, spojenú s dezinfekciou rán i so šitím, prípadné užívanie liekov a mastí na tlmenie

bolestí a urýchlenie vstrebávania opuchu, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 5-6
dní. V prípade kožných odrenín a krvnej podliatiny nad vonkajším ľavým lakťovým výbežkom ide o
poranenie ľahké, ktoré si nevyžaduje špeciálnu chirurgickú liečbu iba dezinfekciu kožných odrenín,
prípadné užívanie liekov a mastí na tlmenie bolestí a urýchlenie vstrebávanie opuchu, pričom k úplnému
vyhojeniu spravidla dochádza za 5-6 dní. V prípade že by menovaná pracovala potom jej PN mohla

trvať 6-7 mesiacov. menovaná bola v čase po úraze v bezvedomí, bola hospitalizovaná v nemocnici,
bola 5 týždňov v ležiacej polohe, pripútaná na lôžko, nezvracala, nemala úporné dlhotrvajúce bolesti,
horúčky a bola odkázaná na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb, bola
obmedzovaná bolesťami v mieste poranení počas liečby v dĺžke 6-7 mesiacov s klesajúcou intenzitou.
V čase vypracovania ZP menovaná nepočula na pravé ucho, necítila vône a mala opuchnuté dolné

končatiny.
Vo vzťahu k lieku Coaxil uviedol, že ide o psychiatrický liek, ktorý sa nesmie kombinovať s alkoholom,
a zvyšuje účinky alkoholu, avšak pokiaľ ten liek brala dlhodobo a bola na neho navyknutá, nemusel v
kombinácii s alkoholom spôsobiť výrazné zmeny pri vnímaní okolia. Pokiaľ ide o tabletky Lexaurin, ráno
nemala nejakú vysokú dávku, ktorá by mala ovplyvniť človeka v konaní o 16.00 hod.

Znalec F.. Z. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na miesto dopravnej nehody prišiel okolo 18.00
hod., kedy dopravný policajt spracovával náčrt miesta dopranej nehody a zoznámil ma s jednotlivými
stopami, ako aj s označenou konečnou polohou zrazenej chodkyne. Vozidlo nemalo poškodené predné
svetlomety, avšak išlo o vozidlo zn. Subaru a to Forester, ktoré má vyššiu prednú časť vozidla a

uvedené bral do úvahy pri spracovaní znaleckého posudku. Na základe tejto informácie od policajta
a vodiča vykonal vyšetrovací pokus na dohľadnosť, kde policajt, ale aj samotný vodič s týmto úkonom
súhlasili. Podľa znalca je vylúčené, aby vodič začal brzdiť pred zrážkou a vozidlo prešlo ešte 2-2,5
metra podľa udania vodiča na mieste nehody (ako vyplýva z náčrtku miesta nehody spracovanéhopo dopravnej nehode s podpisom vodiča!), kedy sa miesto zrážky malo nachádzať pod vozidlom a
poškodená sa v tom čase nachádzala podľa záznamu 10-12 metrov od predného čela vozidla. Znalec
sa na hlavnom pojednávaní vyjadroval už s prihliadnutím na výpoveď obžalovaného pred súdom, kde

uviedol, že z výpovede vodiča sa mal dozvedieť, že obžalovaný mal jazdiť v mieste vyznačeného
priechodu pre chodcov 30-35 km/hod., pred zrážkou a brzdil a na vyznačenom priechode pre chodcov
mal sa míňať s neznámym protiidúcim vozidlom. Na základe týchto podkladov, opätovne vypracoval
počítačovú simuláciu zrážky chodkyne s vozidlom, kde vozidlo Subaru Forester do chodkyne naráža
rýchlosťou 30 km/hod. ako brzdené. Na základe vykonanej simulácie, už po zohľadnení hmotnosti

