Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. september 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3C/108/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612205658
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3612205658.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného:
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova
4, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v
Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

II. Súd žalovanej strane priznáva náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1.) Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti odporcovi
zaplatenia sumy 125,- € z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 385 € pod sp.
zn. 3C/108/2012. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že exekučný súd zapríčinil svojim nesprávnym
úradným postupom vznik škody na strane žalobcu. Žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným

podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúcie z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a
zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor predložil návrh
žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá

by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci 3C/108/2012 až dňa
22.1.2010, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby (omeškanie viac ako 7 mesiacov). Ďalej uviedol, že v exekučnom konaní je
založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. V predmetnom konaní neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá

by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k
vydaniu rozhodnutia pristúpili až po veľmi dlhej dobe. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny
a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Nečinnosť súdu nie
je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,
ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádzal. Žalobca si tak z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadostio udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Majetkovú škodu si navrhovateľ
uplatnil spolu v sume 125,- €, pričom suma 125,- € pozostáva zo sumy 70,- € za správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40,- €

na udržanie a správu informačného systému a zo sumy 15 ,- € na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdavky
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Ďalej uviedol, že výška hmotnej
škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z toho dôvodu, že
presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Zároveň si uplatnil aj náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup súdu podľa názoru navrhovateľa je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu

majetkových práv poškodeného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež, že došlo k
vyvolaniunasledovnýchrizík:a/neskorýmukončenímprocedúryexekučnýmsúdomkzánikupovinného,
b/ neskorým ukončením procedúry exekučného súdu k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným a c/ neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného. Žalobca si

uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené v priamej príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ). Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy

spolu v sume 385,- €. Ako dôkaz na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe označil exekučný spis
tunajšieho súdu.

(2.) Zároveň žalobca namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Partizánske, pretože majú pomer k
veci a k účastníkom konania.

(3.) Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila.

(4.) O námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa
24.10.2012,č.k.19NcC/559/2012-16tak,že sudcaJUDr.EduardSzaboniejevylúčenýzprejednávania

a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 3C/108/2012.

(5.) Dňa 13.6. 2014 bolo právnym zástupcom žalobcu na Okresnom súde Partizánske podané
oznámenie o založení originálu znaleckého posudku do súdneho spisu.

(6.) Dňa 13.3. 2015 bol Okresnému súdu Partizánske zástupcom žalobcu doručený návrh na prerušenie
konania, ktorým sa domáhal prerušiť konanie až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o
ústavnej sťažnosti o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Uznesením
č.k. 3C/108/2012-99 Okresný súd Partizánske tento návrh zamietol. Zároveň ďalším podaním navrhol
prerušenie konania až do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach

navrhnutých Slovenskou republikou v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov č.k. 7C/6/2010.
Uznesením č.k. 3C/108/2012-99 Okresný súd Partizánske prerušil konanie až do právoplatného
rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach.

(7.) Proti uzneseniu č.k. 3C/108/2012-99 došlo dňa 6.7. 2015 na Okresný súd Partizánske odvolanie

žalovanej.

(8.) Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.3.2016 č.k. 4Co/46/2016-111, krajský súd návrh
na prerušenie konania zamietol.

(9.) V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu
a jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovanej, ktorí mali doručenie predvolania vykázané riadne
a včas.(10.) Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn.
3C/108/2012.

(11.) Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom Okresného súdu Partizánske sp. zn.
4Er/510/2009, z ktorého vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na tunajšom súde dňa
23.12.2009. Z dôvodu potreby doplnenia návrhu na začatie exekúcie, Okresný súd Partizánske vyzval
dňa 29.12. 2009 právneho zástupcu žalobcu, aby doplnil návrh na začatie exekúcie predložením zmlúv
o úvere. Výzvu právny zástupca žalobcu prevzal 5.1. 2010. Doplnenie návrhu na začatie exekúcie došlo

na Okresný súd Partizánske 20.1. 2010. Následne Okresný súd Partizánske vydal poverenie dňa 22.1.
2010. V tomto prípade 15 dňová lehota dodržaná nebola, avšak súd konal systematicky a po predložení
žiadaného doplnenia vydal poverenie exekútorovi.

(12.) Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1
sa nemožno zbaviť.

(13.) Podľa § 6 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

(14.) Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky
pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

(15.) Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. , právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

(16.) Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

(17.) Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

(18.) Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

(19.) Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

(20.) Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku
2 sa určuje s prihliadnutím najmä naa) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

(21.) Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

(22.) Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.

(23.) Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) - účinný v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

(24.) Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

(25.) Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(26.) Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

(27.)Povykonanomdokazovaníapozhodnoteníjehovýsledkovsúddospelkzáveru,žežaloba žalobcu

je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju zamietol.