chodkyne, zohľadnil 59 kg, nakoľko chodkyňa bola oblečená a niesla nákup počítal hmotnosť nákupu
min. 1 kg. Výsledok simulácie bolo možné potvrdiť, že vplyvom impulzu nárazu od vozidla na telo
chodkyne toto nie je schopné sa premiestniť do miesta kde sa nachádzala krvná stopa, a zastavuje sa
ešte pred týmto miestom, ale zároveň aj vozidlo Subaru nezastaví v polohe v akej bolo zamerané, a jeho
predný obrys sa bude v čase jeho zastavenia nachádzať minimálne o jeden meter ďalej ako sa vozidlo
nachádzalo v čase dokumentovania. Z toho vyplynulo, že v čase zrážky sa vozidlo Subaru Forester

muselo pohybovať vyššou rýchlosťou ako 30 km/hod. a miesto zrážky sa muselo nachádzať bližšie k
vyznačenému priechodu pre chodcov ako to vyznačil vodič v čase dokumentovania.
Znalec ďalej uviedol, že poškodená mala zlomený II: driekový stavec (pri výške 160 cm), a ak auto
malo byť intenzívne brzdené, čiže tá hrana bola trochu nižšie ako tých 90 cm, tá hrana prednej kapoty
korešponduje so zlomeným driekovým stavcom. Že išlo o intenzívnejší náraz svedčí aj to, že kapota

vozidla je deformovaná v leme, kde je vystužená. Pod touto deformáciou je prelomená predná maska,
na ozdobnej chrómovej lište, kde je ostrá hrana. Technicky najprijateľnejším výsledkom je keď vozidlo do
chodkyne narazí rýchlosťou približne 37 km/hod. Z toho vyplýva, že rýchlosť vozidla v rozmedzí medzi
40-50 km/hod. je technicky prijateľná rýchlosť, ktorou sa vodič pred zrážkou pohyboval.
Zároveň znalec vylúčil priebeh nehodového deja prezentovaný obžalovaným na hlavnom pojednávaní

ako neprijateľný, lebo by mimo iné predstavoval reakčný čas vodiča, ktorý je technicky neprijateľný,
pričom žena na prejdenie vzdialenosti uvádzanú obžalovaným by potrebovala dlhší čas ako čas
za ktorý by mala sa nachádzať v miest zrážky s vozidlom ako bol nameraný s prihliadnutím na
výpoveď obžalovaného. Žena na vozovku vstúpila, keď vzdialenosť medzi jej pravým okom a predným
obrysom vozidla za plynulej jazdy vozidla bola v rozmedzí 76-77 metrov. Avšak obžalovaný na hlavnom

pojednávaní uviedol, že zastavil pred prvým prechodom pre chodcov (pri 42 metrovej vzdialenosti medzi
prechodmi) a tak sa nedá technicky určiť ako dlho tam stál, ale možno určiť že v čase keď sa pohýnal z
pravého prechodu pre chodcov, bola chodkyňa už na vozovke bližšie k ľavému okraju cesty.
Priečna poloha miesta zrážky bola 1,6 metra od stredovej čiary smerom k okraju, pričom jazdný pruh je
široký 6 metrov, čiže uvedená vzdialenosť predstavuje polovicu jazdného pruhu vodiča Subaru Forester.

Pri najrýchlejšom variante chôdze chodkyne 1,67 m/sek. keď nie je ovplyvnená alkoholom potrebuje
na dosiahnutie tejto polohy čas 0,96 sek, pričom ak mal vodič spozorovať chodkyňu 2,5 - 3 metre
za vyznačeným priechodom a on v tejto dobe mal sa predným obrysom vozidla nachádzať približne
v polovici šírky priechodu pre chodcov technicky nie je možné, aby zvládol činnosť, ktorú opisuje vo
výpovedi, tzn. reakcia a začiatok brzdenia pred zrážkou.

Pokiaľ ide dôkazy ktoré preukazovali priebehu skutku tak, ako bol obžalovanému v obžalobe kladený za
vinu, tie vychádzali zo zistení vyplývajúcich zo znaleckého posudku číslo 98/2007 vypracovaného F..
L. G., znalcom pre odbor cestná doprava, strojárstvo, a to v znení jeho doplnku č. 1, doplnku č. 3 i zo

samotných výpovedí znalca, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, ďalej zo znaleckého posudku
číslo 33/2007 a číslo 35/2007 vypracovaného S.. O. P. a S.. S. N., znalcami z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie súdne lekárstvo a nakoniec i z výpovede svedkyne F.. M. N. ako aj ďalších listinných
dôkazov, najmä z priloženej fotodokumentácie a správ o umiestnení dopravných značiek na ulici Štúrova
po ktorej premával obžalovaný bezprostredne pred miestom nehody.

Znalec zároveň v súlade so svojím znaleckým posudkom vypracovanom v prípravnom konaní uviedol,
že miesto zrážky vozidla s chodkyňou bol tesne/v blízkosti prechodu pre chodcov ale mimo neho.

11.12.2014 v čase o 16.10 hod. v Prešove, viedol po ulici Mukačevskej v smere od ulice Volgogradskej

osobné motorové vozidlo značky Subaru Forester, EVČ: K.-XXXFB, v rozpore s § 4 ods. 1 písm. c/
Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a to tým, že nevenoval vedeniu vozidla plnú pozornosť a
zrazil chodkyňu F.. S. Š., nar. XX.XX.XXXX, ktorá prechádzala v opitosti cez vozovku mimo priechod
pre chodcov z ľavej strany v smere jazdy vozidla, v rozpore s § 53 ods. 3 Zákona č. 8/2009 Z.z.o cestnej premávke, v dôsledku čoho chodkyňa utrpela reznú ranu v temenno záhlavnej oblasti
uprostred, zlomeninu záhlavnej kosti, krvný výron pod tvrdú a medzi mäkké mozgové pleny v čelovo
temennej oblasti obojstranne, pomliaždenie mozgu v spánkovej a čelovej oblasti vpravo, zakrvácanie

pravého zvukovodu, zlomeninu tela druhého driekového stavca, zlomeninu krížovej kosti obojstranne,
zlomeninu horného ramena ľavej lonovej kosti, reznú ranu na zadnej ploche pravej ruky, kožné odreniny
a krvnú podliatinu nad vonkajším ľavým lakťovým výbežkom s dobou liečenia a práceneschopnosťou
6-7 mesiacov,

Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke je vodič povinný venovať sa plne
vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 53 ods. 3 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke smie sa mimo priechodu pre chodcov
cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu
pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich

vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy.

Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotiac všetky dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
založenéhonastarostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadu,vichjednotlivosti,akoajvichvzájomnej
súvislosti, mal súd priebeh skutku za preukázaný tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku.

A teda, že obžalovaný dňa 11.12.2014 dostatočne nevenoval pozornosť vedeniu motorového vozidla a
nesledoval situáciu v cestnej premávke, pričom nedal prednosť chodkyni prechádzajúcej cez cestu a
zrazil ju v dôsledku čoho utrpela zranenia ako sú popísané v skutkovej vete rozsudku.

Súd uvedené skutkové závery opieral najmä o závery vyššie uvedeného znaleckého posudku, ktorého
závery zo svojej perspektívy, ohľadne vlastného priebehu nehody, potvrdzovala aj svedkyňa poškodená
F.. S. Š..

Obžalovaný vypovedal počas trestného stíhania len raz a to pred súdom, pričom priebeh nehodového

deja ako prezentoval bol v priamom rozpore so závermi znaleckého posudku, ktorý na druhej strane
v podstate konvenovaj so svedeckou výpoveďou poškodenej chodkyne, pričom sa rozchádzali len v
jednom bode a to mieste zrážky s vozidlo, kedy svedkyňa vypovedala, že prechádzal cez cestu na
priechode pre chodcov, čo znalec vylúčil. Na druhej strane s prihliadnutím na reálnosť konkrétnej situácie
je logicky prijateľné, že v istej fáze prechodu cez cestu poškodená mohla opustiť prechod pre chodcov