(28.) Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci sa vyžaduje, aby bolo vydané
nezákonné rozhodnutie respektíve aby došlo k nesprávnemu úradnému postupu, aby poškodenému
vznikla škoda a aby bola daná príčinná súvislosť medzi rozhodnutím alebo postupom a vznikom škody.

Ak nie je daná čo i len jedna z uvedených podmienok, nevzniká nárok na náhradu škody proti štátu. Súd
v posudzovaných veciach dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by došlo v konaní exekučného
súdu k nesprávnemu úradnému postupu alebo že by boli vydané v ním uvedenej exekučnej veci
nezákonné rozhodnutia. Žalobca tak nepreukázal základ ním uplatneného nároku.

(29.) Žalobca v žalobe tvrdil, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný a rozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia po 15-dňovej lehote. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že súd o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo vyššie uvedených exekučných
veciach rozhodol po uplynutí 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia a to 30 dní po podaní žiadostí o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to tak, že vydal poverenie. Vo veci sp. zn. 4Er/510/2009

súd rozhodol poverením a to po uplynutí 15-dňovej lehoty na udelenie poverenia avšak súd v konaní
systematicky konal a žiadal o doplnenie návrhu na začatie exekúcie a po doplnení tohto návrhu vydal
poverenie na vykonanie exekúcie exekútorovi.(30.) I napriek tomu, že v tejto veci, súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol po uplynutí zákonnej
lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradnýpostup, ktorým by bola žalobcovi spôsobená
škoda a to z nasledovných dôvodov.

(31.) Lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá mala byť podľa žalobcu postupom súdu
porušená, je 15 dní a začína plynúť odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie súdu. Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva
žalobcu na zaplatenie dlhu, súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je

exekučný súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní
tohto predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou
správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal
právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za
exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov
verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť

rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória
súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za
neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu,
ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Ak je predmetom
rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského

konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v
tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a
teda nezáväznosť tohto exekučného titulu.

(32.) Vo veci súd vykonal úkony smerujúce k zabezpečeniu podkladov pre rozhodnutie, z tohto dôvodu
nebolo objektívne možné včasnejšie rozhodnutie o predmetnom návrhu, pričom dodržanie zákonnej
lehoty nemožno uprednostniť pred rozhodnutím na základe náležitého zistenia skutkového stavu, ktorý
je predpokladom vydania zákonného rozhodnutia.

(33.) Ústavný súd vyslovil právny názor, že pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl.48 ods. 2 Ústavy
SR (obdobne aj pojem v primeranej lehote obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny,
ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na ustanovené lehoty v zákone na vykonanie toho
ktorého úkonu súdu, alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, ústavný súd na takého lehoty
síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva,
pretožeajvtýchtoprípadochsúrozhodujúcevšetkyokolnostidanejveci.Porušeniezákladnéhoprávana
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno preto bez ďalšieho vyvodzovať len zo skutočnosti,
žeštátnyorgándôslednenepostupovalvzákonomustanovenýchlehotách(rozhodnutiaÚstavnéhosúdu

SR I.ÚS 86/02, IV.ÚS 440/2012).

(34.) Súd vykonal úkony smerujúce k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, z tohto dôvodu nebolo
objektívne možné včasnejšie rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia, pričom dodržanie zákonnej
lehoty nemožno uprednostniť pred rozhodnutím na základe náležitého zistenia skutkového stavu, ktorý

je predpokladom vydania zákonného rozhodnutia. Sťažnosť oprávneného na prieťahy v konaní bola
posúdená ako nedôvodná. Súd tiež uvádza, že aj novelizáciou Exekučného poriadku účinnou od 01.06.
2011, sa súdnou praxou rozhodcovské rozsudky považovali za exekučné tituly podľa § 41 ods. 2, písm.
d/ Exekučného poriadku, čomu zodpovedala aj argumentácia odvolacích súdov a nakoniec i dôvodové
správyknovelám,ktorénovelizovaliExekučnýporiadok.Aksadozákonnejformulácieexekučnéhotitulu

vložili slová "rozhodnutí rozhodcovských súdov", išlo len o explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa
predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia navrhovateľa spočívajúca v tom, že do
1.6.2011 nebolo možné považovať za exekučné tituly podľa § 41 ods. 2, písm. d/ Exekučného poriadku
rozhodcovské rozsudky a na ne sa nevzťahovalo vyňatie lehoty na udelenie poverenia, je mylná.

(35.) Keďže žalobca ani len sčasti nepreukázal základ uplatneného nároku na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy (nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu ani vydanie nezákonného
rozhodnutia), súd jeho návrh zamietol, pričom výškou uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy sa už
nezaoberal.(36.) O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaná bola
v konaní plne úspešná, preto jej patrí právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.