nasmerovaním svojej cesty mierne vľavo v smere kde bývala (viď výpoveď svedkyne ohľadom miesta
bydliska) avšak pokiaľ ide o popis prechodu cez cestu zo strany poškodenej tejto bol konzistentný s jej
výpoveďou z prípravného konania a rovnako i technicky prijateľný s priebehom zrážky aký vyplynul zo
znaleckého skúmania.
Ohliadnuc od vyššie uvedeného a súdnym znalcom vyvráteného priebehu nehodového deja ako ho

prezentoval obžalovaný je nutné u viesť, že jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní je výrazne oslabená
najmä skutočnosťou, že to boli vyjadrenia obžalovaného s odstupom značného času od času nehody
a po vykonaní rozsiahleho dokazovania, s ktorým sa mohol oboznámiť a logicky prispôsobiť svoje
vyjadrenia, ktoré napriek tejto skutočnosti boli vyvrátené a preukázané ako nemožné.
Svedkyňa jasne vypovedala, že pri prechádzaní cez cestu čakala, či jej zastaví vozidlo prichádzajúce

zľava a až potom začala prechádzať cez cestu. Jej výpoveď pred súdom je konzistentná s výpoveďou v
prípravnom konaní, pomerne presne si pamätala čo bola a kde nakupovať s detailmi, ktoré neboli počas
celého konania spochybnené ako nepravdivé a súd nemal dôvod im neuveriť.
Pokiaľ ide o užívanie liekov Coaxil a Lexaurin a ich vplyv na správanie poškodenej po ich kombinácii s
alkoholom, mal súd za to, že tieto nemali výrazný, ergo rozhodujúci vplyv na jej správanie a to nielen

vzhľadom na vyjadrenia znalca (ktorý uviedol, že pravidelné používanie týchto liekov a de facto návyk
poškodenej na lieky) nemal v zásade vplyv na oslabenie jej motorických schopností, ale i na spontánnu
a konzistentnú výpoveď poškodenej na udalosti pred zrážkou.

Súd nemohol nebrať do úvahy i tú skutočnosť, že obžalovaný uviedol, že jazdil opatrne a pri prvom

prechode dokonca zastal (v inej časti výpovede si rozporuje, že len pribrzdil a presvedčil sa či niekto mu
nevybehne), pričom rovnaký manéver nevykonal pred druhým priechodom pre chodcov a sústredil sa
len na pravú stranu vozovky (ako sám uvádza), čím nepriamo potvrdil verziu, že ľavej strane nevenoval
dostatok pozornosti a to konštatovaním, že protiidúce vozidlá ho osvetľovali, a že chodkyňu zbadalneskoro, keďže prichádzala z ľavej strany. Ak by to tak bolo je zrejmé, že na osvetlenie protiidúcich
vozidiel obžalovaný nijako nereagoval. Jeho reakcia mala byť, že „len“ dal nohu z plynu, čo je
neprijateľné najmä za stavu, že priechod pre chodcov nemal byť osvetlený (opäť výpoveď vodiča).

Aj uvedené v kontexte ďalších pred súdom dokázaných skutočností svedčí o tom, že obžalovaný sa
nevenoval riadne vedeniu motorového vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, pretože za
inýchokolností,bydokázalurobiťtakéopatrenia,ktorébyzabránilizrážkeschodkyňou.Nadruhejstrane
je potrebné uviesť, že súd mal za to, že chodkyňa v čase prechodu cez priechod pre chodcov tento

opustila v snahe si skrátiť cestu domov a vozidlo ju zasiahlo mimo priechod pre chodcov čím porušila
ustanovenie zákona o cestnej premávke ohľadne prechádzanie chodca cez vozovku, avšak uvedené
pochybenie nemalo vplyv na trestno právane zavinenie dopravnej nehody, ktoré možno v logike veci
pripísať len obžalovanému.

Súd mal za to, že obžalovaný konal vo vedomej nedbanlivosti a to, že vedel, že môže spôsobom

uvedenom v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom, ale bez
primeraných okolností sa spoliehal, že také porušenie nenastane.

Súd ďalej vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste a to najmä prečítaním pripojených
listinných dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný je prihlásený k

trvalému pobytu v Prešove, na ulici Čapajevova 45. Je ženatý, má jedno dieťa, pričom z miesta trvalého
bydliska mu nič nie je vytýkané. Je spolumajiteľom firmy s odpadom, veľa cestuje. Doposiaľ nebol súdne
prejednávaný a priestupkovo len na úseku dopravy.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd vyhodnotil v intenciách § 34 a § 38 Tr. zák. všetky okolnosti prípadu,

ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd u obžalovaného nezistil žiadne
priťažujúce ale ani poľahčujúce okolnosti (neviedol riadny život - záznamy o priestupkoch a úprimne
neoľutoval). Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ustálil v pomere 0:0.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa,
pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

Obžalovanému F.. Z. A. bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1 Trestného zákona, kde zákon ukladá možnosť uloženia trestu odňatia slobody 6 mesiacov

až na dva roky.

Súd berúc do úvahy osobné pomery obžalovaného (doposiaľ nebol súdne trestaný, je živiteľom rodiny a
doterajší život obžalovaného) mal za to, že účel trestu je možné v danom prípade dosiahnuť i peňažným
trestom, a uložil mu peňažný trest vo výške 400 (štyristo) Eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu

mohol byť úmyselne zmarený, mu stanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Zároveň mal súd za to, že je nevyhnutné obžalovanému uložiť popri treste odňatia slobody i trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 1 roka, keďže uvedené je primerané pre
dosiahnutie výchovného účelu trestu odňatia slobody a jednak ako trest primeraný z hľadiska generálnej

prevencie,pričomsúdbralnajmäpriukladanítrestudoúvahy,žeobžalovanýprisvojejprácipoužívaauto
a najmä vzhľadom na následok, ktorý svojím skutkom spôsobil, pričom súd aplikoval zásadu rovnosti
pred zákonom, kde v podobných prípadoch súd ukladal rovnako zákazy činnosti, pričom súd nemohol
nebrať do úvahy, že u obžalovaného bola prítomná absencia prijatia osobnej zodpovednosti zo strany
obžalovaného za trestný čin, absencia úprimnej ľútosti zo strany obžalovaného, kde v danom prípade ani

len v záverečnej reči či pri poslednom slove nekonštatoval, že je mu ľúto, čo sa stalo, súdu absentoval
náznak akéhokoľvek seba kritického pohľadu najmä za stavu aký bol súdom ustálený a zistený, pričom
uvedeným nie je popreté právo obžalovaného popierať trestnoprávnu zodpovednosť, avšak súd má
právo tento postoj spätne vyhodnocovať v kontexte vykonaného dokazovania) viedli súd k tomu, že
výkon trestu splní výchovný účel trestu, ktorý predpokladá ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák., teda že

vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne vyjadrí morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Súd uložil trest na dolnej hranici trestnej sadzby, vzhľadom na osobu páchateľa
a jeho osobné pomery.Vo vzťahu k náhrade škody, ktorú si poškodená riadne a včas uplatnila mal súd za to, že v konaní
bolo preukázané, že poškodená porušila ustanovenie zákona o cestnej premávke upravujúcom spôsob
prechodu cez cestu, čím prispela k vzniku danej situácie avšak mieru jej prispenia súd už nezisťoval,

keďže jeho zisťovanie by presahovalo potrebu trestného stíhania a predlžovalo by ho (dopočutie
poškodenejvovzťahukuzáveromznalcazodborudopravyohľadnemiestazrážkyanáslednedopočutie
obžalovaného vo vzťahu k novým okolnostiam, ale i zisťovania vplyvu jej doterajších diagnóz a ich
liečenia a na trvalé následky) a preto súd rozhodol, že poškodenú s jej nárokom odkázal na konanie o
občiansko právnych veciach.

Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych úvah súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrových častiach rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním
napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh,
pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch

vyhotoveniach.